90. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Tento... sa ospravedlňujem, zobral som si zlé podklady. (Navrhovateľ podal spravodajcovi svoje podklady.) Tento vládny návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré má spĺňať. Bol z rozhodnutia predsedu Národnej rady navrhovaný, aby bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, myslím, že iba tento tam bol. A samozrejme, bola určená štandardná lehota na to, aby bol, ak bude schválený v prvom čítaní, prerokovaný vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, aby ste otvorili rozpravu s tým, že po rozprave navrhnem, aby, uznesenie, aby Národná rada schválila tento návrh zákona a pokračovala ďalej v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku, a preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Kto má záujem, môže tak urobiť.
Konštatujem, že nikto sa nehlási, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú a keďže neprebehla rozprava, nepredpokladám, že by pán navrhovateľ mal záujem o záverečné slovo, rovnako pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o ňom o sedemnástej hodine.
Pristúpime k ďalšiemu bodu, tým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod parlamentnou tlačou 1558, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí číslo 1627.
Opäť poprosím pána ministra spravodlivosti Viliama Karasa, aby tento návrh uviedol v pléne. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1558.)

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona zavádza nový právny inštitút vzájomnej solidarity, ktorý rešpektuje prejav vôle vyhlasujúceho voči dôverníkovi a prispieva k zvýšeniu právnej istoty zúčastnených osôb pri riešení vymedzených životných situácií najmä v oblasti vzájomného zastupovania v bežných veciach, pri spravovaní dedičstva a zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.
Vládny návrh zákona akceptuje hmotnoprávnu a procesnoprávnu autonómiu fyzickej osoby zaznamenaním prejavu dôvery voči inej fyzickej osobe bez nutnosti skúmania reálneho stavu vzájomného ekonomického, emocionálneho a majetkového vzťahu.
Aktuálna právna úprava nedáva prioritu vôli dotknutej fyzickej osoby v otázke, kto by mal byť ustanovený ako osoba, ktorá požíva dôveru a aké želania osoby by mala zohľadňovať. Rovnako platná právna úprava neupravuje možnosť, aby pre prípad, že sa osoba dostane do situácie, kedy jej bude jej zdravotný stav spôsobovať ťažkosti zabezpečovať svoje záležitosti, si mohla vopred označiť osobu, ktorá jej môže byť ustanovená ako opatrovník.
Vládny návrh zákona súčasne rešpektuje privilegované postavenie manželstva zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.
Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jurajovi Šeligovi.

Ďakujem veľmi pekne. Mám dnes na starosti pána ministra v tejto Národnej rade.
Pán podpredseda, pán predseda Národnej rady rozhodol o tom, že tento návrh zákona má prerokovať ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a sociálny výbor s tým, že navrhuje lehotu, aby... a ako gestorský výbor by mal byť ústavnoprávny výbor s tým, že navrhuje lehotu, aby výbory prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní.
A navrhnem po rozprave uznesenie, pán podpredseda, aby Národná rada pokračovala ďalej v rokovaní a posunula tento návrh zákona do druhého čítania s tým, že tento návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti.
Prosím vás, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky, a to od pána poslanca Mazureka, od pani poslankyne Hatrákovej a od pána poslanca Dostála. Pána poslanca Mazureka nevidím v sále, takže zatiaľ stráca poradie.
A v rozprave teda vystúpi pani poslankyňa Katarína Hatráková.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, prosím, aby som využila tento priestor tak trochu aj k objasneniu rozdielu medzi materiálom, ktorý predkladá pán minister o fiduciárnom vyhlásení, a mojím návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, lebo keď sme ho prerokovávali na novembrovej schôdzi, opakovane sa posúval termín hlasovania, aktuálne je určený na záver tejto schôdze, tak keď som o tom rokovala aj s jednotlivými kolegami alebo klubmi, tak často som sa stretla práve s akousi úvahou o prieniku medzi materiálom, ktorý podáva pán minister, a mojím návrhom zákona.
