90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorým je vlastne novela Trestného zákona a ktorou chceme doplniť do Trestného zákona do tých trestných činov, ktoré súvisia s verejným hanobením alebo podnecovaním k nenávisti, motív, ktorý súvisí so skutočnou, alebo domnelou sexuálnou orientáciou, alebo rodovou identitou skupiny osôb alebo jednotlivca. A osobitne po vražde, a ktorú som už spomínala, Matúša, Juraja a zranenej Radky práve z dôvodu nenávisti k ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, je zrejme, že je dôležité v našej krajine, aby bolo jasné, že akékoľvek podnecovanie iných ľudí k tomu, aby sme niekomu ubližovali preto, lebo je iný, z dôvodu rodovej identity alebo z dôvodu sexuálnej orientácie, tak je hanebné, trestuhodné a je nevyhnutné, aby to bolo jednoznačne zrejmé aj z Trestného zákona.
A preto je dôležité, aby sme jednoznačne v Trestnom zákone pokrývali aj tie prípady trestnej činnosti, ktoré sú páchané z nenávisti voči gayom, lesbám, bisexuálom alebo transrodovým osobám. A by som povedala, že to je asi jeden z najmenších krokov, ktoré by sme mali urobiť po tejto vražde, je dôležité, aby tento krok Slovenská republika urobila aj takýmito spôsobom jasne povedala, že takéto skutky jednoducho na Slovensku netolerujeme a budeme ľudí za to trestať, ak iných budú navádzať k násiliu na iných, len z dôvodu, že sú iní, že sú iní z dôvodu hľadania svojej rodovej identity, z dôvodu inej sexuálnej orientácie ako v zásade má väčšinová spoločnosť.
Takáto právna úprava nie je ojedinelá, je tak vo Francúzsku, v Belgicku, v Holandsku, v Nemecku, v ďalších krajinách v rámci Európskej únie a vyplýva to aj z jednoznačných ľudskoprávnych dokumentov, ktoré zakotvujú jednoznačne potrebu ochrany dôstojnosti človeka, a ja dúfam, že aspoň táto drobná zmena sa nám spoločne podarí.

Ďakujem ešte raz.
Pán podpredseda, dovoľte, teda aby som podal § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku opäť vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrhu zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Uvádzam teda návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zvýšením transparentnosti v oblasti prokuratúry, ktorej návrh predkladajú ďalší moji kolegovia zo strany SaS.
Cieľom návrhu zákona je v súlade s čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý definuje postavenie prokuratúry v našom ústavnom systéme, prostredníctvom novelizácie súvisiacich zákonov upraviť niektoré podrobnosti pri vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov, ako aj práv a povinností prokurátorov s ohľadom organizácie prokuratúry, a to s cieľom zvýšiť zodpovednosť za riadne fungovanie prokuratúry ako imanentnej súčasti právneho štátu.
Účelom zákona je modifikovať zažitú predstavu, že prokuratúra je verejnosti uzavretý orgán, ktorý je v dôsledku ústavnej úpravy prokuratúry rezistentný akémukoľvek vplyvu iných orgánov štátu, alebo kontroly v zmysle zákonov a Ústavy Slovenskej republiky, najmä ako je to vyjadrené v čl. 86 písm. a) in fine. Také predstavy sú založené najmä na zdôrazňovaní niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli už prekonané neskoršími zmenami ústavy alebo ktoré vyvodzovali neprimerané, ďalekosiahle dôsledky z ústavnej úpravy a podľa ktorých prokuratúra nepodlieha vplyvu iných orgánov štátu, nakoľko je upravená v samostatnej hlave ústavy. Toto ponímanie však vyúsťuje až do absurdných, alebo inak v demokratickej spoločnosti neprijateľných situácií.
Návrh zákona si preto dáva za cieľ okrem iného odstrániť pochybnosti o tom, že aj prokuratúra a jej predstavitelia sa musia reálne zodpovedať za výkon svojej funkcie. Názorová pozícia, podľa ktorej je prokuratúra uzavretý a jediným človekom, generálnym prokurátorom vo všetkých aspektoch ovládaný orgán, bola často založená na odôvodneniach, ktoré nezodpovedajú ústavnému stavu k dnešnému dňu alebo ktoré vyvodzovali v právnom štáte neprijateľné závery.
