94. schôdza

Ja by som chcel len reagovať na tú prvú poznámku pána premiéra, a teda to, čo Igor Matovič odsúdil, že s ním sa nikto nebavil o konkrétnych bodoch programového vyhlásenia vlády. Tak to naopak, my v SaS-ke oceňujeme, a teda som rád, že to hovoríte takto veľmi otvorene, že tak ako ste odmietli, nieže odmietli, ale nebavili ste sa s nami, tak ste sa naozaj nebavili s nikým. A ja si myslím, že toto je práve základný princíp úradníckej vlády, ktorá má byť nadstranícka, ale ako sme, ako som aj ja povedal vo svojom vystúpení, určite budeme veľmi radi, ak tá spolupráca s parlamentom a každou jednou stranou bude v budúcnosti fungovať v tých najbližších mesiacoch. A to že to nefungovalo v programovom vyhlásení vlády, je to vaše programové vyhlásenie vlády a my sa s ním môžme len stotožniť alebo ho môžme odmietnuť, tak ako to doteraz zaznievalo aj v rámci rozpravy.

Ďakujem pekne.
Pán premiér, vy ste povedali veľmi dôležitú vec teraz pred chvíľočkou a síce, že ten text, o ktorom tu diskutujeme, je teda vyhlásenie, ale že vy máte všetky tie vyhlásenia rozpísané aj do tzv. KPI´s, Key performance indicators, čiže kľúčových výkonnostných ukazovateľov, a povedali ste, že ak bude záujem, tak to môžte zverejniť. Tak ja by som povedal, že nieže ak bude záujem, ak chcete prispieť ku skvalitneniu toho, ako fungujú verejné inštitúcie, ako funguje vláda, tak by ste to nieže mali, musíte ich zverejniť, tieto výkonnostné indikátory, aby teda aj my tuná v parlamente, ale aj širšia verejnosť vedela, že ako sa vám darí z hľadiska potom napĺňania toho vyhlásenia, čiže k tomuto určite pristúpte.
A pristúpte k tomu aj kvôli tomu, že v zásade aj napriek tomu, že teda ste si zadefinovali, alebo teda si uvedomujete, že ste na relatívne krátke obdobie, tak na toto obdobie ste si zadefinovali dosť veľa priorít, a teraz, keď to tu dobre počítam, a opravte ma, ak nemám pravdu, tak vy ste povedali, že za každé jedno ministerstvo budú tri krátkodobé a tri dlhodobé priority, čo je šesť priorít na jedno ministerstvo. Ministerstiev je 14 x 6 je 84, ak dobre počítam, áno? Čiže 84 priorít a bolo by dobré teda na konci toho obdobia, ku koncu septembra, aby presne cez plnenie tých key performance indicator´s, cez výkonnostné ukazovatele, verejnosť a my tuná v parlamente sme vedeli posúdiť, koľko z tých 84 priorít, na môj vkus príliš veľa, ale koľko z nich sa vám podarilo dosiahnuť alebo sa k nim priblížiť. Takže určite vás povzbudzujem k tomu, aby ste tieto indikátory zverejnili.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán premiér, vy ste tu jednou vetou spomenuli aj verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie na Slovensku je veľmi zložité a v mnohých prípadoch sa aj v minulosti ukázalo, že je to oblasť, ktorú určite treba do budúcna nejak riešiť, čiže možno aj taký apel na vás, keďže sa prezentujete ako vláda odborníkov, otvoriť aj túto tému.
Ja sa venujem témam dopravy a výstavby. V minulosti, napríklad pamätám si v roku 2021, sa riešila otázka juhovýchodného obchvatu Košíc a my sme tam potom cez pozmeňujúci návrh museli meniť zákon o verejnom obstarávaní, aby sme zachránili 150 miliónov eur na výstavbu tohto veľmi dôležitého úseku Via Carpatie a riešili sme to ako poslanci v najvyššom zákonodarnom zbore, aby sme neprišli o tých 150 miliónov z eurofondov. Čiže to je taký, taký prípad toho, že akým spôsobom sa tu riešia takéto dôležité úseky pri verejnom obstarávaní. Čiže ja chápem, je to veľmi dôležitá téma, určite aj do budúcna by to trebalo otvoriť.
