88. schôdza

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaní s cieľom vytvoriť podmienky transformácie Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p. na Technický skúšobný ústav Piešťany, akciovú spoločnosť. Zakladateľom akciovej spoločnosti bude štát a v jeho mene bude konať Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona upravuje podmienky zrušenia štátneho podniku bez likvidácie, jeho zánik a založenie, vznik akciovej spoločnosti a podmienky transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Základné imanie akciovej spoločnosti tvorí hodnota majetku štátu v správe štátneho podniku určenej znaleckým posudkom znížená o hodnotu rezervného fondu.
V návrhu zákona sa upravuje prechod vlastníckeho práva, prechod práv a povinností štátneho podniku na akciovú spoločnosť a predmet podnikania akciovej spoločnosti. Vládny návrh zákona ďalej upravuje druh, podobu, formu, počet akcií a výšku rezervného fondu. Vládnym návrhom zákona sa ustanovuje, že na predaj podniku alebo predaj časti podniku a na prevod správy akcií alebo na predaj akcií sa vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky. Účinnosť predloženého vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2023.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o transformácii Technického skúšobného ústavu Piešťany, štátny podnik na akciovú spoločnosť a o doplnení zákona č. 111/1990 Z. z. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, tlač 1469. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súčasnosti je problematika európskej iniciatívy občanov v našom právnom poriadku upravená v zákone č. 85/90 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 95/2019 Z. z. a v zákone č. 253/98 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené právne predpisy implementujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, ktoré je v súčasnosti zrušené a nahradené nariadením EÚ 2019/788 v platnom znení.
Potreba novej zákonnej úpravy vyplýva práve z nariadenia 2019/788 v platnom znení, ktoré na svoje vykonanie vyžaduje od členských štátov Európskej únie zmenu alebo doplnenie už existujúcich právnych úprav. V platnej právnej úprave európskej iniciatívy občanov absentuje ustanovenie o zriadení kontaktného miesta, prostredníctvom ktorého sa bude občanom poskytovať pomoc a bezplatné informácie. Tento nedostatok však návrh zákona odstráni. Úlohy predmetného kontaktného miesta bude plniť Úrad vlády Slovenskej republiky.
Ďalej je potrebné vypustiť ustanovenie o posudzovaní elektronického systému zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov, nakoľko nariadenie 2019/788 v platnom znení ustanovuje povinnosť členských štátov posudzovať individuálne online systémy na zber vyhlásení o podpore európskej iniciatívy občanov do 31. decembra 2022.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2022 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2023.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných sedem aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2023. Celkom ide o päť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej... vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1495 z 31. januára 2023 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. V II. polroku bolo vydaných sedem aproximačných nariadení a je predpoklad, že v I. polroku 2023 bude prijatých päť návrhov aproximačných nariadení vlády. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 157. schôdzi dňa 9. marca 2023 a uznesením č. 700 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov vyvolané rekodifikáciou stavebného práva. Prijatie nového zákona o územnom plánovaní a nového zákona o výstavbe v apríli 2022 bolo dôležitým, ale stále len prvým krokom v procese reformy stavebného práva. Rekodifikácia stavebnej legislatívy po takmer 50 rokoch znamenala nielen nastavenie nových pravidiel územného plánovania a výstavby, ale vyvolala nevyhnutnosť na tieto nové pravidlá reagovať v súvisiacich zákonoch. Predkladaný návrh je práve touto reakciou.
S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúce na zmeny v stavebnej legislatíve, pretože považujeme za vhodné osobitne sa venovať novelám v oblasti ochrany životného prostredia a osobitne ostatným novelám. Tento návrh zákona patrí do druhej skupiny. Čo sa týka životného prostredia, tak primárnym navrhovateľom je tam pán predseda výboru pre životné prostredie, pán Karahuta, ktorý tiež predstaví svoju novelu.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je zosúladenie osobitných právnych predpisov so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.
Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činnosti územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k osobitným ustanoveniam.
Toľko v rámci úvodného slova. Viac podrobne vysvetlím v otvorenej rozprave ako navrhovateľ. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1498). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 20. apríla 2023 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Tak ako aj v úvodnom slove, aj teraz by som sa chcel venovať tomu, čo je primárnym cieľom a prečo vlastne prichádzame teraz takouto formou s poslaneckým návrhom na zmenu viacerých zákonov. Cieľom tohto návrhu zákona, tejto novely, je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti mimo ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexmi. Pri podrobnejšom pohľade ide o štyri základné skupiny zmien.
