88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, aj vám všetkým, ktorí ste sa prihlásili do rozpravy so svojimi príspevkami. Aha, ok, ja, samozrejme, predpokladám, že budeme aj ďalej diskutovať, ale som sa prihlásil, aby som reagoval na to, čo už odznelo, lebo niektorí poslanci jednoducho povedali to svoje a nie sú už tu prítomní, tak rád by som diskutoval s vami, ktorí o to máte záujem, kým tu ste.
Chcem osobitne poďakovať môjmu predchodcovi pánovi exministrovi Braňovi Gröhlingovi za vyjadrenú podporu pre tento zákon v prvom čítaní a taktiež za ochotu dohodnúť sa. Verím tomu, že by v prípade, že by teda ministri za SaS neodišli zo svojich postov ako zo svojho slobodného politického rozhodnutia, ktoré sa odohralo teda v lete 2022, že by pokračoval v práci na tomto zákone a to tak, že ten zákon v tom auguste, tak ako bol predložený, nemal, jeho súčasťou nebola, nebol mechanizmus, kľúč poskytovania podporných opatrení a financií ku týmto opatreniam. Verím, že by sa na tom ďalej pracovalo, tak ako sme na tom museli pracovať my, aby ten zákon bol realizovateľný. Taktiež budeme ďalej na ňom pracovať aj spolu s vami, aby sme mohli tento zákon priniesť do praxe v čo možno najlepšej podobe. Chcem sa vyjadriť aj k už tu viackrát spomínanému problému s definíciou segregácie a desegregáciou. Definícia segregácie neodišla z toho zákona z titulu nejakého môjho rozhodnutia, v skutočnosti sa ku mne ten problém na stôl ani nedostal, v rámci rozporového konania bol ten problém takto vyriešený z pohľadu alebo s nádejou na to, že ako jedna z konkrétnych foriem diskriminácie, ktorou segregácia je, bude pravdepodobne riešený v antidiskriminačnom zákone. Keď vidíme, že realita je iná a že antidiskriminačný zákon sa neotvára, nemám najmenší problém, som s tým naprosto komfortný, aby sme do zákona školského dali aj definíciu segregácie.
Pre mňa je oveľa dôležitejšie, že ten zákon obsahuje viacero desegregačných opatrení, pretože tie, samozrejme, sú tým účinným prostriedkom na to, aby sme sa vyrovnali s neblahou praxou a zamedzili takýmto neželaným javom. Nevyjadrím sa, samozrejme, ku všetkému čo ste, vážené pani poslankyne, poslanci, spomínali, lebo by toho bolo priveľa, teraz pôjdem len po niektorých veciach, ktoré považujem za pointové, pretože verím, že budeme v takomto duchu konštruktívnej komunikácie pokračovať spolu ďalej či už na tom rozšírenom školskom výbore, alebo aj v individuálnych stretnutiach. Som vám v tom plne k dispozícii. Zaznelo tu od pána poslanca Kočiša v dvoch faktických pripomienkach, on tu síce už teraz nie je, povedal svoje, nemôžem teraz odpovedať jemu, ale vy ste tu boli a počuli ste tie tvrdenia, z úcty ku vám, tak chcem dať tie veci na pravú mieru. Povedal mimo iné, že podporné tímy na školách je akási fikcia, podobne ako tie podporné opatrenia. K tomu chcem povedať, že už dnes predsa roky my učitelia alebo učitelia , ktorí sú dnes aktívni v procese, poskytujú podporné opatrenia, len to robia na základe svojej spontanity, robia to na základe vlastného vyhodnotenia svojho postoja ku žiakom, robia to jednoducho z titulu svojej kompetencie bez toho, že by mali k tomu nejakú systémovú podporu, okrem teda tých členov inkluzívnych podporných tímov, ktoré už dnes na školách máme.
Systém podporných opatrení, ako ho prináša zákon, tak ten prosto nerobí nič iné, než len pomenúva problémy a veci, ktoré deti už dávno v tých školách žijú a pomáha učiteľom a odborným zamestnancom zaujať čo možno najlepší postoj a účinné opatrenia tým deťom, ktoré to potrebujú.
V skutočnosti takýto individualizovaný prístup potrebujú úplne všetky deti, ktoré v školách sú. Jednoducho ku každému dieťaťu učiteľ pristupuje individuálne v rámci jeho situácie, ktorá môže byť úplne banálna, že to dieťa, povedzme, ktoré bolo týždeň, dva, práceneschopné, choré a príde do školy, tak učiteľ sa k nemu zachová inak ako k dieťaťu, ktoré tam sedelo tieto dva týždne a potrebuje nadviazať, zapojiť ho znovu do procesu a, samozrejme, teraz preskočím celú tú pyramídu počtu detí, ktorých, ktoré v menšom počte potrebujú väčšie podporné opatrenia až na vrchol tej pyramídy, kde máme deti s najťažšími zdravotnými postihmi, ako je napríklad úplná slepota alebo imobilita, ktoré potrebujú našu najväčšiu pomoc. Takže nie je to fikcia, nie je to čo by bolo účelové, je to niečo, čo je prepotrebné, na čom učitelia dlho pracujú a potrebujú našu podporu.
