90. schôdza

Ďakujem. Ja by som ťa ešte doplnil, že Európska centrálna banka aj vyhlásila, že digitálne euro by malo uprednostňovať elektronický obchod, čo je najprv elektronický obchod, a potom budú riešiť ďalšie procesné veci. Čiže oni ešte samotní nevedia, že ako to budú riešiť, akým spôsobom bude zavedené to digitálne euro, ale už vedia, že bude to digitálne euro.
S tým absolútne súhlasím, že čo si aj povedal s tou Čínou, áno, je to pravda, Čína je medzi prvými štátmi na svete a propagátormi digitálnej meny a dosť veľká väčšina ľudí aj už začína mať tam problém, pretože všade sa vyžaduje len elektronický obchod, elektronické platby a s hoto... s hotovosťou majú problém. Čo mám takú informáciu, tak väčšinou v juhovýchodnej Ázii alebo v tých ázijských štátoch majú teraz také pilotné programy alebo politiky tie jednotlivé štáty, či digitálna, digitálna mena im prospeje, alebo nie, celkovo momentálne skúma zavedenie digitálnej meny 114 štátov. Pred troma rokmi to bolo tuším 30 štátov, čiže tu vidíme ten výrazný progres, výrazné tendencie nárastu štátov, že dôjde k zavedeniu digitálnej meny v ich štátoch.
Čiže ako na jednej strane si treba uvedomiť, že my sa tomu nevyhneme. Jednoducho je to taký trend, prichádza s tým každý štát, na druhej strane to právo na hotovosť podľa môjho názoru by malo byť zachované, pretože jednak je tu aj to otázka, čo si spomínal, že za každú platbu kartou ide časť percent jednotlivým bankám. Máme tu aj medzi sebou kolegov, ktorí, nebudem menovať, ale jeden z nich z východu má malú kaviarničku a on mi včera práve hovoril, že to je neskutočné, akože on dáva tri-štyri percentá celkovo bankám za to, že ľudia platia kartami. Čiže on ma sám, sám vyz...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako vo svojej rozprave povedal kolega Milan Mazurek, zachovanie práva na hotovosť v ústave Slovenskej republiky je jednoducho podmienkou pre to, aby človek s akýmkoľvek názorom, ktorý nezdieľa aktuálna vládna moc, sa nemohol nikdy cítiť byť ohrozený ani na svojom majetku, ani na svojom spôsobe života.
To, že sa naozaj tejto digitalizácii, ktorá naozaj k našim domácnostiam a k našim účtom a k našej fyzickosti a nejakému prežívaniu socio-života prichádza míľovými krokmi, tomu sa naozaj nevyhneme. Ale ak bude zachovaná v ústave naozaj garantovaná možnosť platby hotovosťou a túto hotovosť nebudeme rušiť, nech by sme platili digitálnou korunou eurom alebo čímkoľvek, tak jednoducho tento človek, tento občan, bežný človek sa naozaj nebude musieť báť toho, čo spomínal vo svojej rozprave Miňo Mazurek. To znamená sociologickej štúdie alebo tzv. sociologickej vražde, ktorá sa stala napríklad v Kanade pri protestoch kanadských kamionistov. Jednoducho proliberálny spôsob života a totálny liberál Justin Trudeau jednoducho spravil to, čo, príkaz alebo odkaz jeho krstného otca Klausa Schwaba, potreboval si to niekde jednoducho, jednoducho vyskúšať, či sa to dá, a áno, ono sa to dá.
Ak budeme presadzovať digitálne euro a budeme si brať za vzor režimy, ktoré presadzujú čistý prerod alebo čistý prechod na digitálnu menu, a tak ako bolo tiež povedané, Čína a Rusko sú v tomto naozaj priekopníci a mnohí ľudia začínajú mať úplné a legitímne a vážne problémy, pretože nesúhlasia buď s daným režimom, buď s danou politikou, alebo s danou situáciou, ktorá v štáte je. A čo môžte urobiť, ak sa nebudete vedieť brániť, aby ste sa dostali k finančným prostriedkom. Jednoducho vás vypnú a ste skončili. To je celé. Právo na hotovosť musí byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Samozrejme, my vieme presne, už si to aj popísal, Milan, dôsledok digitálneho eura aký bude na jednotlivé krajiny, že to bude aj nástroj kontroly na svoj... na svojich občanov a na politiky.
