90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Sčasti ma už predbehol môj predrečník, ale ako tiež to vystihuje hneď úvod tvojho vystúpenia, že aký máš k tomu vzťah. Od začiatku si hovoril, že si vystupoval ostro proti zriadeniu úradu pre územné konanie, takže čudoval by som sa, keby si vôbec podporil tento návrh zákona. To akože vystihuje absolútne celú tvoju rozpravu.
Čo sa týka toho, tej digitálnej dvojičky alebo elektronizácie tohto konania. Veď tu je ten najväčší potenciál, ktorý by sme mali využiť, aby sa to územné konanie zlepšilo. Jednoducho efektívne poskytovanie elektronických služieb je to podstatné, kam by sme sa mohli posunúť ďalej. Aj zamestnanci úradu pre územné konanie boli na viacerých pracovných cestách, na viacerých pracovných rokovaniach, ako to funguje v zahraničí. Jednoducho si spravili komparáciu s jednotlivými úpravami tej digitálnej úpravy, ako to majú v stavebných konaniach v iných štátoch. A presne táto úprava bola involvovaná do tejto právnej úpravy, ktorú máme my. Čiže to, že sa my posúvame ďalej, tak jednoducho ty musíš kritizovať, pretože jednoducho si ostro proti úradu, tak automaticky si proti aj tejto právnej úprave. Akože nevidím tu v tom žiaden sedliacky rozum minimálne, takže akože z toho mi je, z toho mi je trošku ľúto, že jednoducho tá činnosť informačného systému územného plánovania výstavby, aby sme sa dostali do lepšieho fungovania toho celého systému, je pre teba zlý. Tak to o niečom svedčí.
Ďakujem.

Pán poslanec Kremský, ja som rád, že ste takto vystúpili. Áno, aj my vítame presnejšie pravidlá pre investorov, ale už teraz schválené zákony ich výrazne skracujú. Veľmi dobre si popísal veľké náklady pre občanov, ktoré sa budú musieť platiť za skolaudovanie stavieb. Spomínal si aj, aj náklady terajšie, respektíve výdaje už vzniknutého úradu na veľmi drahé automobily, knihy a neviem, čo všetko možné. No ja by som ešte pridal, aj pán poslanec Svrček tu teraz hovoril o tom, že boli rôzne cesty do zahraničia na neviem čo, ale výdavok úradu podľa mňa patrí aj, respektíve by mohol pán podpredseda Holý vysvetliť, že čo bol riešiť na Blízkom východe, keď bol v Ománe na náklady úradu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No to sú presne moje otázky, že, budem reagovať aj na Miloša Svrčeka, že keď už sa chceme učiť teda ako územné plánovanie funguje, prečo teda od Bahrajnu a Ománu a Singapuru. Rozumiem, že sú to asi inšpiratívne krajiny v mnohých oblastiach, ale prekvapuje ma, že takýto novozriadený úraz má, úrad má, úraz, no vidíte, má na takéto veci peniaze, keď trebárs poslanec Národnej rady požiada o služobnú cestu a zamietne sa mu, lebo nie sú peniaze. Takže zjavne niekde tie peniaze sú, niekde ich je dosť aj na drahé autá, aj na všeličo (reakcia podpredsedu Pčolinského), a niekde ich je proste málo, lebo jednoducho nie sú.
