88. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som to v dvoch minútach asi nestihol, tak takýmto spôsobom možno to bude o minútu-dve dlhšie, ale zareagujem na to, čo odznelo v rozprave. Ak na niekoho zabudnem, tak mi tak dajte najavo, ja si potom spomeniem, ale myslím, že nezabudnem.
Začnem pani poslankyňou Zemanovou. Áno, akonáhle sa otvorí zákon o rokovacom poriadku, tak nás napadne mnoho vecí, ktoré, o ktorých roky hovoríme, alebo mesiace, a chceli by sme, máme tú ambíciu proste urobiť tú novelu dokonalou, len - a ja za iných okolností by som to bol zástancom, ale skutočne hľadali sme tuná kompromis, však vy viete dobre sama, aj v tomto smere, aby, aby to náhodou potom niekto nevyhodnotil ako prílepok, lebo ak by sme tam nabaľovali ďalšie, ďalšie veci do toho rokovacieho poriadku, ktoré priamo nesúvisia s tou základnou novelou zákona o tvorbe zákonov, tak by sa niekto na to mohol začať pozerať aj takto, a myslím, že by to potom narobilo viac škody ako úžitku.
Ale na druhej strane hovoríme spoločne, však mali sme o tom na tú tému niekoľko stretnutí, že boli by sme radi asi spoločne, keby sa nám podarila ešte do konca volebného obdobia nejaká novela rokovacieho poriadku, ktorá by znamenala stíšenie legislatívneho procesu. O tom sa treba rozprávať aj kvôli tomu, že každý si ju predstavujeme trochu inak. Bude treba nájsť nejaký kompromis, ale nielen kompromis názorový, ale aj kompromis s tým, že aké sú tu technické vymoženosti tohto parlamentu, čo, čo si ten parlament môže za súčasnej situácie dovoliť, lebo naozaj sa vždy pri tých novelách treba rozprávať aj so samotnou Kanceláriou Národnej rady, že či to bude realizovateľné, lebo niekedy tie naše ambície predbiehajú proste tie technické vymoženosti, ktoré sú k dispozícii, aj čo budú schopní poslanci zvládnuť, lebo poslanci tých povinností až tak veľa pri predkladaní návrhov zákonov nemajú. My sa im snažíme trošičku im teraz pridať nejaké.
Ak by sme sa pustili do tých ďalších novelizácií, tak by sme im potenciálne vedeli pridať aj viac tých povinností a nie je to vždy jednoduché, lebo každý máme síce nejakých asistentov, ale nie všetci tí asistenti majú na starosť tvorbu zákonov. A nie každý poslanec má ambíciu tu predkladať desiatky zákonov. Niektorý poslanec viac a radšej pracuje v teréne, stretáva sa s ľuďmi, ale súhlasím, že keď potom je takýto poslanec, tak by mal zvážiť svoje schopnosti aj vo vzťahu k predkladaniu zákonov, že vždy sa na to dá pozerať z oboch strán. Ale verím, že sa nám ešte do konca volebného obdobia podarí dohodnúť na niečom, čo bude znamenať minimálne to stíšenie legislatívneho procesu, lebo či už tu sme v opozícii, alebo koalícii, alebo proste na akejkoľvek strane politickej, tak vždy si želáme, aby, ako povedal aj pán poslanec Suja, nevznikalo niečo, čo niekto môže označiť aj za legislatívny chaos, aj keď podľa mňa sa toto slovo v posledných dňoch a týždňoch účelovo používa, a nie je to celkom tak.