A možno taký apel alebo požiadavka na vás, otvorte možno aj na tej odbornej úrovni túto otázku, aby aj možno ďalšie vlády, ďalší ministri mali už niečo pripravené do budúcna a možno to otvorili aj na takejto odbornej úrovni.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri, pani ministerky, dovoľte začať vecne a takýmto spôsobom by som chcel aj pokračovať, pretože nemám dôvod útočiť na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, keďže ho nepovažujem za politicky svojprávneho. Toto je vláda Zuzany Čaputovej, toto je vláda pani prezidentky, ktorá si vymenovala všetkých jej členov, ktorá ich vyberala a čo je najdôležitejšie, vyberala ich v rozpore s ústavou. Pretože čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že predseda vlády má vyberať členov vlády, ale pani prezidentka Čaputová sa pri menovaní vlády pochválila, že s radosťou ich vyberala ona sama, čím de facto porušila ústavu. Títo páni, tieto dámy tu de facto vôbec nie sú. Oni porušili ústavu. Nielenže nemajú žiaden demokratický mandát, oni nemajú ústavný mandát na to, aby vládli.
Dnes v priamom prenose vidíme, že toto je koaličná vláda Progresívneho Slovenska a SaS-ky. Oni sa k tomu otvorene priznávajú. Táto vláda je čisto liberálna, čisto pravicová. Má svoju jasne vyhranenú ideológiu. Pravicový liberalizmus alebo neoliberalizmus. A keď čítate ako politológ tú znôšku fráz, ktoré napísali do programového vyhlásenia vlády, to je číri neoliberalizmus. Ale čo sa čudujeme, veď si pozrime históriu pána Ódora alebo ďalších členov vlády. Pán Ódor bol spolutvorcom dôchodkovej reformy na Slovensku, druhého dôchodkového pilieru. Oni sa tvária, že to je ako technické riešenie celá táto programová, celé toto programové vyhlásenie vlády sa tvári, že to je technický text, že oni sú nadstranícki, oni nie sú politickí, nie, nie sú ideologickí. Ale to je číry omyl! To je ťažká politika, ťažké hodnotové spory. Prečo dôchodkový druhý pilier je politická otázka a nie technická otázka? Veď sa pozrite do západoeurópskych krajín, ktoré sú najvyspelejšie vo svete, koľko z nich má druhý kapitalizačný pilier, aký navrhoval pán Ódor? Žiadna, žiadna, to je vyslovene výsada postkomunistických štátov niektorých, ktorých sa väčšina zbavila tohto piliera, alebo nášho úžasného Pinochetovho Chile, kde vznikla táto reforma za čias diktátora Pinocheta, autorom bol Piňera. A toto obhajoval pán Ódor, ťažký neoliberál.
Alebo rovná daň, ďalší neoliberálny experiment. Tak isto mi povedzte nejakú západoeurópsku krajinu, ktoré sú najvyspelejšie na svete, kde nemajú progresívne dane, ale majú tam tzv. flat tax alebo rovnú daň. Nikde, zase to sú krajiny buď postkomunistické, alebo rôzne také krajinky typu Mongolsko, Bosna a rôzne karibské ostrovčeky, ktoré majú rovnú daň, ale toto obhajoval pán Ódor. On sa nemôže tváriť, že on je apolitický, nadstranícky. On je ťažký neoliberál.
A toto isté platí aj o jeho kolegoch. Viete, tváriť sa, že pani Dubovcová je nadstranícka, veď tu sedela za SDKÚ a potom ešte kandidovala za Progresívne Slovensko. V čom je nadstranícka? Pán Šimko je nadstranícky? Však je členom KDH alebo donedávna bol. A to ešte tam v tom liberálnom krídle, ktoré je najnovšie, chce vítať migrantov. Gratulujeme celému KDH k pánovi Šimkovi! Toto som zvedavý, jak budú vysvetľovať voličom, že tu chcú vítať migrantov, úžasné! Potom tu máme pána Wlachovského, Miroslav Wlachovský, tak sa volá, aby som nepoplietol meno. To je jeden z tej najväčšej proamerickej úderky na ministerstve zahraničných vecí. Však si tu z nich robíme srandu už niekoľko rokov. My presne vieme, kto to je. Či už je to pán Wlachovský, pán Šebej, pán Demeš, pán Bútora, to všetko boli ľudia, ktorí boli prakticky, nechcem to povedať, to slovo, asi ma niekto bude žalovať, agenti, ale v zmysle nositelia, nositelia amerických názorov. A dneska najviac podporujú všetky tie militaristické rusofóbne a americké riešenia. Propaganda, číra propaganda. Toto sú dneska členovia Ódorovej vlády, pardon, Čaputovej vlády.
