90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tak v prvom rade chcem poďakovať za rozpravu, možno som čakal rozsiahlejšiu, odbornejšiu, v zásade lepšie pripravenú, ale nevadí, aj tak si ju cením. Osobitne oceňujem aj vystupujúcich, že vítajú politiku, ako ju nastavujeme vo vzťahu k trestaniu alkoholu za volantom, to si cením. Rovnako ma príjemne a milo potešil váš záujem o právny štát a o slobodu prejavu, to osobitne vítam a môžem vás uistiť a ubezpečiť, že v tom máme absolútnu zhodu aj s vami, pán Schlosár, aj s vašimi kolegami, ktorí aj vystúpili s faktickými poznámkami. Naozaj úroveň právneho štátu je moja prvoradá méta a venujem sa jej, odkedy som nastúpil do funkcie, ale nielen do funkcie, ale aj predtým ako advokát, je to jednoducho súčasť povolania každého právnického, je ňou starostlivosť o fungujúci právny štát, každý náš úkon je cielene smerovaný tam. Takže tu som veľmi rád, že sme našli zhodu, že nám leží na srdci fungovanie právneho štátu.
Rovnako oceňujem aj vstup kolegu Baránika vo vzťahu k ústavným dimenziám novely Trestného zákona a každého zákona, čiže každý jeden zákon musí byť orgánmi aplikácie práva vnímaný takto cez prizmu ústavných práv, ktorý nikto nikomu nemôže odňať, tie sú dané. Máme tu systém bŕzd a protiváh, fungujúci Ústavný súd, chvalabohu dobre obsadený, ktorý jednoducho reaguje vtedy, keď má, a jednoducho kontroluje všetko a bude kontrolovať aj túto novelu, ak ju prijmeme, a spôsob jej aplikácie.
Čo sa týka obáv vo vzťahu k krádežiam a tak ďalej, ďakujem kolegom právnikom z iných poslaneckých klubov, ktorí reagovali na znôšku nezmyslov v nepochopení vôbec fungovania trestného práva a vôbec jednoducho aplikácie skutkových podstát trestných činov. Už tak, ako sú dnes nastavené, drvivá väčšina vašich príspevkov sa týkala už dnes platného právneho stavu a nepochopenia, ako je dnes aplikované, čiže my sa do týchto ani nepúšťame, ani ich nemeníme. Tak ako vy ste čítali našu novelu, čítali ste asi iný text zákona, čo ma mrzí, ja predkladám ten, čo je tu, ku ktorému, ktorý je súčasťou legislatívneho procesu a ten o ničom takom, ako ste spomínali vy, bohužiaľ, teda chvalabohu, nehovorí. Dotknem sa len detskej pornografie, tam dokonca precizujeme skutkové podstaty a dokonca zvyšujeme tresty, čiže tie hranice sa práveže zvyšujú. Osobitne chcem oceniť vo vzťahu k ochrane detí, že jednoducho obchodovanie s ľuďmi, sprísňujeme trestanie osobitne vo vzťahu k deťom, čiže jednoducho tu sa sadzby práveže zvyšujú, čiže nič z toho, čo ste uvádzali, sa neaplikuje.
Vo vzťahu ku krádežiam dôchodcov chcem uviesť to, čo už aj moji predrečníci uviedli, jednoducho je to hrubé klamstvo, pretože bez ohľadu na sumu jednoducho ide o chránenú osobu, každá staršia osoba už dnes je chránená, my to nijakým spôsobom nemeníme. Čiže je to, je to zavádzanie, ale nechcem pri tomto ostať, lebo by som veľmi ochudobnil návrh novely Trestného zákona, tak ako je nastavený.
Skôr vo všeobecnosti chcem uviesť ešte raz a nechcem vás tu dlho zdržiavať, už sme sa, aj keď tento zákon si to zaslúži, ale tých bodov máte tu ešte dnes veľa, ja sám ešte ďalšie, ale skúsim len stručne ešte raz požiadať o podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania a to z nasledovných dôvodov: Ide o dlho očakávanú novelu, nie je to práca ani posledného mesiaca, ani posledného roka, ani posledných dvoch rokov, už posledných minimálne desať rokov aplikačná prax volá po zásadnej zmene Trestného zákona, hodnotového nastavenia, ako je dnes nastavený, pretože je neudržateľný a v porovnaní s inými jurisdikciami neprimerane prísny a nereflektujúci naozaj potrebu trestania, k čomu má viesť. Má viesť k náprave páchateľa, prevenčne fungovať a najmä aj pôsobiť tak, aby došlo k reparácii tam, kde je to možné, škôd, ktoré boli napáchané trestným činom. Vyplýva to aj z nálezov Ústavného súdu z roku 2012. Ústavný súd Slovenskej republiky adresoval Národnej rade Slovenskej republiky výzvu, aby jednoducho zákonodarca prehodnotil trest, spôsob trestania trestnej politiky v Slovenskej republike.
