90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa ešte chcela vrátiť k tomu, čo povedal Michal Luciak a zdôrazniť a veľmi podporiť zákon, ktorý je podaný na tejto schôdzi. Je to zákon Milana Vetráka a je práve garantom ústavnej ochrany, aby RTVS dostávala to percento HDP chránené ústavnou väčšinou. To znamená, keď sme my rozmýšľali nad tým, ako čo do najväčšej miery ochrániť nezávislosť RTVS, tak toto je jedna z vecí, o ktorú by som chcela poprosiť, pokiaľ nám všetkým ide o ochranu verejnoprávneho média, ochranu jeho nezávislosti. Prosím, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ja rozumiem tomu, že tu sa opozícia a koalícia nezhodne na tom, že čo prináša RTVS do verejného priestoru, ale myslím si, že my v tom máme úplne jasno a úloha verejnoprávneho média je jednoducho nezastupiteľná a našou úlohou je vytvoriť mu také podmienky, aby – ešte raz – vedela plniť to svoje poslanie v dnešnej dobe, ktorá je pretlakom informácií, dezinformácií, kedy človek nevie už v tom zmätku, v tom chaose, kam sa obrátiť, čo je ten priestor, kde má hľadať tie dôveryhodné informácie práve verejnoprávne médium, a môžme sa sporiť o tom a budú tu večné spory o tom, či to tak je, alebo nie je. Jeho úlohou je tieto informácie prinášať v dobrých časoch, zlých časoch.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať aj za spoluprácu vlastne pri návrhu tohto zákona, aj za to, že nás kolegovia zo SaS-ky oslovili už pri tom, keď sa v decembri kreoval ten veľmi rýchly ako keby dočasný model toho financovania. Je pravdou, že bolo to myslené dočasne, ale ja si teda trvám na tom, že ak by sa čokoľvek stalo v tejto situácii, to, čo bolo nastavené v decembri, by bolo nepredvídateľne nesystematické a RTVS by to ani nepomohlo dostať sa z tej situácie, v ktorej sa nachádza momentálne, lebo, a my si to musíme povedať, RTVS bola dlhodobo podfinancovaná.
A ak tu zaznievajú výhrady k tomu, že sme v nej mali možnosť sledovať málo domácej tvorby, málo tvorby pre deti, málo tvorby pre znevýhodnených, no čím to asi bolo? No asi tým, že televízia a rozhlas bola rada, že z roka na rok mohla prežívať. A z roka na rok chradla a chradla a dostávala sa do stále väčšej závislosti od politickej moci. Či to bola zmluva so štátom, či to bolo rokovanie o kompenzáciách, ktoré bolo potrebné vždy tú finančnú čiastku nájsť na to, aby mohla byť RTVS-ka dofinancovaná, a vždy to bolo na pleciach toho manažmentu samotného riaditeľa, nakoľko má schopnosti na to, aby si dokázal vyjednať aspoň sumu, ktorá pokryje základný chod verejného, verejnoprávneho média. Ona sa nemohla rozvíjať. Ten infraštruktúrny dlh je obrovský. Tento model financovania, ktorý je automatický viazaný nejakým percentom v HDP, mu túto možnosť zabezpečuje. Bola by som veľmi rada, pokiaľ by sme skončili na 0,17 % HDP, čo je naozaj za nás tá taká, ten minimalistický variant, aby sme boli všetci spokojní.