Ja ho nebudem bližšie uvádzať, lebo všetko podstatné som uviedla už v dôvodovej správe, a teda aj v rozprave k druhému čítaniu. Spomeniem teda len ten základný cieľ môjho návrhu zákona, a to je rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Platné právo v § 45 ods. 2 neumožňuje dosiaľ subsumovať pod pojem príbuzní maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu. Odbor legislatívy a aproximácie práva má teda na to iný názor, ale aj súdna prax, teda sudcovia, s ktorými som o tom hovorila, ani teda moja prax psychologičky a teda moje skúsenosti tento priestor zatiaľ v realite nevidia. A teda ja ešte keď som pracovala na ústredí práce, kde som sledovala práve politiku náhradnej rodičovskej starostlivosti a mohla som komunikovať s poručenskými sudcami, tak, tak akoby táto potreba bola neustále komunikovaná. A teda považujem za spravodlivé alebo teda skôr nespravodlivé, ak platná právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd pri úvahe o zverení dieťaťa k osobám, ktoré napríklad nejavili o dieťa záujem, ale zákon ich preferuje iba s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah.
Takže ja si dovolím pre záznam len tak veľmi z rýchlika objasniť obsah môjho návrhu, ktorý teda vychádza z praxe a z demografického vývoja, ktorý bol, teda ktorý bol zmapovaný v roku 2011 v sčítaní obyvateľstva, kde sa ukázal práve podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých, a tak z výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2021 vyplýva, že sa naďalej zvyšuje aj podiel slobodných a rozvedených obyvateľov, a s tým súvisí aj zvýšený počet detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách, tak ako o tom hovorí aj materiál z dielne ministerstva spravodlivosti, napríklad v prípade úmrtia svojho rodiča, lenže vtedy platné právo, ten spomínaný § 45 ods. 2, vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do NOS-ky, teda náhradnej osobnej starostlivosti, z radov príbuzných dieťaťa, môžeme hovoriť o starých rodičoch, súrodencoch, teda príbuzných, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti. A to je práve ten môj problém, pre ktorý predkladám tento návrh zákona, teda ten môj. A teda cieľom návrhu môjho je ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom a rodičom v domácnosti. Podľa mňa je dôležitý tento odsek 3, nevystačíme si s tým odsekom 2, a preto lebo hlavne teda sudcovia z praxe poukazovali na to, že, že v tej praxi vzniká problém, kde akoby nie je úplne zreteľne čitateľný ten, ten odsek 2.
Ja teda hovorím predovšetkým o vybudovaní vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti a inou blízkou osobou. Mám za to, že tá vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o to dieťa stará, a postupne sa tá väzba medzi tými dvomi ľuďmi zvnútorňuje. Pri tomto návrhu mám teda na zreteli najmä vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť a lásku medzi tým dieťaťom a blízkou osobou, ktorá žije s rodičom a dieťaťom v jednej domácnosti.
Hovorím tiež o tom, že musí ísť o blízku osobu v rodinnom pomere alebo obdobnom pomere vo vzťahu k dieťaťu, ktorá žila v spoločnej domácnosti s rodičom zabezpečujúcim starostlivosť o dieťa a ktorá sa zároveň osobne stará o dieťa spolu s rodičom až do času, keď rodič dieťaťa nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. A tiež hovorím o osobe, ktorej možno maloleté dieťa zveriť iba vtedy, ak je to v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a to najmä s ohľadom na vzťahovú väzbu k takejto osobe a stabilite výchovného prostredia.
Návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení v § 5 taxatívne vymenováva životné situácie na účely tohto zákona a vytvára právny rešpekt k zamýšľanému prejavu vôle. Dovolím si citovať z dôvodovej správy pasáž, ktorá sa týka práve detí a mohla by byť prienikom tohto materiálu s tým mojím návrhom zákona. Citujem: "V prípade osôb, najmä detí, pri ktorých je fyzická osoba zákonným zástupcom, je možnosť ustanoviť dôverníka za poručníka alebo opatrovníka viazaná na rozhodovaciu diskréciu súdu a jeho posúdenie v konkrétnej veci, či ustanovenie dôverníka je v najlepšom záujme dieťaťa. Podmienkou je, aby v prípade rozhodovania súdu o ustanovení dôverníka za poručníka alebo opatrovníka pre prípad smrti fyzickej osoby neexistoval žiaden iný zákonný zástupca dieťaťa."
