90. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať, či pani navrhovateľka chce záverečné slovo. Pani spravodajkyňa? Nie. Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o 17.00 hod. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani navrhovateľke a rovnako aj pani spravodajkyni.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to parlamentná tlač 1663, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1726.
Udeľujem slovo teraz pani poslankyni Márii Kolíkovej, ktorá za skupinu poslancov tento návrh zákona v snemovni uvedie.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1663.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi naozaj cťou, že môžem uviesť práve v tomto čase návrh zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože myslím si, že osobitne po vražde Matúša a Juraja a zranení Radky, vražde, ktorá jednoznačne na základe všetkých informácií, ktoré máme, bola motivovaná nenávisťou voči ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, tak je namieste, aby sme niečo urobili v našej spoločnosti, a párom rovnakého pohlavia umožnili dôstojne žiť a dať im jasne najavo, že sme radi, že sme rôzni, a... a chceme im dať možnosť, aby svoje rodinné vzťahy si mohli tak upraviť, ako aj väčšinová spoločnosť.
V prvom rade chcem povedať, že vlastne ja som bola veľmi smutná, keď sme prijali do ústavy vlastne prehlásenie, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. A ja si myslím, že je to veľmi vážnym nepochopením, čo vlastne tento inštitút znamená, nakoniec, keby sme išli aj do dejín, tak by sme zistili, že cirkev vlastne až sa dodatočne dostala ako svedok vôbec pri uzatváraní manželských zväzkov, to znamená, že ani by som tu nevidela potrebu vnášania nejakých hodnôt do uzatvárania takéhoto zväzku, a rovnako v tom nevidím ani žiadny rozpor pri úvahe o tomto inštitúte, že ak by sme tento inštitút mali aj pre iné zväzky ako pre zväzky muža a ženy, že by to nebodaj bolo v rozpore s kresťanskými hodnotami, veď máme množstvo štátov, kde kresťanskí farári, farárky uzatvárajú manželstvá párov rovnakého pohlavia, a to znamená, zaiste ak by to bolo v rozpore s ideológiou viery kresťanskej, tak by predsa takéto niečo nebolo možné v iných krajinách.
Myslím si, že vlastne to, čo sa nám deje v súvislosti s uznaním práv pre páry rovnakého pohlavia, v niečom mi to pripomína situáciu z dejín ľudstva, kedy skutočne nám trvalo, kedy sme si uvedomili, že otrokárstvo nie je v poriadku, nie je v poriadku, ak časť ľudstva považujeme za tých, ktorí sú menejcenní, a preto je v poriadku, ak časť má oprávnene byť otrokárom a iným dáme pocítiť postavenie otrokov. Veľmi dlho trvalo, vôbec kým sme vlastne doznali, že ženy môžu mať práva ako muži, ženy dokonca môžu voliť, nebodaj môžu byť aj volené ako zástupkyne do inštitúcií, ktoré reprezentujú vôľu ľudu a rozhodujú o tom, ktorým smerom sa uberá politika v štáte. Jednoducho to nám trvalo veľmi dlho, kým sme si to uvedomili, a v tom čase keď sa o tom rozhodovalo, tak o tom boli vždy veľmi vážne polemiky, o hodnotách, o ideológiách, plné, samozrejme, emócií a ja si myslím tiež, že teraz sme ako spoločnosť vlastne v takom stave uvedomovania sa, a ja len dúfam, že čo najskôr tento proces uvedomovania sa, že jednoducho časť našej spoločnosti tu žije v hlbokej neprávnosti, neprávosti a nedôstojne a väčšinová spoločnosť jednoducho má skutočne tú výsadu vystúpiť z radu tých krajín, myslím väčšinovú spoločnosť našej, Slovenska, vystúpiť z radu tých krajín, ktoré ešte nedoznali práva týmto menšinám, a jednoducho vystúpiť cestou demokratickej spoločnosti, ktorá uznáva dôstojnosť každého človeka a vníma jeho jedinečnosť, rôznosť a vlastne aj krásu toho, že sme rôzni a že vzájomne k sebe môžeme byť tolerantní.
