88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No pre niektorých kolegov, no tí, čo tu ani nie sú, ani asi im nebudem odpovedať, ale viacerí si pletiete zmenu terajšieho zákona, samozrejme, veď ten sme zmenili minulý rok, to bola novela, zmenili sme tento stavebný zákon, nový stavebný zákon platí od 1. apríla 2024. Čiže nebavíme sa o zmene terajšieho stavebného zákona. Bavíme sa o zmene v novom stavebnom zákone, ktorý bude platiť od 1. 4. ´24, a tiež ma prekvapuje, že niektoré ustanovenia tejto novely sa vzťahujú k 1., alebo majú platiť od 1. septembra 2023. To ma tiež prekvapuje, prečo chceme v niektorých bodoch upravovať ešte terajší stavebný zákon, keď od 1. 4. ´24 má platiť nový stavebný zákon. Čiže, prosím vás, skúste si to pozrieť, lebo reagujete na niečo, čo je nezmysel. Ja neriešim terajší stavebný zákon. Riešim ten nový.
Možno niektorým, čo mi tu rozprávajú, že vtedy som bol ticho, no ja som sa aj postavil proti niektorým veciam, aj som ich kritizoval, len možno vy ste tam práve neboli. Možno som to robil na výbore, možno som to robil v pléne, keď ste tu neboli, niekedy je tu naozaj päť a pol človeka, čiže potom nerozprávajte, že ja som vtedy bol ticho. No nebol som ticho, len možno ste ma vy nepočuli.
Možno ešte k Milošovi Svrčekovi, čo spomínal, že niečo sme blokovali a tak ďalej, no ja by som tiež tu mohol vytiahnuť veľa vecí, ktoré ste vy blokovali, ale nie sme na pieskovisku, tak sa nebudeme takto rozprávať. Ja si myslím, že pokiaľ chceme niečo zmeniť a niečo takéto závažné, tak treba diskutovať. Vtedy pred tým rokom sme diskutovali, trvalo to dlho, ale k niečomu rozumnému sme dospeli, teraz ste si to navrhli úplne bez diskusie a bez toho, aby ste to konzultovali, tak nečakajte, že budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, napriek tomu, že to je prvé čítanie, by som poprosila hlasovanie na sedemnástu dnes.

Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda, v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam ako spoločný spravodajca gestorského výboru informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1356) a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1973 z 2. februára 2023 pridelila uvedený návrh zákona (tlač 1356) nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1356), určené výbory prerokovali nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval 9. marca 2023 a uznesením č. 704 ho odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny návrh neprerokoval, keďže na svojom zasadnutí nebol dňa 13. marca 2023 uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode informácie vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O návrhu spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona gestorský výbor na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Najbližší o jedenástej dnes.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sú vyvolané rekodifikáciou stavebného práva. Rovnako ako predchádzajúci návrh zákona, ktorý uviedol pán poslanec Svrček, aj tento zákon je reakciou na rekodifikáciu stavebného práva po takmer 50 rokoch, ktorá znamenala nastavenie nových pravidiel územného plánovania a výstavby a zavedenie nových inštitútov v týchto oblastiach. Cieľom návrhu zákona je o všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti životného prostredia s novými stavebnými kódexami v zásade troch hlavných oblastiach.
Prvou oblasťou sú zákony, ktoré sa navrhuje upraviť len po formálnej stránke. Ide o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou či reakcie na zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie. Táto skupina zmien teda odstraňuje nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu v právnej úprave a prehľadnosť pre jej adresáta sa túto oblasť zmien navrhuje vykonať priamo zmenou predpisov.
Druhú skupinu predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia sa, menia aj samotnú reguláciu. Ide o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická, najmä inštitútov záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb a ich prostredníctvom koncentráciou všetkých výhrad a pripomienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvisiacich právnych predpisov bola táto oblasť upravená rôzne a častokrát tak, že sú rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo tieto predpisy potrebné upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania o výstavbe.