Čiže deje sa tak teraz, viac ako po 11 rokoch od príslušného nálezu Ústavného súdu, čiže ja len apelujem na poslancov a verím, že nájdeme zhodu – a ju vnímam naprieč politickým spektrom. Prešiel som si poslaneckými klubmi jednotlivými, kde som nikde nezaregistroval zásadnú výhradu k návrhu novely Trestného zákona. Reflektuje nielen poznatky z praxe, ale aj z akademickej obce, má podporu naprieč katedrami trestného práva, vedením právnických fakúlt Slovenskej republiky, od jednotlivých inštitúcií, Generálnej prokuratúry, špeciálnej prokuratúry, ministerstva vnútra, Najvyššieho súdu a tak by som mohol, Slovenskej advokátskej komory, a mohol by som pokračovať.
A prečo má podporu? Idem k podstate. No, má podporu preto, lebo jednoducho vníma, že je potrebné viac aplikovať alternatívne tresty, pretože to je dobré pre spoločnosť, nielen pre samotných páchateľov, najmä pri mladistvých a prvopáchateľoch. Nehovorím o recidivistoch a o páchateľoch závažnej trestnej čin... činov, tam k žiadnej zmene nedochádza, podotýkam, tam k žiadnej zmene nedochádza. Tu sa bavíme len o mladistvých a prvopáchateľoch jednoducho, aby sme alternatívnymi trestami prispievali k ich náprave. A rovnako Trestný zákon je zameraný, tá novela tak, aby jednoducho pôsobila aj vo vzťahu k poškodeným, aby štát neriešil len samotný trest a nereagoval potom na vzťahy medzi páchateľom a obeťou trestného činu.
A mohol by som ďalej a ďalej vyratúvať prínosy tohto, tejto novely, je rozsiahla. My sme venovali veľký, veľký časový priestor popularizácii celej, textu novely, stretli sme sa aj s klubmi, bohužiaľ, pri, ponúkli sme možnosť aj nezaradeným poslancom, len, bohužiaľ, nebol prejavený záujem, čiže sme sa, neprišiel nikto diskutovať. Nevadí, ja stále ponúkam možnosť ešte detailnejšie sa venovať obsahu novely a vysvetľovať jednotlivé inštitúty.
A samozrejme, nik... ako predkladateľ uznávam, že ide o tak zásadnú zmenu, že jednoducho môže mať každý na jednotlivé partikularity, maličké veci iný pohľad. To je normálne, je to prirodzené, ale poprosil by som o to, aby jednoducho sme sa skúsili, sme skúsili aj tu v Národnej rade nájsť širokú zhodu naprieč politickým spektrom, pretože kódex tohto druhu si to zaslúži. Jednoducho je potrebné nájsť zhodu, ktorá presiahne volebné obdobie, presiahne maličké partikulárne veci, ak je treba kozmetické úpravy, ak je treba niekde text za bodkočiarkou doplniť, ak si niekto myslí, že to vyrieši lepšie realitu a nerozbije nám to koncept novely, my sme tomu otvorení.
Budem ale rád, ak by sme naozaj našli zhodu v tom, že je potrebné sa posunúť smerom k alternatívnemu trestaniu. Ušetrí to nielen finančné prostriedky Slovenskej republiky, bude to lacnejšie, ale bude to aj lepšie. Nebudeme mať toľko recidivistov, nebudeme mať deti, ktoré budú sledovať osud svojich rodičov, ktorí sú vo väzení, pretože nebudú mať iné vzory. Proste jednoducho nebudeme tu pestovať kultúru páchania trestnej činnosti, ale jednoducho štát bude investovať nielen do trestania, ale aj do nápravy páchateľa. A to je to, čo je nosnou myšlienkou celej novely Trestného zákona. A opakujem ešte raz, malé, drobné partikularity sme otvorení o nich diskutovať a v druhom čítaní návrh vylepšiť.