Lebo keď hovoríme o legislatívnom chaose, tak a bolo, pýtali sa vždy tých ľudí, že čo si pod tým predstavujú, tak väčšinou tí ľudia zareagovali iba spôsobom, že no predkladajú sa tu návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. No ony sa vždy predkladali také návrhy zákonov. Dôležité je, že či sa aj schvália také návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, nie či sa predkladajú, lebo predkladali sa vždy, a to samo osebe neznamená legislatívny chaos. A ja netvrdím, že toto ste práve mysleli, ale treba sa vždy naozaj aj pýtať, že čo si pod tým ten človek predstavuje a či, či to slovo len nie je zásterkou na to, aby sme svojím spôsobom dehonestovali ten parlament, lebo my tým, že podporujeme niekedy takéto účelové vyjadrenia, že legislatívny chaos, poslanci ani nevedia, čo robia, nevedia, o čom hlasujú, tak potom sa to, potom sa to prejavuje aj napríklad v tej dôveryhodnosti v samotný parlament, takže myslím si, že aj my sami by sme mali zvažovať, že akým spôsobom sa vyjadrujeme v týchto veciach vo vzťahu k parlamentu, lebo niekedy si sami robíme zbytočne v tomto smere škodu.
A to ja vôbec nehovorím, že tento parlament bežal dokonale, nebežal tak ani žiadny iný parlament predtým. Mne skôr vadilo možno tie prvé dva roky, že pod tou zásterkou tej pandémie sa schvaľovali tuná aj zákony v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré pri takom prísnejšom pohľade by asi nemali byť schvaľované v skrátenom legislatívnom konaní. Keby som už ja o niečom hovoril, to ustálo po prvých dvoch rokoch, tieto posledné dva roky to už je štandard, ktorý tu bol. Keď sa pozriete niekoľko volebných dozadu, tak dokonca máme menej skrátených konaní, ako sme mali v minulosti.
Ale treba si potom aj povedať, že čo znamená ten legislatívny chaos, a rozdiskutovať si to, lebo ja si nemyslím, že je tu legislatívny chaos. Sú tu niektoré veci, ktoré sa dajú vylepšiť, ale možnože ste to mysleli jednoducho tak, že niektoré veci sa vám nepáčia a treba o tých veciach hovoriť. A pokiaľ tie veci sú riešiteľné cez rokovací poriadok, tak, tak skúsme to upraviť.
Ale vždy bude platiť aj to, čo hovorí pán poslanec Dostál, že jedna vec je, že si nakreslíme, a napíše a schválime pekné pravidlá. A potom je druhá vec, že čo z tých pravidiel má nejakú ústavnú intenzitu, aby to mohlo byť vyhlásené za protiústavné, lebo v zásade iná sankcia nie je. My voči akémukoľvek zákonu, ktorý schválime v parlamente, pokiaľ to porušenie toho legislatívneho procesu nie je také, že má až ústavnú intenzitu, tak v zásade za to sankcia nie je, jedine že ten zákon by bol vecne zle spracovaný alebo by bol protiústavný, tak to áno. Ale pokiaľ, čiže aj nad týmto treba uvažovať a to je presne to, čo hovorí pán poslanec, že pokiaľ tu nebudú poslanci, ktorí budú chcieť, aby sa to pravidlo dodržiavalo, a pokiaľ nebude na vláde to ministerstvo chcieť kvalitne robiť stanoviská, lebo však aj tam sa môžu meniť ľudia, tak aj na vláde nám to môže niekto obštruovať a takisto v parlamente sa na to nemusí prihliadať. Proste budú, ak tu bude väčšina poslancov takých, že im bude jedno, že ten navrhovateľ nezmení tú účinnosť, ak budú dopady na podnikateľov, na 1. januára, júla, no ak tu bude naozaj väčšina taká, tak potom si zbytočne v zásade schvaľujeme aj rokovací poriadok.
Ale pokiaľ tu väčšina bude taká, že naozaj bude vplývať pozitívne, pozitívnym smerom a aj tak troška smerom ako keby ohľadne disciplíny na toho poslanca, že pozri sa, však tu máš zákon, mal by si dodržiavať zákony, skladáš tu sľub, keď nastupuješ ako poslanec, že budeš dodržiavať zákony, nemáš tam termín nadobudnutia účinnosti a tu má stanovisko ministerstva hospodárstva, prebrali sme si to na gestorskom výbore, naozaj majú pravdu na tom ministerstve, sú tam dopady, no tak si to oprav pekne, lebo inak ti to neschválime. Tak pokiaľ to takto nebude fungovať aj s tým, s tým dotiahnutím do konca, no tak sa nám môže stávať, že ten zákon bude niekedy aj porušovaný.