Jedným z nich bolo potláčanie ústavnej úpravy, ktorá výslovne stanovuje, že rozsah oprávnení prokurátorov, a teda aj generálneho prokurátora je stanovený zákonom v zmysle čl. 151 ústavy. Neprijateľný záver o inštitucionálnej uzavretosti prokuratúry bol založený tiež na okolnosti, že úprava prokuratúry má v ústave tzv. samostatnú hlavu. Tento záver však odporuje skutočnosti, že novelizáciou ústavy bola do tej istej samostatnej hlavy včlenená úprava verejného ochrancu práv a že prokuratúra na rozdiel od verejného ochrancu práv nie je ústavnou inštitúciou a ústavnou úpravou nadaná nezávislosťou, tak ako je to v prípade iných orgánov, napr. Najvyššieho kontrolného úradu, pretože ústavodarca ponechal v zmysle čl. 151 ústavy organizáciu prokuratúry na zákonodarcu. Ústava taktiež pri generálnom prokurátorovi na rozdiel od verejného ochrancu práv neupravuje ústavné dôvody, pre ktoré môže Národná rada generálneho prokurátora odvolať. Je treba zároveň zdôrazniť, že názor o inštitucionálnej nezávislosti prokuratúry neobstojí ani za terajšieho ústavného stavu, pretože po včlenení do ústavy, úpravy Najvyššieho správneho súdu má tento výlučnú disciplinárnu jurisdikciu nad všetkými prokurátormi, teda aj nad generálnym prokurátorom.
V dôsledku uvedeného tvrdenia o výlučnej zodpovednosti generálneho prokurátora za fungovanie prokuratúry, a tým nemožno z ingerencií iných orgánoch štátu do fungovania prokuratúry, nezodpovedá aktuálnej ústavnej úprave.
Navrhovaná zákonná úprava teda mieri k vytvoreniu zákonných podmienok toho, čo predpokladá terajšie znenie ústavy. Základným nástrojom vyvodzovania dôsledkov z povinnosti skladať účty pri akejkoľvek činnosti založenej na zodpovednosti voči ustanovenému orgánu je možnosť odvolanie z funkcie. Vo svetle uvedeného sa návrh zákona snaží odstrániť pretrvávajúce vážne pochybnosti o riadnom fungovaní prokuratúry spriechodnením disciplinárnych konaní a spresnenie disciplinárnych previnení, konkretizáciu o skutkových podstát v prípade generálneho prokurátora a rozšírením návrhového opatrenia ministra spravodlivosti voči prokurátorom a zjednodušenie mechanizmu odvolania generálneho prokurátora bez návrhu Národnej rady v presne vymedzených prípadoch.
Návrh zákona tiež upravuje podmienky pri vymenovaní a odvolávaní prvého námestníka generálneho prokurátora v prípade, že má postavenie generálneho prokurátora. Návrh navyše predkladá riešenie problému neefektívneho stíhania trestných činov prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie upravením právomocí Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry pri ich stíhaní. Návrh zákona tiež reflektuje skutočnosť, že privilegované a prakticky nekontrolované postavenie generálneho prokurátora a prokurátorov vôbec, viedlo a vedie k zakrývaniu zlyhaní, či osobnostnej nevhodnosti na funkciu verejnou a politickou činnosťou. V tejto súvislosti sa tiež upravujú fakultatívne dôvody odvolania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, ako aj uskutočnenie, ako aj ukončenie výkonov funkcie prokurátora, ale aj generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora v prípade ich kandidatúry vo voľbách do politických funkcií.
Predložený návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať ani negatívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Taktiež nebude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac prípadne v rozprave, ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. V tomto návrhu ide o zosúladenie platnej legislatívy, ktorú sme schválili na minulej schôdzi. Išlo o zákon o majetku obcí s legislatívnou, ktorá je, ktorá platí pre vyššie územné celky a sa tam ešte zavádzajú nejaké mimoriadne limity pre hlavné mesto Bratislava. Pod návrh je, sú podpísaní poslanci troch poslaneckých klubov a štyroch poslaneckých, teda a štyroch politických strán, ak sa nemýlim, takže pevne dúfam, že so zosúladením legislatívy nikto nebude mať problém. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobré ráno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám to spoločne s poslancami Národnej rady: pánom predsedom Borisom Kollárom, pánom podpredsedom Petrom Pčolinským a kolegom Ľudovítom Gogom.
V krátkosti v úvodnom slove, cieľom tohto ústavného zákona je v prvom rade zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava, a aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
Taktiež je cieľom pri platbách za nákup tovarov a poskytnutie služieb, sa má zabezpečiť, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností a návrhom sa taktiež navrhuje, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy možno konštatovať, že krok ako zavedenie povinného bezhotovostného styku na určitý limit v právnom poriadku Slovenskej republiky je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Občan má však podľa nášho názoru právo na to, aby sám na základe svojej vôle rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Ako navrhovatelia sme preto presvedčení, že právo na hotovosť je jednak jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania naplniť svoju slobodu v obchodnoprávnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Toľko v úvodnom slove a, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako navrhovateľ. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre financie a rozpočet návrh ústavného zákona prerokovali, avšak neprijali uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 162. schôdzi 2. mája 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru, ktorý odporúčal Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť, nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a vážený pán predsedajúci, cieľom uvedeného návrhu je zaviesť právo na hotovosť a taktiež ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie.