A ja sa pýtam, prečo toto celé bolo potrebné, prečo bolo potrebné znásilniť ústavu, znásilniť demokratické tradície, absolútne obísť parlament a prezidenta Čaputová si tu ako nejaká Šeherezáda vymenuje vládu bez akéhokoľvek demokratického mandátu. Prečo to bolo potrebné, prečo sa nemohla spýtať politických strán, ako to je bežné v iných krajinách, kde majú tiež tzv. úradnícke vlády, kde sa ale spýtajú politických strán, že prosím vás, vy máte akú nomináciu, vy máte akú a hľadá sa podpora. Nie, tu sa absolútne ignorovala napríklad opozícia. Najsilnejšia opozičná strana bola totálne odignorovaná. Ja sa pýtam, ako môžeme ako ľavičiari a vlastenci podporovať vládu, ktorá je neoliberálna, pravicová, protislovenská, ktorá sa správa ako kolónia Spojených štátov amerických? Prečo by sme to robili? No ale ja sa pýtam, prečo by ju mali, takúto vládu, rešpektovať ľudia na Slovensku.
Pozrite sa, aké sú prieskumy verejnej mienky. Hovorím o prieskumoch, ktoré predkladá Denník N alebo GLOBSEC, čo sú takisto proamerické inštitúcie. A ony hovoria o tom, že prakticky len 14 % Slovákov podporuje zbrojenie Ukrajiny. To znamená, že 86 % Slovákov nepodporuje zbrojenie Ukrajiny. Ale táto vláda podporuje zbrojenie Ukrajiny, čiže ide proti ľuďom, proti Slovákom, proti demokracii. Nemajú žiaden mandát a robia veci, ktoré Slováci nechcú. Ako to vysvetlia?
Viete, berme tú demokraciu vážne. Vy máte plné ústa slobody a demokracie od roku ´89. Ale potom tu máte vládu, ktorá nemá žiaden mandát, nemá žiaden mandát cez parlament, nemá žiaden mandát cez voľby a ešte navyše robí veci, ktoré ľudia na Slovensku nechcú. Tak v čom je potom demokratická, povedzte mi, a prečo ju máme rešpektovať? Lebo si povedala pani Čaputová, tým, že porušila Ústavu Slovenskej republiky čl. 111? Ja som presvedčený, že toto len prispieva k chaosu na Slovensku a k rozkladu akýchkoľvek demokratických hodnôt.
Keď si potom pozriem tie priority tejto vlády, ktoré napísala do programového vyhlásenia vlády, tak tam vidím napríklad, alebo rozdelili to na dve časti. Jedna je že dlhodobé priority. Už sa tu o tom rozprávalo. Dlhodobé priority nás vôbec nemusia zaujímať, lebo oni tu budú tri mesiace, hej, čiže načo to tam vôbec písali? A tam píšu o tom, že aké strašné plány majú s digitalizáciou, modernizáciu, aké strašné reformy idú robiť. Ale urobiť ich nemôžu, nedokážu, čiže je to úplný blábol. Tak potom sa zamerajme na tie krátkodobé priority. A tam vidíme úplne jasne, chcú podporovať mimovládky. A to už aj urobili, už Sorosovi prihrali 21 miliónov, fantastické, toto Slovensko fakt potrebuje! Chcú podporovať Ukrajinu. To znamená, ďalej posielať zbrane na Ukrajinu a len preto vznikli, aby tu bolo Slovensko ďalej prekladiskom zbraní na Ukrajinu a tak si to želala americká ambasáda.
A potom tu máme podporu Rómov, oni to ešte tak nazývajú, najzraniteľnejší, najslabší, ale priamo sa tu bavíme o Rómoch konkrétne, lebo Slováci neexistujú, Slováci nemajú problémy, seniori nemajú problémy, na tých sa treba vykašľať. Treba riešiť iba Rómov, iba mimovládky a iba Ukrajincov. A zabudol som ešte jednu vec, treba zbrojiť, treba rvať peniaze do zbraní. Lebo to je to najdôležitejšie.