Potom ešte môže byť nejaká brzda v podobe prezidenta, prezidentky že by to potenciálne kvôli tomuto vrátila, môže to spraviť, čiže sú rôzne cesty. Uvidíme, ako sa toto pravidlo zavedie do života.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Oravec, ale aj k ostatným, ja, ja vidím na vás, že si uvedomujete, že, alebo že viete o tom, že podnikatelia by vo vzťahu k nám privítali prijatie tohto pravidla. Dokonca vo vzťahu k parlamentu je toto jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré oni od nás očakávajú, že prijmeme. Skutočne ak ste s nimi mali možnosť hovoriť, tak ak sa toto podarí prijať, tak z ich strany v rámci tých očakávaní voči parlamentu, ktoré mali, tak toto bude jeden zo zásadných krokov.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Svrček, my tam máme tú výnimku, ktorá s týka právne záväzných aktov Európskej únie, čiže pokiaľ nastane taká situácia, tak vtedy sa ten termín 1. január, 1. júl nemusí dodržať.
Pokiaľ ide o tú, tú ďalšiu vec, ktorú si spomínal, pán poslanec, že by sme sa mali pozrieť trochu aj na inú úroveň, a to je obecná úroveň, súhlasím. Len dobre, možnože by to nebol prílepok k tomuto zákonu, keby sme to chceli riešiť, ale vieš, aké je ťažké otvárať zákon o obecnom zriadení, že to urobiť bez toho, aby si sa aspoň raz stretol so samosprávou, neni veľmi ako najšťastnejšie, lebo veď viete, že aj tá samospráva má svojich predstaviteľov, ktorí by potom protestovali.
Čiže máme v parlamente predložené návrhy zákonov, ktoré nám otvárajú aj 369, máme ich niekedy v prvom čítaní, ešte niektoré, niektoré budú podané podľa mňa na najbližšiu schôdzu. A ja si myslím, že v rámci tých diskusií ich tiež mám a budem mať aj so samosprávou v rámci tých diskusií. Ja sa ich rád opýtam a verím, že to urobíte aj vy, či by nechceli aj oni nejakým spôsobom si sprísniť to prostredie a tie predpisy, ktoré prijímajú voči podnikateľom. Len tam by som bol opatrný troška z toho... alebo z toho pohľadu, že nie vždy tá administratíva na strane obcí, a najmä tým menších obciam, miest je tak personálne nadimenzovaná, aby si vedeli prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti. Čiže ja čisto koncepčne filozoficky s tebou súhlasím. Podľa mňa tu už nebol priestor na to, aby sme to riešili, ale vieme to určite do budúcna riešiť, hlavne ak samosprávy nebudú nám protestovať, že, že okrem peňazí nemajú ani ľudí na to, hej, že tak to zjednoduším.
No a ak som na niekoho zabudol, to sa, kto diskutoval, tak sa, tak sa ospravedlňujem, ale ja som a pán Taraba tu už nie je, takže na neho som nereagoval.
Ale som veľmi rád, že aj on má podobnú odozvu zo strany podnikateľov ako mám aj ja, aj ďalší, že takéto pravidlo a prijatie takého pravidla bude pre náš všetkých len bonusom a o nás všetkých vytvorí, a o nás všetkých poslancov aj v parlamente vytvorí obraz, že naozaj rešpektujeme podnikateľov, najmä tých menších, stredných, tí, ktorí najviac potom doplácajú, keď je nestabilné právne prostredie, a že chceme aj vo vzťahu k nim niečo pozitívne spraviť. A myslím si, že budú potom aj oni mať celkom dobré pocity z celého toho volebného obdobia, že sme na nich nezabudli popri tom množstve zákonov, ktoré v parlamente schvaľujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem. Takže v prvom rade oznámim hlasovanie - teraz o 17.00 hod.
Tiež len na záver chcem uviesť to, čo hovoril Milan ohľadom toho legislatívneho chaosu. Toto označenie používajú hlavne tí, čo nie sú v legislatíve alebo v predkladaní zákonov doma, niektorí si neprečítajú spoločné správy, kde môže byť kľudne pozmeňovák podaný cez výbor zapracovaný. Toto sú, toto sú proste základy tej legislatívy, ktoré treba sledovať.
