90. schôdza

Tak ďakujem pekne ešte raz za slovo.
Kolegyne, kolegovia, skúsim tak najprv povedať, vlastne kam sme sa to dostali. V prvom rade zákon o rozpočtovej zodpovednosti určuje ako jednu zo sankcií pri prekročení všetkých dlhových sankčných pásiem hrubého štátneho dlhu predloženie rozpočtu s nulovým deficitom. To je fakt. Pre informáciu, momentálne sú platné aj ďalšie sankcie, napríklad sú zamrazené platy členov vlády, takisto je platné viazanie 3 % určitých výdavkov, čo je pre tento rok cca 600-650 mil., takisto aj rozpočet s nerastúcimi výdavkami.
Ako to funguje? Sankcie sú platné... alebo sú v platnosti od 2. mája 2023, keď uplynuli dva roky od sva... od schválenia programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera.
Prečo toto riešime? Riešime vlastne túto situáciu preto, pretože sankcie nevypína... Ešte poviem predtým, že teda vláda má podľa o rozpočtovej zodpovednosti dva roky tzv. grace period, má výnimku na uplatňovanie sankcií z dlhovej brzdy, ktoré teda dva roky boli, ale už sú platné. A tie sankcie nevypína ani pád vlády Eduarda Hegera, a teda nevypína ich ani vymenovanie novej vlády. Podľa zákona sankcie sa vypínajú až schválením programového vyhlásenia vymenovanej vlády tu v parlamente.
No a ako sme na tom teda s tým dlhom? Aktuálne volebné obdobie začínalo s dlhom tesne nad 48 %, čo bolo teda v tom... v tej dobe v roku 2020 tesne na spodnej hranici prvého sankčného pásma. Dlh počas vlády Igora Matoviča a následne Eduarda Hegera prekročil všetky sankčné pásma, a teda dnes sme vlastne v situácii, že sa uplatňujú všetky sankcie dlhovej brzdy. Takto sme sa vlastne do tejto situácii dostali. Zároveň zákon o rozpočtových pravidlách určuje, že vláda musí predložiť do Národnej rady návrh rozpočtu do 15. 10., ak Národná rada neurčí inak. No a kombinácia platných sankcií, termínu volieb, celkovej politickej situácii, plus teda zodpovednosti bývalej vlády namiešala tento skutočne náročný koktail.
No a čo sa týka, čo sa týka predloženého návrhu uznesenia, tak vlastne pán poslanec Krajniak vlastne predniesol jednu možnosť, ako je toto možné riešiť. Aj z toho prednesenia vnímam, že je to určité politikum, že to vnesenie vlastne nejakého politického momentu, je to nejaké určenie politického zápasu s vládou pána premiéra Ódora, O. K., však je to, je to legitímne, ale je to teda jedna z možností.
Ja si dovolím vlastne akoby ten vejár možností, ktoré sú pred nami, ako sa z tejto situácie dostať alebo ako ju rôznymi spôsobmi riešiť, tak ako aj poslanec povedal, že veď môžu byť rôzne pohľady na vec.
Takže jedna vec je už povedané, to nebudem opakovať, takého skrátenie. Možno je iná možnosť, keby Národná rada rozhodla o... opačne, že o posunutí termínu predloženia štátneho rozpočtu. Teraz napríklad že by to bolo 30 dní po... po tom, ako, ako teda nová vláda po voľbách získa dôveru, resp. schváli sa jej programové vyhlásenie. Čo by to prinieslo?
Prinieslo by to vlastne to, že ak by sa to takto posunulo, tak by sa v podstate dalo vyhnúť tomu, že by bolo potrebné predkladať vyrovnaný rozpočet, tak ako to jednoznačne a jasne, o tom nie je žiadneho sporu, určuje, určuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. To je teda jedna možnosť. Samozrejme, je tu otázka, vláda nemusí do konca roka vzniknúť, môže byť čokoľvek. Samozrejme, aj na toto je riešenie a to je, volá sa to - tá asi najmrzutejšia situácia - a to je rozpočtové provizórium, pretože treba tuná jasne povedať, že nech bude počas volieb, po voľbách čokoľvek, jedno je kľúčové, a to, že teda vláda, resp. ministerstvo financií musí v akejkoľvek situácii zabezpečovať funkčnosť krajiny, zabezpečovať teda financovanie štátu, všetkých organizácií, všetkých, všetkých zamestnancov. Takže tá situácia je vyriešená. Môže sa stať že nebude vláda, môže sa stať, že nebude vláda mať dôveru, môže sa stať že nestihne predložiť rozpočet. No ak nebude rozpočet akýkoľvek, žiadny rozpočet schválený v Národnej rade do konca roka, nastupuje rozpočtové provizórium. To je teda akoby ešte ďalšia možnosť, takže toto.
