90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, na tejto schôdzi je predložených niekoľko návrhov zákonov, ktoré sa týkajú samosprávy. Vždy je to iná téma. Téma, ktorej sa venujem v tomto návrhu zákona, súvisí s tým tzv. sistačným právom. Pre tých, ktorí sa možno stretli s týmto pojmom prvýkrát, tak len to zjednoduším, že ide o, ide o právo veta. Ide o právo veta starostu, primátora alebo župana voči uzneseniam príslušného zastupiteľstva. My sme aj ako poslanecký klub hnutia OĽANO do programového vyhlásenia vlády, a máme to aj vo volebnom programe, presadili to, že by sa mala udiať úprava tohto sistačného práva spôsobom, ktorý bude viac zodpovedať zmyslu aj v porovnaní zmyslu toho sistačného práva, aj v porovnaní s inými štátmi v Európskej únii, a teda že by mala aj prokuratúra hrať aktívnejšiu rolu v týchto, v týchto vzťahoch, v týchto, nazvime to, že aj sporoch, lebo však keď je uplatnené právo veta, tak určitým spôsobom ide o spor medzi danými stranami.
No a to, akým spôsobom sme sa tohto chopili, samozrejme, aj po rokovaní s Úniou miest, a teda po rokovaní so samosprávou, tak aby sme to nastavili spôsobom, ktorý nebude nejako ubližovať ani, ani samospráve, tak to už vysvetlím potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.

Evidujem vašu prihlášku do rozpravy.
Ešte predtým, ako ju otvorím, poprosím pani poslankyňu Majorovú Garstkovú, aby ako spravodajkyňa za gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj predniesla spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1681). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že okrem pána navrhovateľa Vetráka nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Tí, ktorí sa, ste aktívni v komunálnej politike, osobitne tí, ktorí ste dlhšie aktívni v komunálnej politike, ste už zažili situáciu, kedy bolo prijaté uznesenie zastupiteľstva, a buď starosta, župan alebo primátor nepodpísal takéto uznesenie.
Môže to urobiť tak vlastne z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že sa nazdáva, že to nie je v záujme obce, mesta, alebo teda budem hovoriť, že samosprávy, aby sme si to zjednodušili a nemusel som opakovať stále župa - mesto - obec alebo mestská časť prípadne.
Alebo to môže urobiť preto, že je to nezákonné. Keď to robí z dôvodu, že to nie je v záujme obce, tak častokrát aj z mojej vlastnej skúsenosti ide o... o problém, že má iný názor na... starosta na riešenie toho, toho, tej danej veci ako zastupiteľstvo a vyplýva to z jeho volebného programu, ktorý sa snaží presadzovať. Čiže v zásade ide o... o také, nemusia byť to vždy objektívne dôvody, ide o subjektívne dôvody a my do tohto uplatnenia práva veta nejakým spôsobom nezasahujeme, lebo jednoducho tam sú dva rôzne pohľady, dobre, nech sa spraví ten rozstreľ na zastupiteľstve, prelomia-neprelomia.
Čo je ale podľa mňa vážnejšia vec, to je ten druhý dôvod, keď to starosta, primátor alebo župan nepodpíše z dôvodu, že to nie je v súlade so zákonom, lebo to by už nemal byť iba jeho subjektívny pocit, to už by malo byť nejakým spôsobom aj, aj objektívne preskúmateľné a mal by tam byť nejaký proces, ktorý nás dovedie k tomu, že to je skutočne nezákonné. Nemalo by to slúžiť na to, že sa nepodpíše uznesenie len preto, aby sa niečo blokovalo výlučne z dôvodu, že starosta má na to iný názor. Potom nech to nepodpíše z dôvodu, že to nie je v záujme, v súlade so záujmami obce.
Ale pokiaľ teda sa stane, že, a tento návrh zákona to upravuje, že v budúcnosti by sa stalo, že starosta alebo primátor, župan nepodpíše uznesenie z dôvodu, že je to v rozpore so zákonom, tak sme sa inšpirovali aj štátmi, ktoré sú už členmi Európskej únie, sú dlhšie, najmä tými, ktoré sú na západ od Slovenska, a tam v takýchto prípadoch je starosta alebo primátor povinný po nepodpísaní uznesenia odstúpiť ten návrh uznesenia na preskúmanie prokuratúre. To je jeho povinnosť. U nás takúto povinnosť starosta, primátor alebo župan nemá. Čiže to je prvá zásadná zmena v tom, že ak teda povie, že si myslí, že je to protizákonné, no tak nemôžeme dopustiť predsa stav, aby protizákonné uznesenia boli, nebodaj, ešte prelomené, to veto a platili protizákonné uznesenia. Tak buď to je protizákonné, alebo to nie je protizákonné, ale to nevie povedať ani ten starosta a nevie to povedať ani to zastupiteľstvo.