Je zaujímavé a zarážajúce, že, že do dneska sme ešte o tom vôbec, že sme ten zákon na zachovania hotovosti alebo aj iné, iné vládne garnitúry nesnažili sa dostať do ústavy, ale dneska po roku 2000, vlastne po tých všetkých problémoch, ktoré prišli s covidom, infláciou, vojnou na Ukrajine, je stále viac a viac vidieť, že tie ekonomické dôsledky, napríklad keď si sa spomínal aj tú mobilitu, elektromobilitu, pokiaľ Európska únia rozhodla, že ideme rozširovať euro... elektromobilitu a jednotlivé krajiny Európskej únie dotovali, dotovali autá, tak ten nákup bol absolútne stúpajúci v Nórsku 8 z 10 áut elektroautá, od 1. januára už nie sú dotované a zrazu ten pokles je enormný. A takisto jak u nás je momentálne záujem 1,7 % o elektro, o elektroautá, to znamená, že nie je žiadny záujem a Európska únia nás zase tlačí na... do niečoho, čo vlastne ten národ nechce, to znamená, to je to, čo mne vadí na, na politikoch v Bruseli, je to, že oni nás stále dotláčajú do nejakej situácie, ktoré národ, národ nechce. No a to je to právo svojich občanov, ktoré by sme mali my zastávať a hájiť aj v rámci, v rámci Únie.
Ďakujem.

Kolegovia, na internete nájdete tisícky videí o tom, ako sa dnes čoraz viac a viac v Číne zavádza model platenia tvárou. To znamená, vy už snívajte o tom, že sa tomu vyhnete, jednoducho dobre, žijete na dedinke, nemáte ten účet, to nevadí, to niekde vojdete, preskenujete, štát vám ten účet vytvorí, tam vám bude posielať tú výplatu, všetko je pod kontrolou jednej strany a v obchode zaplatíte tvárou. Vám načítajú tvár a idete, stiahnu vám to z účtu. To je normálny systém a to je ako z knihy od Orwella do bodky.
A my dnes vidíme, že ľudia ako Klaus Schwab na Svetovom ekonomickom fóre, ktorý sa stretáva s najväčšími svetovými lídrami, toto chváli ako skvelý progres, a že toto by mohlo vyriešiť všetky tie problémy. A problémy preňho sú, že niekto si kupuje veľa hovädzieho mäsa, že niekto jazdí na aute alebo že niekto nechce rešpektovať nejaké emisné limity, toto sú ich problémy. Toto sú ich marxistické snahy a ciele, a to je strašné. To je úplne doslova a do písmena desivé.
Tak ako je to, ako spomínal kolega Goga, s tým zákazom spaľovacích motorov, viete, keď prišli počítače, nikto nezakázal písacie stroje od nejakého... nejakej doby. Proste boli lepšie, stávali sa kvalitnejšími, mali viac možností využitia a normálne organicky tie písacie stroje vytlačili. Keby boli elektromobily technologicky tak rozvinuté a vyspelé, tak proste vytlačia prirodzene tie autá so spaľovacími motormi, pretože si ich každý kúpi. A presne tie príklady, ktoré si povedal, to je úplne fantastické, keď nám dávali za príklad, v Nórsku má každý elektromobil. No len preto, že to dotuje vláda. Trh nevytvoril podmienky a nezvýhodnil tie autá, to vytvorila vláda, dotovala to, 8 z 10 áut boli elektrické, ale keď dotácie skončili, už sú zrazu spaľovacie. Tak potom ak by boli lepšie technologicky vyspelejšie a prístupnejšie, každý si ich kúpi a nikto z nás predsa elektro autá nechce zakázať.
Len problém je ten nútený pokrok, ktorý nie je pokrokom.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík. Takisto, kolegyne, kolegovia, nebudem naťahovať dlho diskusiu, vystupujem kvôli dvom veciam v rámci rozpravy.
Prvá je tá, že chcem zareagovať na teda pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený nie priamo k samotnej téme, nakoniec aj ja budem mať pozmeňujúci návrh, ktorý neni priamo k samotnej téme, keďže je otvorená ústava, tak je možnosť riešiť aj veci, ktoré sú predmetom verejného záujmu, tak by som to zjednodušil.