Určite je pravda, to, čo aj bolo povedané, je veľmi náročné robiť viacero, viacero verzií rozpočtu. Nielen kvôli systému, ale vôbec aj kvôli kapacitám.
No a potom je tu ešte jedno riešenie, ktoré, ak berieme, že nám by tu malo všetkým, samozrejme, úprimne záležať na tom, aby tá krajina fungovala, lebo, áno, samozrejme, rozpočet je zákon roka, je to určité politikum, zvádzajú sa oňho, oňho súboje, ale zároveň je, je dôležité, aby krajina vedela fungovať. A je to o to dôležitejšie, čím tá situácia je komplikovanejšia. A to, že máme, že budú voľby, že proste máme sankcie podľa ústavného zákona a že je teda koniec roka, to je veľmi komplikovaná situácia, ktorá, samozrejme, má aj dosahy napríklad na finančné trhy, na dôveru investorov, na ochotu financovať štátny dlh, takže toto všetko, samozrejme, tu je a to všetko vo finále zhoršuje pozíciu aj krajine ako takej a, samozrejme, aj situáciu nastupujúcej vlády už bez ohľadu na to, aká by bola. No a preto mne sa zdá ako úplne najlepšie riešenie, že by dokázala vláda, úradnícka vláda, vlastne získať dôveru tuná v parlamente, hej. Je to špecifická situácia, je to úradnícka vláda, ktorá ma jasne vymedzený svoj, svoj mandát do vzniku novej vlády po voľbách. No a čo by to znamenalo? Znamenalo by to, že ak by tá vláda dokázala získať dôveru, ak by teda sa schválilo programové vyhlásenie úradníckej vlády, tak v tom prípade nastupuje vlastne zasa tá výnimka z uplatňovania sankcií a vláda by mohla pracovať, a už potom by ten termín asi bol úplne O. K., na realistickom návrhu rozpočtu.
Dobré by to bolo v tom, že ten, úradnícka vláda má veľkú výhodu v tom, že máme skutočne pána premiéra, ktorý je ekonóm, máme, myslím si, že veľmi dobrého ekonóma ako ministra financií, a aj keď často je jednoducho práve SaS-ka tá, čo sme rozpočtovo zodpovední, a my sme vždy tí, čo kričíme, že ten deficit je príliš veľký, a kričíme to často a je to tak, tak, samozrejme, tá zhoda je, že podľa vyrovnaného rozpočtu sa jednoducho v budúcom roku ísť nedá. Skok z deficitu 8 mld. na nulu alebo z deficitu 6,5 % hrubého domáceho produktu na nulu je niečo, čo je, nechcem povedať že nemožné, ale takmer nemožné. Spôsobilo by to skutočne asi v danej situácii recesiu, spôsobilo by to výrazné prepúšťanie. Spôsobilo by to veľa problémov, takže všetci asi vnímame, že ten rozpočet, ktorý má byť predložený s nulovým deficitom, bude rozpočet, ktorý je nerealistický z hľadiska jeho fungovania.
A ja rozumiem tomu politiku, že vlastne nechať sa vytrápiť vlastne tú úradnícku vládu, že má prísť s rozpočtom, a teda zavčasu ešte pred voľbami, aby sa to stalo politickou témou a aby teda prišla s rozpočtom, ktorý... aj sami oni povedia, že je to rozpočet, ktorý vyžaduje zákon, ale nie je možné sa podľa neho riadiť, takže toto, toto sa mi nezdá, že to je také to najlepšie že pre, pre krajinu, tak to tiež bolo povedané, že malo by nám... a malo by nám všetkým záležať na to, aby, aby sa teda urobilo maximum pre fungovanie krajiny, pre občanov.
Čiže každopádne toto by bolo riešenie, ak by vláda získala dôveru, mohla by pracovať na realistickom rozpočte, mohla by využiť vlastne ten potenciál za jedno teda aj osôb a obsadenia, či už teda pána premiéra, pána ministra financií, alebo teda ministerstva samotného, a zároveň teda aby ten rozpočet bol realistickejší, a následne, samozrejme, nová vláda, už akákoľvek vznikne, si ho určite bude upravovať. Akurát tá úprava z niečoho, čo bolo so všetkými možnosťami a schopnosťami a najnovšími prognózami, napríklad už aj po septembrovej, hej, lebo tam by už bola aj septembrová či už daňová, alebo makroekonomická prognóza, čiže bolo by to jednoduchšie pre, pre teda vládu ďalšiu.