A, žiaľ, to, čo je v rokováku napísané, tak sa stáva pravidlom, pritom by to mala byť výnimka. Ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa malo o ňom hlasovať do 48... až po 48 hodinách. A, žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu a dávame o ňom hlasovať hneď. Takže koľko razy, keď si niekto neprečíta ten pozmeňovák, ktorý je nahodený možno na hodinu-dve, tak, tak ani o tom nevie, že o čom hlasuje. Ale ten, kto sleduje legislatívu, tak nemôže vôbec hovoriť o nejakom legislatívnom chaose. Tak len toľko.
A pozrel som si návrhy zákonov, ktoré tuším už predložila SaS-ka teraz ohľadom rokováku, a túto zmenu tam majú, takže ja si myslím, že to je dobrá vec.
Len toľko, vďaka.

Ďakujem pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Oboch poprosím, keby zotrvali na svojom mieste, pretože budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Je to pod parlamentnom tlačou 1322. Informácia výboru je pod tlačou 1322a.
Udeľujem slovo pánovi navrhovateľovi Milanovi Vetrákovi, aby tento návrh zákona v pléne uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1322.)

Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, máme tu jednu z noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú predložené v parlamente, táto z nich je asi najkratšia a v zásade v prvom čítaní som aj vysvetlil, že hlavným cieľom tejto novely bolo nejakým spôsobom sa vysporiadať s terajšou úpravou trestu prepadnutia majetku. Je tomu tak aj preto, že sme v tomto volebnom období zaznamenali, že jedna z politických strán, ktorá má v tomto parlamentne poslanecký klub, podala návrh na Ústavný súd, aby vyhlásil terajšiu, terajšiu právnu úpravu trestu prepadnutia majetku, ktorá je v určitom, v určitých ustanoveniach obligatórna, aby ju vyhlásil za protiústavnú.
A asi týždeň po tom, ako to táto, títo poslanci spravili, tak v obdobnej otázke alebo rovnakej otázke rozhodoval na európskej úrovni aj Súdny dvor Európskej únie. Aj Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že obligatórny trest prepadnutia majetku bez toho, aby sudca mohol zvažovať individuálne aspekty toho konkrétneho prípadu, nie je ani v súlade s právom Európskej únie.
Čiže sme v situácii, kedy v zásade máme z môjho pohľadu troška šťastie, že doteraz Ústavnú súd ešte nerozhodoval v tejto veci, hoci tá vec je tam už na Ústavnom súde dva roky, a je zrejmé, a ešte tretí, tretie také vodítko, že ako to asi môže dopadnúť, je v tom, že ak sme tu mali aj na ústavnoprávnom výbore pred asi dvoma mesiacmi návrh smernice o konfiškácii majetku, ktorá sa bude schvaľovať niekedy v júli tohto roka na pôde Európskej únie v Bruseli, tak ani tá smernica nepripúšťa, a ja som sa na to pýtal, že však navrhnite im, že by bol aj obligatórny trest prepadnutia majetku, lebo v istom zmys... v istých veciach to môže byť naozaj oprávnené, tak ani tá smernica nepočíta s obligatórnosťou trestu prepadnutia majetku. Jednoducho väčšina štátov Európskej únie s týmto konceptom nepracuje.
A tak sme, tak som ešte v decembri minulého roka prišiel s úplne že základnou úpravou tejto otázky v tomto návrhu zákona s cieľom, aby sme sa v priebehu najbližšieho obdobia, a už teda ubehli tri mesiace, dohodli na nejakej úprave aj s ministerstvom spravodlivosti a najmä s partnermi, ktorí sú v koalícii, na, na nejak, nejakej úprave, ktorá, ktorá by bola priechodná aj v parlamente. Čiže to je prvá vec, ktorú sme chceli riešiť, to je ten trest prepadnutia majetku, resp. aj veci, ale hlavne trest prepadnutia majetku.
