88. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1504). Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som písomnú prihlášku neobdržal. Preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne teraz. Kto má záujem, môže tak urobiť. Konštatujem, že nie je záujem, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že sa bude hlasovať zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem, pána poslanca Šíbla poprosím, aby ešte zotrval na svojom mieste, lebo budeme pokračovať ďalším bodom programu, to je prvé čítanie... poprosím vás o malú prestávku.

(Prestávka.)

Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že tu pred chvíľou bol, ale teraz sa už nenachádza v rokovacej sále pán poslanec Jaromír Šíbl, ktorý mal predkladať v prvom čítaní zákon, či novelu zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny, parlamentná tlač 1406, tak konštatujem, že tento návrh prepadáva na záver programu prebiehajúcej schôdze.
Pristúpime k ďalšiemu návrhu a tým je prvé čítanie poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších, v znení neskorších a zmene a doplnení niektorých zákonov. Parlamentná tlač 1502, avšak navrhovateľ pán Tomáš Taraba sa rovnako nenachádza v rokovacej sále, preto konštatujem, že tento bod rovnako prepadáva na záver programu prebiehajúcej schôdze.
A pristúpime k ďalšiemu v poradí bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1343, návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1405.
Udeľujem teraz slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Patrickovi Linhartovi, aby tento návrh zákona v pléne uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec Linhart, máte slovo.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 1343.]

Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som predložil zákon, návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovaní služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz však ešte pred tým udelím slovo pánovi spravodajcovi, ktorý za gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie podá spravodajskú informáciu, je to pán poslanec Tomáš Šudík. Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu k uvedenému zákonu (tlač 1343). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som písomnú prihlášku neobdržal. Dávam teraz možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Jarmila Halgašová, nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený kolega, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti povedala niečo k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Linhart.
Ja osobne nemám problém podporiť žiaden zákon, ak je dobrý, a budem radšej vecná. Len nedávno tento návrh si predkladal ako pozmeňovací návrh k zákonu o obnoviteľných zdrojoch energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, čo bolo nepriamou novelizáciou zákona a vtedy som už upozornila na to, že tento zákon je v rozpore s legislatívou Európskej únie. A teraz vlastne ten zákon bol stiahnutý a teraz prakticky v tom istom znení je predkladaný ako samostatný zákon.
Rada by som upozornila na skutočnosť, že podľa návrhu zákona sa za krátky odbytový reťazec považuje dodávanie poľnohospodárskych produktov a potravín od prvovýrobcu, výrobcu potravín alebo spracovateľa konečnému spotrebiteľovi. Hneď z nasledujúcej vety zákona však vyplýva, že odbytové združenie môže dodávať poľnohospodárske produkty a potraviny aj zariadeniam spoločného stravovania. Zariadenia spoločného stravovania však určite nespĺňajú definíciu spotrebiteľa ani podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. A nakoniec, pojem konečný spotrebiteľ definuje aj nariadenie č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín nasledovne. Konečný spotrebiteľ znamená posledného spotrebiteľa potravín, ktorý nevyužíva potraviny ako súčasť akejkoľvek potravinárskej prevádzky alebo činnosti. Čiže zariadenia spoločného stravovania spotrebiteľom ani konečným spotrebiteľom určite nie sú.
Čo však považujem ja osobne za podstatnejšie je skutočnosť, že táto právna úprava je nielen v rozpore s právom Európskej únie, ale naviac aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tohto návrhu majú byť odbytové združenia vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Avšak len organizácie uznané podľa tohto nariadenia majú výnimku zo súťažného práva Európskej únie, napríklad aj ohľadom možnosti vyjednávania cien. Ak by teda odbytové združenie podľa návrhu kolegu vyjednalo spoločnú cenu za všetky subjekty v tomto odbytovom združení, a čo nepochybne bude musieť urobiť, ak bude chcieť svoje produkty predávať, porušilo by článok 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Protimonopolný úrad by odbytovému združeniu uložil pokutu až do výšky 10 % obratu všetkých zúčastnených členov za dohodu, ktorá obmedzuje súťaž. Jednoducho povedané, za kartelovú dohodu.
Podobná situácia nastala vo Francúzsku, čiže to nie je vymyslené a vyfabulované, o ktorej rozhodoval Súdny dvor Európskej únie. Je to vec číslo 671/15, pričom jednoznačne ustanovil, že ak je odbytové združenie vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu č. 1308/2013, nevzťahuje sa naň výnimka z článku 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie a musia dodržiavať všetky pravidlá hospodárskej súťaže vrátane tvorby cien. Samotné vylúčenie odbytových združení z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a to, čo som spomínala č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, však bude mať ešte ďalšie následky, ktoré si zrejme neuvedomujeme alebo teda kolega neuvedomuje. Odbytové združenia totiž nebudú môcť čerpať žiadne finančné prostriedky na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z fondov Európskej komisie, ani prostriedky z programu rozvoja vidieka. Ale na druhej strane táto, tento návrh zákona stanovuje odbytovým združeniam povinnosť zabezpečovať propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín členov tohto združenia.