Súhlasím s tými lego kockami, nie je to veľmi jednoduché, ten rozpočet ako návrh má, samozrejme, nejaké parametre, ktoré musia byť, musia byť dané, musia byť povedané, proste je to, je to dokument, ktorý je na základe zákona a ktorý musí, musí v ňom byť niečo, niečo napísané, takže áno, aj práve preto si myslím, že ten návrh by bol najlepšie, keby bol robený ako, ako realistický, to znamená s nejakým deficitom.
Tak zároveň ešte možno posledná vec, myslím, že to avizoval, som čítal, myslím, v Denníku N, už aj, aj pán premiér, že prebiehajú debaty o tom, aby sme to teda prerokovali, to sa práve deje, ale aby sa samotné rozhodnutie, to znamená hlasovanie vlastne posunulo až do momentu, keď bude jasné, či úradnícka vláda tú dôveru získala, alebo nezískala. Ono tie možnosti sú obe možné, áno, môžeme sa baviť o tom, že ktorá je pravdepodobnejšia, ale je predčasné, aby sme vlastne my tuná odhlasovali skrátenie toho termínu na predloženie rozpočtu, predtým než je jasné, ako sa vlastne samotná Národná rada vyjadrí na predložené programové vyhlásenie úradníckej vlády. Čiže ja sa tiež prihováram za túto možnosť, a teda verím, že taká zhoda je, že to samotné hlasovanie vlastne by sme dokázali odložiť na budúcu schôdzu po tom, ako budeme vedieť, ako dopadla, ako dopadlo programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne.
Možno ešte posledná vec. Možno z toho pohľadu ministerstva je zasa na druhej strane náročné fakt táto situácia a možno niekedy je fakt dobré potom že vedieť, že áno, toto náš čaká takto a takto než, než proste nejaká neistota, takže áno, nejaké riešenie by bolo dobré prijať, alebo teda nájsť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Teraz vystúpi pán poslanec Matovič za klub OĽANO. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, pozor, moment, vysvetlím. Akonáhle vystupuje niekto v rozprave, od tej sekundy, ako otvorí ústa, vy sa môžte hlásiť s faktickými. Nie vtedy, keď skončí v rozprave, a potom si spomeniete, že ale ja som chcel dať faktickú. (Reakcie z pléna.) No, takto. Ja ukončím prihlásenie s faktickými, ak tam nejaké sú. Ak tam nie sú žiadne, čo mám ukončovať? Ale nie je problém. Môžte dať, samozrejme, faktickú, ale keď vám nefunguje zariadenie, tak kričte, lebo môžte mávať, len ja vás nemusím počuť a vnímať, čiže len dajte viac najavo, že chcete faktickú, len vám to nefunguje.
Dobre, čiže jedna faktická poznámka a uzatváram možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Šefčík. A po ňom vystúpi za klub OĽANO pán poslanec Matovič.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pán predsedajúci, za to, že ste mi vyhoveli, pretože snažil som sa to stlačiť, ale nereagovalo to hneď.
Marián, k tomu, čo si hovoril. Ty si vystúpil a hovoril si k súčasnému premiérovi a k súčasnému ministrovi financií v superlatívoch. Si povedal, že to sú výborní ekonómovia. Hovoril si o tom, ako, akí oni sú, čo sa týka odbornosti, zdatní. Dobre, v poriadku, ja to nepopieram, ale nikde v tvojej rozprave som nepočul kritiku za to, že stvorili alebo sú tvorcami zákona, ktorý je zlý. Aj ty si povedal sám, že, ja som si to poznačil, je to nereálne, nerealistické, aby sme mali vyrovnaný rozpočet, aby sme teraz niekde škrtli 6,5 % deficitu. Alebo hovoríme o koľkých miliardách? Piatich, šiestich, siedmich, ôsmich? Že to je nerealistické. Tak hneď v tej vete si mal povedať alebo mal si dodať, chlapci, pán premiér, pán minister financií, sorry, že teraz to tak poviem, pripravili ste ten zákon na prd, treba to opraviť, pripravili ste to zle. Ale ty ich budeš, ty si kritizoval predtým ministra financií, keď bol Igor Matovič ministrom financií, ale teraz žiadna kritika. Všetko je v poriadku, ale oni dvaja sú tvorcami toho zákona. Tak kde sa stratila, Marián, tá objektívnosť? Poviem rovno, že to pripravili zle.
Ďakujem.