Je teda zreteľné, že na časovej osi života dieťaťa riešime každý tak trochu inú životnú situáciu, zákon o fiduciárnom vyhlásení rieši situáciu rozhodnutia pred vznikom problému, môj návrh zákona rieši situáciu rozhodnutia po vzniku problému. A bohužiaľ, je psychologickým faktom, že častejšie v živote, žiaľ, riešime situácie teda tie druhé, až keď ten problém vznikne, veď koniec koncov skúsme možno popremýšľať nad tým, kto v tejto sále má napísaný závet, hoci vieme, že všetci raz umrieme, tak na to akoby dopredu nemyslíme. Takže ja som len chcela akoby objasniť... Máte? (Povedané so smiechom smerom k navrhovateľovi.) Ja som len teda chcela objasniť, že, že medzi teda návrhom pána ministra spravodlivosti... nemám, návrhom pána ministra spravodlivosti a mojím návrhom je tento rozdiel v tej časovej osi.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, základný problém návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení, o ktorom rokujeme, spočíva v tom, že nie je tým, čím sa tvári, že je. Niežeby bol tento zákon problematický sám osebe. Napokon mať niečo také ako fiduciárne vyhlásenia upravené v právnom poriadku asi, asi nie je zlé. Ale nie je pravda, že takýmto spôsobom môžme nejako relevantne zlepšiť právne postavenie párov rovnakého pohlavia. A tento návrh sa stal terčom alebo predmetom kritiky zo strany mimovládnych organizácií, zo strany, zo strany verejnosti, ale ja by som si vo svojom vystúpení vypomohol iným zdrojom, a síce názorom Kancelárie verejného ochrancu práv alebo, alebo teda verejného ochrancu práv pána Dobrovodského, ktorého Národná rada nedávno zvolila, ktorý bol v minulosti asistentom pani poslankyne Hatrákovej, ktorá tu vystupovala predo mnou. A zdá sa mi jeho pripomienka v rámci medzirezortného pripomienkového konania tak zaujímavá, že by som si dovolil z nej obsiahlejšie zacitovať. Nebudem ju, samozrejme, čítať celú.
Pán verejný ochranca práv uvádza: Testujúc ľudskoprávne požiadavky uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia najmä vo svetle ostatnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Fedotovová and others verzus Russia mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že súd v citovanom rozhodnutí odkázal na existenciu pozitívneho záväzku štátu, na základe ktorého majú členské štáty povinnosť vytvoriť pre špecificky právny... vytvoriť špecificky právny rámec pre právne uznanie práv osôb rovnakého pohlavia. Súd aj napriek výzve viacerých intervencientov v citovanom rozhodnutí neposkytol explicitne demonštratívny výklad práv spojených s uznaním homosexuálnych párov, avšak niektoré všeobecné a konkrétne charakteristiky sa dajú z tohto rozhodnutia identifikovať.
Na základe princípu subsidiarity je na členských štátoch, aby identifikovali, aký právny režim poskytne párom rovnakého pohlavia adekvátne uznanie a ochranu. Predložením návrhu zákona, tvrdí verejný ochranca práv, v medziach súdom spomínaného princípu subsidiarity sa začína legislatívny proces a právno-politická diskusia o rozsahu právneho režimu, ktorý sa v Slovenskej republike poskytne párom rovnakého pohlavia. A ďalej, odvolávajúc sa na dohovor, sa konštatuje, že cieľom uznania vzťahu párov rovnakého pohlavia má byť zaštítenie týchto párov legitimitou a posilniť ich inklúziu v spoločnosti tak, aby sa obmedzovala stigmatizácia na základe sexuálnej orientácie.