A začnem teda najprv tou, nejakým takým krátkym komentárom k tomu, čo bolo predložené k tým európskym záležitostiam zo strany SME RODINA, že, súhlasím s tým, že tú tému treba riešiť. Ja pôvodne som predpokladal, že ju ideme riešiť nejakým pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní k ústavnému zákonu, ktorý máme otvorený teraz v prvom čítaní, dnes budeme o ňom hlasovať, čo stále sa dá urobiť, samozrejme, lebo nevieme, že aká bude ochota podporiť túto novelu ústavy, čiže nie sme teraz v stave, že by ako proti sebe tieto veci bojovali, len myslím si, že by bolo o niečo lepšie, mali by sme viacej času si to v kľude prečítať, porozprávať sa o tom, podľa mňa by bolo vhodnejšie to riešiť až, až v druhom čítaní v tom ako pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona, ktorý sme predložili na túto schôdzu, ale v poriadku, keď už je to podané, tak si myslím, že je to dosť vážna téma, a jedna vec je to, čo je tam navrhnuté, druhá vec je, že sa ruší aj celý ústavný zákon, a to treba posúdiť, lebo možnože v tom ústavnom zákone sú ešte nejaké veci, ktoré by sme potrebovali mať, lebo on sa, on sa celý nepreklápa do novely ústavy, len časť sa z neho preklápa do novej ústavy.
Čiže jedna otázka je, že či nám vyhovuje to, čo sa preklápa teraz do novely ústavy, to tak na prvý pohľad sa mi zdá, že by sme sa tu asi viacerí vedeli zhodnúť, ale naozaj na prvý pohľad, chcelo by to trochu viac času na naštudovanie si. Ja sa pokúsim ešte v priebehu dneška sa na to vrhnúť, jak sa povie, ale, ale neviem, či sa mi to podarí úplne komplexne posúdiť.
A druhá vec je, či naozaj je šťastné, že ideme rušiť aj celý ten ústavný zákon. No a tak je podľa mňa ešte ďalšou alternatívou to, že by sme nejakým spôsobom sa zhodli povedzme aj pri tvorbe programu na júnovú schôdzu, že to pôjde povedzme ako prvý bod na júnovú schôdzu, nech si trochu času vytvoríme na to, nech si pozrieme, čo sa tam vlastne navrhuje. To hovorím v dobrom, aby sa nám potom nestalo, že kvôli tomu nám tu dnes padne celá novela ústavy, ktorá nejakú relevanciu má. Určite je legitímnou témou rozprávať o, o tom, aby sa dalo platiť hotovosťou, to vôbec nespochybňujem. Čiže toto naozaj len predkladateľom dám na zváženie, že aby sme nešli do toho tak strmhlav, a ten ústavný zákon o... teda novela ústavného zákona, ktorý máme v prvom čítaní, by som momentálne videl z tohto pohľadu ako nejak, nejakú rezervu, ktorú máme ešte navyše ,a tiež by som apeloval na poslancov, že nech si tú rezervu necháme a nech ju, nech to postúpime do druhého čítania. Navyše máme tam ešte dvojičku novelu rokovacieho poriadku, o ktorej budeme tiež dnes hlasovať, pretože táto novela ústavy o tých európskych záležitostiach sa nedá spraviť bez novely rokovacieho poriadku. My máme, my máme naviazané ustanovenia z ústavného zákona v rokovacom poriadku, ktorý musíme určite opraviť, inak to nebude fungovať. Čiže to je ďalšia veľká vec, že musíme vyselektovať v rokovacom poriadku to, čo treba nevyhnutne upraviť, keď chceme prijať takúto novelu ústavy.
Čiže naozaj apelujem na to, že buďme v tomto rozumní, a jedna vec je teda táto novela ústavy, ale bezprostredne musíme naozaj riešiť aj ten samotný ústavný zákon a rokovací poriadok a máme to, zhodou okolností to máme v prvom čítaní dnes na hlasovaní. Bez ohľadu, čo tam iné, bez ohľadu na to, čo iné tam je, takže toto naozaj je taký vážny apel na všetkých, ktorí, ktorí majú záujem niečo riešiť aj expresne, ale aby sme neurobili nakoniec nejaký, nejaké nešťastné kroky, no, z hľadiska legislatívneho a ústavnoprávneho.
No a teraz k tomu, čo sa chystám navrhnúť ako pozmeňujúci návrh. Samozrejme, dalo by sa všetko možné navrhovať, keď máme otvorenú ústavu, ja, ja si to uvedomujem. Ja som sa snažil obmedziť v tomto pozmeňujúcom návrhu len na tie veci, ktoré, ktoré judikoval Ústavný súd, alebo na také veci, ktoré povedzme boli, boli predmetom určitej zhody s tým, že tam robím isté korekcie, a teraz vysvetlím, lebo niektoré veci sa aj názorovo potom u... aj u bývalých koaličných partnerov menili, čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na Komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru ústavnoprávneho Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť, a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné, a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude, s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od 90. rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teda ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon, a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť, preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb... teda v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1472).