No myslím si, že sme sa asi pochopili, Miloš, že mne nejde o to, aby, aby žiadny informačný systém nebol, ale ide mi o to, aby bol primeraný a aby sa zbytočne nepredražoval, aby sa nemíňali peniaze na niečo, čo jednoducho občania tejto krajiny nevyužijú, ktoré využijú možnože tí, ktorí to zadávajú, ktorí to potom možno využijú ako referenciu v nejakom svojom súkromnom projekte. Nebolo by to prvý raz, čo sa to stalo v tejto krajine, a veľmi sa obávam, že sa to stane aj v tomto prípade. Takže to sú tie moje obavy, ktoré som si dovolil vyjadriť, a práve preto naozaj mám veľmi taký prezieravý postoj k celému tomuto úradu, pretože od začiatku mi to naozaj smrdí tým, že ideme robiť pokusy za štátne peniaze na tejto krajine, ktoré, keď sa podaria, tak potom to niekto veľmi dobre speňaží.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní povedal pár slov k návrhu na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou a stavebnej legislatívy. Na úvod by som rád povedal takú stručnú poznámku k tomu návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Mierna, ktorý nemal síce tú predpísanú formu, že by povedala, že navrhujem podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku to a to, ale teda z obsahu toho, čo povedala, bolo zrejmé, že navrhuje vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie. V správnom poriadku máme takú zásadu, že podanie sa má posudzovať podľa jeho obsahu a my sa, samozrejme, neriadime správnym poriadkom, ale zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ale myslím si, že obsahovo je to úplne zrejmé, čo pani poslankyňa Mierna chcela navrhnúť, aj bez toho, aby to pán poslanec Kremský zreplikoval.
No a teraz k samotnému návrhu a k tým návrhom, ktoré tu zazneli ako pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Ja sa plne stotožňujem s tým, že ide o tak zásadné zmeny, že tieto zmeny sa nemali predkladať poslaneckým návrhom zákona. Mali prejsť riadnym pripomienkovým konaním. Registrujem tie vážne výhrady, ktoré sa týkajú zásahu do práv verejnosti, aj pochybnosti o tom, či sú predkladané zmeny v súlade s právom Európskej únie a s Aarhuským dohovorom. Návrh znie, alebo návrh zákona sa volá návrh na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Nie je to však celkom tak.
Ten návrh obsahuje aj viaceré ustanovenia, ktoré s reformou stavebnej legislatívy nijako nesúvisia. Ja som otvoril to už na výbore pre verejnú správu a dostal som nejakú odpoveď, že predkladatelia rokovali s viacerými aktérmi, ktorí sú dotknutí touto legislatívou, a zapracovali tam aj ich nápady, ale v návrhu je napríklad ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že týka sa zákona o Bratislave a Košiciach, ktoré hovorí o tom, že kompetencie, ktoré sú zákonom, priamo zákonom zverené mestským častiam Bratislavy, ako je údržba a zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev alebo zriaďovacia právomoc školám a školským zariadeniam, plnenie funkcií školského úradu alebo utváranie podmienok pre športovanie detí a rozvoja športu, budú mestské časti vykonávať iba v rozsahu, v akom ich štatút nezverí, nezverí mestu. Čo inými slovami znamená, že síce je niečo napísané v zákone, ale keď sa v štatúte Bratislavy odhlasuje niečo iné, tak tieto kompetencie, a teda najzaujímavejšie je to asi v zriaďovateľskej pôsobnosti škôl, tak môžu prejsť na mesto. A štatút je možné zmeniť aj bez súhlasu mestských častí, keď je dostatočná väčšina v mestskom zastupiteľstve, čiže keby si v meste Bratislava povedali, že zoberieme mestským častiam školy, tak im ich zoberieme, ak budeme mať na to dostatočnú väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Toto nijako nesúvisí so stavebnou legislatívou a netvárme sa, že áno.
Som rád, že pani poslankyňa Pleštinská predložila pozmeňujúci návrh, kde jeden bod práve toto ustanovenie vypúšťa, ak som to dobre prečítal. Čiže toto odtiaľ vypadne, ale zasa, aby sme nenarušili tú tradíciu, že v zákone, ktorý sa tvári, že, alebo ktorý je, však nevravím, že sa tvári, ktorý sa týka zmien a doplnení zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, sú aj iné veci. Tak keď niečo vypustíme, tak tam musíme doplniť iné veci, ktoré s reformou stavebnej legislatívy nesúvisia. A pred chvíľou pán poslanec Krajčí predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate prílepkom, ktorý pridáva nový novelizačný článok, ktorý sa týka zákona o verejných prácach. Mení spôsob alebo termín, keď sa má uplatniť alebo teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k štátnej expertíze. Čiže nevypína posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ale dáva nejakú výnimku pre významné investície. Je to v podstate v súvislosti s meškaním pri výstavbe univerzitnej nemocnice v Rázsochách, nie v súvislosti so zmenou stavebnej, stavebnej legislatívy.