Existuje taká krásne heslo, že jedlo namiesto zbraní. Táto vláda robí presný opak, zbrane namiesto jedla. Vykašlala sa na seniorov, na pracujúcich ľudí, na rodiny, na každého, len aby sme tu mohli nakupovať tanky, stíhačky, protiraketové ochrany, ktoré sme rozdali na Ukrajinu v rozpore s ústavou. Toto je dnešná neoliberálna pravicová Čaputovej vláda. Ja by som si možno pomohol slovom alebo výrazom bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktorý takisto patrí do neoliberálneho razenia, ktorý asi najlepšie vystihol to, čo tu dneska sedí – čaputovská beznádej. Toto je čaputovská beznádej a prosím, každý na Slovensku nech sleduje, čo táto vláda robí. Lebo pani prezidentka Čaputová prevzala na niekoľko mesiacov plnú zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje. A keď sa dneska ľudia budú pýtať, prečo sa nerieši zdražovanie, tu máme odpoveď. Čaputovská beznádej. Prečo sa neriešia hypotéky, lebo to je časovaná bomba, ktorá môže každú chvíľku vybuchnúť, že ľudia, ktorí si zobrali hypotéky a dneska platia 300 eur, budú platiť o rok, keď im končí fixácia, 600 eur. A kľaknú, finančné kľaknú a to sa týka mladých rodín, voličov mnohých Progresívneho Slovenska a SaS-ky. A títo nerobia nič, teda okrem toho, že posielajú peniaze Sorosovi k tomu im srdečne gratulujem.
Páni kolegovia a pán Ódor na čele s nimi skúšajú taký typický neoliberálny odžub, že sa budú hrať na technické riešenia, že oni sú tí odborníci. Prepáčte, akí sú odborníci, ja tam nevidím jediného profesora, docenta alebo nič podobné. Pán magister Ódor je možno odborník, ale nemám pocit, že by bol nejaký silný akademik. Akurát tu robil neoliberálne reformy a dobre, slúži Američanom, to je celé, v čom je odborník. Čo si to dovoľujú takýmto spôsobom klamať Slovensko? Toto nie je apolitická vláda. Toto nie je vláda, ktorá nemá ideológiu. Opakujem, toto je typický neoliberálny projekt a chcú klamať ľudí, že sú odborníci a že ponúkajú technické riešenia.
Jeden z takých príkladov krásnych, ktoré som si všimol v programovom vyhlásení vlády, oni jednu kapitolu nazvali, že peniaze nerastú na stromoch. Keby ste poznali ten príbeh tohto hesla, ktoré sa spadá, každý politológ to vie, do dejín neoliberalizmu, keď Theresa Mayová, konzervatívna premiérka, nie dlho a nie moc kvalitne, sa preslávila týmto výrokom, keď na jednom stretnutí so zdravotnými sestričkami vo Veľkej Británii v roku 2017 sa tie sestričky sťažovali, že majú tak strašne slabé platy v Anglicku alebo vo Veľkej Británii, že musia chodiť do potravinových bánk, lebo inak neprežijú. A ona im odvrkla, a však neexistuje žiaden rozprávkový strom, na ktorom by rástli peniaze. Toto isté hovoria títo. Oni si berú inšpirácie od takýchto tuhých až tupých neoliberálov, ktorí vlastne necítia absolútne žiadnu solidaritu, žiadnu empatiu k ľuďom. Nevedia im pomáhať, budú sa furt len oháňať peniazmi, že nie sú v rozpočte. Ale na zbrane sú v rozpočte, že áno?! Na to, aby tu nakupovali tanky, aby tu nakupovali stíhačky, ktoré predtým rozdali.
