90. schôdza

Pán minister, ja ďakujem za to, čo ste povedali, lebo ja naozaj som z Bratislavy a tu sa boríme neustále s tým, že niekto rozhoduje za nás. Niekto rozhoduje za občanov. Pozrime sa už len na samotný hrad, na likvidáciu keltských pamiatok, pozrime sa na vily tuto na Palisádach, ktoré nám padajú jedna za druhou napriek tomu, že všetky sú, všetky sú pamiatkovo chránené. Nie je predsa normálne, aby občan nemohol rozhodovať o tom, či mu bude stáť čistička vody za barákom alebo vo dvore, alebo, alebo nebude. To skutočne nie je, nie je možné. Bojujeme tu s tým už, už niekoľko mesiacov, s takýmito problémami, myslím si, že je čas, aby sme naozaj povedali, že, že, že tu sú občania, že tu platia dane, že tie podielové dane a všetko to, čo sa robí tam, kde bývajú, že to je ich a mali by o tom rozhodovať oni sami.
V tomto prípade naozaj nie je v poriadku ani to, aby, aby niekto rozhodoval o tom, či zlikviduje kus prírody, nezlikviduje kus prírody. Bratislava je toho úplne jasným dôkazom, tu sa stavia hlava-nehlava na, na, na posledných lúkach, na, na poslednej zeleni, ktorú tu vôbec máme. Ja to vidím, pretože bývam blízko autobusovej stanice, ktorá mala byť autobusovou stanicou, napokon vidíme, že to je obytný barák s kanceláriami a veľký obchodný dom. A že to nie je tá autobusová stanica, o ktorej sme si tu všetci mysleli, že bude tá najlepšia a najkrajšia na celom Slovensku. Proste autobusy majú problém vychádzať a vchádzať, pretože im vyčlenili jeden suterén. Takže asi tak, toľko za mňa.

Poverený minister Budaj má tú drzosť tu povedať a odvolávať sa, že sa tu ide niečo rozhodovať bez občanov. Územie európskeho významu ste ako rozhodoval, pán Budaj? Bez občanov. Sto percent nevôľa, nepovedal ani jeden, že to chce, aj tak ste ich vyhlásil. A vy máte tú drzosť toto hovoriť? Vy ste boli na koľkých prejednaniach, pani Kozelová, že sa ozývate!? Na koľkých?! Ani na jednom som vás nevidel. Zonácia, všetky obce podpísali protest, rozhodli ste bez občanov, bez starostov a vy máte tú drzosť tu povedať, že sa nemá rozhodovať bez občanov? Vy máte vôbec chrbtovú kosť? A kto má rozhodovať? Vy a vaša tlupa bezvzdelancov, tá vlčia svorka? Elektrikár, dejepisár bez vzdelania, tí majú rozhodovať, kde sa bude stavať, kde nie? Vy tu idete hovoriť, že to bude pre oligarchov, kto povolil oligarchom postaviť hotel v Tatrách deväťposchodový? A obyčajné drevené prístrešky v Banskej Štiavnici, v Liptovských Revúcach pre dobytok ste zakázali. Vy máte tú drzosť sem prísť toto hovoriť?! Ja nemôžem počúvať takýchto bláznov, však to nie je možné! Možno takéto praktiky boli bežné v ŠtB, ale tu si myslíte, že ľudia stratili pamäť?
Vy tvrdíte, že ste demokrat, no to, že to tvrdíte, to ešte neznamená, že ním ste. Viete, vám vôbec a vám, ľuďom okolo vás, nejde o ochranu životného prostredia, ide len o to, aby ste na všetkom zarobili. Tak ako ste zakazovali Lesom Slovenskej republiky ťažiť v národných parkoch, keď prišli pod vašu správu, tak sa tam ťaží veselo. A na čo ukážem, to, čo kapitola, na tom všetkom zarábate vy a ľudia okolo vás a, samozrejme, aj Šíbl. A vy máte tú drzosť tu povedať, že sa rozhoduje bez občanov?! Môžte sa hanbiť!

Ďakujem za slovo. Ja len tiež v krátkosti, lebo potom sa vyjadrím aj v rozprave. To, že zatiaľ je ministerstvo životného prostredia špeciálnym stavebným úradom pre EIA, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, že tam musia všetky dnešné úrady prejsť, no to neznamená, že tam musia všetky úrady prejsť, žiaden konflikt tam nie je, ja tam ani nevidím nejaký konflikt. To len z môjho pohľadu aj z pohľadu iných kapacít, odborných kapacít, jednoducho ministerstvo životného prostredia sa nestará o svoje záujmy a kapacity.