Pýtam sa preto, z akých peňazí budú túto propagáciu vykonávať? Bude im na túto činnosť prispievať štát a peniaze, ktoré prídu z fondov Európskej únie, im ich potom vrátime do Bruselu? A ak teda bude prispievať štát na túto podporu a na propagáciu a budú propagované výlučne slovenské potraviny alebo výlučne slovenské produkty, tak sa zasa jedná o porušenie základného princípu voľného pohybu tovaru, pretože by sa týmto opatrením obmedzoval obchod s tovarom z ostatných členských štátov Európskej únie a na takéto porušenia rovnako existuje judikatúra Európskeho súdneho dvora.
Napokon nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že bude výlučne na rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, koľko a ktoré vytvorené odbytové združenia do vzniknutej sústavy zaradí. Na zaradenie podľa navrhovanej právnej úpravy totižto nie je žiaden právny nárok. A aj teda, ak splníte tie všetky stanovené zákonom predpoklady. Takáto právna úprava teda nielen vytvára stav, kedy o trhu a jeho fungovaní má rozhodovať jeden centrálny orgán, ktoré sme, čo sme mali teda pred tridsiatimi tromi rokmi, ale vytvára aj rozsiahly priestor pre korupciu. Ja neviem, toto je naozaj skutočne zámerom tohto zákona? Ja teda ako teba poznám, kolega, pán poslanec Linhart, tak verím, že určite nie. Verím, že určite nie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ja som ochotná podporiť akýkoľvek dobrý zákon, možno by bolo dobré ho dopracovať, prepracovať, pretože si myslím, že myšlienka je dobrá, možno problém je v tom, ako je to v zákone uvedené.
Ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ má záujem o záverečné slovo? Áno. Nech sa páči, máte ho.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pani kolegyňa, za odbornú debatu na odbornej úrovni. Vážim si to.
Krátke odbytové reťazce boli vytvorené s cieľom vlastne pretaviť európske ´farm to fork´, čiže z poľa na tanier, keď to takto môžem voľne predložiť, do praxe. Na tomto zákone pracovalo pol roka, šesť mesiacov, päť ministerstiev. A naozaj si nemyslím, teda v tom sa rozchádzame v tejto odbornej debate, sa rozchádzame v tomto bode, že naozaj si nemyslím, že päť ministerstiev a päť legislatívcov, ktoré sa zaoberalo z piatich ministerstiev týmto zákonom, že urobili niekde chybu. Ja akceptujem to, čo si, pani kolegyňa, povedala, ja som to už minule, keď sme sa rozprávali o tomto, o tomto zákone, ja som to predložil zase ministerstvu pôdohospodárstva, ktoré bolo v podstate gestorským, gestorským zastrešovateľom tohto zákona. V podstate je to aj z 90 % práca ministerstva pôdohospodárstva a ja som zastrešoval iba ako navrhovateľ tento zákon a všetky tieto argumenty mi už vyvrátili. Takže ja budem rád, pokiaľ nájdeme nejakú spoločnú reč a pokiaľ je možnosť alebo nastala niekde legislatívna chyba a, pani poslankyňa, keď vieš o tej legislatívnej chybe, že tam naozaj je a dá sa napraviť, ja budem veľmi rád, keď vstúpiš do toho, do druhého čítania vstúpiš svojím pozmeňovacím návrhom. Ja budem veľmi rád, keď si to preberieme. A budem veľmi rád, keď, ako hovoríš ty, a teda verím, že aj SaS je za kvalitnejšie stravovanie v školách, v nemocniciach a v DSS-kách a podporuje európsky program ´farm to fork´, tak verím tomu, že nájdeme spoločnú reč a SaS tento zákon podporí.
Chcem len nie že úplne na záver, ale tak trošku ešte dodať, ešte mám pár viet, ešte mám nejakú tú minútu, chcem len dodať, že tento zákon prešiel koaličnou radou, bol predkladaný ešte pred pol rokom a takisto prísľub na podpore tohto zákona dal aj na tlačovej besede pán minister financií, vtedajší minister financií Igor Matovič, ktorý, a to tiež odpovedám pani poslankyni priamo na jej otázku, ktorý vyčlenil na tento projekt 46 miliónov eur na dobu ďalších nasledujúcich troch rokov zo štátneho rozpočtu teda. A takisto pán Boris Kollár, predseda parlamentu a predseda klubu SME RODINA, ktorého už nie som síce ja členom, pretože som opozičný poslanec a z klubu som vystúpil, ale verím, že ich slová platia. A tu teda dávam aj vedieť, že počítam teda s tým, že klub SME RODINA a ako aj klub OĽANO takisto podporí tento zákon, pretože dali prísľub svojim voličom a dali prísľub spotrebiteľom.