Čiže neverme im ani slovo. Oni nie sú nijakým spôsobom neutrálni, oni sú ťažko spolitizovaní, a opakujem, ich mentorom je Zuzana Čaputová, ktorá je ťažká neoliberálka, progresivistka a veľmi militaristická politička vo vzťahu k vojne na Ukrajine. A to je ďalšia otázka, ktorú musíme riešiť. Oni ťahajú Slovensko do vojny. Takáto vláda, ktorá nemá žiaden mandát v protiklade k tomu, čo si ľudia želajú, ťahá Slovensko do vojny proti Rusku. A tu teraz treba veľmi vážne brať aj slová, ktoré vyslovil bývalý generálny tajomník NATO Rasmussen, ktorý pred pár dňami informoval svetovú verejnosť, že niektoré východoeurópske štáty zvažujú, že pošlú vojakov na front na Ukrajinu. Spomínal Poľsko a pobalské krajiny, ale ja som presvedčený, že keď príde v septembri nová vláda, ktorá bude zoskladaná z týchto ľudí z Progresívneho Slovenska, zo SaS-ky, možno z ďalších liberálnych strán alebo pravicových strán, tak veľmi radi budú posielať slovenských vojakov a slovenských mužov na front na Ukrajinu. O tom som presvedčený. A presne toto treba zastaviť.
Dámy a páni, pán Ódor, ale aj programové vyhlásenie vlády hovorilo o tzv. križovatke. Veľmi sympatická metafora. Ja som presvedčený, že áno, stojíme na križovatke, ale zároveň som presvedčený, že ako demokratická krajina musíme dať možnosť ľuďom, aby rozhodli, po ktorej ceste sa vydať. A my stojíme pred štyrmi rôznymi rázcestiami. Buď pôjdeme cestou neoliberálnou, o ktorej som hovoril, to znamená podpora podnikateľov, znižovanie daní pre bohatých a vykašľanie sa na všetkých ľudí, ktorí to potrebujú, či už seniori, pracujúci ľudia a tak ďalej. Všetko vyrieši voľný trh. Toto je tá neoliberálna cesta a škrtať, škrtať a škrtať, to už pripravujú, budú brať ľuďom aj ten posledný kúsok chleba, ale banky budú, samozrejme, bohatnúť, lebo o tom je neoliberalizmus. Alebo sa vydáme sociálnodemokratickou cestou. A opakujem, ja neberiem príklady o sociálnodemokratickej ceste niekde z krajín Karibiku ako tuto kolegovia, ktorí obhajovali rovnú daň. Ja hovorím o krajinách ako Švédsko, Nórsko, Dánsko, ale aj Belgicko, Francúzsko, Rakúsko a tak ďalej, to sú sociálnodemokratické, sociálne štáty, alebo konzervatívne, ale veľmi, veľmi expanzívne. Majú tam progresívne dane, si predstavte. Nemajú druhý kapitalizačný pilier, si predstavte. Nemajú tu takéto neoliberálne experimenty, ako tu skúšal pán Ódor, a fungujú ďaleko lepšie, majú ďaleko vyššiu kvalitu života. Zázrak! Pýtame sa, ľudia, chcete mať neoliberálnu cestu alebo sociálnodemokratickú cestu? A toto si majú rozhodnúť ľudia, nie pani Čaputová, ktorá si zvesí z klinca pána Ódora a vytvorí si vlastnú vládu bez akéhokoľvek demokratického mandátu.
Druhá otázka, pred ktorou budú stáť ľudia v septembri, a oni majú rozhodnúť, opakujem, nie pani Čaputová, je, či pôjdeme cestou vojny, alebo cestou mieru. A keď máte 86 % ľudí na Slovensku, ktorí nechcú zbrojiť Ukrajinu, keď máte väčšinu ľudí na Slovensku podľa prieskumov GLOBSEC-u a Denníka N, ktorí hovoria, že za vojnu na Ukrajine môžu buď Ukrajinci, alebo Američania, tak to jednoducho musíte rešpektovať, či sa vám to páči, alebo nie, aspoň do tej miery, že nás nebudete ťahať do vojny a že nebudete zbrojiť Ukrajinu a že budete hľadať mierové riešenia také, aké navrhujeme my, aké ponúkajú Číňania, Brazílčania, najnovšie Dáni. Viete, to je vaša povinnosť ako demokratov rešpektovať názory ľudí na Slovensku. Opäť musíte toto nechať rozhodnúť ľuďom. A ja som presvedčený, že táto vláda, akože apolitická, ak chce mať štipku demokracie v sebe, tak musí rešpektovať ľudí, musí. A vojenskú pomoc nemôže na Ukrajinu jednoducho posielať. Nemajú na to mandát.