Ale čo sa mi zdá ešte závažnejšie, tak sú zmeny, ktoré síce nie sú priamo prílepkami, lebo zasahujú do novelizačných článkov, ktoré sú obsiahnuté v samotnom návrhu zákona, ale ktoré teda so stavebnou legislatívou nemajú nič spoločné. A myslím opäť zákony o Bratislave a Košiciach, čiže články 5 a 6, kde sa navrhuje zmeniť potrebný počet podpisov pod vyhlásenie mestského alebo miestneho referenda, kde sa navrhuje zmeniť kvórum preto, aby takéto referendum bolo platné. Čiže miesto toho, že miesto tej všeobecnej úpravy, ktorá dnes platí na úrovni celého štátu, ktorá dnes platí na úrovni obcí a miest, tak Bratislava a Košice a ich mestské časti budú mať úplne špecifickú úpravu, že referendum bude platné vtedy, keď sa ho zúčastní toľko voličov, koľko sa zúčastnilo predchádzajúcich komunálnych volieb. Z tej predchádzajúcej rozpravy som pochopil, že toto nie je srdcovka SME RODINA, ale zapracovaný podnet od pána poslanca Vetráka z OĽANO, lebo oni sa v hnutí OĽANO toto snažili dostať do legislatívy, iným spôsobom nevyšlo, no tak to prilepíme k zákonu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Ja by som bol rád, keby mi niekto dokázal vysvetliť, že aký súvis s reformou stavebnej legislatívy má kvórum, na základe ktorého je referendum v Bratislave alebo v Košiciach, alebo v ich mestských častiach platné. Lebo odpoveď je zjavná, vôbec žiadny, iba potrebujeme urobiť nejaké dohody, potrebujeme nejakú, nejakú podporu so strany poslancov, asi OĽANO, aby to prešlo. No tak sa dohodneme, že do zákona, ktorý sa týka stavebnej legislatívy, dáme vec, ktorá s reformou stavebnej legislatívy nijako nesúvisí.
No a potom ma zaujala ďalšia vec, ktorá, alebo teda neviem, to asi nie je od pána poslanca Vetráka, je to v tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Svrčeka, ktorá sa tiež týka, je to vlastne druhý bod a potom analogicky aj vo vzťahu ku Košiciam, ktorý hovorí o tom, že Bratislava, mestská časť a podobne Košice a mestská časť sa môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou mesta a mestskej časti dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcej sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestnenie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru ochranných pásiem a tak ďalej. Podmienkou takej dohody je, že bude návrh zverejnený na pripomienkovanie. Musí ho schváliť zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou a bude daný predchádzajúci súhlas primátora, ak ide o mestskú časť, ale preložme si do normálneho jazyka, čo toto znamená.
Znamená to, že v Bratislave a v Košiciach urobíme z územných plánov de facto nezáväzný zdrap papiera, ktorý bude môcť aktuálna väčšina, trojpätinová väčšina v zastupiteľstve zmeniť, ak sa dohodne s investorom, že investor nám niečo tam postaví a dá nám tam nejaké nájomné byty, tak zrazu nebudú platiť výškové regulatívy, zrazu nebudú platiť priestorové regulatívy a celý ten náročný proces územného plánu, ktorého váha má byť po reforme stavebnej legislatívy vyššia, zrazu v Bratislave platiť nebude. Nechcem byť demagogický a hovoriť, že v parku bude možné postaviť mrakodrap, lebo to nebude možné, funkčné využitie územia nebude možné, ale napriek tomu územný plán nie je iba o funkčnom využití územia a týmto znižujeme váhu územného plánu, ktorý sme vraj chceli zvýšiť reformou stavebnej legislatívy. Takže tu to síce súvisí s reformou stavebnej legislatívy, ale myslím si, že je to jednoznačne negatívna zmena, znižujeme váhu územného plánu a tvárime sa, že bude dôležitejší, ale v skutočnosti z neho urobme zdrap papiera.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K pánovi Dostálovi len prvá vec, pani poslankyňa Mierna nepredniesla návrh, ale vzniesla požiadavku, aby som ako predkladateľ stiahol tento návrh. Je veľký rozdiel medzi tým, čo je návrh a čo je požiadavka na niekoho. Ale to ako právne podkutý človek ty, Ondro, vieš.