A druhá otázka, ktorá, ktorú sme chceli riešiť, je, že sme chceli znížiť, alebo teda, pardon, zvýšiť sumu, zvýšiť sumu, pri ktorej sa určité konanie bude považovať za trestný čin. To má, to je dôsledkom výlučne toho, že Trestný zákon bol prijímaný v roku 2005, vtedy sa vychádzalo tiež z určitých ekonomických parametrov, ktoré boli nižšie v tom čase, pretože inflácia, valorizácia, všetky ďalšie tie ekonomické parametre, do toho vstu... teda od ktorých sa to odvíja, sa od vtedy zmenili. Sme v roku 2023 a už aj iné štáty, Česká republika takisto zvýšila tú sumu, od ktorej sa považuje nejaké konanie za trestný čin.
Keby sme išli výlučne podľa parametrov, ktoré, ktoré boli zavedené v roku 2005, od čoho sa odvíjala tá výška škody, tak by to dnes mala byť suma okolo 700-800 eur. My sme v tom návrhu išli na sumu 500 eur, čo zodpovedá prepočtu, ktorý je aj v Českej republike v tejto istej otázke. Nakoniec budete svedkami toho, že v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Svrček, upustíme od úpravy tejto otázky najmä z dôvodu, že minister spravodlivosti už na vláde teda predložil návrh zákona, ktorý ju rieši oveľa komplexnejšie, a teda sme sa zhodli aj po rozhovore s ním, že by túto druhú časť návrhu zákona už doriešil potom on v tej veľkej vládnej novele, ktorá, ktorá príde a bude predložená parlamentu do prvého čítania nám v máji tohto roka. Čiže aj nechcem teraz už ďalej o tom rozprávať, lebo viacej vám povie pán poslanec Svrček v tom pozmeňujúcom návrhu, aj tie dôvody, prečo tie veci upravujeme tak, ako budete počuť v pozmeňujúcom návrhu.
Naozaj v prvom čítaní tento zákon znamená len to, že sa urobil nejaký rámec, a teraz ten rámec spresníme a doplníme spôsobom, ktorý, verím tomu, že bude prijateľný aj pre vás ostatných. Pre niektorých už je a pre vás ostatných možno bude tiež.
Ďakujem pekne.

Teraz pán spravodajca z ústavnoprávneho výboru Lukáš Kyselica bude informovať Národnú radu o výsledky prerokovania tohto návrhu vo výboroch a rovnako odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim, ale až po kolegovi Svrčekovi, keď... ktorý prečíta pozmeňovák, a ja sa potom tiež vyjadrím k niektorým veciam, ktoré už sčasti spomenul aj kolega Vetrák, naozaj nešlo zatiaľ, zatiaľ nešlo upravovať tú škodu, lebo by to rozhádzalo rôzne drogové delikty a ale aj iné veci.
A vyjadrím sa potom komplexnejšie.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som obdržal jednu písomnú prihlášku. Ako poverený člen poslaneckého klubu SME RODINA pán poslanec Miloš Svrček, ktorému udeľujem slovo, a potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a evidujem prihlášku pána spravodajcu Kyselicu.
Nech sa páči, pán poslanec Svrček.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Presne ako aj pán navrhovateľ, pán poslanec Vetrák povedal, cieľom uvedeného, predkladaného návrhu zákona z jeho strany je nanovo vymedziť tie hranice škody na účely Trestného zákona pri zachovaní pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry a vylúčiť možnosti toho obligatórneho ukladania trestu prepadnutia majetku v intenciách doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.
Ja zhodou okolností tiež pod tlačou 1 400 mám v prvom čítaní návrh Trestného zákona, ktorý tiež riešil sadzbu škôd alebo výšky škôd, kde som tiež zvyšoval tie výšky, ale po konzultácii aj s kolegami v rámci ústavnoprávneho výboru, aj s ministerstvom spravodlivosti sme prišli s takýmto konsenzuálnym pozmeňujúcim návrhom. Asi kolegovia sa tiež vyjadria k tomu, že prečo ideme takou cestou.