Takže ešte raz, ďakujem za podporu.

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, ja tiež som trošku prekvapený, aká bola nakoniec tá, tá rozprava, ale to nevadí, v druhom čítaní bude určite lepšie a verím, že aj v súvislosti s tým, čo hovorili kolegovia, že prídu s pozmeňujúcimi návrhmi, že sa dohodneme a že sa opäť posunieme o niečo ďalej a dopredu. Priznám sa, že budem veriť, že tie pozmeňujúce návrhy, hlavne čo sa týka strany alebo strán opozície, ktoré, ktoré trvalo kritizujú trestnú politiku tohto štátu a hovoria o politických procesoch, nebudú také, že by mali skriviť ten Trestný zákon alebo časť trestného poriadku, ktorý obsahuje táto novela. Verím, že sa nám podarí kompromis a že sa posunieme dopredu napriek tomu, že sme naozaj na konci volebného obdobia, a že toto bude opäť malý krok, ktorý zlepší trestnú politiku na Slovensku.
Čo sa týka hlasovania, pán podpredseda, ak je to možné dnes o sedemnástej, ak sa to dá stihnúť. (Predsedajúci prikývol na znak súhlasu.) Tak ďakujem pekne, tak dnes o sedemnástej hodine by sme hlasovali o tomto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia.
Cieľom návrhu zákona je popri transpozícii uvedenej smernice vyhotovenej... vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy, ktorá bude upravovať vnútroštátne premeny, cezhraničné premeny a zmenu právnej formy obchodných spoločností.
Návrhom zákona príde k vyňatiu ustanovení o vnútroštátnych premenách, cezhraničných premenách a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka. Zároveň sa návrh zákona rozšíri o nové inštitúty, ktorými sú cezhraničná premena, cezhraničná fúzia, cezhraničné rozdelenie či cezhraničná zmena právnej formy a podobne.
Vládny návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. marca 2024.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Tento... sa ospravedlňujem, zobral som si zlé podklady. (Navrhovateľ podal spravodajcovi svoje podklady.) Tento vládny návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré má spĺňať. Bol z rozhodnutia predsedu Národnej rady navrhovaný, aby bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, myslím, že iba tento tam bol. A samozrejme, bola určená štandardná lehota na to, aby bol, ak bude schválený v prvom čítaní, prerokovaný vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, aby ste otvorili rozpravu s tým, že po rozprave navrhnem, aby, uznesenie, aby Národná rada schválila tento návrh zákona a pokračovala ďalej v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona zavádza nový právny inštitút vzájomnej solidarity, ktorý rešpektuje prejav vôle vyhlasujúceho voči dôverníkovi a prispieva k zvýšeniu právnej istoty zúčastnených osôb pri riešení vymedzených životných situácií najmä v oblasti vzájomného zastupovania v bežných veciach, pri spravovaní dedičstva a zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.
Vládny návrh zákona akceptuje hmotnoprávnu a procesnoprávnu autonómiu fyzickej osoby zaznamenaním prejavu dôvery voči inej fyzickej osobe bez nutnosti skúmania reálneho stavu vzájomného ekonomického, emocionálneho a majetkového vzťahu.
Aktuálna právna úprava nedáva prioritu vôli dotknutej fyzickej osoby v otázke, kto by mal byť ustanovený ako osoba, ktorá požíva dôveru a aké želania osoby by mala zohľadňovať. Rovnako platná právna úprava neupravuje možnosť, aby pre prípad, že sa osoba dostane do situácie, kedy jej bude jej zdravotný stav spôsobovať ťažkosti zabezpečovať svoje záležitosti, si mohla vopred označiť osobu, ktorá jej môže byť ustanovená ako opatrovník.
Vládny návrh zákona súčasne rešpektuje privilegované postavenie manželstva zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.
Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Mám dnes na starosti pána ministra v tejto Národnej rade.
Pán podpredseda, pán predseda Národnej rady rozhodol o tom, že tento návrh zákona má prerokovať ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a sociálny výbor s tým, že navrhuje lehotu, aby... a ako gestorský výbor by mal byť ústavnoprávny výbor s tým, že navrhuje lehotu, aby výbory prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní.
A navrhnem po rozprave uznesenie, pán podpredseda, aby Národná rada pokračovala ďalej v rokovaní a posunula tento návrh zákona do druhého čítania s tým, že tento návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti.
