90. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán Mizík to zhrnul, jednoznačne je to tak, proste to je jedno, ktorá vláda tu bola, ale zahraničná politika od toho ´93 je presne tá istá, pretože či tu boli socialisti, alebo tu boli tzv. demokrati, alebo tu boli červení, alebo tu boli modrí, tak vždy hlasovali len tak, aby to Washingtonu alebo Bruselu vyhovovalo. A takisto aj táto súčasná vláda je vláda, ktorá podporuje NATO, ktorá podporuje EÚ, čiže sa nemôžme ani diviť, že obranná zmluva s USA, ktorá tu bola v minulosti predložená, jednoznačne prešla, takisto aj vyslania vojakov na cudzie hranice, či už našich, alebo prijímanie vojakov iných, z rôznych iných štátov, vždy to bolo schválené, pretože tak to bolo naplánované, tak to bolo dané a tí poslanci, či už to boli za SMER alebo to boli za OĽANO, za SaS, vždy hlasovali v prospech NATO a v prospech EÚ, čiže v tomto prípade sa nemôžme absolútne diviť.

S reakciou pán poslanec Mizík.

Ďakujem za faktickú odpoveď na moju faktickú a chcel by som podotknúť, že áno, je to presne tak, ako si povedal, Marek. Všetky vlády od roku ´89 boli len jedna minca, jedna jediná minca, predtým korunová, teraz eurová. Jedna strana bola červená, druhá strana bola modrá, ale stále to bola jedna minca.

Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci, traja. Pán poslanec Mazurek, nechcete? (Reakcia z pléna.) K druhému, dobre. Traja ústne prihlásení.
Prvý pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aspoň stručne podporil vládny návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej asistenčnej misie Európskej únie pre Ukrajinu na územie členských štátov Európskej únie a na vyslovenie súhlasu s prípravou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky určených na plnenie úloh vojenskej asistenčnej misie Európskej únie pre Ukrajinu.
Považujem za dôležité, aby Národná rada nielen hlasovaním dala najavo, čo si v tejto veci myslí, ale aby aj v rozprave zazneli argumenty, z ktorých bude zrejmé, že jasná väčšina tohto pléna podporuje politiku vlády zameranú na podporu Ukrajiny, ktorá je obeťou brutálnej a nevyprovokovanej agresie zo strany svojho suseda, Putinovho Ruska.
Nie je pravda, že táto vojna sa nás netýka, alebo by sa nás nemala týkať, ako sa nám to pokúšal nahovoriť predrečník pán poslanec Mizík. Táto vojna sa nás bytostne týka. Rusko ohrozuje nielen Ukrajinu, Rusko ohrozuje všetkých svojich susedov, Rusko ohrozuje celú Európu, všetky demokratické a slobodomilovné krajiny vo svojom okolí vrátane Slovenskej republiky. Rusko je hrozbou aj pre Slovenskú republiku, a to, že na politickej scéne existuje alebo existoval v minulosti konsenzus v otázkach zahraničnopolitického a bezpečnostného smerovania, je len a len dobre.
To, že na politickej scéne je zhoda v tom, že Slovenská republika má byť členom Severoatlantickej aliancie, má byť členom Európskej únie, má spolupracovať s inými demokratickými krajinami aj na poli obrany, že má budovať a posilňovať transatlantické väzby a má podporovať demokratické a slobodomilovné krajiny, ako je dnes napríklad Ukrajina, je len a len dobre. Bohužiaľ, to už neplatí, pretože vstupom fašistov do slovenského parlamentu v roku 2016 ten konsenzus skončil. Dlho sa vytváral a mohli sme mať niekedy pochybnosť, nakoľko je úprimne myslený zo strany niektorých politikov, ale prinajmenšom, prinajmenšom v deklaratívnej forme a vo forme reálnych skutkov aj na poli zahraničnej politiky ten konsenzus existoval.
Dnes je, žiaľ, konsenzus v otázke zahraničnej politiky a zahraničnopolitického smerovania, lebo konsenzus v otázke zahraničnej politiky neznamená, že nemôžme mať na jednotlivosti rôzne názory, ale že sa zhodujeme v tom zásadnom, že Slovensko patrí na Západ, alebo v takej zásadnej otázke, akože Slovensko má stáť na strane napadnutej Ukrajiny. Dnes už ten konsenzus nespochybňujú iba jedni a druhí fašisti, dnes ho spochybňuje aj strana SMER – sociálna demokracia, ktorá podľa preferencií je najsilnejšou stranou a teda má potenciál vyhrať budúce voľby, a bolo by nebezpečné, ak by sa to premietlo do zmeny zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, keby to ovplyvnilo našu podporu pre Ukrajinu, lebo tie veci, ktoré tu pán poslanec Mizík vymenoval, ja ich tiež vnímam, ale dávam im úplne opačné znamienko ako on.
Je dobré, že Slovenská republika podporuje Ukrajinu, je dobré a správne, že Slovenská republika sa koordinuje v pomoci Ukrajine s inými demokratickými, slobodnými krajiny. Je dobré, že Slovenská republika má štandardnú obrannú zmluvu so Spojenými štátmi americkými, ktoré nijako nenarúša, ktorá nijako nenarúša našu suverenitu, zvrchovanosť a nezávislosť, práve naopak, môže ju posilniť, môže byť garantom alebo môže zvýšiť našu bezpečnosť. A je dobré, že Slovenská republika pomáha Ukrajine dodávkami zbraní a dodávkami vojenského materiálu, rozhodne by v tom mala pokračovať. Zatiaľ to nijakú ujmu na obranyschopnosti Slovenskej republiky nespôsobilo, naopak, vďaka tomu sa dostávame aj k modernejším zbraňovým systémom a myslím si, že aj napriek tomu, že ak sa už, ak sa už vyčerpajú tie zbrane, ktoré sme im dodávali, s ktorými ukrajinská armáda vie aj bez ďalšieho zacvičovania narábať, tak naša vojenská pomoc by nemala ustať.
Rovnako je správne a dobré, že Slovenská republika poskytla podporu a pomoc ľuďom, ktorí utekali pred vojenskou agresiou, ktorí sem prišli ako odídenci, ktorí museli utiecť pred vojnou, poskytli sme im priestor a tí, čo tu ostali, tí, čo tu ostanú, sú prínosom pre Slovensko, sú prínosom pre slovenskú ekonomiku, sú prínosom pre slovenskú spoločnosť a tak by sme k nim mali aj pristupovať. Vojna, ktorá sa už viac ako rok v tej tvrdej fáze, v tej naplno fáze a už vlastne deväť rokov odohráva na Ukrajine, lebo vojna nezačala v roku 2022, vojna začala v roku 2014 anexiou Krymu a ruskou agresiou na Donbase, ktorá sa vydávala za akúsi občiansku vojnu alebo občianske nepokoje na Ukrajine, tak táto vojna nie je žiadnou zástupnou vojnou medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ako sa nám to dezinformátori pokúšajú nahovoriť. Je to agresívna vojna Ruskej federácie proti slobodnej, nezávislej a demokratickej Ukrajine. Je to vojna, ktorá nebola ničím a nikým vyprovokovaná. Nikým okrem mocenských ambícií režimu Vladimíra Putina. A ak máme hovoriť o cudzím bagančiach, ako tu, a teraz sa už naposledy vraciam k pánovi poslancovi Mizíkovi, tak nie sú to, nie sú problémom žiadne americké cudzie baganče na území Slovenskej republiky a nebudú problémom ani baganče ukrajinských vojakov, ktorí sa na území Slovenska alebo na území iných členských štátov budú učiť, ako bojovať, ako chrániť svoju vlasť pred agresorom. Jediné baganče, ktoré sú problémom, sú baganče ruských vojakov na území Ukrajiny. Preto dúfam, že bez problémov tento návrh získa podporu väčšiny, potrebnej väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem. Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, aj vám, pán Dostál. Takže keď Rusko ohrozuje všetkých, prečo je skoro totálne obkľúčené spolkom NATO? Niekedy keď ste bol v SZM za totality, Európa bola rovnomerne rozdelená, sily boli vyrovnané. Východ, Západ, kapitalizmus, socializmus. Vtedy ste nosil červenú kravatu, teraz nosíte občas kravatu NATO. A kedy začala vojna? Vojna začala Majdanom, ktorý bol vopred pripravený. A ešte raz vám poviem to, čo som vám už raz povedal, mám jeden veľký sen, vidieť Dostála plnou lopatkou v plnej poľnej kopať okop pre stojaceho strelca. Ďakujem.