Spomenul ste tu, pán poverený minister, systém Urbion, informačný systém územného plánovania a výstavby. Musíme si naliať čistého vína a toto je pravda. Jednoducho tento systém je štátny. To nie je súkromný systém, toto je štátny systém, jednoducho patrí štátu a je to uvedené aj v zákone o územnom plánovaní, je to v § 9 ods. 1 písm. k). Digitálny obraz je výslovne definovaný ako súčasť systému, to máme zase § 25 ods. 4. Čiže trošku mi je ľúto, že tu vytvárate ako taký obraz, že niekto si tu ide robiť, lebo to som pochopil z vášho vystúpenia, nejaký biznis. To nie je pravda, pretože tento systém je štátny.
Čo sa týka zadania pre územný plán a jeho obstaranie, tak tento je upravený v pozmeňujúcom návrhu pani spravodajkyne Pleštinskej, čiže predpokladám, že aj ona sa k tomu vyjadrí a úplne som dvíhal obočie, keď ste rozprávali o výstavbe diaľnic, že ako keby ľuďom sme brali možnosť vyjadrovať sa v rámci prípravy dokumentácie na výstavbu diaľnic. Ako však, pán minister, určite viete, že na začiatku každej výstavby a prípravy dokumentácie je štúdia uskutočniteľnosti. A tam sa zisťuje cez obstarávateľa a cez zhotoviteľa každá jedna vec, každá jedna položka, od intenzity dopravy cez, už dopredu máte aj nejaký územný tento plán, taktiež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Keby som bola dostala slovo prvá ako spravodajkyňa, bola by som ubezpečila pána ministra, že zadanie zostalo v pôvodnom znení na základe môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý som predložila na zasadnutí výboru 2. mája 2023 a výbor ho schválil. Aj pre mňa bolo zadanie veľmi dôležitým bodom a v zákone 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní sme ho veľmi citlivo precizovali s predkladateľmi, ale zostal tak, ako sme sa dohodli. Takže toto je prvý bod.
Čo sa týka správnych poplatkov, tiež máme ako s tým problém, a preto navrhujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, aby sa tento článok XV zo zákona vypustil. Čiže aj to zdôvodním aj prednesiem pozmeňujúci návrh. A rovnako sa budem zaoberať aj otázkou Urbionu a súvislosti s katastrálnym úradom, ktorý tiež vysvetlím a potom prednesiem pozmeňujúci návrh. Čiže niektoré tie problémy, ktoré pán minister spomenul, tak sú už vlastne vyriešené. A keď bude môj pozmeňujúci návrh schválený, tak aj otázka správnych poplatkov sa bude potom riešiť v samostatnom zákone o poplatkoch. A rovnako aj vypúšťam problematický článok IV v článku V, to je otázka Bratislavy a mestských častí, na základe dohody s mestskými časťami a Bratislavou. Takže v mojom pozmeňujúcom návrhu vyriešim ešte tie problémy, ktoré pán minister tu spomenul.

Ďakujem.
Ja mám za to, pani Pleštinská, že zadanie pre zmeny a doplnky v tomto návrhu záväzné už nie je. Tak ja vám držím palce. Ja bojujem s deformáciami, ktoré hrozia prijatím tejto legislatívy. Celý čas viem, že aj vy, ale aký bude výsledok? Vy ste si nasadila, pani kolegyňa, ružové okuliare, to už ja dávno v takýchto biznisových zákonov nenosím. Tie roky, keď sme verili, že developeri a oligarchovia predsa len aspoň niečo, niečo po sebe nehajú, nejaké gesto, nejakú veľkorysosť, zatiaľ vidíme, že vyžmýkajú vždy všetko, čo sa dá. Ak vy ako poslanci umožníte, tak oni využijú.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa v rámci rozpravy vyjadril jednoducho k jednotlivým skupinám právnych noriem, ktoré sa otvárajú a ktorými, ktorých sa dotýkame týmto návrhom zákona. Tou prvou skupinou sú zákony, ktoré sa navrhuje upraviť len po tej formálnej stránke. Ide napríklad o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou, čiže ide o tie legislatívno-technické úpravy, ktoré vyvstali po prijatí stavebnej legislatívy v minulom roku. Taktiež ide o reakciu na zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie, a táto skupina zmien teda odstraňuje ten nesúlad, ten právny nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu a aplikáciu týchto noriem a prehľadnosť pre adresáta sa aj táto oblasť zmien navrhuje priamo vykonať touto zmenou predpisov, pretože aj v rámci rokovaní, keď sme sa stretávali s jednotlivými predstaviteľmi územnej samosprávy, či už so Združením miest a obcí Slovenska alebo úniou miest, tak v rámci týchto rokovaní vyvstali tieto otázky, že akým spôsobom by sa mali riešiť tieto nesúlady alebo jednoducho detailnejší výklad týchto ustanovení.