Čo sa týka umeleckých fondov, áno, ministerstvo kultúry malo ambíciu zbaviť umelcov, umelkyne, ľudí pôsobiacich v kultúrno-kreatívnom priemysle povinnosti platiť 2 % do umeleckých fondov. Žiaľ, tento návrh zákona neprešiel. To neznamená, že nemáme starosť o umelecké fondy, aj keď je pravdou, že to ako sa ich prežitie alebo ich financovanie zabezpečí, bolo predmetom diskusií, ale tá zodpovednosť za umelecké fondy v tejto chvíli spočíva na vás poslancoch. Je vašou úlohou pripraviť do druhého čítania spôsob, akým sa budú umelecké fondy financovať. Pre mňa je nezmyselné, aby sa umelecké fondy financovali nejakým spôsobom cez RTVS-ku, takže zbytočná zastávka RTVS na ceste nejakého objemu peňazí zo štátneho rozpočtu do umeleckých fondov. Doteraz boli financované z odštepu z koncesionárskych poplatkov. To znamená, treba nájsť nástroj, model, treba si identifikovať presne tú čiastku, ktorá vykryje ako keby umeleckým fondom to, čo dostávali z odštepu z koncesionárskych poplatkov, a treba pripraviť pozmeňujúci návrh, pokiaľ tá vôľa tu je, aby sa tieto umelecké fondy mohli ďalej dofinancovávať.
A ja by som vás len na záver chcela veľmi pekne poprosiť o spoluprácu a o to, aby sme všetci mysleli pri tomto návrhu zákona, že je pre nás všetkých – či napravo, či naľavo – veľmi dôležitý. Je dôležitý pre našu budúcnosť. Tak na to, prosím, myslime.
Ďakujem.

Toľko pani ministerka poverená v rozprave. Vyčerpali sme písomne prihlásených. Dávam teraz možnosť, panie poslankyne, páni poslanci, ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Monika Kozelová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kozelová, máte slovo.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som nastúpila do Slovenskej televízie, čiže do súčasti RTVS, v roku 1988, to znamená ešte pred revolúciou. Od toho roku 1988 dodnes prešla tá televízia aj so mnou obrovský kus cesty a nie som si istá, či vždy bola tá cesta okej. Ja chápem, o čom tu všetci hovoríte, ale vy ste ľudia, ktorí to vidíte iba zvonka a nevidíte úplne všetko, čo sa deje vo vnútri toho celého mraveniska, ktoré sa volá RTVS.
Neustále sa tu bavíme iba o televízii, ale musím pripomenúť a znova pripomínam, že sa bavíme aj o Slovenskom rozhlase, lebo to celé je RTVS. My ako keby sme zabúdali na to, že tu máme aj niečo iné okrem televízie, že tu máme aj tú rozhlasovú časť a že je rovnako dôležitá ako tá televízna.
Koncesie. Marián Viskupič hovoril, že teda že je rád, že sa to nedalo, potom sa to dalo. No tak bola to súčasť dohody za zahlasovanie za, za rozpočet, no tak to je. Bolo treba to teda nejakým spôsobom riešiť, tak sa to vyriešilo takto. Ja som za, aby si nechápal zle, že som nejak proti, nie, som za.
Keď sme tesne po revolúcii, ľudia, ktorí sme v podstate tú revolúciu v tej telke robili, odišli tesne po revolúcii na pozvanie Barbary Coudenhove-Kalergi a pána Zilka, čo bol vtedajší primátor Viedne, do ORF na skusy, tak sme zistili, že tá situácia, ktorá bola vtedy, v tom čase v ORF, je úplne totožná k dnešnej situácii v RTVS. To znamená, že kto je vo vláde, ten vedie. Vôbec sa mi to nepáči, musím vám povedať, a ten boj o to odpolitizovanie tej RTVS-ky, ktorý tu neustále a nepretržite vedieme, neviem, či si mnohí uvedomujú, aký je dôležitý. Keď som sa na vypočutí ľudí, ktorí sa hlásili do Rady RTVS pýtala na to, že čo si myslia, aká je hlavná úloha, úloha RTVS, tak som dostala rôzne odpovede na jednu jedinú otázku a vtedy som si spomenula vlastne, že vlastne nikto si neuvedomuje, že čo je tá najdôležitejšia úloha. Oni ani nevedeli, že najdôležitejšia úloha RTVS je informovať národ, celú krajinu v čase mobilizácie, v čase tajfúnov, v čase záplav. Ich to ani nenapadlo, hej? Toto je to, čo by mala tá RTVS-ka plniť ako hlavné poslanie, pretože Markíza nikde nemá napísané, že musí informovať o nejakej vojne, o nejakom útoku. Je to súkromná televízia, môže si vysielať, čo chce. To, že je to, všetky tie ostatné vysielania sú zbulvarizované len taký fukot, to už sa ani nebudem baviť o tom, lebo to je úplne zbytočné. To už vidíte sami aj na tom, že vylezú von so správou bez toho, aby dotknutej osoby sa opýtali, že čo si o tom myslí alebo čo chce povedať, alebo aký je jej pohľad z druhej strany. To už sa dneska nenosí, aby sme sa pozerali na veci z dvoch strán, ale toto je tá RTVS-ka povinná robiť, či sa to tej televízii alebo tým redaktorom samotným páči, alebo nepáči, toto tá televízia, verejnoprávna televízia robiť musí.