Pri kreovaní a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako 30 rokmi, je pochopiteľné, že nikto z tvorcov Ústavy Slovenskej republiky nemohol predvídať zahrnutie takej zásadnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o veľmi mimoriadnu a závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu obmedzeniu práva na súkromie a väčšiemu rozvoju kryptomien. Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa nášho názoru výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok, ktoré organizujú.
Netreba zabúdať aj na fakt, že zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní alebo kreovaní finančnej gramotnosti našich mladších generácií, študentov, žiakov, na školách. Deti do 15 rokov sa učia finančnej gramotnosti pri zachovaní práva na hotovosť, práve na hotovosť a postupným zrušením bankoviek a mincí s výlučnou existenciou kryptomeny do budúcna nebude mladšia generácia finančne gramotná v požadovanej miere. Na margo uvedeného je preto potrebné podotknúť, že právo platiť v hotovosti má byť charakterizované a ponímané ako výraz slobodnej vôle a voľby človeka takto platiť v hotovosti nie preto, že elektronicky platiť nemôže, ale preto, že elektronickou formou platiť nechce, a to z akýchkoľvek dôvodov v reakcii na konkrétnu situáciu alebo ako prejav jeho osobnosti.
Navrhujeme preto do piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, teda medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva ako súčasť základných práv a slobôd zakotviť právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom. Navrhuje sa, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Taktiež navrhujeme, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia vyššie uvedeného práva z dôvodu kontroly pôvodu peňazí v rámci stabilného a transparentného ekonomického prostredia. Týmto bude v Ústave Slovenskej republiky predpokladaná zákonná úprava, ktorej aktuálne zodpovedá aj mnou spomínaný zákon ešte v úvodnom slove o obmedzení platieb v hotovosti.
Postupom času rastie podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj alternatívne metódy platenia, napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. Vznikajú najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov, najmä v prípade, že osoba nevlastní bankový účet, a možnej straty súkromia, resp. možnosti kontroly osôb. Ako odozvu na rast bezhotovostných prevádzok vzniká protitlak v podobe presadzovania práva na platbu v hotovosti, tzv. right to use cash. To právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom, platcom.
Jedným z najvýznamnejších argumentov pre zachovanie hotovosti je nevlastníctvo alebo vlastníctvo bankového účtu. S obmedzením hotovosti by to mohlo prísť k sociálnemu vylúčeniu niektorých skupín obyvateľstva. My aj od začiatku tvrdíme, keď chodíme do jednotlivých regiónov a rozprávame sa s ľuďmi, oni majú doslova strach z toho, že do budúcna, o pár rokov príde tzv. digitálne euro a bude sa postupne vytláčať to právo na hotovosť a nebudú mať zabezpečený prístup k hotovosti, pretože máme regióny, kde jednoducho to staršie obyvateľstvo, seniori buď nemajú zriadený bankový účet, alebo nemajú vo svojej obci bankomat, lebo nie v každej obci máte bankomat. Viete veľmi dobre, že v niektorých obciach majú sťažený prístup aj k nákupu potravín, čiže chodia vyslovene raz do týždňa niekde si nakúpiť, ale v prípade, ak by došlo k zavedeniu takejto kryptomeny a výraznému vylúčeniu práva na hotovosť, tak by došlo k výraznému obmedzeniu tohto práva.
V rámci národ... v rámci Parlamentného inštitútu došlo aj k príprave analýzy, o nej sa hovorilo aj v rámci prvého čítania, hovoril alebo rozprával o nej aj kolega predseda finančného výboru pán Viskupič a v rámci tejto analýzy bol aj spomenutý prieskum, ktorý bol vykonaný Svetovou bankou, a v rámci tohto prieskumu došlo k zverejneniu údajov, kde možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere, 90 %. Prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke. Medzi najčastejšie dôvody patrili nasledujúce: 54 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok vlastných peňažných prostriedkov, 52 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo ho má zriadený niekto iný z rodiny, 46 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo je príliš drahý, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je veľká vzdialenosť finančnej inštitúcie, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok dôvery vo finančné inštitúcie. Štúdia bola vypracovaná na základe zozbieraných údajov a tá si všimla, že hoci v priemere nevykazujú vysokopríjmové štáty veľký rozdiel vo vlastníctve bankového účtu medzi bohatšími - najbohatší 60 % a chudobnejšími, najchudobnejší 40 % ľuďmi, tak v prípade napr. Česka, Maďarska, Izraela, Slovenska predsa existuje aj dvojciferný rozdiel.