Lebo k čomu dneska dochádza? Dneska dochádza k dvom situáciám, že starosta to buď účelovo blokuje, pretože využije právo veta a tvrdí, že je to protizákonné, hoci to protizákonné ani nemusí byť a veľakrát ani nie je, alebo zastupiteľstvo vie prelamovať to veto a poviem tak, že nedbá na to, či je to protizákonné, alebo nie je protizákonné, proste prelomí veto a zrazu platia protizákonné uznesenia a potom sú problémy s ich uplatňovaním, takýchto uznesení.
A tento návrh zákona teda smeruje k tomu, aby ak naozaj je nejaké podozrenie, že ide o protizákonné uznesenie, aby sme sa normálnym, štandardným procesom, objektívnym, dopracovali k tomu, k tomu preskúmaniu a výsledku preskúmania, či to je protizákonné. A pokiaľ sa naozaj zistí, že je to protizákonné, no tak také uznesenie predsa nebude sa prelamovať, tak nebudeme podporovať aplikáciu, alebo teda vôbec schvaľovanie protizákonných uznesení. Ale pokiaľ sa jednoducho preukáže, že to tak nie je, no tak to zastupiteľstvo by malo mať možnosť to prelomiť aj so znížením kvóra, pretože je jasné, že v tomto prípade u toho starostu, primátora alebo župana išlo o účelové konanie, ktorým len chcel zastrieť to, že sa mu to uznesenie nepáči, ale pritom to nebolo protizákonné, ako to on tvrdí.
Čiže čo by vlastne po novom platilo? A naozaj teraz sa to snažím skracovať, aj tú diskusiu, pretože, a hlavne to bude teda pre tých určite zrozumiteľné, ktorí v komunále, v komunále pôsobíte.
Čiže starosta tak ako dnes alebo primátor, župan nepodpíše uznesenie, ktoré prijalo zastupiteľstvo, pretože si myslí, že je protizákonné. Dobre, však myslieť si to môže. Takže ak to nepodpíše, tak to pošle, povinne to musí poslať na prokuratúru a v tom čase, pokiaľ to skúma prokuratúra, tak nemožno prelamovať takéto uznesenie, lebo predsa nejdeme podporovať nezákonné uznesenia a starosta si myslí, že je to nezákonné. No tak prokuratúra je to povinná preskúmať, ale dneska prokuratúra nemá nejakú konkrétnu lehotu, v ktorej to má preskúmať, a nemá ani, ani povinnosť vydať protest prokurátora, pokiaľ, pokiaľ teda to uznesenie je relevantné. Väčšinou to robí, ale nie vždy. Dneska prokuratúra si to zjednodušuje tým, že pokiaľ ide, že väčšinou vydáva protest len vtedy, pokiaľ to má dopad na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Ale dneska prokuratúra vám nevydá protest vtedy, ak je to nezákonné samo osebe z iných dôvodov, čo je podľa mňa chyba.
Čiže my v tomto návrhu zákona hovoríme, že pokiaľ prokuratúra dostane takýto podnet, tak bude mať tri mesiace na to, aby rozhodla o takomto podnete, a bude musieť vydať protest prokurátora a zaslať ho zastupiteľstvu, aby sa tým zaoberalo. Pokiaľ teda tento proces beží, tak platí, že v tomto čase nie je možné prelamovať veto, veto, ktoré uplatnil starosta, primátor alebo župan, čo ide stále v tej línii, že nechceme prijímať predsa protizákonné uznesenia ani, ani prelamovať veto starostu, ak by to malo byť oprávnené.