Áno, súhlasím aj s pánom kolegom poslancom Kyselicom, že dosť by to naštrbilo tú koncepciu ukladania trestov pri drogových... pri drogovej trestnej činnosti, sú tam ďalšie skutkové podstaty, predpokladám, že k tomu bude dosť hĺbková diskusia v rámci prvého čítania k vládnemu návrhu zákona, ktorý dnes bol predložený aj zo strany vlády a ministerstva spravodlivosti do Národnej rady, čiže pôjde to na májovú schôdzu, takže ja osobne si myslím, že tam bude určite priestor na to, aby sme komunikovali v tejto téme, a preto prichádzame aj s takýmto spoločným pozmeňujúcim návrhom s kolegom pánom predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Vetrákom aj pánom poslancom Kyselicom, kde riešime nasledovné veci.
Konkrétne v § 58 ods. 4 a v § 59 ods. 2 chceme v súlade s ústavnými požiadavkami na individualizáciu ukladaných trestov navrhnúť zmenu podmienok ukladania trestu prepadnutia majetku. Na to sa vyslovene orientujeme, na prepadnutie majetku. Ide predovšetkým o tú reakciu na aplikačnú prax. V tej reakcii na aplikačnú prax sú identifikované neprimerane prísne dopady výkonu trestu prepadnutia majetku na niektoré skupiny odsúdených, sa umožňuje súdu s ohľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa trest prepadnutia majetku napriek jeho obligatórnej forme vyjadrenej v ods. 2 a 3 neuložiť, a to v tých odôvodnených prípadoch, ak jeho uloženie použije... alebo považuje súd za neprimerane prísne.
Súčasne týmto pozmeňujúcim návrhom umožňujeme súdu vylúčiť z uloženého trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie by súd považoval vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.
Uvedená právna úprava má za cieľ taktiež umožniť súdu, aby v rámci svojej diskrečnej právomoci individualizoval trest a minimalizoval napríklad dopady jeho výkonu na rodinu páchateľa.
V ďalších novelizačných bodoch sa sústreďujeme na § 60 ods. 2 a § 83 ods. 4, tam sa ustanovenia spresňujú tak, aby bolo jasné, že práve súd môže v prípade nedosiahnuteľnej alebo neidentifikovateľnej veci, alebo veci, ktorá je zmiešaná s legálne nadobudnutým majetkom páchateľa alebo inej osoby a ktorá by mala prepadnúť alebo byť zhabaná, uložiť prepadnutie alebo zhabanie peňažnej čiastky v hodnote takejto veci.
Ďalej v § 425 sa súčasné znenie ods. 1 pre lepšiu systematiku navrhuje rozdeliť do odseku 1 a 2. Zároveň aj v ods. 2 navrhujeme, aby sa stanovilo, že v takomto prípade, teda keď súd rozhodol zatiaľ neprávoplatne o uložení trestu prepadnutia majetku, sa majetok obžalovaného zaisťoval príkazom. Právo žiadať preskúmanie zaistenia sa upravuje len z dôvodu zaistenia podľa ods. 1, nakoľko zaistenie z dôvodu vymedzeného v tom druhom odseku je obligatórne pre uloženie trestu prepadnutia majetku, ktorého uloženie podlieha prieskumnej právomoci odvolacieho súdu na podklade odvolania.
Záverom, čo sa týka odôvodnenia predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu, chcem ešte upriamiť pozornosť na to, že spresňujeme aj to, že zaistenie sa vzťahuje aj na majetok, ktorý dodatočne vyšiel najavo, aby sa odstránili nejasnosti z tej aplikačnej praxe, s ktorými, s ktorými sa potýkajú zodpovedné subjekty. Zároveň sa aj v nadväznosti na návrh úpravy v Trestnom zákone, kde sa umožňuje súdu vylúčiť určitú vec z trestu prepadnutia majetku, upravuje, že na túto vec sa zaistenie majetku nevzťahuje. Čiže s cieľom znížiť formálnosť niektorých týchto rozhodnutí v trestnom konaní navrhujeme, aby uznesenie o zaistení... o zrušení zaistenia majetku nahradil príkaz, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, čo je predovšetkým odôvodnené s prihliadnutím na skutočnosť, že ani podľa súčasnej právnej úpravy, ktorú máme k dispozícii, nie je prípustný opravný prostriedok proti uzneseniu o zrušení zaistení majetku. Čiže toto, toľko v krátkosti, čo sa týka odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu.