A druhá vec, vyčítaš týmto zmenám, že to ide ako poslanecký návrh. Tak pri reforme národných parkov za viac ako jeden a pol miliardy, keď to bolo poslaneckým návrhom pána poslanca Šíbla, ty si nielenže za to hlasoval, ty si to obhajoval aj v pléne vo svojom vystúpení. Teraz mi povedz, kde si sa tak zmenil, že zrazu ti prekáža, čo je poslanecký návrh, prečo teraz nie a predtým áno. To aby ma fakt zaujímalo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ondrej, oceňujem tvoje pripomienky, niektoré, v niektorých asi sa nezhodneme, ja si myslím, že keď ide o výstavbu nemocnice, tak to má s výstavbou pomerne dosť spoločného a nejdeme tu ani vyhadzovať ani EIA, ani nič podobné, ako si sa bol zmienil, ale ide tu o nastavenie procesov. To znamená, že s ktorým procesom treba čakať na vyjadrenie EIA, hej, čiže o následnosť a prekrývanie jednotlivých procesov, aby som to povedal úplne presne. Čiže ja si myslím, že toto naozaj so stavebným, so stavebnou legislatívou má veľa spoločného, nechcem teda ti pripomínať rôzne prílepky, ktoré vy ste si schválili, ktoré naozaj nemali veľa spoločného, takže myslím si, že práve toto kritizovať je trošku také naozaj brutálne formalistické. A myslím si, že to, že sa vám nepáči dostavať Rázsochy, by si nemal používať na to, aby si teda bol trošku taký, mal taký dvojitý kilometer. Takže to sa mi nezdalo korektné.

Pán kolega Dostál, veľmi dobre si zhrnul, čo skutočne znamená predložený pozmeňujúci návrh, respektíve predložený pre Bratislavu a Košice, lebo prečo vlastne potom budeme robiť územné plány, keď bude rozhodovať o tom niekto úplne iný? Všetko mi to naozaj pripomína, pripomína takú nejakú Potemkinovu dedinu, pretože jednoducho my chceme nahradzovať naozaj občanov tým, že bude rozhodovať nejaký úrad, štát o všetkom a občania nemajú absolútne žiadnu šancu sa k tomu, k tomu nejakým spôsobom vyjadrovať alebo dopracovať.
Ďakujem.

No neplánoval som vystupovať, ale keď už sa moje meno spomína v rozprave, tak mi nedalo.
Áno, pán poslanec Dostál, ono ja rozumiem, že vám politicky, alebo tebe možno osobne politicky nevyhovuje, že sa ide znižovať počet podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda, hoci Národná rada to už tak v minulosti spravila a tiež výlučne vo vzťahu k Bratislave a Košiciam pri hazarde. Pri hazarde dokonca sme išli na 15 %, v tomto návrhu sa ide na 20. Čiže to neni žiadny precedens, ten precedens tu už sme spravili a nepozeral som, či si náhodu za to nehlasoval v minulosti aj ty, neviem. Pokiaľ ide o znižovanie kvóra, ja viem, že to nie je tvoja preferencia, ale spomeň si na Martina Klusa, ktorý bol podpredsedom vašej strany a ktorý povedal, že ak sa má niekde znižovať kvórum, tak by sme mali začať práve v komunále. To boli jeho vyhlásenia za vašu stranu. Za tvoju, ale za stranu SaS, pardon. Čiže znova idem, robíme len niečo, čo vlastne aj SaS chcela v minulosti spraviť ako určitý pilotný projekt. No a keď sa, hovoríme o tom, že čo na to samospráva, tak toto je dohodnuté s úniou miest, aj s Bratislavou a Košicami, s ich predstaviteľmi, veď sme o tom rokovali. To nie je pozmeňujúci návrh, ktorý som si ja vymyslel alebo OĽANO si vymyslelo a teraz to tam rýchlo dalo. To je niečo, na čom sme robili mesiace, ako pokiaľ ide o rokovania, sme sa s nimi dohodli. Čiže sama samospráva voči tomu neprotestuje, tak prečo vy chcete ísť proti samospráve?