Druhá skupina, ktorú otvárame, tak tie predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia aj tú samotnú reguláciu v rôznych oblastiach. Tu sa dotýkame, alebo tu ide hlavne o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická najmä inštitútom záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb aj prostredníctvom, koncentráciou všetkých výhrad a podmienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvislostiach alebo v týchto súvisiacich právnych predpisoch bola taká oblasť upravená rôzne a častokrát tak, že tie rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo treba tieto predpisy potrebné upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe. Do tejto kategórie zmien patria však aj úpravy na úseku správy majetku štátu, miestnych daní či vlastníctva bytov a nebytových priestorov a v nadväznosti na zmeny v stavebnej legislatíve totiž je v týchto oblastiach potrebné prehodnotiť niektoré inštitúty a zaviesť častokrát aj osobitnú právnu úpravu najmä v oblastiach pojmov, ktorá viac vyhovuje tejto oblasti vzťahov.
Tretiu skupinu právnych noriem predstavujú vyvolané systémové zmeny najmä v oblasti regulácie slobodných povolaní – architektov a stavebných inžinierov, v oblasti spoplatnenia konania vo výstavbe. Nová právna úprava, s ktorou prichádzame v oblasti činnosti vo výstavbe, vyvolala potrebu upraviť ten statusový zákon o architektoch a stavebných inžinieroch vo viacerých oblastiach aj v rámci rokovaní jednotlivých výborov, napríklad výboru pre verejnú správu, ktorý je gestorský k tomuto návrhu zákona, tak vyvstali viaceré takéto otázky a riešili sme to aj na výbore. V rámci výboru bol aj prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý v desiatkach tých novelizačných bodoch presne detailnejšie upravuje práve aj tieto otázky. Otázky, ktoré upravujú nielen nové podmienky na výkon týchto činností ako živnosti, ale upravujú sa aj rozdielne medzi tým, čo je slobodným povolaním regulovaným profesnou komorou, a čo je naďalej v živnostenskom podnikaní.
Zavádzajú sa aj nové profesie ako napríklad územný plánovač či hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby. Kompletne sa reviduje úprava uznávania vzdelávania a dokladov a nastavuje sa ten zodpovednostný a sankčný mechanizmus, ako aj upravuje sa činnosť jednotlivých dotknutých profesných komôr.
Poslednú skupinu predstavujú zmeny v samotných stavebných kódexoch, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Jednak ide o úpravu tých ustanovení, ktoré boli vyhodnotené ako nejasné či nevhodné, alebo nejasne formulované. Prijímanie stavebných kódexov, určite si pamätáte, bol ten robustný legislatívny počin alebo krok minulý rok, ktorý sme tu mali, ktorý aj v parlamente sprevádzali desiatky strán pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, no a niektoré z týchto prijatých a schválených zmien jednoducho je nevyhnutné revidovať v prospech jasnej aplikácie týchto dotknutých stavebných predpisov.
Druhá skupina zmien predstavuje úpravu ustanovení o informačnom systéme pre územné plánovanie a výstavbu, najmä pokiaľ ide o budovanie tej dátovej základne tohto systému. Navrhuje sa explicitne upraviť to, čo sa od tohto systému očakáva a bolo aj komunikované počas schvaľovania stavebných kódexov, teda vytvorenie digitálnej dvojičky Slovenskej republiky a údajovej základne obsahujúcej údaje vo všetkých oblastiach a veciach, čiže infraštruktúre, stavbách, sieťach a podobne, ktoré je na účely územného plánovania a výstavby potrebné poznať a zohľadniť.
