90. schôdza

Ďakujem pekne, dámy a páni všetkým za rozpravu. Myslím si, že sme veľmi jasne dali najavo, že nebudeme akceptovať do budúcna výroky na adresu Slovákov, ktoré možno niektorým politikom najmä z tábora SaS absolútne neprekážajú, obhajovali ich tu, ale naprieč celým politickým spektrom je úplne jasné, že nepovažujeme Slovákov za národ, voči ktorým si toto má niekto dovoľovať.
Ak pán Šucha alebo akýkoľvek aj do budúcna zástupca Európskej komisie bude chcieť propagovať túto nenávistnú agendu voči Slovákom, odporúčam mu ešte raz, nech si to robia v tých uzavretých salónikoch, ale ak sa plánuje niekto na našu adresu vyjadrovať, že sme súci na prevýchovu alebo dotlačiť nás musí, aby sme prijali nejaké myslenie, ktoré podľa nich nie je kompatibilné s tým ich, tak vždy sa ozveme a práve preto by som ešte raz chcel celý parlament požiadať, aby ste podporili túto deklaráciu, aj keď je oklieštenejšia oproti tej, tej pôvodnej verzii, lebo jednoducho realita je taká. Máme prezidentku, ktorá sa nevie ozvať v mene Slovákov, od Hegera to asi nikto neočakával, takže aj nesklamal, pretože ani nehlasoval za to, aby tento bod bol zaradený, máme prázdninového nejakého premiéra, ktorý je, absolútne k tejto téme sa nevyjadruje ani vyjadrovať nebude. Jednoducho to je reálne vedenie dnes a práve preto je to na nás na poslancoch, aby sme túto historicky dôležitú deklaráciu prijali, pretože ak ju neprijmeme, tak potom môžeme čakať na to, že aj sa to stane možno normou a takto sa budú vyjadrovať aj ostatní veľvyslanci, ktorí uznajú za potrebné orať na našich chrbtoch.
Ďakujem pekne.

Záverečné slovo, pán spravodajca? Takže ďakujeme pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších prepisov. Návrh zákona má tlač 1619, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1682.
Dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1619.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla tento návrh zákona. Predložený návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Osobitne chceme si pripomenúť tých, ktorí nebojácne 25. marca 1988 sa postavili na obranu ľudských práv a poukázať na tento významný deň slovenských dejín ako deň hrdosti.
Navrhuje sa zavedenie nového štátneho sviatku 25. marca Deň zápasu za ľudské práva, výročie Sviečkovej manifestácie. Tento rok sme si pripomenuli 35. výročie tohto dňa. Pätnásty marec je jeden z najvýznamnejších výročí v novodobých slovenských dejinách. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich, aj neveriacich. V tomto ohľade je to kvalitatívne významný prelom, pretože dovtedy, kým sa robili manifestácie, tak buď to boli manifestácie neveriacich, alebo manifestácie veriacich. A v tento deň sa spojila celá Československá republika, teda ľudia tí, ktorí žili na území Slovenska.
Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou zoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno tento deň považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo 17. novembra 1989. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a štátnej bezpečnosti pri Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody. Hlavne právo na slobodu zhromažďovania sa zaručenú Ústavou Slovenskej republiky z roku 1960. Mohli by sme predpokladať, tak ako pri iných právach, že v Ústave Slovenskej republiky právo na zhromažďovanie rovnako ako napríklad právo na vierovyznanie podľa vyjadrenia niektorých zodpovedných ľudí neplatili v Československu, boli v tej ústave len kvôli zahraničiu. Bol porušený aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery Helsinského aktu z roku 1975 a závery následnej Madridskej konferencie z roku 1983.
V našom zákone spoločne s kolegami navrhujeme, štátny sviatok 25. marca Deň zápasu za ľudské práva a výročie Sviečkovej manifestácie, ktoré bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja. By som vás chcela veľmi úprimne požiadať o podporu tohto zákona a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Milanovi Potockému.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce vystúpiť v záverečnom slovo pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Mareka Krajčího, Zuzany Šebovej, Vladimíra Baláža a Richarda Rašiho na vydanie zákona o postavení, pôsobnosti a financovaní Asociácie na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1624. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1687.
Dávam slovo pánovi poslancovi Marekovi Krajčímu, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího, Zuzany Šebovej, Vladimíra Baláža a Richarda Rašiho na vydanie zákona o postavení, pôsobnosti a financovaní Asociácie na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky, tlač 1624.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy. Poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí, Zuzana Šebová, Richard Raši a Vladimír Baláž predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o postavení, pôsobnosti a financovaní Asociácie na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky.