A pokiaľ ide o ten o nejaký pozmeňujúci návrh ako taký, alebo nesúvisiacie, áno, tematicky to nesúvisí, ale ide o rozširujúci návrh, a to je prípustné podľa rokovacieho poriadku. A keďže ho prečítal samotný predkladateľ, tak predpokladám, že s ním súhlasí, inak by ho nečítal, to by bolo nelogické. Čiže ak, ak predkladateľ vysloví súhlas s takýmto rozširujúcim návrhom, tak je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nejde o žiadny prílepok, pretože rozširujeme zákon, ktorý je už otvorený, to je rozširujúci návrh. Prílepok by bol úplne iný zákon, ktorý s tým nesúvisí.

Ďakujem za slovo.
To, čo pán poslanec ste hovorili v úvode, ste aj potom aj potvrdili, pani poslankyňa aj vo svojom pozmeňováku to vyhadzovala. Čo sa týka k tým Rázsochám, tak zákon o verejných prácach je zákon konkrétne o posudzovaní verejných investícií do stavieb a ich prípravy, takže to konkrétne úzko súvisí s tou stavbarinou a s touto oblasťou, čiže ja to tiež nepozerám na to ako na nejaký prílepok. Takéto zmeny nemusia byť vyvolané kódexami, vyžaduje sa obsahová súvislosť, a je to § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov. Vy to určite viete, ovládate ako dlhoročný člen ústavnoprávneho výboru, sčasti aj môj predrečník pán predseda výboru povedal. A k tomu referendu alebo znižovaniu kvóra v Bratislave a v Košiciach, tak je to po dohode s Bratislavou a Košicami. Je to požiadavka ZMOS-u, samotného ZMOS-u, my sme si to jednoducho nevymysleli. A presne ako aj pán Vetrák povedal, je to po dlhomesačných rokovaniach, je to ich požiadavka.
A čo sa týka toho schvaľovania, no tak musí to schváliť zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou, čiže ten istý orgán, ktorý schvaľuje aj územný plán. Čiže ja v tom nevidím absolútne problém, jednak, po prvé, to bolo odkomunikované s dotknutým subjektom, so samosprávou a jednak, čo sa týka toho pozmeňováku a pána Krajčího, čo sa týka Rázsoch, podľa môjho názoru to nie je pozmeňujúci, teda prílepok, je to súvisiaca legislatíva.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega, pán poslanec Dostál, za upozornenie na tú problematiku. Ja teda s dôverou by som to nechal na odborníkov v oblasti práva, že teda či to je prípustné, alebo je to neprípustný prílepok, ale zaujala ma na tom iná vec a chápem, že je to teda výsledok nejakých dohôd, nejakých rokovaní, ale či nebude týmto nejako narušený princíp rovnosti pred zákonom, keď to bude platiť, toto zvýhodnenie alebo teda znevýhodnenie, podľa toho, ako to budeme interpretovať, len pre obyvateľov hlavného mesta Bratislava a krajského mesta Košice. Ja si myslím, že aj obyvatelia iných miest a obcí by mali mať v týchto otázkach viac-menej rovnaké možnosti, rovnaké práva, či už sa teda rozhodneme, že im to právo takto rozšírime, alebo obmedzíme.
A toto by ma naozaj zaujímalo, že ako sa, ako sa na to pozeráme. Aj keď ako obyvateľ Bratislavy by som, by som mohol byť spokojný, že teda Bratislava je tým pokrytá, ale ako cítim sa byť občanom celého Slovenska a myslím si, že táto odpoveď na takto položenú otázku tu nikde nezaznela. Od vás ju, samozrejme, neočakávam, ale aspoň od predkladateľov by som ju očakával, že niečo k tomu povedia, že ako sme dospeli k týmto dvom mestám, či len to, že sú najväčšie alebo tam boli aj nejaké ďalšie kritériá, alebo ostatné mestá neprejavili, neprejavili záujem, a obce, o takýto nadštandard. To skutočne by bolo dobré asi pri tejto príležitosti tuná uviesť.
Ďakujem.