Čiže základné tieto navrhované zmeny, ktoré som aspoň takto vo všeobecnosti uviedol v týchto skupinách, boli, a to chcem prízvukovať aj vopred, prediskutované s dotknutými subjektmi, boli prediskutované aj na osobitných pracovných stretnutiach s predstaviteľmi ZMOS-u, s predstaviteľmi únie miest. Fakt že akože aj pri príprave tohto návrhu zákona, ako aj ďalšej tlače 1505 máme za sebou desiatky hodín rokovaní a, samozrejme, aj rokovaní v rámci výborov. Čiže tieto návrhy boli prediskutované s vecnými gestormi a tieto všetky pripomienky, ktoré boli aj upravené v rámci rokovania pracovnej skupiny, boli premietnuté potom v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré buď prešli rokovaním výborov, alebo ktoré budú prečítané aj v rámci tejto otvorenej rozpravy.
Ja prichádzam s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý detailnejšie upravuje napríklad otázky týkajúce sa Bratislavy a Košíc, vysvetlím, čoho sa týkajú. Potom pani spravodajkyňa prichádza taktiež s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka registra správnych poplatkov, ktoré sčasti už povedala vo faktickej poznámke, a potom ešte aj pán kolega, pán poslanec Krajčí, ktorý tiež vysvetlí dôvod predloženia svojho pozmeňujúceho návrhu, s ktorým, samozrejme, súhlasíme.
Čo sa týka môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s pánmi navrhovateľmi Lukáčom a Karahutom, ten upravuje ešte alebo doprecizuje otázku kvóra v referende v Bratislave a v Košiciach. Cieľom toho predloženia tohto novelizačného bodu je aj po dohode s Úniu miest Slovenska a mestami Bratislava a Košice posilniť volebné právo občanov v samospráve tým, že sa uľahčí a zefektívni mestské a miestne referendum v Bratislave a v Košiciach znížením počtu podpisov pod petíciu na jeho vypísanie z terajších 30 % na 20 % obyvateľov mesta, respektíve mestskej časti, a zníženie referendového kvóra na platnosť referenda z terajších 50 % na taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do orgánov danej samosprávy pred vyhlásením referenda. Zároveň sa aj zjednocuje právna úprava týkajúca sa Bratislavy a Košíc v týchto otázkach. Zníženie počtu podpisov na petícii na vypísanie referenda nie je prvým príkladom v slovenskej legislatíve. Príkladom je aj zrušený zákon č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý napriek počiatočným, počiatočnému zákonom stanovenému počtu podpisov na 30 % obyvateľov obce, ktorí požadujú zákaz hrania hazardných hier na území obce, bol nakoniec tento počet novelou zákona zmenený na 15 % výlučne v prípade Košíc a Bratislavy, t. j. ešte na nižší počet, aký sa navrhuje týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Národná rada Slovenskej republiky teda už v minulosti akceptovala, že požiadavka na 30 % podpisov pod petíciou je prípade uvedených dvoch najväčších miest Slovenska s početným obyvateľstvom neprimeraná. Vrátane zosúladenia právnej úpravy vo veciach referenda pri Bratislave a v Košiciach sa taktiež zároveň týmto pozmeňujúcim návrhom umožňuje aj v Košiciach, aby na vyhlásenie referenda alternatívne okrem 20 % obyvateľov danej samosprávy stačilo aj najmenej 2 500 obyvateľov danej mestskej časti, polovica počtu v porovnaní s Bratislavou, keďže aj počet obyvateľov je v zásade polovičný. Upravujú sa aj prechodné ustanovenia a dátum nadobudnutia účinnosti príslušných ustanovení dotknutých zákonov spôsobom, aby sa nové pravidlá pre konanie referenda, to je zníženie percenta pre počet podpisov na vyhlásenie referenda a zníženie referendového kvóra, uplatňovali až na referendum, ktoré bude vyhlásené po nadobudnutí tohto zákona, t. j. po 1. auguste 2023.
V nadväznosti na osobitosti územného plánovania a výstavby v hlavnom meste a v meste Košice, dvoch slovenských metropolách, sa navrhuje týmto pozmeňujúcim návrhom v ďalších novelizačných bodoch umožniť aj svojho druhu udelenie výnimky z niektorých regulatívov územného plánu. Inými slovami, stavebník by mohol získať výnimku veľkosti, napríklad z maximálnej výšky z umiestnenia, ak územný plán stanovuje podmienky uličnej čiary, umiestnenia budovy na pozemku a podobne. Taktiež sa dotýka úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche. Napríklad by nemusel robiť maximálne 70 % bytov, mesto by mu mohlo povoliť aj 95 % bytov, ale nemohol by zmeniť funkciu samotnú, t. j. nedal by sa park zmeniť na bytovú výstavbu, ani povoliť stavbu, ktorá je inak v danej funkčnej ploche neprípustná. Napríklad fabriku v ploche pre byty by sa nedalo povoliť.