Tento zákon vznikol vlastne tak, že sme sa zamýšľali nad tým, ako dostať do škôl, škôlok, nemocníc a domovov dôchodcov kvalitnú a testovanú stravu. Pokiaľ tu hovoríme o nejakých združeniach, ktoré by nemali byť v rámci európskej legislatívy zákonné, rovnakým združením je napríklad, sú rôzne komory, SPPK, PKS a tak ďalej, ktoré hája záujmy svojich klientov alebo v tom združení potravinárov, poľnohospodárov a tak ďalej, a toto nie je ničím iným iba jednoducho vytvorením určitého celku, právneho celku, ktoré bude mať väčšiu vyjednávaciu silu a v ktorej bude oveľa jednoduchšia logistika a bude oveľa lepšie zabezpečená aj RVPS-ka, čiže aj štátna veterinárna správa bude vykonávať testy produktov a skrátime a zlepšíme uhlíkovú stopu, pretože skrátime v podstate ten reťazec. Nepôjde cez sklady a retailerov a neviem skade-tade, ale pôjde priamo z poľa, z výrobne alebo od gazdu na tanier.
Celý vlastne kompletný ten proces, aby som ho vysvetlil veľmi v krátkosti, tu máme pestovateľa mrkvy Janka Mrkvičku, ktorý vypestuje kilo mrkvičky a za svoju výrobnú cenu túto mrkvu bez zisku teda odovzdá priamo do školskej jedálne alebo do nemocnice, alebo DSS-ky. A ten proces je tak, že ešte ten tovar za tú nákupnú, teda výrobnú, pardon, výrobnú cenu Janka Mrkvičku pôjde cez testy. Čiže do škôl dostávame od Janka Mrkvičku tú mrkvu, ktorá sa následne skontroluje cez RVPS-ku. V tom zákone je aj budžet pre RVPS-ku. Vieme, ako RVPS-ka, ŠVPS-ka teda ako trpí, pretože nemá dostatok kontrolórov, nemá dostatok peňazí na to, aby mohli plne fungovať a kontrolovať naše slovenské kvalitné potraviny. A s tou zárukou, teda s tou RVPS-kou, zárukou po tých testoch prechádza ten produkt za tú istú výrobnú cenu priamo do školskej jedálne, nemocnice, DSS-ky a až následne po podpísaní dodacieho listu a pri fakturácii štát zasiahne a prepláca v podstate Jankovi Mrkvičkovi za tú jeho mrkvu 10 a potom ešte 15 %, čo prvý rok je 25 %, aby sme vykryli infláciu v podstate a aby sme vykryli ten cenový rozdiel medzi zahraničnými produktmi o 15 %, čiže pripláca 15 % a ďalej 10 % štát dáva dotáciu potom priamo za to, že ten tovar bol dodaný a tým sa pokrývajú testy, logistické náklady a tak ďalej.
Ja nebudem skrývať, a poviem to priamo, nebudem skrývať, v tomto zákone je zakomponovaný aj potravinový semafor a viete veľmi všetci dobre, že potravinový semafor je moja srdcovka a je niečo, prečo som vlastne išiel do politiky a prečo som dnes tu. Ministerstvo pôdohospodárstva chce potravinový semafor implementovať ako objednávací systém. V podstate to bude e-shop. Je to tu v tom zákone zakomponované. Je to v podstate e-shop, čiže elektronicky si môžu školy, školské jedálne, nemocnice a DSS-ky objednávať tovar a to cez e-shop, ktorý bude, kde bude implementovaný potravinový semafor. A veľmi dobrá vec je, že v tomto projekte, v tých 46 miliónov je skrátenie v podstate tvorby potravinového semaforu, ktorý narazil na určité problémy, a to legislatívne problémy. Pretože ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka, bohužiaľ, či za pána Mičovského alebo za pána Samuela Vlčana, súčasného ministra, nedokázali splniť sľub a nedokázali naplno implementovať to, čo im zákon prikazuje. Hovorím o zákone ľudovo povedanom register potravín pre potravinový semafor. Čiže dnes tu bojujem aj za potravinový semafor, aby bol následne dokončený. Ten potravinový semafor je tam implementovaný tak, že bude môcť byť sprevádzkovaný, budú môcť byť uvoľnené financie, keďže pán Matovič do dnešného dňa neuvoľnil na potravinový semafor 150-tisíc eur. Ministerstvo pôdohospodárstva začalo robiť register potravín pre potravinový semafor na kolene na svoje vlastné náklady. V podstate vyškriabali zo špajzy nejaké peniaze a tieto peniaze použili na tvorbu potravinového semaforu ako projektu. Vytvorili register potravín pre potravinový semafor, čiže tú hlavnú webovú stránku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)