88. schôdza

Ďakujem. Odznelo tu dnes aj to, že reforma bude závažný a obrovský problém. Ja si to nemyslím, pretože 109 škôl sa prihlásilo do pilotného overovania. Ako ste vraveli, tak 89 je pripravených a to znamená, že záujem o reformu tu je. A ja verím, že naši pedagógovia a žiaci to zvládnu. Netreba sa báť cyklov, netreba podceňovať našich pedagógov. Myslím si, že roky príprav a tri roky pilotného overovania je dostatočná príprava a nemôžeme to porovnať s reformou v roku 2008. Ja verím, že nájdeme spoločný konsenzus. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jana Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len možno ešte doplnila k tým úvodným ročníkom, že naozaj to sa týka detí, ktoré majú istým spôsobom narušenú komunikačnú schopnosť. Nie je to niečo, čo je vnímané z hľadiska zdravotné, nejakého zdravotného postihnutia trvácneho. Je to niečo dočasné, čo keď sa pracuje s týmito deťmi, dá sa odstrániť, a tým pádom tie deti môžu potom napredovať rovnako ako ich rovesníci. Čiže naozaj si myslím, že toto je veľmi potrebná v dnešnej dobe myšlienka, a teda zavedenie týchto úvodných ročníkov ja podporujem.
To, čo chcem ale podotknúť, je, že, žiaľ, máme málo logopédov, čiže aj touto cestou možno by sme mali apelovať na to, aby viac študentov išlo študovať tento smer, aby potom zostali pracovať aj v rámci školských podporných tímov alebo proste v rámci poradenstva.
Druhú poznámku, tiež by som možno ešte chcela doplniť k tým cyklom, pretože už na niektorých školách fungovali, napriek tomu teda, že nebolo to nikde napísané, že cykly, tak fungovali systémom práveže 1-4 bola teda triedna pani učiteľka. Väčšinou pani učiteľka, občas pán učiteľ a potom v tom piatok ročníku táto učiteľka ešte sprevádzala tie deti práve, aby im pomohla preklenúť tú neistotu alebo to nóvum z toho, že odrazu teda sú deti alebo žiaci sú vystavení viacerým učiteľom. To znamená, že keď ten cyklus bude 1 až 5 a bude tam takýto plynulý prechod, myslím si, že opäť posilníme sebavedomie detí, posilníme ich istotu a to je to, čo proste by sme mali v našom školskom systéme zaviesť, aby deti sa tešili, že budú spoznávať, aby sa tešili, že budú chodiť do školy, aby cítili oporu v tom systéme a nie prekážky alebo niečo, čo ich vlastne diskvalifikuje, odsúva, trestá.

Pýtam sa, či sa chce niekto okrem pani poslankyne Žitňanskej prihlásiť ústne. Traja ústne prihlásení, uzatváram možnosť.
Pán poslanec Pollák.