Ďalšími novelizačnými bodmi pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje aj jednak podrobnejšie vymedziť rozsah pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj ponechať vyňatie bytov osobitného určenia a bytov v domoch osobitného určenia v pôsobnosti zákona. V zákone o dotáciách na územnoplánovaciu dokumentáciu sa navrhuje vykonať tri oblasti úprav. V prvom rade sa navrhuje pozmeňovacím návrhom rozšíriť pôsobnosť aj na dokumentáciu vyšších územných celkov a nepodporovať zmeny a doplnky k existujúcim dokumentáciám. Dôvodom je snaha čo najviac podporovať vytváranie územnoplánovacej dokumentácie už podľa nových pravidiel. Okrem toho sa navrhuje hodnotiace kritériá žiadostí posunúť z vykonávacieho predpisu do výzvy úradu. Ide o štandardný mechanizmus, kedy kritériá na hodnotenie vždy vypracúva a zverejňuje daný rezort a neupravujú sa vyhláškami. Tretia skupina zmien upravuje osobitný režim pre rok 2024, kedy v apríli vstúpia do účinnosti už zmienené nové stavebné kódexy. Z tohto dôvodu sa navrhuje v roku 2024 predkladať žiadosti až v apríli a už podľa nových pravidiel.
Tie ďalšie novelizačné body upravujú legislatívno-technické otázky, ako aj tú techniku a taktiež precizujú niektoré ustanovenia, ktoré, ktoré neboli riešené v tom prvotnom návrhu právnej normy.
Teraz by som si dovolil teda prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Sekundu. (Rečník sa napil.)
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. V sa za bod 8 vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:
„9. V § 8 ods. 3 sa slová „zúčastnilo 50 % oprávnených voličov" nahrádzajú slovami „zúčastnil taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda".
10. V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú slová „o zavedení alebo zrušení miestneho poplatku v mestskej časti" a slová „zúčastnilo 50 % oprávnených voličov" sa nahrádzajú slovami „zúčastnil taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda"."
Ostatné novelizačné body čl. V sa primerane prečíslujú.
V čl. V nové body 9 a 10 nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. Článok V sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. § 26 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Bratislava a mestská časť môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti¹¹⁾ dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. V prípade podľa prvej vety musia byt' pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia,
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a
c) predchádzajúci písomný súhlas primátora k dohode uzatváranej mestskou časťou a starostu mestskej časti, na území ktorej sa má činnosť vykonať, k dohode uzatváranej Bratislavou."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„¹¹⁾ § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."."
Čl. V bod 12 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. VI sa pred doterajší text vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
„1. V § 8 ods. 1 písm. a) sa slovo „30 %" nahrádza slovom „20 %".
2. § 8 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Výsledok referenda mesta nahrádza rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do mestského zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mesta a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mesta.
Bod 4 alebo odsek 4. Nemožno vyhlásiť referendum mesta o rozpočte mesta."
3. V § 8a ods. 1 písm. a) sa slovo „30 %" nahrádza slovom „20 %" a na konci sa pripájajú tieto slová: „v mestskej časti alebo aspoň 2 500 zo všetkých oprávnených voličov v mestskej časti".
4. § 8a sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Výsledok referenda mestskej časti nahrádza rozhodnutie miestneho zastupiteľstva, ak sa ho zúčastnil aspoň taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do príslušného miestneho zastupiteľstva bezprostredne predchádzajúcich vyhláseniu referenda mestskej časti a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda mestskej časti.
(5) Nemožno vyhlásiť referendum mestskej časti o rozpočte mestskej časti."."
Doterajší text čl. VI sa primerane označí číslom.
V čl. VI nové body 1 až 4 nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2023, čo sa primerane premietne do ustanovení o účinnosti návrhu zákona.
4. Doterajší text čl. VI sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
„2. § 21 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste^6e) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byt' zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia a
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6e znie:
„^6e) § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."."
3. Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠21b
Prístup k údajom
(1) Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie
a) činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,
b) analytických činností,
c) plánovacích činností, najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch, v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.^6f)
(3) Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,^6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.
(4) Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,^6h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov"), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.
(5) Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.
(6) Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.
(7) Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.
(8) Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.
(9) Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci, alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon."
Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:
„^6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
^6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e­-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
^6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe."."
V čl. VI nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. VI nový bod 3 nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. XII bod 1 znie:
„1. § 1 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:
„Predmet a rozsah úpravy
§ 1
(1) Tento zákon upravuje
a) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov,
b) správu bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku,
c) práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
d) spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na
a) byty osobitného určenia¹⁾ okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,^1a)
b) byty v domoch osobitného určenia,²⁾
c) rodinné domy,³⁾ ktoré majú len jeden byt."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„³⁾ § 2 ods. 7 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
6. V čl. XII bod 2 v § 2 ods. 1 písm. e), f) a r) sa odkaz 2 nad slovom „bytu" nahrádza odkazom 5, v písmene k) sa odkaz 3 nad slovom „predpisu" nahrádza odkazom 5a a slová „Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 3 znejú:
„²⁾ § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
³⁾ Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Odkazy na poznámky pod čiarou 5 a 5a a poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5a sa vypúšťajú." sa nahrádzajú slovami „Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„^5a) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."."
7. V čl. XIII bod 14 v § 13 ods. 5 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza slovom „alebo".
8. Za čl. XLVIII sa vkladá nový článok XLIX, ktorý znie:
„Čl. XLIX
Zákon č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z. a zákona č. 72/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa za slovo „obcí" vkladajú slová „alebo vyšších územných celkov".
2. § 2 vrátane nadpisu znie:
㤠2
Účel poskytnutia dotácie
Úrad môže poskytnúť dotáciu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je
a) územný plán mikroregiónu,
b) územný plán obce alebo
c) územný plán zóny."
3. V § 3 odsek 4 znie:
„(4) Oprávnenými nákladmi podľa odseku 2 nie sú náklady vynaložené na činnosť odborne spôsobilej osoby."
4. V § 4 ods. 2 sa slovo „dva" nahrádza slovom „tri".
5. Odkazy na poznámky pod čiarou 2 až 6 a poznámky pod čiarou k odkazom 2 až 6 sa vypúšťajú.
6. V § 5 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.
7. V § 5 ods. 2 písm. a) sa slovo „schválené" nahrádza slovami „kópiu schváleného".
8. V § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená b) až e).
9. V § 5 ods. 2 písm. b) sa slovo „zmluvu" nahrádza slovami „kópiu zmluvy".
10. V § 6 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Žiadateľ môže predložiť žiadosť úradu každoročne od 15. januára do 15. februára."
11. V § 6 odsek 3 znie:
„(3) Hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle."
12. V § 6 ods. 2 sa slová „30 dní" nahrádzajú slovami „1. mája".
13. V § 6 ods. 8 sa slová „30 dní od vyzvania obce alebo samosprávneho kraja na podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie úradom" nahrádzajú slovami „15. novembra".
14. V § 8 ods. 2 písmeno c) znie:
„c) informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí, a to najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí podľa § 6 ods. 1,".
15. V § 9 sa vypúšťa písmeno a).
Súčasne sa zrušuje označenie písmena b).
16. § 10 b sa vrátane nadpisu vypúšťa.
17. Za § 10b sa vkladá § 10c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠10c
Prechodné ustanovenia pre poskytovanie dotácií v roku 2024
(1) V roku 2024
a) hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí v nasledujúcom kalendárnom roku určuje úrad a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,
b) úrad zverejní na svojom webovom sídle informáciu o možnosti predložiť žiadosť a hodnotiace kritériá, poradie ich dôležitosti alebo váhu jednotlivých kritérií a podrobnosti o určení hodnotiacich kritérií pre posudzovanie žiadostí do 1. februára 2024,
c) žiadateľ môže predložiť žiadosť od 1. apríla 2024 do 15. apríla 2024,
d) úrad rozhodne o poskytnutí dotácie do 31. mája 2024.
(2) Pri hodnotení, posudzovaní a schvaľovaní žiadostí v roku 2024 sa postupuje podľa odseku 1 a podľa znenia tohto zákona účinného od 1. apríla 2024."
18. Doterajšie znenie § 11 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 59/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o hodnotiacich kritériách a spôsobe hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení vyhlášky č. 270/2016 Z. z."