Potom sa nám môže stať, že prokurátor protest nevydá, lebo to vyhodnotí tak, že to protizákonné nie je, po tých troch mesiacoch, tak potom zastupiteľstvo už to veto prelamovať môže, pretože príslušný orgán nevyhodnotil konanie starostu ako opodstatnené. Ak ale protest prokurátora bol vydaný, tak zastupiteľstvo sa k tomu nejako musí postaviť. Pokiaľ uzná tie argumenty prokurátora, že ide o protizákonné uznesenie, no tak nebude to predsa prelamovať to protizákonné uznesenie, lebo vyhovelo protestu prokurátora.
Ale môže sa nám stať, že zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora a povie si, že no ten prokurátor tomu nerozumie, ten na to má zlý názor, my to aj tak prelomíme. No tak dobre, tak, tak by teda mali, mali ísť do toho, že to idú prelamovať, lenže tento zákon im to neumožní. Tento zákon povie, že ak teda nevyhoviete protestu prokurátora, tak nemôžete prelamovať ešte to uznesenie, to veto starostu pri tom uznesení, ale prokurátor má povinnosť zo zákona podať to na Najvyšší správny súd. To inak dneska má tú právomoc, ale má iba možnosť tak spraviť. My hovoríme, že prokurátor to bude musieť odstúpiť na Najvyšší správny súd a Najvyšší správny súd bude mať lehotu troch mesiacov, aby rozhodol o tom, či to uznesenie je protizákonné, alebo nie je. Teda každý v tom, a, a pokiaľ to vyhodnotí ako protizákonné, tak je jasné, že to veto nemožno prelamovať, a pokiaľ Najvyšší správny súd rozhodne, že to protizákonné nie je, tak, tak to príslušné zastupiteľstvo bude môcť to veto prelomiť s tým, že tam bude znížené kvórum, čo je určité vyváženie toho, že niekoľko mesiacov to zastupiteľstvo muselo čakať na to, kedy bude môcť prelamovať veto starostu a nakoniec sa zistilo, že ten starosta to len účelovo nepodpísal a nebolo to vôbec protizákonné, tak znižujeme kvórum, aby sa nejakým spôsobom vyvážilo, pretože je zjavné, že nejde o protizákonné, protizákonné uznesenie.
Čo je výhodou tohto postupu oproti dnešku? Jednak výhodou tohto postupu je, že sa nebudú, nebudú sa násilím pretláčať protizákonné uznesenia, ani sa nebudú účelovo nepodpisovať uznesenia, ktoré sú zákonné. Jednoducho aj ten starosta musí mať nejaké mantinely a primátor a župan, aj to zastupiteľstvo musí mať nejaké mantinely, ak chceme budovať právny štát a chceme sa niekam posunúť aj na úroveň tých západných demokracií, pretože tento spôsob, že starosta je povinný dať prokuratúre, odstúpiť uznesenie, o ktorom si myslí, že je protizákonné, a prokuratúra koná, tak to je úplne bežné v západných demokraciách. To nie je žiadna novinka. U nás, u nás by to bola teraz novinka, pretože u nás obe tie strany proste neraz hrali nefér, obe tie strany konali účelovo. A my práve hovoríme, že tuná v tomto procese bude mať každý jasne povedané, čo je jeho úloha, ale v záujme toho, aby sme odstránili možnú protizákonnosť, čiže na najvyššiu úroveň bude postavená zákonnosť toho samotného uznesenia, nie to, čo si o nej myslí zastupiteľstvo alebo starosta, pretože ani zastupiteľstvo, ani starosta nemajú kapacity a častokrát ani odbornosť na to, aby vedeli vyhodnotiť, či je niečo protizákonné, alebo nie. Na to tu máme už dávno stanovené orgány, ako je prokuratúra a súd, len tým, že dneska hovoríme v zákonoch, že je to len možnosť, môžte podať, nemôžte podať, môžte vydať protest, nemôžete vydať protest, môžte to dať na súd, tak v zásade tie príslušné orgány si to zľahčujú a častokrát nič neurobia, ten súd konať nemôže z vlastnej iniciatívy a na tej samosprávnej úrovni potom dochádza k zbytočným súbojom medzi zastupiteľstvom a starostom, výsledkom ktorého môže byť naozaj protizákonné uznesenie. Toto nao... toto chceme odstrániť a nastavili sme to spôsobom, ktorý nie je, ktorý nie je v prospech ani jedného z tých aktérov. My teraz nevyvažujeme tú, tie váhy pomyselné na, na stranu starostov alebo na stranu zastupiteľstva, to... toto vôbec nejde v tomto návrhu. V tomto návrhu ide len o to, aby každý orgán vedel a bol, bol aktívny, aby vedel, aké má lehoty, aby vedel, ako má konať, a aby sa neprijímalo protizákonné uznesenie. Čiže ten základný cieľ je mať uznesenia zastupiteľstiev zákonné, a pokiaľ je tam nejaká pochybnosť, dať to preskúmať v primeranej lehote, čiže celý proces by v tých najdlhších, ak by sa teda použili tie lehoty, by mohol najdlhšie trvať naozaj že niekoľko mesiacov, asi 8-9 mesiacov, 9 mesiacov, čiže po 9 mesiacoch, ale to je tá najkrajnejšia lehota, to by museli byť zložité prípady, inak to bude v zásade trvať možno 3 až 6 mesiacov, by sme vedeli, že či to uznesenie je naozaj protizákonné, alebo nie je.