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.“
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.“
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.“
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.“
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60“ nahrádza číslom „110“.
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena“ nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu“ a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.“
No a ešte na záver, novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, Milan. Bola tu vznesená otázka v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som dal v rozprave. Áno, je možnosť dávať pozmeňujúcim návrhom buď v tejto tlači, alebo máme tam, samozrejme, ešte aj druhé čítanie pána Pčolinského ohľadne možnosti riešenia vyhlasovania predčasných volieb, čiže máme to v druhom čítaní, ale pravdepodobne to bude až na júnovej schôdzi. Čiže je otázka na plénum, že či to podporí, alebo nie, a čo sa týka zmeny rokovacieho poriadku, sám teraz pozerám, že v bode 8 má, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v prípadoch ustanovených, pri zákonom ustanovených prípadoch. Čiže tam bude tiež v nadväznosti na to potrebné novelizovať príslušné právne normy alebo príslušný zákon. Čiže toto je porovnateľná situácia, takže ja možno, najlepšie je sa s ňou skontaktovať aj v otázke otvorenia toho zákona o rokovacom poriadku, pretože to bude v druhom čítaní na júnovej schôdzi, aby sme doriešili potom v prípade, ak prejde vôbec ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil ja, aj otázku zmeny rokovacieho poriadku tak, aby sa upravili kompetencie a právomoci výboru pre európske záležitosti.
Takže je to vecou diskusie, ale otázka je aj do pléna k poslancom, že či podporia tieto pozmeňujúce návrhy. My sme sa osobne bavili ohľadne tvojho pozmeňujúceho návrhu. Ja si myslím, že niektoré otázky sú tam potrebné, aby boli zapracované do ústavy, niektoré sú na diskusiu, takže otázka, že ako sa zachovajú poslanci. Ja si osobne myslím, že tiež by to malo byť podporené sčasti.
Ďakujem.

Vďaka. Tiež len v krátkosti. Tak jak si mal, Milan, rozpravu, alebo to, čo sme sa tu aj, to, čo tu aj predtým bolo komunikované, tiež som pozeral narýchlo ten pozmeňujúci návrh, Miloš, ten tvoj, tak pokiaľ by sa zrušila tá 397, teda automaticky by bolo potrebné upraviť aj ten rokovák, 58a, § 58a, aby nám tu v lufte neostalo niečo v jednom zákone a druhé by bolo v ústavnom zákone, resp. v ústave.
Vecne, čo sa týka, tak ten pozmeňovák tvoj sa mi páči, to, že to bolo narýchlo dané, tak to je druhá vec ako, do hlasovania moc času neostáva, tak neviem, jak sa rozhodneme, kedy by sa o tom hlasovalo, však o tom ešte máme čas, lebo naozaj tá tichá procedúra vyvoláva mnohokrát nejasnosti, takže by sa jasne malo zadefinovať ten vzťah Národnej rady a vlády pri spolupráci v otázkach EÚ.
Ale hovorím, je to zmena ústavy a zrejme to potrebuje čas a potreboval by som si to pozrieť, takže uvidíme ako a dohodneme sa.

Pri navrhovanom, pri navrhovanej zmene ústavy, pri novele ústavy, pri zachovaní platieb v hotovosti vnímam aj problém Ústavy Slovenskej republiky, a to je článok 7 ods. 2, ktorý hovorí: „Právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“
Pokiaľ toto sa nezmení v Ústave Slovenskej republiky, my darmo sa, budeme sa usilovať o takú vec, aby sme zachovali v tých, v tej hotovosti, aby to bolo ukotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, ak by sa to zavádzalo v celej Európskej únii, tak tie právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie budú mať prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky a v podstate nedosiahneme tým nič.