Novší prieskum Svetovej banky z roku 2021 ukazuje, že počet ľudí vlastniacich bankový účet sa zvýšil na 96 %, v absolútnych číslach približne o 200-tisíc ľudí, ktorí nevlastnia bankový účet. Čiže na Slovensku nevlastní bankový účet 200-tisíc ľudí. A pri najchudobnejších ľuďoch ide o 91 %. V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazné zvýšenie vlastníctva bankového účtu, v absolútnych číslach je to vyše 500-tisíc ľudí. Taktiež 45 % slovenských spoločností, najviac v eurozóne, preferuje hotovosť ako spôsob platby. Čiže tu je tiež výrazný, výrazný tento rozdiel oproti iným štátom. Takže myslím si, že argumenty na to, aby došlo k zachovaniu tohto práva pri jednotlivých tých tendenciách, ktoré vnímame teraz zo strany Európskej únie, pretože máme potvrdené, však čítame správy a vidíme jednotlivé kroky zo strany Európskej komisie, zo strany Európskej centrálnej banky, že tá, tá otázka prijatia a prípravy kryptomeny alebo jednoducho digitálneho eura je v pláne a robí sa na ňom.
V rámci tejto otvorenej rozpravy by som chcel ešte otvoriť aj otázku postavenia Národnej rady, čo sa týka jednotlivých, jednotlivých pôsobení voči Európskej únie. Podľa môjho názoru alebo podľa názoru aj ďalších kolegov v rámci nášho poslaneckého klubu vzhľadom na narastajúci význam záležitostí rozhodovaných na úrovni Európskej únie je zámerom navrhovaných zmien zvýšiť úroveň prístupu ústavných orgánov k týmto záležitostiam, preto sme sa aj rozhodli podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal riešiť otázku zvýšenia úrovne prístupu ústavných orgánov, dotknutých ústavných orgánov k týmto záležitostiam.
V nadväznosti na uvedené preto chceme navrhnúť zrušenie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a upraviť predmet jeho úpravy priamo v Ústave Slovenskej republiky. Dotýka sa to ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. V tejto súvislosti preto chceme predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal nanovo postaviť otázku postavenia aj Národnej rady a posilnenia postavenia Národnej rady a zvýšiť jej právomoci a kompetencie.
Čiže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu a Milana Krajniaka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za doterajší bod vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
2. Čl. 86 sa dopĺňa písmenami o) až q), ktoré znejú:
„o) uznášať sa na stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie; výkonom tejto pôsobnosti môže Národná rada Slovenskej republiky poveriť jej výbor,
p) uznášať sa na stanoviskách k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov,
q) prerokúvať správu vlády Slovenskej republiky o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a informácie o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a schvaľovať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom období.“
3. V čl. 115 ods. 3 sa za slovo „p)“ vkladá čiarka a slovo „q)“ a za slová „písm. m)“ sa vkladá čiarka a slovo „q)“.
4. V čl. 119 sa za písmeno p) vkladá písmeno q), ktoré znie:
„q) o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,“.
5. Za čl. 119 sa vkladá čl. 119a, ktorý znie:
„Čl. 119a
Člen vlády je schváleným stanoviskom podľa čl. 86 písm. o) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskej únie. Ak stanovisko podľa prvej vety nie je schválené, člen vlády nesmie hlasovať za schválenie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie.“
6. Za čl. 155 sa vkladá čl. 155a, ktorý znie:
„Čl. 155a
Zrušuje sa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.“
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Svrček, ja som oceňoval už priamo ten návrh, ktorý ste predložil, lebo považujem za správne, aby bolo garantované občanovi, ktorý chce, aby mohol používať aj hotovosť. My sme schválili tento týždeň obmedzenie použitia hotovosti. To znamená, tu nejde o to, aby ktokoľvek mohol platiť v miliónoch eur hotovosťou. Tu ide len o to, že štát obmedzí používanie hotovosti, ale ak niekto chce platiť v obchode alebo kdekoľvek, aby mal tak možnosť urobiť.
Ale ešte viacej oceňujem ten pozmeňujúci návrh, pretože my sme boli svedkami toho, čo sa stalo počas schvaľovania zákazu spaľovacích motorov, že jednoducho tam bola obídená Národná rada tzv. tichou procedúrou, a preto som veľmi rád, že tento návrh tento problém rieši tak, ako je to v mnohých civilizovaných krajinách Európskej únie, že jednoducho Národná rada buď sama, alebo prostredníctvom eurovýboru bude musieť k takýmto otázkam zaujať stanovisko, a až potom bude môcť predstaviteľ Slovenskej republiky v Bruseli zaujať k tomu postoj.
Čiže nebude sa môcť tichou procedúrou obísť stanovisko Národnej rady. To považujem za veľmi správne.