Som sa len zamyslel a si to predstavil.
S reakciou pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Mizík, pozrite sa niekedy na tú mapu, Rusko nie je obkľúčené Severoatlantickou alianciou. Skúste sa, skúste sa niekedy, niekedy pozrieť. Rusko malo pomerne úzku hranicu s členskými krajinami Severoatlantickej aliancie. Tá hranica sa teraz trochu predĺžila vďaka tomu, že v dôsledku tejto úspešnej špeciálnej vojenskej operácie si aj dlhodobo neutrálne Fínsko uvedomilo, že Rusko je preňho hrozbou a že lepšie bude tej hrozbe čeliť tak, že sa stane súčasťou Severoatlantickej aliancie. Nuž, predĺžila sa hranica a aj to údajné obkľúčenie Ruska Severoatlantickou alianciou. Ale nie je to, opakujem, nie je to žiadne obkľúčenie.
A povedali ste, že jak to bolo kedysi pekne v rovnováhe, že mali sme Západ, Východ, socializmus, kapitalizmus. No a prečo sa to zmenilo? Veď krajiny, v ktorých boli totalitné režimy, krajiny, ktoré boli pod, použijem vašu terminológiu, bagančou sovietskeho vojaka, museli byť súčasťou výchovného bloku, museli byť súčasťou Varšavskej zmluvy. A keď získali možnosť slobodne rozhodovať, keď ľudia rozhodujú o svojich krajinách v demokratických voľbách, tak jedna po druhej sa tie krajiny rozhodli, že chcú patriť nie pod Moskvu, ale chcú byť súčasťou slobodného západného sveta, ktorý reprezentujú Európska únia a Severoatlantická aliancia. Nám sem nevpadli americké tanky, aby nás prinútili stať sa členom NATO. My sme sa tak slobodne rozhodli.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Valášek.