Ďakujem pekne.
Vážený predseda, ešte predtým než načnem rozpravu, tak podávam návrh na pridelenie tohto návrhu zákona aj Výboru Národnej rady pre... Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Daný návrh zákona sa totiž venuje aj oblastiam vzdelávania, ktoré sa vyslovene týkajú aj ľudských práv.
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, ja som rád, že tu máme aj bývalého pána ministra a oceňujem tak jak vašu prácu, pán minister, tak aj prácu bývalého pána ministra. A beriem vás za serióznych naozaj ľudí, ktorí chceli pomôcť školstvu a jednoducho že so školstvom to naozaj myslia dobre.
Ja by som, ak dovolíte, rád sa dotkol, možno aj tušíte, ktorých tém v rámci vzdelávania. Áno, je to integrácia a inklúzia, ale aj segregácia. Áno, Slovensko čelí pripravovanému infringementu od roku 2015 za nedostatočnú integráciu a inklúziu práve rómskych žiakov do vzdelávacieho procesu, kde sme neustále upozorňovaní na to vlastne, že práve rómski študenti sú buď segregovaní, alebo nevieme ich integrovať do toho vzdelávacieho procesu.
Dlhodobo je tu otázka naozaj tých materských škôl pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a túto definíciu vlastne po komunikácie aj z ľuďmi z Európskej komisie sme zadefinovali tento termín materské školy pre sociálne znevýhodnené prostredie alebo pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tento termín vypracovala samotná Európska komisia a neskôr nás požiadali, aby sme dali vypracovať aj či tento termín alebo teda návrh, ktorý o ktorom sme aj v minulosti hovorili, je protiústavný. Tak sme to dali ústavným právnikom posúdiť, že či je to protiústavné alebo diskriminačné. A dostali sme k tomu vyjadrenie že nie.
Ja som naozaj rád aj za pána bývalého ministra Gröhlinga, ktorý, áno, aj za jeho doby bola tu vlastne snaha počúvať na túto tému a aj s pani štátnou tajomníčkou Síthovou sme viedli k tomuto bodu dlhosiahle diskusie s cieľom naozaj priniesť nejakú legislatívu k tomu, aby pomohli hlavne tým deťom, ktoré sú, ktoré končia napokon v špeciálnych základných školách, ale k tomu sa dostanem neskôr.
A takisto ďakujem aj pánovi ministrovi Horeckému, s ktorým sme sa takisto stretli k tejto téme. A naozaj je tu ochota diskutovať k tejto téme a riešiť tento problém práve detí, ktoré sú nesprávne zaradené do tých špeciálnych škôl.
Ja by som sa dotkol teraz vlastne konkrétne tých špeciálnych škôl a prečo vlastne rómske deti končia v špeciálnych základných školách. Častokrát je to preto, ale teda častokrát, vo veľa prípadoch je to hlavne preto, lebo prichádza vlastne na pohovor do základnej školy, a tým že neovládajú slovenčinu, tak sú zaradené do špeciálnej základnej školy. Tie isté deti, ktoré, a máme jasný príklad v Bystranoch, ktorí navštevovali možno tú špeciálnu základnú školu, tak tým že sa presťahovali do Anglicka, tak boli zaradené do klasickej základnej školy s tým, že tam mali naozaj taký individuálny prístup možno aj asistentov učiteľa alebo teda konkrétnych učiteľov a tie deti dnes neovládajú po slovensky, ale ovládajú plynule po anglicky, po rómsky a zvládajú učivo základnej školy. Dnes už sú na stredných a niektorí aj na vysokých školách, klobúk dole naozaj. A toto bol problém alebo teda toto je problém Slovenska, kedy tie deti my naozaj nevieme pripraviť tak dostatočne, aby bariéra komunikačného jazyka v školách vymizla. A tieto deti jednoducho končia v špeciálnych základných školách hlavne preto, že neovládajú slovenčinu. Sú to zdravé deti, sú to zdravé deti, ktoré sa vedia o seba postarať, ktoré si vedia sami zaviazať šnúrky, ktoré sa vedia sami obliecť.
Hovorím to preto, lebo častokrát práve deti so špeciálnymi potrebami alebo teda tie deti, ktoré naozaj potrebujú špeciálne základné školy sa v týchto špeciálnych základných učia ako sa sami zaobstarať, hej, a jednoducho, ako môžu ísť sami na wécko, sami si zaviazať šnúrky alebo jednoducho sami sa nejakým spôsobom najesť. A toto nie je korektné vzhľadom na to, že my do týchto škôl prinášame zdravé deti. Áno, hovorím o rómskych deťom, ktorým nič iné vlastne nie je, len to že prichádzajú do tých škôl s tým že neovládajú slovenčinu.
A kým sme na to upozorňovali v roku 2013 spolu aj s kolegami zo SaS, či to bola pani Lucia Ďuriš Nicholsonová a vtedy nám dávala za pravdu školská inšpekcia, a teda ľudia z inšpekcii, tak dnes nám dávajú vlastne za pravdu súdy. Áno, trvalo to pomaly desať rokov, kedy vlastne súdy nám dali pečiatku k tomu, že toto sa deje a tie deti sú neprávom zaradené do špeciálnych škôl a jednoducho sa stávajú obeťami v rukách nejakých individuálnych biznismenov. A z týchto detí jednoducho vyrobíme do budúcna, poviem to na plné ústa, jednoducho poberačov sociálnych dávok.
Áno, tak ako som to povedal, lebo človek, ktorý skončí špeciálnu základnú školu, dostáva vzdelanie žiaka štvrtého ročníka základnej školy. A takýto človek jednoducho nedostane ten krištáľ do roku, s ktorým môže sa uplatniť na nejakom pracovnom trhu. Takýto človek jednoducho je odkázaný na úrad práce a na poberanie sociálnych dávok. A ja nechcem určite, aby sme budovali generácie vyciciavačov štátu, poberačov sociálnych dávok, ale jednoducho aby sme prinášali ovocie aj pre týchto ľudí vzhľadom na to, naozaj že ak má byť dôvodom, prečo končia tieto deti v špeciálnych základných školách, hlavne to že nevedia po slovensky, tak poďme s tým niečo robiť. Áno, ja som tu pripravoval nejaký návrh zákona o tých škôlkach pre deti so sociálne znevýhodneného prostredia, resp. pre rizikové prostredie, ale som pripravený naozaj diskutovať o tom aj s pánom bývalým ministrom Gröhlingom aj s pánom Horeckým, aby sme našli kompromis v tejto téme, aby sme naozaj pomohli čo najviac v tejto téme tým deťom, ktoré to naozaj potrebujú. Aby sme zacielili hlavne na tieto deti, ktoré končia v tých špeciálnych základných školách. A určite ani vy sa nechcete pozerať na tieto zdravé deti, ktoré končia v špeciálnych školách a jednoducho končia v rukách biznismenov, ktorí jednoducho naozaj ten incentív alebo teda ten normatív pre, pre zriaďovateľov tých škôl je dvakrát vyšší ako v klasických základných školách. Je to naozaj novodobý biznis na deťoch, ktoré tam jednoducho nepatria a sú zaradené do špeciálnej základnej školy len kvôli tomu, že nevedia po slovensky.
A vnímam ten návrh o predprimárnom vzdelaní pre deti zo sociálneho, zo sociálne znevýhodneného prostredia ako nástroj voči plánovanému infringementu, ktorý je pripravovaný z Európskej komisie na Slovensko kvôli nedostatočnej integrácie a inklúzii. Áno, aj po komunikácie s ľuďmi z Európskej komisie nám potvrdili, že v takomto znení by zvážili naozaj aj zastavenie infringementu kvôli zlému alebo teda nesprávnemu zaradeniu rómskych detí do špeciálnych základných škôl.
Ja sa dotknem ešte raz toho, že aká je budúcnosť detí, ktoré skončia tých deväť ročníkov špeciálnej základnej školy. A je to pravda, áno, z mojich úst to môže znieť možno tvrdo, že jednoducho tu vyrábame do budúcna poberačov sociálnych dávok alebo vyciciavačov štátu, ale tak to je, tak to je. Ja sa nechcem pozerať na tieto deti alebo jednoducho na tú celú generáciu detí alebo teda ľudí, ktorí nám teraz už vyrastajú, že skončia na úradoch práce a budú poberať sociálne dávky. Poďme naozaj s tým niečo urobiť, poďme dať aspoň malý krištáľ tým ľuďom do rúk, aby boli uplatnení na pracovnom trhu a vytvárali hodnoty pre túto krajinu. Aby prinášali aj oni osoh do tejto krajiny s tým, že budú platiť dane a odvody. A poďme naozaj kameň po kameni. Začnime tou materskou školou, kedy pripravíme tie deti do základných škôl už len tým, že ich naučíme po slovensky, naučíme ich základnej emocionalite, motorike a dostaňme ich do základnej školy. Neskôr, áno, môžme rozmýšľať a môžme hovoriť, samozrejme, o tom, o stredných školách a dať im jednoducho krištáľ do ruky, aby boli uplatnení na pracovnom trhu. Ja nechcem pozerať takisto na rastúce sa nejaké vášne v spoločnosti, kedy tu kolegovia z ĽSNS alebo z REPUBLIKA ukazujú práve na týchto ľudí, že sú poberačmi sociálnych dávok. A poďme s tým niečo robiť. Lebo toto je voda a plyn pre, pre takýchto ľudí ako sú oni a tým pádom rastie tu aj extrémizmu. Ja budem končiť. Verím tomu, že aj pán minister bude súhlasiť so mnou a že bude pokračovať diskusia k tomu, aby sme naozaj tie deti neodkázali na to, aby končili v špeciálnych základných školách, ale pripravme ich naozaj na to, aby sa dostali do základnej školy, aby dostali rast ten krištáľ do ruky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dve faktická, pani poslankyňa Šofranko.