Rozdiel vtedy, v tom čase, keď ja som bola v tom ORF, medzi ORF a BBC bol markantný, markantný. Dnes sa tie rozdiely medzi ORF a medzi BBC naozaj zotreli a ORF je odpolitizovaná, funguje štandardným spôsobom verejnoprávnej televízie. Toto je to, kam by som bola veľmi rada ešte naozaj, kým neotrčím kopytá, kam by sa mohla tá televízia aj ten rozhlas, čiže tie naše verejnoprávne médiá, reálne dostať.
Mám za to, že tento návrh zákona robí ako keby obrovský krok vpred v tejto, v tomto mojom poslaní, v mojej túžbe naozaj dostať tú RTVS aspoň na úroveň BBC. Teraz sa budeme baviť a chcem sa baviť o tom, aký veľký dlh ale voči televízii máme. A to si treba uvedomiť. Za celú tú dobu, čo som bola v RTVS-ke, skutočne sme prechádzali rôznymi obdobiami. Však keď si zoberiete, tak len tých riaditeľov tam bolo, ja neviem, asi 15 alebo 17. To už, ja už som si ani nepamätala, svojho času sa menil riaditeľ každý rok pomaly a už sme ani nevedeli, kto nám velí. A tak ako, tak ako prebiehali tie zmeny na riaditeľských postoch, tak sme my strácali prehľad o tom, čo sa v tej telke deje, čo sa nedeje. Keď ja som odchádzala naposledy z RTVS-ky, tak som dostala odpoveď od pána Búzu, že detská tvorba nie je v centre záujmu verejnoprávnej televízie. To takéto veci sa tam diali. Hej, ako kto iný by mal robiť detskú tvorbu, ak nie verejnoprávna televízia, že? Kto by mal inak vychovávať deti, ak nie verejnoprávna televízia?
Postrácali sme kopu vecí. Stratili sme vzdelávacie programy a to dosť masovo. To, že sa v poslednej dobe navracajú, je len veľké plus aktuálneho vedenia a ja sa naozaj teším. To, že my sme napríklad zrušili detskú redakciu v čase, keď česká verejnoprávna televízia spustila celý detský kanál, to vám len hovorí o tom, v akom nepomere sme tu boli a ako to tu fungovalo a ako to tu funguje.