Ďalej cituje alebo parafrázuje pán verejný ochranca práv. Za nedostatočné súd považoval, ak boli páry rovnakého pohlavia len de facto zväzkami. Podľa môjho názoru fiduciárne vyhlásenie ako jednostranný právny akt... ako jednostranný právny úkon, to jest úkon, ktorý nie je konštituovaný ako zväzok, nebude zodpovedať myšlienkam súdu, ktoré vyjadril v citovanom rozhodnutí. Súd vykonanie jednostranného právneho úkonu podľa môjho názoru nebude považovať za základ pre vytvorenie trvalého zväzku. Za dôverníka totiž môže byť ustanovená nielen jedna, ale viacero osôb, čo je v rozpore s princípom monogamie zväzkov. Súd v rozhodnutí vychádza zo vzťahu monogamného páru. Navyše dôverníkom môže byť aj príbuzný v priamom rade, manžel alebo súrodenec, čo by v podmienkach slovenského súkromného rodinného práva odporovalo prekážke existencie príbuzenského vzťahu. Znamená to, že inštitút fiduciárneho vyhlásenia nie je vyhradený len párom rovnakého pohlavia, ale je určený širokej a rôznorodej skupine osôb v rôznych životných situáciách.
Pokiaľ ide o súdom vyžadovanú mieru publicity, resp. uznania zväzku skutočnosť, skutočnosťou... spoločnosťou, uvádzam, že síce obsah fiduciárneho vyhlásenia bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky v notárskom centrálnom registri fiduciárnych vyhlásení a obsah fiduciárneho vyhlásenia sa bude zverejňovať, obávam sa však, že touto formou zverejňovania sa nenaplnia štandardy, ktoré očakáva Európsky súd, napríklad obmedzovanie stigmatizácie spoločnosti, zvýraznenie osobnej a spoločenskej identity párov, posilnenie inklúzie spoločnosti. Podľa môjho názoru, uzatvára verejný ochranca práv, životné situácie vypočítané v § 5 návrhu zákona, ako aj v novelizačnom čl. II a III sú dobrým smerom k naplneniu ľudskoprávneho štandardu, avšak z pohľadu súdu by v obdobnom prípade voči Slovenskej republiky mohli byť považované za nedostatočné a úzko vymedzené.
Čiže ešte raz. Ak je zmyslom upraviť niektoré situácie, a to ani nie medzi pármi, ale medzi skupinami, skupinami párov, tak áno, tento návrh zákona môže niečo priniesť. Ale ak sa máme tváriť, že tento návrh zákona môže akokoľvek zlepšiť postavenie párov rovnakého pohlavia, tak to nerobí. Už ten návrh zákona o partnerskom spolužití, s ktorým minulý rok prišla, prišli poslanci a poslankyne z klubu Sloboda a Solidarita, tiež vymedzoval niektoré, niektoré životné situácie, ale bol nastavený tak, že sa týkal párov rovnakého a párov rôzneho, rôzneho pohlavia, nie ľubovoľných kombinácií osôb, a uznával ten zväzok, aj keď nie na takej úrovni ako manželstvo. Čiže reálnym krokom na zlepšenie situácie párov rovnakého pohlavia by bolo prijatie zákona o životnom partnerstve alebo registrovanom partnerstve. Jeden taký je zaradený aj na program tejto schôdze. Predkladajú ho poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. V minulosti sme sa podobným návrhom zákona z dielne Progresívneho Slovenska zaoberali v Národnej rade.
Schválenie takých, takého zákona, schválenie zákona o životných partnerstvách by naozaj reálne zlepšilo situáciu párov rovnakého pohlavia a znamenalo by ich inštitucionálne uznanie. Nič také tento návrh zákona nerobí. Preto si myslím, že nemali by sme si iba zatierať oči, lebo tento návrh, chápem, že vznikol, vznikol ako snaha reagovať na tú situáciu, ktorá v spoločnosti vznikla po odpornej vražde na Zámockej minulý rok, ale nerieši ten problém. Je to, je to placebo. Je to riešenie, ktoré rieši iné situácie, ale nerieši situáciu párov rovnakého pohlavia. A myslím si, že ani, ani páry rovnakého pohlavia ju ako riešenie vlastnej situácie nevnímajú. To napríklad napokon z tých reakcií musí byť zrejmé, musí byť zrejmé aj pánu ministrovi a celej vláde.
Preto by som chcel – a pánovi spravodajcovi to dávam do pozornosti – v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek sa nenachádza v sále, takže definitívne stráca poradie.
Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pani poslankyňa Kolíková ako jediná, končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.