Prosím vás, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, prosím, aby som využila tento priestor tak trochu aj k objasneniu rozdielu medzi materiálom, ktorý predkladá pán minister o fiduciárnom vyhlásení, a mojím návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, lebo keď sme ho prerokovávali na novembrovej schôdzi, opakovane sa posúval termín hlasovania, aktuálne je určený na záver tejto schôdze, tak keď som o tom rokovala aj s jednotlivými kolegami alebo klubmi, tak často som sa stretla práve s akousi úvahou o prieniku medzi materiálom, ktorý podáva pán minister, a mojím návrhom zákona.
Ja ho nebudem bližšie uvádzať, lebo všetko podstatné som uviedla už v dôvodovej správe, a teda aj v rozprave k druhému čítaniu. Spomeniem teda len ten základný cieľ môjho návrhu zákona, a to je rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Platné právo v § 45 ods. 2 neumožňuje dosiaľ subsumovať pod pojem príbuzní maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu. Odbor legislatívy a aproximácie práva má teda na to iný názor, ale aj súdna prax, teda sudcovia, s ktorými som o tom hovorila, ani teda moja prax psychologičky a teda moje skúsenosti tento priestor zatiaľ v realite nevidia. A teda ja ešte keď som pracovala na ústredí práce, kde som sledovala práve politiku náhradnej rodičovskej starostlivosti a mohla som komunikovať s poručenskými sudcami, tak, tak akoby táto potreba bola neustále komunikovaná. A teda považujem za spravodlivé alebo teda skôr nespravodlivé, ak platná právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd pri úvahe o zverení dieťaťa k osobám, ktoré napríklad nejavili o dieťa záujem, ale zákon ich preferuje iba s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah.
Takže ja si dovolím pre záznam len tak veľmi z rýchlika objasniť obsah môjho návrhu, ktorý teda vychádza z praxe a z demografického vývoja, ktorý bol, teda ktorý bol zmapovaný v roku 2011 v sčítaní obyvateľstva, kde sa ukázal práve podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých, a tak z výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2021 vyplýva, že sa naďalej zvyšuje aj podiel slobodných a rozvedených obyvateľov, a s tým súvisí aj zvýšený počet detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách, tak ako o tom hovorí aj materiál z dielne ministerstva spravodlivosti, napríklad v prípade úmrtia svojho rodiča, lenže vtedy platné právo, ten spomínaný § 45 ods. 2, vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do NOS-ky, teda náhradnej osobnej starostlivosti, z radov príbuzných dieťaťa, môžeme hovoriť o starých rodičoch, súrodencoch, teda príbuzných, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti. A to je práve ten môj problém, pre ktorý predkladám tento návrh zákona, teda ten môj. A teda cieľom návrhu môjho je ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom a rodičom v domácnosti. Podľa mňa je dôležitý tento odsek 3, nevystačíme si s tým odsekom 2, a preto lebo hlavne teda sudcovia z praxe poukazovali na to, že, že v tej praxi vzniká problém, kde akoby nie je úplne zreteľne čitateľný ten, ten odsek 2.
Ja teda hovorím predovšetkým o vybudovaní vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti a inou blízkou osobou. Mám za to, že tá vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o to dieťa stará, a postupne sa tá väzba medzi tými dvomi ľuďmi zvnútorňuje. Pri tomto návrhu mám teda na zreteli najmä vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť a lásku medzi tým dieťaťom a blízkou osobou, ktorá žije s rodičom a dieťaťom v jednej domácnosti.
Hovorím tiež o tom, že musí ísť o blízku osobu v rodinnom pomere alebo obdobnom pomere vo vzťahu k dieťaťu, ktorá žila v spoločnej domácnosti s rodičom zabezpečujúcim starostlivosť o dieťa a ktorá sa zároveň osobne stará o dieťa spolu s rodičom až do času, keď rodič dieťaťa nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. A tiež hovorím o osobe, ktorej možno maloleté dieťa zveriť iba vtedy, ak je to v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a to najmä s ohľadom na vzťahovú väzbu k takejto osobe a stabilite výchovného prostredia.
Návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení v § 5 taxatívne vymenováva životné situácie na účely tohto zákona a vytvára právny rešpekt k zamýšľanému prejavu vôle. Dovolím si citovať z dôvodovej správy pasáž, ktorá sa týka práve detí a mohla by byť prienikom tohto materiálu s tým mojím návrhom zákona. Citujem: "V prípade osôb, najmä detí, pri ktorých je fyzická osoba zákonným zástupcom, je možnosť ustanoviť dôverníka za poručníka alebo opatrovníka viazaná na rozhodovaciu diskréciu súdu a jeho posúdenie v konkrétnej veci, či ustanovenie dôverníka je v najlepšom záujme dieťaťa. Podmienkou je, aby v prípade rozhodovania súdu o ustanovení dôverníka za poručníka alebo opatrovníka pre prípad smrti fyzickej osoby neexistoval žiaden iný zákonný zástupca dieťaťa."
Je teda zreteľné, že na časovej osi života dieťaťa riešime každý tak trochu inú životnú situáciu, zákon o fiduciárnom vyhlásení rieši situáciu rozhodnutia pred vznikom problému, môj návrh zákona rieši situáciu rozhodnutia po vzniku problému. A bohužiaľ, je psychologickým faktom, že častejšie v živote, žiaľ, riešime situácie teda tie druhé, až keď ten problém vznikne, veď koniec koncov skúsme možno popremýšľať nad tým, kto v tejto sále má napísaný závet, hoci vieme, že všetci raz umrieme, tak na to akoby dopredu nemyslíme. Takže ja som len chcela akoby objasniť... Máte? (Povedané so smiechom smerom k navrhovateľovi.) Ja som len teda chcela objasniť, že, že medzi teda návrhom pána ministra spravodlivosti... nemám, návrhom pána ministra spravodlivosti a mojím návrhom je tento rozdiel v tej časovej osi.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, základný problém návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení, o ktorom rokujeme, spočíva v tom, že nie je tým, čím sa tvári, že je. Niežeby bol tento zákon problematický sám osebe. Napokon mať niečo také ako fiduciárne vyhlásenia upravené v právnom poriadku asi, asi nie je zlé. Ale nie je pravda, že takýmto spôsobom môžme nejako relevantne zlepšiť právne postavenie párov rovnakého pohlavia. A tento návrh sa stal terčom alebo predmetom kritiky zo strany mimovládnych organizácií, zo strany, zo strany verejnosti, ale ja by som si vo svojom vystúpení vypomohol iným zdrojom, a síce názorom Kancelárie verejného ochrancu práv alebo, alebo teda verejného ochrancu práv pána Dobrovodského, ktorého Národná rada nedávno zvolila, ktorý bol v minulosti asistentom pani poslankyne Hatrákovej, ktorá tu vystupovala predo mnou. A zdá sa mi jeho pripomienka v rámci medzirezortného pripomienkového konania tak zaujímavá, že by som si dovolil z nej obsiahlejšie zacitovať. Nebudem ju, samozrejme, čítať celú.
Pán verejný ochranca práv uvádza: Testujúc ľudskoprávne požiadavky uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia najmä vo svetle ostatnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Fedotovová and others verzus Russia mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že súd v citovanom rozhodnutí odkázal na existenciu pozitívneho záväzku štátu, na základe ktorého majú členské štáty povinnosť vytvoriť pre špecificky právny... vytvoriť špecificky právny rámec pre právne uznanie práv osôb rovnakého pohlavia. Súd aj napriek výzve viacerých intervencientov v citovanom rozhodnutí neposkytol explicitne demonštratívny výklad práv spojených s uznaním homosexuálnych párov, avšak niektoré všeobecné a konkrétne charakteristiky sa dajú z tohto rozhodnutia identifikovať.
Na základe princípu subsidiarity je na členských štátoch, aby identifikovali, aký právny režim poskytne párom rovnakého pohlavia adekvátne uznanie a ochranu. Predložením návrhu zákona, tvrdí verejný ochranca práv, v medziach súdom spomínaného princípu subsidiarity sa začína legislatívny proces a právno-politická diskusia o rozsahu právneho režimu, ktorý sa v Slovenskej republike poskytne párom rovnakého pohlavia. A ďalej, odvolávajúc sa na dohovor, sa konštatuje, že cieľom uznania vzťahu párov rovnakého pohlavia má byť zaštítenie týchto párov legitimitou a posilniť ich inklúziu v spoločnosti tak, aby sa obmedzovala stigmatizácia na základe sexuálnej orientácie.