Ďalej tento pán poslanec hovoril o tom, že, že je nemožnosť opakovania ročníkov, no v tomto zákone ukotvená. No nie je to pravda. Tento zákon síce zavádza viaceré opatrenia na to, aby sme predchádzali predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, aby sme zamedzili v podstate negatívnemu výsledku výchovy a vzdelávania, ktorým je opakovanie ročníka, ale to vyžaduje okrem, okrem, tých opatrení, ktoré, ktoré tam sú zo strany školy, napríklad to, že je možné v oprávnených prípadoch tomu dieťaťu dovoliť rozložiť vzdelávací obsah do viacerých ročníkov, a tak mu umožniť pokračovať so svojimi spolužiakmi. To však predpokladá, samozrejme, aj snahu na strane toho dieťaťa. A keď by tá snaha bola nulová a keby tieto opatrenia nepomohli, tak v takomto úplne krajnom prípade zákony dnes umožňuje opakovanie ročníka, čo však dúfame, že nebude nastávať alebo keď, tak úplne v krajných prípadoch.
Ďalej tu boli pripomienky alebo teda komentáre zo strany pána podpredsedu školského výboru, pána poslanca Habánika, za ktoré tiež veľmi pekne ďakujem. Boli tam spomínané financie, ktoré aj rezonovali v iných vystúpeniach. Dovolím si zopár čísiel, v analýze dopadov finančných tohto zákona sa uvádza, aký je náklad tohto zákona nad rámec bežného rozpočtu školského, teda vo verejnej sfére a pre rok 2023 je to 6 mil., pre rok 2024 85 mil., pre rok 2025 255 mil. a pre rok 2026 172 mil.
Ďalej tu bol spomenutý viackrát problém cyklov, vzdelávacích cyklov. A tu na tomto mieste chcem povedať ešte inú principiálnu vec, aby ste naozaj mali možnosť sa presvedčiť, že to nie sú len zdvorilé slová, keď som vám poďakoval za diskusiu aj za ochotu v tej diskusii pokračovať, pretože ja, samozrejme, úplne prijímam, že môžeme mať iné postoje alebo iné názory, že sa môžeme rôzniť v niektorých veciach, ale bolo by takmer tragické alebo veľmi zlé, keby sme sa nerozumeli len preto alebo rôznili, že ide o nedorozumenie, že máme iný názor preto, lebo vec nie je dôkladne pochopená alebo spoznaná. Podľa mňa to je prípad cyklov, pretože vzdelávacie cykly v žiadnom prípade neznamenajú a nikdy tak neboli zamýšľané, že by vzdelávanie v školách nebolo rozdelené po ročníkoch a po predmetoch. Vzdelávacie cykly v žiadnom prípade neznamenajú, že by organizácia výchovnovzdelávacieho procesu bola len po oblastiach a že by negovala ročníky. Jednoducho to nie je pravda, bol to omyl, ktorý do tejto diskusie vniesli odborári, ktorým sme to už tiež vysvetlili. Vzdelávacie cykly nikomu nič navyše neprikazujú, poviem vám v stručnosti, čo ony naozaj znamenajú.
Vzdelávacie cykly v prvom rade zjemňujú škálu stupňov, ktoré nerušia. Prvý stupeň bude teraz, teda ak prijmeme tento zákon, od prvého po piaty ročník vrátane, pričom v drvivej väčšine vyspelých krajín je prvý stupeň po piaty, alebo šiesty ročník, lebo to jednoducho lepšie zodpovedá mentálnemu aj fyziologickému vývoju detí. Nie štvrtý ročník, ale minimálne piaty ročník je tým hraničným, po ktorom už začína druhý stupeň. Takže náš prvý stupeň na základných školách bude od prvého po piaty ročník vrátane, pričom si uvedomujeme, že pre tie najmladšie deti je doba piatich rokov priam geologická, lebo je veľký rozdiel medzi prváčikom a piatakom. Preto tieto cykly, prvé dva, zjemňujú delenie prvého stupňa na prvý až tretí ročník a na štvrtý, piaty ročník, ktorý je prechodom medzi prvým a druhým stupňom.