19. Príloha k zákonu sa vypúšťa.
20. V celom texte zákona sa slová „samosprávny kraj" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „vyšší územný celok" v príslušnom tvare.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Článok XLIX bod 17 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Článok XLIX body 1 až 16 a 18 až 20 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
9. V čl. LVI sa za bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:
„4. V § 8 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie body 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.
5. V § 8 ods. 7 sa slová „až 7" nahrádzajú slovami „až 6".
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 4 a 5 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
10. V čl. LVI sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 22 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu činnosť dohodnúť odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
11. V čl. LVI sa za bod 10 vkladajú nové body 11 až 13, ktoré znejú:
„11. V § 27 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak to vyplýva z podnetu orgánu uvedeného v odseku 2 písm. d)".
12. V § 27 sa ods. 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) z podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia."
13. V § 28 ods. 2 úvodnej vete sa za slová „vlastného podnetu" vkladajú čiarka a slová „vrátane podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia"."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 11 až 13 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
12. V čl. LVI sa vypúšťa bod 16.
Ostatné novelizačné body v čl. LVI sa primerane prečíslujú.
13. V čl. LVI body 17 a 18 znejú:
„17. V § 33 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v cykloch", slová „doplnkov územného plánu obce" sa nahrádzajú slovami „doplnkov záväznej časti územného plánu obce" a na konci sa pripája táto veta: „Orgán územného plánovania obstará zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie aj na základe podnetu zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo obecného zastupiteľstva prijatého formou uznesenia v termíne uvedenom v uznesení."
18. V § 33 ods. 4 sa slová „primerane podľa § 31" nahrádzajú slovami „primerane podľa § 29 ods. 1 písm. a) až c) a ak to nevylučuje povaha veci podľa § 31 rovnako"."
14. V čl. LVI sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:
„19. § 36 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Ak sa doručuje elektronický dokument, ktorý je adresátovi dostupný prostredníctvom informačného systému, možno doručenie elektronického dokumentu vykonať doručením informácie s priamym odkazom na miesto, kde je prostredníctvom informačného systému adresátovi dostupný.
(4) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť sprístupní v informačnom systéme všetkým a piaty deň po dni sprístupnenia je dňom doručenia písomnosti. Ak koniec lehoty podľa prvej vety pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň."
20. V § 37 sa čiarka za slovom „zákona" nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „doručovanie verejnou vyhláškou a ukladania pokút"."
Ostatné novelizačné body v čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 19 a 20 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
15. Článok LVI sa dopĺňa bodmi 23 až 25, ktoré znejú:
„23. § 39 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne záväzným nariadením v rámci osobitných podmienok na priestorové usporiadanie územia podľa odseku 2 tiež ustanoviť, že pre vybranú priestorovo-funkčnú časť alebo priestorovo-funkčný celok sa limit základného regulatívu neuplatní."
24. § 40 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 1. apríla 2024 sa považujú za podnety podľa § 27 ods. 2 písm. d) a § 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2024."
25. V § 43 sa za slovo „účinnosť", vkladajú slová „15. júna 2023 okrem § 1 až 7 a 9 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť''.
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI doplnené body 23 a 24 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. LVI doplnený bod 25 nadobúda účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
16. V čl. LVII sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu stavbu, zmenu stavby, stavebnú úpravu, konkrétne stavebné práce, odstránenie stavby, terénne úpravy, vonkajšie úpravy a konštrukcie dohodnúť odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice."
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
17. V čl. LVII sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 62 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) náležitosti jednotlivých druhov podaní,".