Reagujeme tak na záväzok aj vlády, ktorá vo svojom programovom vyhlásení sa zasadí alebo sa plánovala zasadiť o podporu nezávislého financovania pacientskych organizácií. Takisto v programovom vyhlásení vlády uvádza záväzok vytvoriť pacientskeho ombudsmana. Tento návrh zákona určitým spôsobom si nedokonale ale reaguje na tieto obidve sľuby. Treba si uvedomiť, že práve Asociácia na ochranu práv pacientov Slovenskej republiky už dve desaťročia vykonáva funkcie ako pacientskeho ombudsmana. Ako združenie zastrešujúce 50 organizácií v oblasti ochrany práv pacientov. Má v tejto oblasti dlhoročné praktické skúsenosti a výsledky a svoju štruktúru a metódy práce plne prispôsobené potrebám efektívnej ochrany práv pacienta. Toto nakoniec oceňujú aj ostatné pacientske organizácie a nielen tie, ktoré sú združené v tejto najväčšej strešnej organizácii, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky. Na môj podnet sme usporiadali niekoľko pracovných stretnutí na pôde zdravotníckeho výboru. Najprv len so samotnou strešnou organizáciou a následne na tieto pracovné stretnutia okrem poslancov zdravotníckeho výboru boli pozvané všetky pacientske organizácie, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia. Samozrejme, tie, ktoré sme mali možnosť pozvať. Avšak tých stretnutí, keďže tie stretnutia boli dve, tak zároveň sme pacientskym organizáciám predložili aj našu prosbu, aby na ďalšie stretnutie a zároveň, aby výsledky rokovania z toho prvého stretnutia, aby oboznámili ostatné pacientske organizácie, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia, o ktorých majú prehľad a vedia, že sú.
Mnohé pacientske organizácie, samozrejme, oni sú združené v treťom sektore, pôsobenia niekedy len veľmi, by som povedal, príležitostne. A preto sme nemali ani ambíciu úplne každého jedného osloviť. Nakoniec v súčasnej dobe, v súčasnej legislatíve my nemáme zadefinované zákonom, čo vlastne pacientska organizácia presne je. Ide, ako som povedal, o organizácie tretieho sektora, väčšinou občianske združenia, ktoré vo svojich stanovách definujú práve tieto svoje, svoj pôsobenie, pôsobnosti tým, že sa venujú problematike častokrát pacientov so špecifickými ochoreniami a potom ich spoločne zastupujú.
Ako som povedal programové vyhlásenie vlády obsahuje aj záväzok podporiť nezávislé financovanie pacientskych organizácií, a tým posilniť zákonom aj ich postavenie. Samozrejme, toto by vyžadovalo veľmi komplexné, by som povedal, legislatívne návrhy. Však som rád, že väčšina pacientskych organizácií, ktoré sme mali príležitosť komunikovať na pôde zdravotníckeho výboru možnosť financovania strešnej organizácie, ktorá je, samozrejme, otvorená prijímať aj ďalších členov. Ale zároveň, ktorá vytvorí tzv. neinvestičný fond, ktorý následne bude môcť byť použité na financovanie potrieb aj ostatných pacientskych organizácii na území Slovenskej republiky. Táto idea našla pochopenie, a teda aj podporu. Z tohto pohľadu potom si poslanci zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky osvojili návrh, ktorý, návrh zákona, ktorý predkladáme a ktorý vznikal na pôde Asociácie na ochranu práv pacientov s tým, že tento zákon tu predkladáme, ktorý je, samozrejme, otvorený ďalšej diskusii medzi prvým a druhým čítaním.
Pokiaľ sa plénum rozhodne tento zákon podporiť v prvom čítaní a posunúť ho do druhého čítania. A ja budem na pôde zdravotníckeho výboru organizovať ďalšie pracovné stretnutia, kde budem môcť a bude možné tento návrh zákona precizovať ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi.
Účinnosť tejto navrhovanej úpravy sa navrhuje od 1. júla 2023. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne je s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko predpokladá, že štát bude v rámci rozpočtu, vymedzí určité finančné zdroje, ktorým bude podporovať práve pacientske organizácie na Slovensku. Ja si osobne myslím, že pacientske organizácie, ako aj celý tretí sektor, to veľmi dobre vieme, majú nezastupiteľnú úlohu aj v rámci zdravotného systému. Mnohé organizácie sú obrovskou pomocou pacientom, ktorých zastupujú. A bez ich pomoci by mnohokrát často dochádzalo aj k porušeniu ich práv, ale zároveň mnohí títo pacienti by nemali dostatok informácií, mohli by sa strácať v tom zdravotnom systéme a zároveň vytvárajú veľmi dôležité komunitné združovanie pacientov s jednotlivými diagnózami, čo má špecifický zmysel najmä u zriedkavých chorôb, kde sú si vzájomne títo pacienti veľkou, ako aj psychickou podporou. Ale zároveň, zároveň aj veľkým, by som povedal, zdrojom inšpirácie, ako sa s daným ochorením vysporiadať a ako prechádzať aj celý našim zdravotným systémom.
Takže z tohto pohľadu ide naozaj o, o veľmi, by som povedal, zákon, ktorý je silne sociálne ladený. Nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, ani sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Dovoľte mi teda, aby som vás požiadal aj o podporu tohto predmetného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Marekovi Šefčíkovi.