Tretia vec, pôjdeme cestou suverenity alebo budeme kolóniou, satelitom impéria? Veľa tuto miestni antikomunisti hovoria o tom, aké to bolo strašné v tom roku ´48 až ´89, kedy tu Československo fungovalo ako satelit Sovietskeho zväzu. No tak čo potom robíte to isté vo vzťahu k Amerike? Však vy ste taký istý satelit vo vzťahu k Amerike, len sa vymenili strany. Predtým bolo zle, že sa slúžilo Sovietskemu zväzu, tak prečo má byť dobre, že slúžime Američanom? A počúvam tie isté reči, tie isté reči, čo mali aj tí kolegovia ešte v roku ´68, toto extrémne krídlo, hej, ten Vasil Biľak a tak ďalej, že teda musíme nejak si nechať pomôcť od tých, od toho imperiál... od tých Sovietov, lebo však, preboha, tu majú niektorí iný názor, no chápete? A tak zavolali teraz tie sovietske tanky, tie to vyriešili, aby teda nemal niekto iný názor, božechráň! No fajn, dobre, oni mali svoju ideológiu, ktorou to ospravedlňovali. Ja sa pýtam veľkých demokratov, že ako to ospravedlňujú oni. Prečo nemôžeme mať iný názor? Prečo musíme byť satelitom?
Prečo tu po mne vyhukujú, že musíme skákať ako Američania pískajú, lebo sme jeden veľký kolektív a musíme všetci hovoriť to isté a musíme všetci pochodovať tak, ako si želá Joe Biden a jeho administratíva? Ako nebláznime! Tak sme demokracia, máme suverenitu alebo nie?
Ja som presvedčený, že toto už ani nepredstierajú, že sme nejaká demokracia. Týmto už naozaj dokážu opiť rožkom len možno nejakých mládežníkov z liberálnych kaviarní, ale každý človek, ktorý má nejaké skúsenosti a zažil aj bývalý režim, vie veľmi dobre, že toto je kolónia, že toto nemá nič spoločné s demokraciou ani suverenitou. A ja sa pýtam, chceme ísť cestou touto, že budeme len satelitom nejakého impéria, Spojených štátov amerických, alebo pôjdeme cestou národnej suverenity? A to neznamená, že z niečoho vystupujeme, to znamená, že máme sebavedomie, ako majú povedzme Maďari, ktorí dokážu povedať, že nechcú posielať zbrane na Ukrajinu. Prečo to nedokážu povedať oni? Preto, lebo väčšina z nich celý svoj život a celú svoju kariéru spolupracovala s Američanmi a tí ich držia, za viete čo.
Štvrtá otázka, štvrtá križovatka, štvrtá dilema, pôjdeme cestou slobody, o ktorej tuto veľkí demokrati tak radi hovoria, alebo pôjdeme cestou útokov na slobodu slova? Viete, ja keď pozerám to programové vyhlásenie vlády, tam sa asi najčastejšie opakuje boj s hybridnými hrozbami. S prepáčením, to si novodobí fašisti našli skvelé slovo. Hybridné hrozby. Pod toto sa môže schovať čokoľvek. Toto by si s radosťou osvojil aj Hitler, aj Mussolini, aj každý, lebo by mohli kriminalizovať akýkoľvek iný názor. Boj s hybridnými hrozbami. A kto to bude určovať, čo je a čo nie je tá hybridná hrozba? Tuto pán Ódor alebo pán Wlachovský? Pred chvíľkou som počúval pána Galeka, ten hovorí, že no viete, z tých volieb nemusí vyjsť demokracia, však to môže vyjsť niečo iné. A kto to určí? Pán Galek si určí, že niekto vyhrá voľby, on povie, ale toto nie je ten správny demokrat, nedáme mu tú možnosť, aby vládol. Ja som jediný správny demokrat, ja, čo mám tu tri percentá. Viete, toto sú fauly na demokraciu. Bez ohľadu na to, aký máme názor, jednoducho rešpektujme názory ľudí a rešpektujme to, že ich môžu mať. To slávne voltairovské to vám liberálom musím vysvetľovať? Pane, nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste mohli povedať svoj názor. Moderní liberáli povedia: Pane, nesúhlasím s vami a urobím všetko preto, aby vás zavreli. Lebo budeme bojovať s hybridnými hrozbami. A všetkých vás pozatvárame, lebo si myslíte niečo iné o vojne na Ukrajine alebo o očkovaní, alebo nebodaj o nejakej ekonomickej otázke. Všetkých zavrime. Toto je niečo, čo každý človek, ktorý sa hlási ku slobode, jednoducho musí odmietnuť. A je celkom pikantné a ironické, že toto dneska treba vysvetľovať veľkým demokratom, ktorí sa tu v každej druhej vete oháňajú ´89. a slobodou a demokraciou. Fakt vám gratulujem!