Je to návrh, ktorý bol prerokovaný aj doladený so samosprávou, konkrétne sme rokovali najmä s Úniou miest, ktorá vyjadrila k tom... k tej pôvodnej verzii viacero pripomienok. My sme tie pripomienky zapracovali. Naozaj sme sa snažili o vecné riešenie problému bez toho, aby sme vstupovali a nejako, nejako vy... prevažovali tie misky váh na jednu alebo druhú stranu. O to nám vôbec nešlo. To, aby, to chcem povedať, naozaj zdôrazniť, že aby tu, aby tu nebolo nejaké podozrenie, že teraz my ideme posilňovať viacej starostov, ideme posilňovať viacej zastupiteľstvá, nie. Chceme vecne riešiť problém tak, aby sa neprijímali nezákonné uznesenia na samosprávnej úrovni.
Ďakujem pekne za pochopenie a poprosím, samozrejme, o podporu pre tých, ktorí chcú vylepšovať veci na samosprávnej úrovni.

Ďakujem. Dve faktické

Ďakujem za slovo. Súčasné znenie zákona o obecnom zriadení oslabuje postavenie poslancov v otázkach schvaľovania uznesení, ktorých výkon bol starostom či primátorom pozastavený, inak povedané, ktoré starosta vetoval. Primátori a starostovia nemajú žiadne povinnosti vysvetliť, prečo dané uznesenie vetovali. Jednoducho im stačí povedať, že pozastavuje výkon uznesenia alebo sa domnievajú, že je pre obec nevýhodné alebo že uznesenie odporuje zákonu, nemusia dokonca ani napísať, akému zákonu dané uznesenie odporuje a ani prečo nie je toto uznesenie nevýhodné pre obec. Vedela by som menovať množstvo uznesení, ktoré boli vetované, napríklad čo sa týkalo opozície.
Plne sa stotožňujem s návrhom, aby každý, kto si uplatní svoje sistačné právo, sa musel obrátiť na prokuratúru, rovnako podporujem aj ustanovenie o prelomení veta, kde po novom stačí také kvórum, aké bolo prijaté a aké bolo potrebné na prijatie daného uznesenia, tak ako to máme aj my tu v Národnej rade. Dôjde tak k vyrovnaniu kompetencií medzi županmi, primátormi či starostami a poslancami. Aj preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Kyselica.

Vďaka. Ja považujem tento návrh za veľmi dobrý, toto sistačné právo malo byť už zakotvené dávno. Väčšinou sa ten starosta alebo to zastupiteľstvo spoliehalo na to, že ak je aj podaný protest prokurátora, tak nie je pre mesto záväzný. Jednoducho týmto spôsobom nemusia postupovať. A pokiaľ tam bude ten bič vlastne zo strany prokuratúry a prokuratúra by mala automaticky konať, keďže je strážca zákonnosti, tak, tak to bude dobré.
Žiadam o podporu. Keď to prejde do druhého čítania, môžme sa porozprávať napríklad o nejakých uzneseniach, kde vec neznesie odklad. Napríklad. Tam aby sa niečo neodďaľovalo, napríklad ak ide o nejakú dotáciu alebo niečo, kde horia lehoty, a takéto uznesenia by sa mali preskúmavať, ja neviem, možno aj pol roka, tak toto, ja si myslím, že sa dá pekne v druhom čítaní upraviť, ak je to potrebné.
Vďaka.

S reakciou pán poslanec Vetrák.