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nový bod 7 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Toľko pozmeňujúci návrh. V krátkosti ešte v závere budem ešte reagovať faktickými poznámkami aj na ostatných, ktorí vystúpia v rozprave aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Tento návrh aj pozmeňujúce návrhy boli pripravené aj komunikované jednak s jednotlivými ministerstvami. Ja chcem aj poďakovať jednotlivým legislatívam na ministerstvách, možno asi tak ministerstvu dopravy Slovenskej republiky, ktoré tiež malo veľa týchto otvorených otázok, v rámci pracovnej expertnej skupiny boli zapracované do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prešiel cez výbor pre verejnú správu, ale aj s predstaviteľmi územnej samosprávy, predovšetkým ZMOS-u a únie miest, že prišli s takýmito návrhmi a preto sa pretavili do tohto znenia pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Pán kolega Svrček, ja chcem veľmi oceniť váš kultivovaný prejav, ten sa vám veľmi podaril. Viem, že na ostreľovanie ministra životného prostredia a jeho oprávnených pripomienok k tomuto návrhu máte dohodnutého ostreľovača, a to pána Suju. A táto hra na dobrého a zlého policajta sa vždy používa vtedy, keď sa pripravuje niečo, čo nie je celkom kóšer a to je asi aj prípad vami predkladaného návrhu, a teraz z iného súdka. Veľmi by ma zaujímalo, či a kedy zasadala k tomuto návrhu legislatívna rada vlády a aké je stanovisko vlády k tomuto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Takisto by som sa chcela spýtať, pretože bolo uznesenie vlády, že pán podpredseda vlády Holý mal pripraviť túto novelu, že prečo to vlastne nesplnil, prečo to riešime cez poslanecký návrh, keď sú tam stovky pripomienok a za normálnych okolností, keby sme dneska zbehli rozpravu, tak by sme o tom o piatej mali hlasovať. Čo neni normálne, pretože tento pozmeňovák, koľko bol čítaný tu? Tridsať, štyridsať minút? Takže určite pôjdem potom do rozpravy a požiadam potom aj spravodajkyňu, aby sme aj hlasovanie odložili na neskôr.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. No už tie schválené stavebné zákony zavádzajú zásadné zmeny v povoľovaní stavieb a zásahu do životného prostredia a súčasne výrazne obmedzujú práva verejnosti, na ktoré sa výrazne redukujú možnosti ovplyvňovať pripravovanú výstavbu vo svojom okolí, ako aj možnosti posudzovania vplyvov tejto výstavby na životné prostredie. Vami predkladaná novelizácia desiatok právnych predpisov tento stav ešte zhoršuje. Určite ste si, kolegovia poslanci, pani poslankyne, všimli ten masívny záujem verejnosti. Nebýva to často, že by chodili stovky mailov k nejakému zákonu a na rozdiel možno niektorých iných prípadov to nie je nejaké čisté spamovanie, tí ľudia veľmi presne vedia, čoho sa obávajú a veľmi presne vedia, že čo im na týchto navrhovaných zákonoch vadí.
Takže ja by som možno reagoval na vašu záverečnú poznámku, že tieto vaše návrhy boli komunikované s jednotlivými ministerstvami. No ja som veľmi, veľmi podrobne sledoval komunikáciu s ministerstvom životného prostredia. Už pri príprave tých návrhov stavebných zákonov v minulom roku sme tie rokovania absolvovali aj s viacerými kolegami, kolegyňami a väčšina prísľubov, ktoré v tom čase boli dané, jednoducho neboli dodržané. Takže naozaj sa nemožno čudovať tej verejnosti, že, že vám neverí, že keď tie prísľuby z minulého roka neboli dodržané, že by sa tá situácia mala nejako výrazne vylepšiť tým, čo predkladáte teraz. Takže naozaj v rozprave potom budem navrhovať, aby tento návrh zákona vám bol vrátený.

Pán kolega, ďakujem za vystúpenie a nakoľko prišiel pán poverený minister životného prostredia rozporovať aj so svojou zelenou úderkou, tak sa ťa chcem opýtať, či si si všimol, ako envirorezort napríklad povolil deväťpodlažný hotel v Demänovskej Doline, ktorý naozaj je ten masív viac ako tridsať metrov vysoký hotel v samotnom jadre Národného parku Nízke Tatry, ktorý je aj zdrojom pitnej vody pre desiatky tisíc obyvateľov, návštevníkov tohto regiónu Liptova. Výstavba už dnes ohrozuje svetoznáme Demänovské jaskyne. Okresný úrad v Žiline, poprosím vás tichšie trošku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj. Pán poslanec, nech sa páči.

Krajčír, Ľuboš, poslanec NR SR
Okresný úrad v Žiline zamietol tento projekt a envirorezort koncom marca 2023 zmenil stanovisko na súhlasné. Všetci ochranári tvrdia, že akákoľvek ďalšia výstavba v tejto lokalite je absolútne neprípustná, ak chceme chrániť prírodu. V tom prípade by som naozaj bral tieto pripomienky pána povereného ministra za bezpredmetné, nakoľko sa on, vidíme, že riadi heslom „vodu kázať, víno piť".