Predkladám teda zákon o... ako návrh zákona o životnom partnerstve berúc do úvahy ústavné limity, ktoré, ja sa domnievam, že že samo osebe sú protiústavné, a v tom si dovolím odkázať aj na rozhodnutie ústavného súdu v Slovinsku, ktorý jasne deklaroval, že to, že štát neuznáva manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia, ale výsostne ich dáva len párom rôzneho pohlavia, tak je vlastne diskriminujúce, pretože neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo vlastne takýto zväzok neuznať ako manželský.
Takže predkladáme návrh zákona, rešpektujúc, samozrejme, našu ústavu ako návrh zákona o životnom partnerstve, predkladáme to ako návrh, ktorý umožňuje zväzky pre partnerov ako rovnakého pohlavia, tak aj rôzneho pohlavia, nechceme byť v tomto diskriminujúci pre páry rôzneho pohlavia, ak by sa rozhodli, že by chceli využiť tento nový inštitút, a snažili sme sa do predmetu úpravy dať všetko, čo môže byť dôležité pre dvoch ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať vzájomne voči sebe práva, ale aj povinnosti, a súvisí to, samozrejme, so všetkými možnými životnými situáciami, ktoré pre pár ľudí, ktorí chcú spolu žiť, môže vzniknúť.
To znamená, že riešime tu, samozrejme, otázky, ktoré súvisia s platnosťou partnerstva, s uzavretím partnerstva. Nie je to síce spôsob taký slávnostný ako manželstvo, ale ten, ten, ten spôsob prehlásenia, ktorý sme uznali, že by mohol byť aspoň v nejakej miere dostačujúci, je uzavretie partnerstva pred matričným úradom, samozrejme, v tej súvislosti aj zápis do knihy partnerstiev, životných partnerstiev, riešime tu otázky aj bezpodielového spoluvlastníctva partnerov, samozrejme, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, pretože toto presne ľudia, ktorí vzájomne k sebe cítia silnú náklonnosť, k sebe majú, to znamená nielen čerpať práva, ale mať k sebe aj povinnosti.
A ďalej súčasťou tejto právnej úpravy je aj možnosť, dalo by sa to nazvať, ako doosvojiť si dieťa, ak to dieťa vlastne žije už v tejto rodine ako dieťa biologické u jedného z partnerov, to znamená, že ide nám v tomto momente v prvom rade o ochranu dieťaťa. Chceme, aby to dieťa malo istotu, že v prípade, ak sa niečo stane vlastne jeho biologickému rodičovi, tak je tu cesta, ako by sa oňho mohol ďalej starať práve ten človek, ktorý mu je najbližší, a to je predsa ten druhý partner, ktorý ho spolu so svojím partnerom vychováva. To znamená, naozaj je mu druhou matkou alebo je mu druhým otcom a teraz nejde o to, aby sme riešili, neriešime v tomto momente to, že či niekto chce byť jasne zapísaný v rodnom, alebo nie, ale ide nám teraz v prvom rade o to, že zápis do toho rodného listu je kľúčový pre to dieťa, to dieťa je chránené. Je chránené, napríklad v prípade úmrtia má práva, takže je kľúčové práve pre tie deti, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, umožniť im, aby mali ochranu a aby tu boli jasné povinnosti zo strany práve tých ľudí, ktorí sa o ne starajú a chcú sa o ne starať. A preto možnosť, by som povedala, doosvojiť si dieťa, ktoré takto vyrastá v takomto partnerstve je absolútne minimum, ktoré rešpektuje kľúčovo ochranu detí, a ja si myslím, že v tomto jednoducho nemôžeme mať ani všetci, ktorí sme aj teraz v tejto sále, žiadne, si myslím, rozporuplné názory.
Ďalej to, čo riešime v tomto návrhu zákona, sú, samozrejme, všetky ostatné otázky, ktoré riešia ďalšie zákony a súvisia so životnými situáciami partnerov, ktorí by žili v životnom partnerstve a z tých, by som povedala, najkľúčovejších asi spomeniem ustanovenia, ktoré súvisia so sociálnymi právami, samozrejme, otázky, ktoré súvisia či už s dedením, či už v prípade úmrtia aj právo na... na vdovské, situácie, ktoré súvisia aj s ťažším zdravotným postihnutím a podobne. To teda to sú všetko situácie, ktoré jednoducho sa bežne dejú, a páry rôzneho pohlavia, ktoré sa rozhodli vlastne čerpať aj z tých výhod, ktoré, ktoré znamená zväzok, ktorý je verejne prehlásený, tak ten chceme umožniť, aby aspoň v tej miere, ktorej, ktorým umožňuje vlastne takýto zákon o životnom partnerstve, aby mohli rovnocenne z takýchto práv čerpať.