Prvou skupinou sú zákony, ktoré, ktorými sa navrhuje upraviť len po formálnej stránke viacero ustanovení vo viacerých právnych predpisoch. Ide o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou či reakcia za zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie. Táto skupina zmien teda odstraňuje nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu v právnej úprave a prehľadnosť pre jej adresáta sa aj túto oblasť zmien navrhuje vykonať priamo zmenou predpisov. Čiže ide väčšinou o tie legislatívno-technické úpravy vo viacerých právnych normách.
Druhú skupinu predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia aj samotnú reguláciu v rôznych oblastiach. Ide najmä o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická najmä inštitútom záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb a ich prostredníctvom koncentráciou všetkých výhrad a podmienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvisiacich právnych predpisoch bola táto oblasť upravovaná rôzne a častokrát tak, že rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo treba tieto predpisy upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe. Do tejto kategórie zmien patria však aj úpravy na úseku správy majetky, majetku štátu, miestnych daní či vlastníctva bytov a nebytových priestorov. V nadväznosti na zmeny v stavebnej legislatíve totiž je v týchto oblastiach potrebné prehodnotiť niektoré inštitúty a zaviesť častokrát aj osobitnú úpravu najmä v oblasti pojmov, ktorá viac vyhovuje tejto oblasti vzťahov.
Tretiu skupinu predstavujú vyvolané systémové zmeny, najmä v oblasti regulácie slobodných povolaní architektov a stavebných inžinierov a v oblasti spoplatnenia konania vo výstavbe. Nová právna úprava najmä v oblasti činnosti vo výstavbe vyvoláva potrebu upraviť statusový zákon architektov a stavebných inžinierov vo viacerých oblastiach. Upravujú sa nielen nové podmienky na výkon týchto činností ako živnosti, ale upravuje sa aj rozdelenie medzi tým, čo je slobodným povolaním regulovaným profesijnou komorou a čo naďalej živnostenským podnikaním.
Zavádzajú sa nové profesie ako napríklad územný plánovač či hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby. Kompletne sa reviduje úprava uznávania vzdelávania a dokladov, nastavuje sa zodpovednostný a sankčný mechanizmus, ako aj dochádza k úprave činnosti profesijných komôr. V oblasti spoplatnenia sa navrhuje avizovaná úprava správnych poplatkov smerom nahor, avšak so zavedením mechanizmu zohľadňovania miestneho poplatku za rozvoj, ktorý, ak bude uhradený, bude znižovať poplatkovú povinnosť voči štátu. Nanovo sa upravujú nielen jednotlivé spoplatnené úkony a konania, ale aj samotný mechanizmus rozloženia poplatkovej povinnosti viac smerom ku štádiu kolaudácie. Zavádza sa tiež mechanizmus kvázi vyúčtovania poplatku, čo povedie k tomu, že poplatky v jednotlivých štádiách konania pre jednu stavbu budú považované za jeden celok a budú aj spätne reagovať napríklad na zmenu rozpočtu v stavbe.
Poslednú skupinu týchto právnych noriem, s ktorými prichádzame, predstavujú zmeny v samotných stavebných kódexoch, ktoré možno rozdeliť do dvoch takých podskupín. Jednak ide o úpravy tých konaní a tých ustanovení, ktoré boli vyhodnotené ako nejasné či nevhodne formulované. Prijímanie stavebných kódexov bol robustný legislatívny počin, ktorý aj v parlamente sprevádzali desiatky strán pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Niektoré z takto schválených zmien jednoducho je nevyhnutné revidovať v prospech jasnej aplikácie nových stavebných kódexov a stavebných predpisov.
Druhá skupina zmien predstavuje úpravu ustanovení o informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu na pie... na, najmä pokiaľ ide o budovanie dátovej základne tohto systému. Navrhuje sa explicitne upraviť to, čo sa od tohto systému očakáva a bolo aj komunikované počas schvaľovania stavebných kódexov, teda vytvorenie digitálnej dvojičky Slovenskej republiky a údajovej základne obsahujúcej údaje o všetkých veciach, čiže o infraštruktúre, stavbách, sieťach a podobne, ktoré je na účely územného plánovania a výstavby potrebné poznať a zohľadniť.