Zamyslel som sa nad tým, že keď reálne by sa mala naplniť tá skutočnosť, že zruší sa hotovosť, myslím si, že kopec ľudí a zvlášť starších ľudí a možno ľudia na vidieku budú mať obrovský problém, lebo aj keď je tá doba digitalizácie, ale zrušiť hotovosť, myslím si, že bolo by to veľmi nevhodné. V podstate starí Feničania, ktorí zaviedli platidlo a platbu ako takú, tak vymysleli fenomenálnu vec a myslím si, že my ľudia 21. storočia, ktorí to ideme meniť, a hlboko sa v tomto mýlime, myslím, že vidiek ešte ako tak by prežil, ale vo vzťahu, lebo zmení správanie a zavedie si bartrov, výmenný obchod. Ale im to skomplikuje život. Ľudia v mestách budú mať obrovský problém tiež prežiť.

Ďakujem pekne. No budem hlavne na Miloša Svrčeka. Ja som ani to moje vystúpenie v nijakom zmysle nemyslel ako výčitku. Nakoniec myslím si, že do tej piatej si vieme naštudovať aj ten samotný návrh ohľadne tichej procedúry. V tom vidím menší problém, lebo to neni nejaké, neni toho veľa, hej, to sa dá do piatej stihnúť pozrieť. A navyše tu veľa ľudí chce aj niečo robiť s úpravou tej tichej procedúry.
Len obávam sa toho rušenia toho ústavného zákona, lebo to si treba prejsť postupne a vyhodnotiť situá... a to neviem, že či sa nám podarí, že preto som radšej hovoril, že bolo by možno lepšie, že buď teraz riešiť naozaj iba tie veci ohľadne hotovosti, a to ostatné potom buď v tej ďalšej, aj to, čo ja navrhujem, v ďalšej novele ústavy, ktorá je otvorená, a to z vašej zase, v tom ústavnom zákone, prípadne ho aj zrušiť, keď teda sa dohodneme, to je tiež možné, alebo to dať aspoň úplne na začiatok júnovej schôdze, nech si vyhodnotíme tieto iné veci, nie tú tichú procedúru, ale zrušenie toho celého zákona, lebo mám tu aj informácie, že sú tam ustanovenia, ktoré niektorí aj vyslovene chcú, aby zostali, a tam vidím skôr problém, v tom, nie v tej úprave tichej procedúry.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no ja si myslím, že máme tu fakt veľmi dôležitú tému - hotovosť, a ja teda kolegov právnikov, ja nie som právnik, ale či už kolegu, kolegu Svrčeka alebo aj kolegu Vetráka si veľmi vážim, ich prácu, všetko, ale dávam na zamyslenie, že obávam sa, že či už tento návrh, ktorý on fakt ruší celý jeden zákon ozaj že z večera do rána, a ten zákon má svoj význam, veď teraz sme podľa neho dokázali prijať uznesenie, hovorím, myšlienka dobrá, ale obávam sa toho zrušenia takto z večera do rána, takisto kolega Milan Vetrák proste vkladá tam absolútne nesúvisiace veci, ktoré jednoducho sa dajú riešiť niekde inde, celé toto nemá ako pomôcť tej základnej veci, s ktorou sme tu, to znamená základnému právu občanov tejto krajiny na hotovosť, ale majú oba tieto pozmeňujúce návrhy, poviem, že veľkú schopnosť akoby ublížiť. Proste fakt sa to môže stať dôvodom pre to, že niekto nezahlasuje, A, a potom je tam aj také, samozrejme, že keď to takto sa rieši, že teraz pozmeňujúci návrh poobede budeme, budeme už schvaľovať zmenu, ja, samozrejme, je to o kolegoch a, samozrejme, plénum sa vie rozhodnúť hlasovaním, ale ja si dovolím práve preto, že tá hotovosť je tak dôležitá téma, fakt, za prvé si zaslúži ozaj že sólo a za druhé menej je niekedy viac.
Možno, možno keď by sa tie pozmeňujúce návrhy dokázali stiahnuť a dať tak, ako to tu vlastne v podstate bolo povedané, že skúsiť v nejakej inej novele otvorenej presadiť, že možno by to výrazne zvýšilo šancu na to, aby sme dokázali tú hotovosť do ústavy dostať, a ja si myslím, že to keby sa podarilo, že to by bolo fajn a asi tak najviac, čo vieme z toho, z toho dneška, dneška akoby dostať, že, takže len takto dávam kolegom na zváženie, že či, či by nebolo lepšie to takto zjednodušiť, a fakt skúsiť teraz riešiť len tú hotovosť. Ja myslím, že fakt to je to dôležité, proste chceme sami rozhodovať, či budeme platiť hotovosťou, alebo teda, alebo nebudeme platiť. Toto by sme mohli skúsiť do tej ústavy dať a v tejto rovine to držať.
Ďakujem pekne.