Ja si dovolím na záver iba spomenúť a nadviazať na úvod, že to, že Slovensko nie je schopné uznať nejakým spôsobom páry rovnakého pohlavia, ak sa pozrieme len na krajiny v rámci Európskej únie, a teraz si dovolím spomenúť hlavne tie krajiny, ktoré sú silne, by som povedala, označované ako krajiny so silným príznakom katolíckeho vierovyznania, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, to sú krajiny, ktoré uznali manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že už z tohto je zrejmé, že to neexistuje kultúrnoetický problém v rámci viery. Tu ide skôr len o otázku uvedomenia si, že jednoducho žijeme s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšinová spoločnosť a väčšinová spoločnosť proste musí len zísť a pozrieť sa okolo seba a uvedomiť si, že jednoducho je tolerantná. A chce aj iným ľuďom priznať tú dôstojnosť, ktorej tá väčšinová spoločnosť má.
Ja si dovolím dokončiť ten zoznam krajín, ktoré majú zakotvené manželstvo pre páry rovnakého pohlavia v rámci Európy, lebo si myslím, že je to dôležité, že je to dôležité preto, aby sme videli, že je to normálne, a my nie sme normálni, že sme nedokázali pre páry rovnakého pohlavia uznať nič. Takže z toho zoznamu všetkých krajín v rámci Európy, Európskej únie, ešte sem patrí, teraz hovorím o krajinách, ktoré uznávajú manželstvo, Holandsko, Francúzsko, no to asi tiež nie je krajina, ktorá by mala problém s katolíckou vierou, Belgicko, Veľká Británia, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Island.
A ešte spomeniem Írsko. Írsko je krajina, kde naozaj boli obrovské dilemy, polemiky v súvislosti s právnou úpravou, ktorá súvisela s interrupciami. Jednoznačne je to krajina, ktorá patrí k tým, kde katolícka viera, by som povedala, je základnou vierou pre, pre ľudí v tejto spoločnosti. No tak ak táto krajina prijala právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia s inštitútom manželstva, tak je zrejmé, že tu nie je problém viery.
Tu skôr dochádza k tomu, že nie sme tu dobre informovaní, čo je v rozpore s katolíckou vierou. V katolíckej... s kresťanskou vierou, že? Toto podľa mňa je problém našej spoločnosti, že nie sme ochotní možno ešte otvoriť ďalšie dvere, dozvedieť sa viac o niektorých témach, ku ktorým bola len jedna cesta, a nie sme ochotní zistiť, že proste tých ciest zrazu už je viac a že to vnímanie tej reality okolo nás jednoducho bolo chybné. A prečo to neurobiť, ak môžeme odstrániť neprávosť voči iným ľuďom, ak môžme umožniť ľuďom žiť v láske, ja si myslím, že to je predsa úplne kľúčové to, čo predsa kresťanská viera hlása, a ja som to už povedala viackrát, ja som presvedčená, že keby tu bol Ježiš s nami, že by v tom mal veľmi jasno a tieto dilemy by sme tu jednoducho nemali. A som o tom skalopevne presvedčená, že tak to je, nech si čítam akékoľvek texty, ktoré súvisia aj s kresťanskou vierou.
A preto predkladáme tento návrh zákona a vnímam to už aj ako morálnu povinnosť, to predkladať a upozorňovať na to, uvedomujeme si, samozrejme, realitu väčšiny v tomto parlamente, ale považujeme to za dôležité, dôležité pre, pre ľudí, ktorí tu s nami žijú, aby sme im dali jasne najavo, že jednoducho majú tu svoj hlas, a urobíme všetko pre to, aby sme doznali ich práva a boli aj, aj v tejto oblasti práv rovnocenní. Toľko si dovolím na úvod a teším sa na akúkoľvek debatu, ktorá je určite dôležitá k tejto téme, ktorá nás dostane k uznaniu práv rovnakého pohlavia pre tieto páry.