Ďakujem, ja len veľmi krátko.
Peter, povedal si, že aby sme zacielili na deti, ktoré končia v špeciálnych školách, ale ja chcem povedať, že my musíme zacieliť aj na rodičov, ktoré to chcú, aby tie deti v tých školách boli, v špeciálnych školách, a to hovorím príklady z praxe, ktorých mám dosť. A tieto deťúrence nemôžu mať napísané v hlávke to, že oni sa nemusia učiť. Nechcem pre krátkosť času rozprávať viac, ale niekedy si môžeme sadnúť a vyrozprávať si, ako to v skutočnosti je, pretože mám bohaté skúsenosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Gröhling.

Pán poslanec, na nesprávne zaraďovanie máme jeden veľmi účinný nástroj, a to sú štandardy diagnostikovania. Tieto štandardy diagnostikovania boli vypracované minulý rok, boli predložené pánovi ministrovi podľa mňa v októbri alebo v novembri, sú platné zo zákona od 1. 1. ´23, v rámci tejto platnosti by ich mali poradne používať, ale ich nepoužívajú, takže ak chceme niečo zmeniť v rámci diagnostikovania, tak jeden z tých krokov je aj to, aby tieto štandardy diagnostiky boli podpísané, aby sa zaviedli do praxe, aby neprebiehala diagnostika tak, ako za predchádzajúce obdobie, ale aby sme ju mali nejakým spôsobom stanovenú.

Pán poslanec Pollák.