Ďalej cituje alebo parafrázuje pán verejný ochranca práv. Za nedostatočné súd považoval, ak boli páry rovnakého pohlavia len de facto zväzkami. Podľa môjho názoru fiduciárne vyhlásenie ako jednostranný právny akt... ako jednostranný právny úkon, to jest úkon, ktorý nie je konštituovaný ako zväzok, nebude zodpovedať myšlienkam súdu, ktoré vyjadril v citovanom rozhodnutí. Súd vykonanie jednostranného právneho úkonu podľa môjho názoru nebude považovať za základ pre vytvorenie trvalého zväzku. Za dôverníka totiž môže byť ustanovená nielen jedna, ale viacero osôb, čo je v rozpore s princípom monogamie zväzkov. Súd v rozhodnutí vychádza zo vzťahu monogamného páru. Navyše dôverníkom môže byť aj príbuzný v priamom rade, manžel alebo súrodenec, čo by v podmienkach slovenského súkromného rodinného práva odporovalo prekážke existencie príbuzenského vzťahu. Znamená to, že inštitút fiduciárneho vyhlásenia nie je vyhradený len párom rovnakého pohlavia, ale je určený širokej a rôznorodej skupine osôb v rôznych životných situáciách.
Pokiaľ ide o súdom vyžadovanú mieru publicity, resp. uznania zväzku skutočnosť, skutočnosťou... spoločnosťou, uvádzam, že síce obsah fiduciárneho vyhlásenia bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky v notárskom centrálnom registri fiduciárnych vyhlásení a obsah fiduciárneho vyhlásenia sa bude zverejňovať, obávam sa však, že touto formou zverejňovania sa nenaplnia štandardy, ktoré očakáva Európsky súd, napríklad obmedzovanie stigmatizácie spoločnosti, zvýraznenie osobnej a spoločenskej identity párov, posilnenie inklúzie spoločnosti. Podľa môjho názoru, uzatvára verejný ochranca práv, životné situácie vypočítané v § 5 návrhu zákona, ako aj v novelizačnom čl. II a III sú dobrým smerom k naplneniu ľudskoprávneho štandardu, avšak z pohľadu súdu by v obdobnom prípade voči Slovenskej republiky mohli byť považované za nedostatočné a úzko vymedzené.
Čiže ešte raz. Ak je zmyslom upraviť niektoré situácie, a to ani nie medzi pármi, ale medzi skupinami, skupinami párov, tak áno, tento návrh zákona môže niečo priniesť. Ale ak sa máme tváriť, že tento návrh zákona môže akokoľvek zlepšiť postavenie párov rovnakého pohlavia, tak to nerobí. Už ten návrh zákona o partnerskom spolužití, s ktorým minulý rok prišla, prišli poslanci a poslankyne z klubu Sloboda a Solidarita, tiež vymedzoval niektoré, niektoré životné situácie, ale bol nastavený tak, že sa týkal párov rovnakého a párov rôzneho, rôzneho pohlavia, nie ľubovoľných kombinácií osôb, a uznával ten zväzok, aj keď nie na takej úrovni ako manželstvo. Čiže reálnym krokom na zlepšenie situácie párov rovnakého pohlavia by bolo prijatie zákona o životnom partnerstve alebo registrovanom partnerstve. Jeden taký je zaradený aj na program tejto schôdze. Predkladajú ho poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. V minulosti sme sa podobným návrhom zákona z dielne Progresívneho Slovenska zaoberali v Národnej rade.
Schválenie takých, takého zákona, schválenie zákona o životných partnerstvách by naozaj reálne zlepšilo situáciu párov rovnakého pohlavia a znamenalo by ich inštitucionálne uznanie. Nič také tento návrh zákona nerobí. Preto si myslím, že nemali by sme si iba zatierať oči, lebo tento návrh, chápem, že vznikol, vznikol ako snaha reagovať na tú situáciu, ktorá v spoločnosti vznikla po odpornej vražde na Zámockej minulý rok, ale nerieši ten problém. Je to, je to placebo. Je to riešenie, ktoré rieši iné situácie, ale nerieši situáciu párov rovnakého pohlavia. A myslím si, že ani, ani páry rovnakého pohlavia ju ako riešenie vlastnej situácie nevnímajú. To napríklad napokon z tých reakcií musí byť zrejmé, musí byť zrejmé aj pánu ministrovi a celej vláde.