Ďakujem pekne.

Teraz nás poslanec Alojz Baránik ako spravodajca za navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor bude informovať o spravodajskej informácii v prvom čítaní.

Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne.
Pani poslankyňa Bittó Cigániková ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

Dobre, zistila som, že musím byť veľmi rýchla, tak chcem len povedať, že, Mária, si skvelá, že predkladáš tento návrh.
My sme skvelí, keď bojujeme za práva týchto ľudí, za, za našich kolegov, priateľov, za našich spoluobčanov, a teda pýtam sa, že prečo vlastne nie, nepočula som žiadny argument, prečo trestať niekoho za niečo, čo mu je biologicky dané, prečo nepodporiť ľudí, aby žili v láske, nebudem to teda rozvádzať, keďže nie je na to čas.
Chcem len povedať jednu vec, ktorá možno nezaznela, mohli by to práve naši kolegovia oceniť, a to je vernosť. Myslím si, že práve forma partnerského spolužitia podporuje to, aby ľudia spolu žili nielen v láske, ale aj vo vernosti jeden k druhému, podporuje to silu stability vzťahu aj silu a stabilitu rodiny, pretože, samozrejme, aj toto my považujeme za funkčnú rodinu, ktorá môže spolu vydržať.
Takže za mňa toľko a ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pani navrhovateľka, máte záujem o záverečné slovo? Áno? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca?
Takže hlasujeme o tomto návrhu zákona zajtra o 17.00 hod. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Oboch poprosím, aby zotrvali na svojom mieste, pretože budeme pokračovať bodom programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála, Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Lehotského a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 1664. Návrh na pridelenie výborom je pod číslom 1727.
Opäť udeľujem slovo pani poslankyni Márii Kolíkovej, ktorá za skupinu poslancov návrh uvedie, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála, Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Lehotského a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1664.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorým je vlastne novela Trestného zákona a ktorou chceme doplniť do Trestného zákona do tých trestných činov, ktoré súvisia s verejným hanobením alebo podnecovaním k nenávisti, motív, ktorý súvisí so skutočnou, alebo domnelou sexuálnou orientáciou, alebo rodovou identitou skupiny osôb alebo jednotlivca. A osobitne po vražde, a ktorú som už spomínala, Matúša, Juraja a zranenej Radky práve z dôvodu nenávisti k ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, je zrejme, že je dôležité v našej krajine, aby bolo jasné, že akékoľvek podnecovanie iných ľudí k tomu, aby sme niekomu ubližovali preto, lebo je iný, z dôvodu rodovej identity alebo z dôvodu sexuálnej orientácie, tak je hanebné, trestuhodné a je nevyhnutné, aby to bolo jednoznačne zrejmé aj z Trestného zákona.
A preto je dôležité, aby sme jednoznačne v Trestnom zákone pokrývali aj tie prípady trestnej činnosti, ktoré sú páchané z nenávisti voči gayom, lesbám, bisexuálom alebo transrodovým osobám. A by som povedala, že to je asi jeden z najmenších krokov, ktoré by sme mali urobiť po tejto vražde, je dôležité, aby tento krok Slovenská republika urobila aj takýmito spôsobom jasne povedala, že takéto skutky jednoducho na Slovensku netolerujeme a budeme ľudí za to trestať, ak iných budú navádzať k násiliu na iných, len z dôvodu, že sú iní, že sú iní z dôvodu hľadania svojej rodovej identity, z dôvodu inej sexuálnej orientácie ako v zásade má väčšinová spoločnosť.
Takáto právna úprava nie je ojedinelá, je tak vo Francúzsku, v Belgicku, v Holandsku, v Nemecku, v ďalších krajinách v rámci Európskej únie a vyplýva to aj z jednoznačných ľudskoprávnych dokumentov, ktoré zakotvujú jednoznačne potrebu ochrany dôstojnosti človeka, a ja dúfam, že aspoň táto drobná zmena sa nám spoločne podarí.

Pán poslanec Alojz Baránik ako spravodajca za gestorský ústavnoprávny výbor teraz uvedie spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Ďakujem ešte raz.
Pán podpredseda, dovoľte, teda aby som podal § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku opäť vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrhu zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.