Tretiu skupinu predstavujú vyvolané systémové zmeny v oblasti integrovaného povolenia stavieb a činností. Cieľom úpravy integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek medzinárodných predpisov a zároveň odstráni prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi. Jedna, jedna, zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových súčastí v oblasti ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a tak ďalej a všetkých súvisiace stav... súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií. Týmto prístupom bude zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného povolenia konania, zvýšená prehľadnosť konania a zároveň budú odstránené prvky vytvárajúce priestor pre korupčné a obštrukčné správanie účastníkov konania.
Návrh je v súlade so zákonom o výstavbe, a teda rešpektuje postavenie ministerstva životného prostredia ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby, ktoré sú zároveň predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ten istý orgán, ktorý dohliada na zmenu životného prostredia, bude konať aj po prijatí návrhu zákona, čiže v žiadnom prípade nedochádza k presunu kompetencií. Návrh tiež neobmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov, naopak, napríklad možnosť zapojiť sa do konania na pripomienkovanie hlavné environmentálne dokumentácie sa z dnešných 30 dní predĺžuje na 90 dní. Fyzické aj právnické osoby sa môžu stať účastníkom konania, ak prejavia o to záujem. Účastníkom konania sa môže stať aj obec, samospráva tak posilňuje svoje možnosti zapojiť sa do celého procesu.
Vážené kolegyne, kolegovia, nová stavebná legislatíva bude účinná od 1. 4. 2024 a v súčinnosti, v súčasnosti prebiehajú intenzívne prípravy na jej implementáciu do praxe. Na tento účel je nevyhnutné vykonať aj úpravy, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona. Preto si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a podporu s predloženým návrhom zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja mám len jednu otázku, že opäť sú tu dva zákony predložené, aj bod 128 je identický z dielne iných poslancov, aká je predstava, ako budú zladené tieto dva návrhy zákonov, ktoré sú o tom istom.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja mám na predkladateľov jednu otázku. Mení sa tam asi sedem zákonov, jeden z nich je zákon o ochrane prírody a krajiny. Zaujala ma tam jedna vec v tomto zákone, v § 13 a potom aj v § 14 vlastne navrhujete zmenu, že orgán ochrany prírody by mal teda povoľovať, zacitujem to, hej, jak to tu je v tom pozmeňujúcom návrhu: „V § 13 ods. 2 písm. g) sa slová „informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia" nahrádzajú slovami „konštrukcie použitej na verejné šírenie navigačných, kultúrnych, reklamných, športových a iných informácií bez ohľadu na spôsob usadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu (ďalej len informačná konštrukcia)."."
Ten pojem informačná konštrukcia sa potom použije aj v § 14, ktorý vlastne hovorí o treťom stupni ochrany prírody, to znamená, že z tohto znenia, vlastne v druhom a v treťom stupni by mal orgán ochrany prírody povoľovať umiestňovanie takýchto informačných konštrukcií, len teraz je otázka, že či je vhodné vôbec robiť takúto zmenu pri, pri tom stave dnešnom, ako máme chránené územia, keď doslova sú nalepené napríklad na obec, na cesty a proste všetky druhy, ja neviem, komunikácií a tak ďalej, že čo je vlastne dôvod, to nazvem, tohto takého sprísnenia možno, neviem, nie celkom mi to je jasné.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. Tieto veci, tak ako boli pomenované pánom poslancom Kuffom, sú vlastne, predstavujú zosúladenie so zostávajúcim už schváleným zákonom, ktorý bude platný od 1. 4. 2024 a, samozrejme, orgán ochrany prírody má právo sa aj k takýmto stavbám vyjadrovať, pretože už nebudú rôzne druhy stavieb, budú stavby, ktoré sú bez tzv. nejakého zjednodušeného konania, ale budú stavby, len ktoré sa budú riadiť riadnym stavebným zákonom a k tým, samozrejme, má právo orgán ochrany prírody sa vyjadrovať, takže platí to aj k tým reklamným plochám.

Ďakujem, mal som ešte výmenu s pánom Holým, ohľadom toho tiež mi to vlastne rozprával, čo pán predseda výboru, tak sme si to ujasnili vlastne, že čo je dôvod tejto zmeny, ďakujem.