Posledná vec, ktorú by som rád zdôraznil, toľko opakované spojenie s Nadáciou otvorenej spoločnosti, o ktorom som už hovoril vo faktickej poznámke. Zopakujme si to, George Soros nie je žiadne monštrum, žiaden sedemhlavý drak ani nič podobné, je to jeden veľmi kontroverzný podnikateľ, ktorý financuje impérium mimovládok, ktoré robia režimové zmeny po celom svete. A toto sú fakty. Urobili majdan v Macedónsku, v Gruzínsku, na Ukrajine a v ďalších krajinách. Pokúšali sa aj na Slovensku. Toto, keď na toto upozorníte, to nie je žiadna konšpirácia. A my sa len pýtame, ako je možné, že máme prezidentku Čaputovú, ktorá má dneska vládu, ktorá 16 rokov poberala cez svoju mimovládku Via Iuris peniaze od Nadácie otvorenej spoločnosti, dokopy vyše milióna eur. Za 16 rokov. Ako to, že pán Ódor je zamestnancom Sorosovej univerzity? Ako to, že pán Bútora má otca, ktorý sedí v rade starších Nadácie otvorenej spoločnosti? A tak ďalej. A vy potom poviete, že aké prepojenie. Existuje nejaké prepojenie medzi Sorosom a touto vládou? To je konšpirácia. Však to sú jasné a zrejmé fakty. A potom sa stane, že prvé rozhodnutie tejto vlády je, že prihraje Sorosovi alebo jeho nadácii 21 miliónov eur, aby to porozdávala rôznym svojim aktivistom, ktorí potom budú bojovať proti SMER-u a opozícii. Fantastické! A oni sa tvária, že toto je sloboda, demokracia, suverenita, modernizácia, digitalizácia a neviem, čo všetko. Ako už nebláznime! Táto vláda od žiadneho ľavičiara, od žiadneho vlastenca, ale ani od žiadneho demokrata nikdy nemôže dostať dôveru. A pokiaľ ju dostane od SaS-ky a Progresívneho Slovenska, znamená to len jedno, že nie sú demokrati.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán Blaha, dobre ste im naložil, pravdu ste povedali, úplnú pravdu. A ja veru nezvyknem chváliť SMER, však za vašej vlády ma chceli zavrieť, NAKA Kaliňákova ma prenasledovala, ale dali ste im dobre. Ale mám jednu výčitku. Tie prekliate mimovládky, hlavne Nadáciu otvorenej spoločnosti ste finančne dotovali, keď ste ako SMER vládli aj vy. To som vám vyčítal aj v minulom období.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán Blaha, so záujmom som si vypočul vaše vystúpenie. Vy ste úplne na začiatku v prvej alebo druhej vete povedal, že budete konštruktívny. Čakal som na niečo konštruktívne, nepočul som to. Povedal ste, že táto vláda vznikla v rozpore s ústavou, že je to protiústavné, tak možno by ste mohli podať podanie na Ústavný súd alebo urobiť nejaký krok, ktorý by to teda zdokumentoval, lebo takto to je len vaše želanie skôr a nezdá sa mi to ako fakt. No a teda oceňujem váš entuziazmus naozaj, ale nič konštruktívne som nepočul. Neberte to ako útok, naozaj pozitívna spätná väzba, entuziazmus na jednotku.

Ja na rozdiel od pána Blahu chcem, práve naopak, poďakovať, že sa v programovom vyhlásení vlády napriek tomu, že je vymedzený len veľmi krátky a obmedzený čas, nezabudlo na boj proti hybridným hrozbám. Veď veta "dezinformácie, propaganda, hoaxy sa na nás valia zo všetkých strán" je ako, priamo vystihuje to, čo sme si tu vypočuli od pána vraj politológa Blahu.