Preto by som chcel – a pánovi spravodajcovi to dávam do pozornosti – v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten kľúčový problém, a začnem hneď takto v mojom vyjadrení k tomuto návrhu zákona, je tak, ako povedal môj predrečník pán poslanec Dostál, je, že my sa tu tvárime, že ideme týmto návrhom zákona riešiť, čo riešiť nejdeme. Vo vyjadreniach aj pána ministra je, že áno, ideme niečo ponúknuť aj párom rovnakého pohlavia, ale ja som nenašla v dôvodovej správe ani raz pár rovnakého pohlavia. Je tam použitý pojem nezosobášené páry, ale ako keby sme sa to báli povedať, že proste áno, žijú tu s nami ľudia, ktorí sú v pároch rovnakého pohlavia. Áno, naozaj tu s nami žijú. Majú rovnakú dôstojnosť, ako ju máme my, len niektorí z nás majú problém asi aj tento pojem povedať. Takže ak prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal byť pre nich, tak sa to bojíme povedať či už v texte, alebo v dôvodovej správe, proste radšej to nepovedzme, lebo náhodou, neviem, niekomu by sa to nemuselo páčiť.
Ak chceme naozaj niečo urobiť pre ľudí, s ktorými žijeme spoločne v tejto spoločnosti, v iných spoločnostiach, pretože tak, ako je väčšinová spoločnosť a je nejako sexuálne orientovaná, tak potom sú aj menšiny, ktoré teda nie sú tak orientované sexuálne, ako je orientovaná väčšina, ale žijeme tu spolu a chceme, aby sa nám tu všetkým žilo dobre a chceme vzájomne si prejavovať dôstojnosť a rešpekt, tak potom aj právo by malo jednoznačne tomu svedčiť a mali by sme mať k tomu aj zákonnú právnu úpravu a nemali by sme si vystačiť len tým, že máme v ústave zákaz diskriminácie. Teda každému priznať jeho práva bez ohľadu na to, akého je pohlavia, akej je sexuálnej orientácie, rodovej identity. Jednoducho každému priznať všetky práva, aby tu mohol žiť dôstojne a s rešpektom.
A teraz tu prichádza právna úprava, ktorá by teda mala menšine priniesť nejaké práva, ktoré sme zatiaľ neboli schopní jej uznať a my sa to bojíme povedať či už v texte právnej úpravy, alebo dôvodovej správe. Ja som tam nič také nenašla, z čoho by toto bolo zrejmé. Nič.
Súčasne platí, že tá právna úprava je zaujímavá. Je naozaj zaujímavá, pretože rieši životné situácie, ktoré nerieši naša právna úprava, mali by byť riešené už dávno v súkromnom práve, bola k tomu komplexne pripravovaná, pripravovaný text pre nový Občiansky zákonník, ktorý mal riešiť, samozrejme, že rôzne situácie pre ľudí, ktoré sa vyskytnú v ťažších situáciách, napríklad preto, že sa im zhoršuje zdravotný stav, a potenciálne toto by mohla byť právna úprava, ktorá by takýmto ľuďom niečo poskytla. Ale nemôžeme sa tváriť, že tá právna úprava niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Proste neprináša. Neprináša im. Neprináša. Prináša niečo úplne iné. A takáto právna úprava je podľa mňa zmätočná. Pretože my sa tvárime, že niečo nám prináša, čo nám neprináša. Prináša nám nejakú dôstojnosť pre ľudí, ktorí žijú v pároch ako páry rovnakého pohlavia? No, neprináša nám pre nich nič. Oni nebudú využívať túto právnu úpravu. No nebudú. Nebude jeden druhého označovať za dôverníka. Veď je to smiešne. Veď je to nerovnocenné postavenie medzi nimi. Tu nejde o to, že by pár prišiel a niečo niekde prehlásil. Takéto nič im nedávame. My vlastne jednu z tých osôb vlastne dávame do nadradeného postavenia ako toho, ktorý dáva dôveru druhému, a z ničoho nevyplýva, že tá druhá osoba jemu bude dávať dôveru. To znamená, že predpokladám, že obidvaja prídu a vzájomne si teda prejavia dôveru. Už tento konštrukt sám osebe je proste pochybný. Je pochybný. A v tomto je tá právna úprava zmätočná.