Chcem hovoriť o investičnom dlhu, ktorý voči RTVS-ke naozaj celú dobu máme. Pretože tá RTVS-ka, tak ako tu už bolo povedané, bola naozaj celú dobu tak poddimenzovaná, že, že, že bola rada, že vôbec funguje, funguje program bez toho, aby sme mali peniaze na obnovenie technológií, techniky a tak ďalej. Ten svet v technológii beží tak rýchlo dopredu, že my by sme ich fakt nestihli už, ani keby nám šli oproti. Jednoducho pozrite sa, ako sú technologicky a technicky vybavené akékoľvek iné televízie, dokonca aj televízie v okolí. Stačí sa pozrieť do Čiech a zistíte, že nám chýbajú jednokamerové vozy a že nám chýbajú kamery pre regionálne vysielanie, že nám chýbajú prenosové vozy a všetky prenosové vozy si musíme požičiavať. A to hovorím, to hovorím len tak z brucha, všetko, čo si pamätám, čo dlhodobo, dlhodobo absentuje a dlhodobo chýba. Tá televízia veľakrát fungovala ako dojná krava pre rôzne producentské spoločnosti, ktoré ju práve cez zmluvy so štátom vydojili, koľko to išlo, tie nadhodnotené rozpočty, ktoré sa objavovali a schvaľovali v RTVS-ke, to tiež teda bol, bol úžas. Pritom RTVS-ka mala naozaj veľmi veľa veľmi dobrých a veľmi kvalitných dramaturgov, veľmi kvalitných redaktorov, ktorí boli v internom pomere, ale časom jednoducho každý riaditeľ prišiel, niekoho vyhodil, a tak sa to scvrklo na to, že sme nakoniec začali rozdávať peniaze, peniaze súkromným spoločnostiam a skutočne v mnohom nadhodnoteným.
Ja som vďačná aj za pozmeňovací návrh, s ktorým teda prišla SaS-ka, a bavíme sa o 0,17, o navýšení z 0,15 na 0,17 a ja to vidím ako možnosť skutočne pomôcť práve v tomto dlhu, ktorý máme, v tom technologickom dlhu, ktorý máme v tej RTVS-ke.
Musím ešte povedať, že ten technologický dlh máme aj voči online vysielaniu, ktoré v podstate takmer vôbec nemáme a nemáme ho preto, že jednoducho naňho nemáme peniaze. Všetky ostatné verejnoprávne médiá v okolitých krajinách ho majú. RTVS-ka ho nemá a to je to, čo potrebujeme dobudovať.
Nemám viac času, ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec Jarjabek ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Monika, všetko, čo si povedala o tej televízii, o jej vývoji, alebo teda skoro všetko, s tým, samozrejme, sa dá súhlasiť, hej, aj s tou situáciou, ktorá v tej RTVS je, samozrejme áno. My sa ale teraz nebavme o tej RTVS, či sme s ňou spokojní, alebo s ňou spokojní nie sme, tá situácia v RTVS je v súčasnosti taká, aká je. Zrušením koncesionárskych poplatkov televízia prišla o nejakých 76 miliónov zhruba, ale to nie je všetko. Vy všetci tí, ktorí ste hlasovali, vy ste vlastne tú RTVS zničili doslova a do písmena. Spravili ste jedným kliknutím z verejnoprávnej televízie štátnu a teraz neviete, ako z toho von. To je ten problém aj tohto zákona. Tu si nikto neuvedomuje napríklad aj to, že tie koncesionárske poplatky ako trošku, ako aj dopĺňali finančne tie tri fondy, ktoré ste sa stále snažili zrušiť. To je ten literárny, výtvarný a hudobný. Z televízie z hľadiska fondovej činnosti, fondového zákona išlo, išlo na podporu týchto fondov zhruba 800-tisíc, cca, na všetky, hej? Bola taká dohoda, že tá televízia to platila z koncesionárskych poplatkov. Ja sa pýtam, z čoho to tá televízia bude platiť teraz, keď to v zákone stále platí. Ale toto vy vôbec neriešite. Toto je pre vás šumifuk. Tu vás jeden Sulík zo SaS-ky vydieral, proste ste chceli rozpočet, tak ste sa obetovali, zrušili ste koncesionárske poplatky, tým nám vznikla grča peňazí, 76 miliónov, ktorú neviete, ako máte nahradiť. Toto, čo tuná navrhujete, môže byť a nemusí, to vám nezaručí žiadna vláda, že to tak bude. A keď to tak nebude, čo budete robiť? Budete sa súdiť s vládou?
Proste vy ste tú televíziu zničili, to si treba povedať a okrem toho toto, čo tuná dávate, nejaké zníženie kontroly, práve naopak, bavme sa o štátnej televízii a keď je to štátna televízia, o to musí byť tá kontrola v tej televízii silnejšia. O tomto sa bavme, nie o tom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou pán poslanec Taraba.