Nuž a čo sa týka tu námietky aj pána poslanca Kočiša, že na to nie sú školy pripravené ani odborne, ani nijako, dovolím si veci dať na pravú mieru. Škola, ktorá by naozaj nebola vôbec pripravená, hoci by ju nepresvedčila ani prax škôl, kde sa úspešne takto už dnes postupuje, si spokojne môže personálne obsadiť tie ročníky tak ako doteraz. To znamená, v prvom a štvrtom ročníku môžu učiť elementaristky, pani učiteľky z prvého stupňa a od piateho ročníka to môžu byť učiteľky z druhého stupňa, spokojne. Nie je to ideálne riešenie, lebo práve by tým nedopriali svojim deťom, svojim žiakom ten plynulý prechod, aby to nebolo tak, že po štvrtý ročník, ako to často je na našich školách, majú jednu pani učiteľku, kde tu ešte niekto tam príde na angličtinu alebo informatiku, informatickú výchovu a potom zrazu v piatom ročníku už majú rôzne pani učiteľky druhého stupňa, pričom ich triedna ani nemusí mať hlavný predmet, tak ju vidia, raz, dvakrát do týždňa. Toto je veľký skok pre deti, ktoré nie sú na ten skok ešte mentálne ani inak pripravené. Čiže tie cykly naozaj nikomu nič neprikazujú, neohrozujú nikoho, zjemňujú, pomáhajú a zväčšujú variabilitu, tak ako to spomenul aj pán poslanec Gröhling.
Ďalej tu bola námietka, že ten prechod na tento systém znamená koexistenciu dvoch štátnych vzdelávacích programov. Nuž pravdaže, pretože od septembra 2023 prvých chceme podporiť 40 škôl, hoci sa mi 109 prihlásilo a 98 je pripravených toto naozaj realizovať, experimentálne overovanie nového kurikula, tak jednoducho po týchto prvých 40 školách, ktoré pôjdu podľa nového školského vzdelávacieho programu, tak popri nich 3160 iných základných škôl pôjde podľa starého štátneho vzdelávacieho programu, preto potrebujeme mať súbeh dvoch štátnych vzdelávacích programov v tomto prechodnom období. V ďalšom roku ich bude 100 až 200 a v treťom roku experimentálneho overovania to bude 30 % škôl, ktoré budú overovať toto nové kurikulum.
Ďalej tu bolo spomenuté, spomenutý problém úvodných ročníkov a opäť informácia, ktorá nebola v súlade s realitou, nechcem ju označiť za úmyselne nepravdivú, je to naozaj prínos takejto diskusie, že sa veci dajú vysvetliť a dať na pravú mieru. Bolo spomenuté, že úvodné ročníky nie sú financované z normatívu, tak ako iné. Nie je to pravda. Úvodné ročníky sú financované úplne rovnako ako všetky ostatné ročníky, ony sa len nerátajú do školskej dochádzky povinnej, čiže absolvovaním úvodného ročníka si ten žiak neabsolvoval prvý ročník povinnej školskej dochádzky, lebo keby to tak bolo, keďže máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku, mohol by skončiť jednoducho skôr ako jeho rovesníci, čo nie je žiadúce. A prečo sú tu tie úvodné ročníky? Vychádzame v ústrety všetkým možným potrebám detí. Máme uvádzajúce ročníky do špeciálnych škôl, kde už je stanovená diagnóza už od škôlky, že to dieťa má vážny, buď zdravotný, alebo mentálny postih a jednoducho potrebuje najvyššiu mieru podpory, ktorú môže mu poskytovať v niektorých prípadoch len špeciálna škola a ho pripravuje tento uvádzajúci ročník alebo úvodný ročník na štúdium v špeciálnej škole.
Na opačnej strane Gaussovej krivky sú deti s talentovaným nadaním a my tu máme aj základné školy, ktoré sú pre takéto deti svojím školským vzdelávacím programom vhodné, avšak je často typické, že dieťa, ktoré intelektuálne napreduje a predbieha rovesníkov, nemusí byť ešte sociálne zrelé, nemusí byť ešte pripravené na samoobslužné funkcie a na život v kolektíve, a preto je dobré v tomto úvodnom ročníku mu pomôcť, aby naozaj sa úspešne začlenilo potom do kolektívu na takejto škole.
A prečo máme úvodné ročníky aj bežnej základnej škole? Nuž jednoducho preto, že deti, ktoré majú napríklad zníženú komunikačnú schopnosť, ktoré nepotrebujú štúdium v špeciálnej škole, ktoré majú byť v rámci inklúzie a také majú byť drvivá väčšina začlenené do bežných škôl. Tak a predsa už im materská škola nestačí, lebo povedzme, že v nej je odborný pracovník iba raz do týždňa, kdežto na tej základnej škole s podporným inkluzívnym tímom dostane tú podporu, ktorú to dieťa potrebuje, sme vrátili tieto úvodné ročníky pre bežné základné školy, aby aj deti, ktoré alebo ešte nemajú ustálenú diagnostiku a nevie sa, ktorý smer štúdia bude pre nich ideálny, tak mali čas, aby sa toto doriešilo a správne rozpoznalo, aby neboli nesprávne diagnostikované a zle zaradené.