A je urážlivá. Je urážlivá, že vlastne sa tvárime, že niečo prinášame aj s ohľadom na vraždu, ktorá sa stala na Zámockej, ale nič neprináša. A osobitne s ohľadom na tú vraždu by sme mohli mať trošku cit k tomu, čo prinášame, ako to komunikujeme, a byť, v tomto by sme mohli byť naozaj otvorení. Nie, neprinášame vám vôbec zlepšenie vašej situácie, ale prinášame zlepšenie pre iné životné situácie. Tak nech sa páči, tak to povedzme. Lebo takto to je. Toto nie je právna úprava, ktorá niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Im neprináša nič. Nič im neprináša. Ale rieši potenciálne rôzne životné situácie, ale vydáva sa za právnu úpravu, ktorá rieši niečo iné. A to sa mi na tom celom najviac nepáči.
A preto sa domnievam tak ako môj predrečník, že je namieste to vrátiť predkladateľovi, aby sa teda zamyslel, čo chce priniesť do parlamentu, či chce priniesť riešenie rôznych životných situácií, tak nech to potom pomenuje, že teda ktoré životné situácie, pre koho, ale nie je to pre nezosobášené páry. Pre nich, pre páry rovnakého pohlavia toto nič nerieši. Tak sa na to netvárme. Tak nerobme zmätočnú... Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) No, ja som si čítala, čo to rieši, a čítala som si aj dôvodovú správu a hovorím, že je to zmätočný materiál. A fakticky urážlivý pre tých, pre koho sa tvárime, že táto právna úprava by mala niečo priniesť.
Takže s ohľadom na to sa domnievam, že mali by sme prijímať právnu úpravu, ktorá je jasná, čomu má slúžiť, komu má slúžiť. Nevydávajme niečo za... za prikrytie sa, že riešime nejaký problém, ktorý tu v spoločnosti máme, lebo ho neriešime. Riešime niečo iné. Je to zaujímavé, je namieste sa tomu venovať, ale nie je to to, za čo to vydávame. A táto falošná hra ma naozaj osobitne vyrušuje. Osobitne ma vyrušuje dnes, keď by sme mali byť citliví už k tomu, aby sme sa ako spoločnosť ďalej posunuli a mohli by sme mať naozaj, si myslím, že už odvahu si povedať, že áno, žijeme v spoločnosti, kde rešpektujeme, že sme rôzni, a je to prínosom pre našu spoločnosť, máme z toho radosť, máme z toho aj prospech, že sa nám tu spolu darí a že vzájomne si prejavujeme rešpekt a úctu, ale tak by mali tomu náležať aj právne predpisy, ktoré prinášame do parlamentu, a tomu tak v tomto prípade nie je. Takže preto mám aj problém s podporou tohto návrhu zákona a je namieste a asi najlepšie to vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Aha, tak už ide.
Nemôžem povedať, že by som nesúhlasila s tým, čo ste povedali, pani bývalá ministerka, a je to pravda, že riešiť to iba, iba vyhlásením a riešiť LGBT páry iba vyhlásením je z môjho hľadiska smiešne. Na druhej strane ale musím povedať, že sa o tom bavíme tri roky, aj vy ste boli ministerka a neurobili sme nič za celú tú dobu. Je mi to, je mi to naozaj, naozaj veľmi ľúto.
Na druhej strane chápem ten zákon a, ale opakujem aj vám, pán minister, že súhlasím s tým, čo pani poslankyňa Kolíková povedala. Na druhej strane rieši aj kopec iných vecí a v tom to beriem ako pozitívum, pretože to jednoducho bolo potrebné urobiť. Otázne je, že do akej miery, do akej šírky. Ale to je skutočne na diskusiu. Ja nie som právnik, ale vrátim sa aj k tomu, čo povedala pani poslankyňa Hatráková, lebo tam je naozaj potrebné, aby sme urobili obrovský krok dopredu.
A čo sa detí týka, aby sme naozaj pouvažovali aj nad tým, že tým zákonným zástupcom skutočne môže byť aj človek, s ktorým to dieťa vyrastá a ktorý nie je nijak biologicky spojený s dieťaťom. Čiže otázka je, či je možné ešte pristúpiť k nejakým pozmeňovákom. Možno tie by nejakú časť vyriešili. Ale opakujem a znova súhlasím s pani poslankyňou Kolíkovou, že je potrebný zákon pre LGBT komunitu.
Ďakujem.