Základné a zásadné navrhované zmeny boli, samozrejme, aj vopred diskutované aj s vecnými gestormi na úrovni exekutívy a v nie malej miere sú ich pripomienky v návrhu zákona už premietnuté. Ja chcem aj na doplnenie vysvetliť, ešte predtým ako sa predložila uvedená právna norma do parlamentu, tak prebiehali aj rokovanie na úrovni expertíznej pracovnej skupiny na úrode, na úro... úrovni úradu podpredsedu vlády pána Štefana Holého. V rámci tejto pracovnej skupiny sme mali aj rokovanie so zástupcami samosprávy, to znamená ZMOS-u, ako aj únie miest, kde sme si poriešili viaceré otázky, ktoré sa dotýkajú aj samosprávy s tým, že sme dohodnutí aj medzi prvým a druhým čítaním mať ďalšie rokovania s predstaviteľmi samosprávy, pretože určite aj táto právna norma aj návrh, ktorý predkladá kolega Karahuta, sa dotýkajú samosprávy. Ja chcem aj samospráve uľahčiť ich činnosť v rámci stavebného konania alebo stavebnej legislatívy. Takže sme dohodnutí, to chcem povedať na vo... navonok a taktiež nahlas, že komunikujeme s predstaviteľmi samosprávy v tejto oblasti.
Samozrejme, tento návrh sa dotýka aj ďalších profesijných organizácií a združení, takže určite nemienime niekoho opomenúť a niektorí sa dokonca vyjadrili ako zväz stavebných staviteľov združení, že táto úprava je potrebná, pretože sa jednoducho rieši celý tento stavebný proces tak, aby bol čistý a stavebné konanie bolo čo najefektívnejšie a najrýchlejšie.
Takže v rámci prvého čítania v rámci rozpravy som považoval za nutné a potrebné, aby som uviedol aspoň takýto základ, že s čím prichádzame, čo je cieľom. A, samozrejme, som pripravený aj v rámci medzi, teda v období medzi prvým a druhým čítaním aj v rámci rokovaní výborov, aj v druhom čítaní zásadnejšie odpovedať na otázky. Chcem sa potom následne zamerať aj na jednotlivé ustanovenia ako zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákona o vlastníctve bytov, nebytových priestorov, zákon o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a, samozrejme, že táto úprava sa dotýka aj nového zákona o územnom plánovaní 200 z minulého roka. Takže určite si myslím, že to bude zaujímavá, ale hlavne požadujem vecnú diskusiu.
Ďakujem pekne za slovo.

Ja mám len otázku možno aj na kolegu predkladateľa, ale možno aj na pána Holého, prečo takáto rozsiahla novela viacerých zákonov, až desať alebo viac, nie je vládna a neprešla normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Bodka.

Ďakujem pekne. Som chcela vlastne len upraviť, že nie pár zákonov, ale tento návrh zákona novelizuje 57 zákonov. Ide o jeden z najkomplexnejších návrhov zákona, ktoré boli v tomto volebnom období predložené na rokovanie Národnej rady. Jednotlivé zákony sa dotýkajú množstva subjektov, ministerstvo vnútra, ministerstvo dopravy, ministerstvo životného prostredia, pôdohospodárstva, financií, úrad na ochranu osobných údajov, Slovenský pozemkový fond, úrad geodézie, kartografie a katastra, samosprávy, hlavné mesto Bratislava, Košice, architekti, územní plánovači, stavební inžinieri, preto aj my budeme vyžadovať stanoviská týchto dotknutých ministerstiev aj profesijných organizácií.
Mňa prekvapilo, že zo zákona 369 sa vypúšťa povinnosť obcí vyjadrovať sa k investičnej výstavbe, ale včera som si to vykonzultovala s pánom Trégerom, predsedom ZMOS-u, ktorý hovorí, že sa to upraví, tak veríme, že, tak ako povedal pán predkladateľ, tak niektoré tie veci, ktoré sú pre nás problematické, už v tomto návrhu zákona sa upravia.
Ďakujem pekne.