Ja by som si teraz dovolil teda prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Miloša Svrčeka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1322).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa slová „a ktorým sa mení zákon“ nahrádzajú slovami „a ktorým sa mení a dopĺňa zákon“.
2. V čl. I body 1 až 3 znejú:
1. V § 58 ods. 1 sa pred slovo „veľkého“ vkladá slovo „aspoň“.
2. § 58 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Súd trest prepadnutia majetku podľa odseku 2 alebo odseku 3 neuloží, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa považuje jeho uloženie za neprimerane prísne.“
3. V § 59 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Súd môže vylúčiť z trestu prepadnutia majetku vec, ktorej prepadnutie považuje vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.“
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3. Čl. I sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
4. V § 60 ods. 2 sa za slová „takej hodnoty“ vkladajú slová „alebo peňažnej čiastky“.
5. V § 83 ods. 4 sa za slová „takej hodnoty“ vkladajú slová „alebo peňažnej čiastky“.
4. Doterajší text čl. II sa označuje ako bod 1, ktorý znie:
1. V § 425 odsek 1 znie:
„(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť; ak by zaistenie majetku obvineného vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery obvineného bolo neprimerane prísne, môže sa zaistiť len časť majetku obvineného.“
5. Čl. II sa dopĺňa bodmi 2 až 10, ktoré znejú:
„2. V § 425 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
(2) Súd zaistí majetok obvineného príkazom vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a a 90, § 94 až 96g a § 98a. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.“
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3. V § 425 ods. 3 prvej vete sa za slovo „zaistený“ vkladajú slová „podľa ods.1“.
4. V § 426 ods. 1 sa za slovo „obvineného“ vkladá čiarka a slová „na majetok, ktorý dodatočne vyšiel najavo“ a na konci sa pripája táto veta: „Zaistenie sa nevzťahuje tiež na vec, ktorú súd vylúčil z trestu prepadnutia majetku.“
5. V § 427 sa slovo „uznesením“ nahrádza slovami „príkazom s odôvodnením“.
6. V § 428 ods. 2 sa za slovo „prokurátor“ vkladá slovo „príkazom“, za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Súd zaistí vec obvineného príkazom vždy, ak uložil trest prepadnutia veci rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť a vec nebola doposiaľ zaistená.“, a za slová „§ 425 ods. 2“ sa vkladajú slová „a 3“.
7. V § 428 ods. 4 sa za slovo „zruší“ vkladá slovo „príkazom“.
8. Za § 428 sa vkladá § 428a, ktorý znie:
㤠428a
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia majetku, výkonom trestu prepadnutia veci alebo výkonom ochranného opatrenia zhabania veci, alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku možno uplatniť len v civilnom procese.“
9. § 433 sa vypúšťa.
10. V § 461 ods. 2 a 461a) ods. 2 sa za slová „§ 425 ods. 2“ vkladajú slová „a 3“.
V čl. III sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „1. mája“.
To bol novelizačný bod č. 6. Toľko znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Záverom hovorím, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je výsledkom konsenzu medzi stranami, ktoré sú podpísané na tomto pozmeňujúcom návrhu, je to odkonzultované aj s ministerstvom spravodlivosti, so sekciou trestného práva.
Osobne si myslím, že fakt tieto veci by mali byť riešené zo strany vlády vládnym návrhom zákona, takže ja kvitujem, že aj pán poslanec, pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Vetrák prišiel s takouto úpravou, že riešime aspoň otázku prepadnutia majetku, čo sa týka, ešte raz, ako som povedal v úvode, tie výšky škôd budú riešené následne vo vládnom návrhu v máji, takže myslím si, že toto je len jedna malá časť. Samozrejme, že je to, sú tam viaceré veľké veci, ktoré ideme otvárať aj po konzultácii s ministerstvom spravodlivosti, takže následne v prvom čítaní v máji by sme otvorili túto vecnú diskusiu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Vetrák - a zároveň navrhovateľ - bude reagovať faktickou poznámkou na vaše vystúpenie.