No, mohol by som takto teda pokračovať, ale už toto podľa mňa na ukážku stačí, aké užitočné boli vaše príspevky, za čo vám znovu ďakujem, pretože ony jednoducho dávajú do spoločného nášho priestoru príležitosť si veci vysvetliť, ďalej ich skúmať tak, aby sme neuverili v to, že ten zákon je povedzme v ideálnom, dokonalom, nezlepšiteľnom tvare, ale alebo nie naopak, aby ste vy neuverili v niektoré prvé, prvoplánové, ale pochopenia, ktoré môžu byť mylné. A ak budeme pokračovať v takejto dôkladnej diskusii, ta ja verím, že sa vyhneme nedorozumeniam, aby nedochádzalo teda kvôli nedorozumeniam, namiesto k užitočným zmenám, zmenám s negatívnym dopadom na pripravený zákon. Ja sa teším na vaše konštruktívne pripomienky a ďalšiu spoluprácu, aby ten zákon, tak ako si ho želajú dominantní zástupcovia terénu, ako som už povedal, 80-tisíc pedagogických zamestnancov a takmer 900-tisíc žiakov, aby sme im ho doručili v čo najlepšej podobe.
Ale ešte jednu vec som opomenul, prepáčte, dopoviem. Bolo tu aj spomenuté to, že sú aj iné názory, no pravdaže sú iné názory aj v jednej zborovni sú iné názory, ale prosím, aby ste brali v úvahu ten fakt, že tie stavovské organizácie, ktoré som vám menoval, a na tých najväčších som bol na ich valných zhromaždeniach desiatky hodín a dní sme diskutovali o tejto veci, tak to nie je, povedzme podpis niekoľkých kolegov a pracovníkov z jednej fakulty. Toto sú poriadne prepraté a prediskutované postoje reprezentatívnych stavovských organizácií.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Štyri faktické poznámky. S prvou pán poslanec Gröhling.

Pán minister, ja by som vás chcel veľmi, veľmi, veľmi pekne poprosiť, aby ste nehovorili a neopakovali vety, že v predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sme dávali v auguste ´22 nebolo kľúčovanie alebo nebol finančný dopad a doložka. Toto rozprávate stále. Keby nebolo kľúčovanie, nie je doložka a keby nebola doložka, tak to nemôžme dať do MPK. Vy sám ste povedali, že nebudete nosiť cisárove nové šaty, pretože tam bola doložka na 380 mil. a tá doložka vyplývala z kľúčovania. Takže vás chcem opätovne poprosiť, aby ste nehovorili, že tam nebolo kľúčovanie a že tam nebola doložka, lebo inak by to nemohlo byť v MPK a týmto dehonestujete všetkých ľudí na ministerstve, ktorí to chystali. Ďakujem.

Ďakujem. Pozerám, že kto si nechal kartu v zariadení pri kecpulte? Áno, dobre. Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik. Ospravedlňujem sa, už je veľa hodín, pán pán poslanec Habánik.

Ďakujem pekne. Veľmi oceňujem vaše vystúpenie pán minister, pretože naozaj treba dovysvetľovať ešte niektoré veci, s tým sa ja stotožňujem a ďakujem aj za to dovysvetlenie filozofie úvodných ročníkov z hľadiska ich financovania, ale aj z hľadiska ich potrieb v školskom systéme. Osobitne pre potreby detí a zladenie ich, v úvodzovkách, poviem, hendikepov s potreba výchovnovzdelávacieho procesu. Tam naozaj sa treba na to už pozerať úplne inými očami, ako sme možno boli v minulosti pred 10 alebo 20 rokmi dozadu alebo naspäť zvyknutí. Čiže toto je určite správny posun smerom vpred a pomôže to určite deťom z hľadiska zvládnutia všetkých nárokov, ktoré sú na ne kladené v tých úvodných ročníkoch v rámci primárneho vzdelávania. Takže toto vystúpenie ja si veľmi vážim a veľmi si vážim aj ten tón a prístup toho konštruktívneho rokovania. A naozaj budeme musieť ešte možno viacero rokovaní absolvovať, ale, ale ten, vidím, že tu je tá snaha, aby sme našli taký spoločný konsenzus naprieč celou touto sálou z ohľadom na novelu školského zákona. Aj keď tie odlišnosti v tých míľnikoch a prioritách plánu obnovy tu budú, ale možnože tie novelizačné body v tom školskom zákone, že tam to spojenie na konci dňa nájdeme. Ďakujem.

Pani poslankyňa Šofranko.