Pani kolegyňa, plne súhlasím, že ak RTVS má mať funkciu nejakej verejnoprávnej televízie, tak musí zamestnávať nejakú vlastnú, vlastných ľudí, vytvárať vlastnú, vlastnú tvorbu pod vlastnou značkou, veď to bola tá, tá pridaná hodnota, to bolo to know how. Ak má verejnoprávna televízia byť nejaký prietokový ohrievač len pre zmluvy s inými eseročkami, tak sa pýtam, komu načo toto je potom. A keď sa dnes pozrieme, veď to je normálne polokomerčná televízia, ktorá sa nadháňa s tými najkomerčnejšími,pričom ich poslanie má byť úplne nejaké iné. Kde sú, kde sú seriály, ako natáčali o štúrovcoch a podobne, proste nič, to je jedna vypriahnutá, to je dneska inštitúcia, ktorá nemá žiadnu dramaturgiu, žiadnu tvorbu, jednoducho keď by ste nepozerali na logo, tak neviete, či nepozeráte komerčnú televíziu, alebo niečo normálne.
Takže ako v poriadku, ak ideme budovať štátnu televíziu, ak ideme dať finančné zdroje, no tak ale to nemôže byť, že tu ideme len navýšiť ten prietokový ohrievač pre iné eseročky. Proste buď sa to vráti tam, kde to bolo, alebo jednoducho potom nám úplne, aleže totálne stačí jeden kanál, vôbec nám netreba tri. A jednoducho, jednoducho buď to bude mať nejaké, nejakú výpovednú hodnotu, nejakú tvorbu, nejaké know how, alebo jednoducho toto dnes je proste hanba. To nemá nič ani so štátnou, ani s verejnoprávnou inštitúciou, to nedáva spoločnosti žiadnu pridanú hodnotu.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou.

No, počúvame tu, Monika, aj v tvojej rozprave, naozaj si vystúpila s faktickými vecami a počúvame tu o tom, aké je to zlé, ako je tá RTVS-ka na figu, aké je to strašné zanedbané. No, ja si myslím, že naozaj v súčasnosti tá RTVS ide úplne iným smerom, ako išla, a keď chce stíhať, keď chce stíhať krok so súkromnými televíziami, tak musíme investovať.
Chcem povedať jednu vec, že veľmi je dôležité, aby naozaj štát našiel peniaze pre tú, pre tú televíziu, to je veľmi dôležité. A tie peniaze sa dajú nájsť. Tie peniaze sú preto, aby naozaj tá televízia mala tú úlohu, ktorú má mať, a ja s tebou, Monika, nesúhlasím, že to je len tá úloha informovať. Ale to je presne to, že vyrába detské programy, vyrábať programy, tak ako tu bolo spomenuté, o Štúrovi, vyrábať zábavu, informovať, aby to bola verejná televízia.
Ja som rád, že sa zrušili koncesionárske poplatky, ale presne to je o tom, že tu niekto príde, spraví si faktickú poznámočku, ako je to na figu, aké je to zlé, ako ste to, ako to nefunguje, ako sme my zrušili televíziu. Celý čas tu ten človek nebol, prišiel, spravil faktickú poznámku, zase nakadil na, na, na toto, čo sa tu deje. No o tomto to celé je. Oni toto robia a budú to robiť. Oni nepochvália to, že aj ich voliči chceli zrušiť koncesionárske poplatky, že nechceli, nie, nie, nie.
Ja si myslím, že aj tento zákon je dobrý a vždy sa nájdu v štáte peniaze na to, aby verejnoprávna televízia fungovala, aby fungovala. A nie to, že prídem, obkecám tu všetko, všetko zhovadím, na všetko poviem, že to je zlé, že to je na figu, ale spoluprácu, spoluprácu nedám žiadnu. Tak keď chcete, aby ste mali verejnoprávnu televíziu, tak spolupracujte!

Pani poslankyňa Kozelová, môžete reagovať na faktické poznámky.