94. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážený pán premiér, pani ministerky, páni ministri, tiež si dovolím vystúpiť k vysloveniu dôvery vláde Zuzany Čaputovej pána Ódora, ale, samozrejme, k programovému vyhláseniu vlády, ktoré nám bolo predložené. Myslím si, že predseda strany SMER – slovenská sociálna demokracia aj moji kolegovia jasne odkázali a povedali, aký je postoj našej strany, že nepodporíme programové vyhlásenie vlády. A sme v situácii, keď tu vidím, ako sa hádajú kolegovia z OĽANO so SaS-kou a je tu totálny chaos, ktorý tu prevláda, bohužiaľ, máme 14. júna a ja si myslím, že keby sme mali čo najskorší termín predčasných parlamentných volieb, ktoré mohla pani prezidentka vypísať, resp. dať návrh, tak už sme mohli byť dávno po parlamentných voľbách, po predčasných parlamentných voľbách.
Čo sa týka nášho postoja alebo toho, že prečo nepodporíme programové vyhlásenie vlády, tak pokiaľ som mal informácie a Robert Fico sa zúčastnil rokovania s pánom Ódorom, tak hovoril o tom, že bolo by dobré, keby napríklad v programovom vyhlásení vlády bolo to, že vláda pomenuje tú situáciu, kde sa Slovensko momentálne nachádza po rokoch ničenia tejto koalície, ktorá sa nachádza v tomto pléne, za tri a pol roka. Ja by som len pár faktov, ktoré je potrebné spomenúť, a to je to, že predchádzajúca vláda Hegera a Matoviča hovorila o tom, ako fantasticky máme financie, ktoré tu sú úžasné, najlepšie za predchádzajúcich pomaly 30 rokov, a potom príde úradnícka vláda, ktorá pomenuje reálny stav verejných financií, kde sa nachádzame.
Nachádzame sa v stave, kde sú najhoršie verejné financie. Dnes sa dozvedáme informáciu o tom, že Slovensko ako krajina má najvyšší deficit v rámci Európskej únie zo všetkých členských štátov Európskej únie. Dlh narástol zo 48 % na 57,8 %, má postupne ešte narásť až na úroveň 60 %. Za vlády Hegera a Matoviča narástol verejný dlh o skoro až 20 miliárd eur. Nachádzame sa v situácii, že v rámci Európskej únie sme po Bulharsku druhá najhoršia krajina v rámci životnej úrovne. Reálne mzdy minulý rok klesli o 4,5 % a paradoxne v roku 2019 za vlády SMER-u stúpali o 5 %. Sme štvrtí najhorší na svete, na svete z hľadiska zhoršenia podnikateľského prostredia. Nehovoriac o energetike, kde je pre mňa úplne zvláštne, lebo keď sa nad tým zamyslím sedliackym rozumom, a to vláda Hegera a Matoviča úplne zlyhala, kde Slovenské elektrárne, kde má podiel aj štát, dokážu vyrobiť elektriku, kde sme už momentálne sebestační vo výrobe elektrickej energie za 400 eur megawatt a my to nakupujeme za 500, za 600, kde veľakrát, bohužiaľ, aj v dnešnej dobe ešte napríklad veľa potravinárov má zazmluvnené zmluvy a postavenú úroveň na výške elektrickej energie niekde okolo 500 euro. Tu napríklad musím povedať, že vláda Hegera a Matoviča napríklad v poslednom kvartáli nerobila žiadne kompenzácie pre podnikateľov. Je kopec podnikateľských subjektov, ktoré museli skončiť a zavreli svoje prevádzky tým, že vláda nedostatočne kompenzovala vysokú cenu elektrickej energie.
Keď som mal možnosť chvíľu počúvať pani Remišovú, bývalú vicepremiérku, ktorá mala na starosti eurofondy, a keď som videl, ako v diskusiách ona ukázala tie svoje grafy ako fantasticky čerpajú eurofondy, ako nám ani jedno euro neprepadne a potom príde vláda pána Ódora, ktorá reálne pomenuje stav, že pri najlepšom možnom nastavení všetkého nám prepadne iba 800 miliónov euro. Možnože to bude vyše miliardy. To znamená, že toto je reálny stav, ktorý treba pomenovať. Z plánu obnovy a odolnosti, však teraz sme sa dozvedeli, že Rázsochy sa nebudú stavať, ja si myslím, že ešte v dnešnej dobe asi jediný Heger, ktorý si ešte stále myslí, že ešte tie Rázsochy by sa mohli z toho postaviť, aj keď tá realita je úplne, úplne iná. Dozvedáme sa informácie o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa za prvý kvartál má nedoplatok alebo teda chýbajú jej 50 miliónov euro. Nehovoriac o životnom prostredí, kde za vlády Hegera a Matovičova, Matoviča, riadenia zo strany pána Budaja životné prostredie ovládol totálne tretí sektor a mimovládne organizácie. Však sme to mali vidieť možnosť pri predkladaní jednotlivých zákonov nielen z pohľadu vlády, ale hlavne poslaneckých návrhov, ktoré podsúvalo ministerstvo, ktoré sa tu prejednávalo bez akejkoľvek odbornej diskusie. Som rád, že veľa z nich sa podarilo zastaviť, ale ten tlak tretieho sektora a mimovládnych organizácií neskutočne išiel.
Ja by som ale chcel sa možno troška povenovať viacej skôr kapitole pôdohospodárstva a potravinárstva, nakoľko sa odborne a profesne venujem hlavne, hlavne pôdohospodárstvu, kde musím ale zhodnotiť, že z hľadiska programového vyhlásenia vlády a tejto kapitoly sa nenachádza vôbec nič, čo sa týka riešenia vysokých cien potravín a vysokej inflácie, ktorá nás trápi a bola na úrovni niekde okolo 30 %. To, že, ja to poviem takto, že my sme v zásade pred asi možno niekoľkými mesiacmi, ale prvýkrát sme zvolali mimoriadnu schôdzu v roku 2021, kde sme chceli riešiť vysoké ceny potravín, tak nakoniec sme prišli s tým ako opozičná politická strana, ktorá v zásade začala suplovať úlohu vlády a začala ju suplovať v tom, že sme začali zvolávať okrúhle stoly pri vysokých cenách potravín a začali sme na tieto okrúhle stoly zvolávať a sedeli sme tam spolu so všetkými zainteresovanými vrátane poľnohospodárov, potravinárov, boli tam slovenské, zahraničné reťazce, štátna obchodná inšpekcia, kde sme chceli rozprávať o tom a hľadali riešenia na to, ako riešiť tieto vysoké ceny. Samozrejme, na základe dvoch okrúhlych stolov vzišli z toho tri zákony, ktoré toto plénum väčšinou už v prvom čítaní schválilo, a my sme požiadali vládu vtedy ešte Hegera a Matovičova, Matoviča, aby toto, tieto zákony predložila ako vláda sem do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Sme vedeli, že v tejto veci nič nespravia, lebo však v zásade za tri roky fungovania, čo sa týka vysokej inflácie a cien potravín, nespravila vláda Hegera a Matoviča vôbec, ale vôbec nič. Pamätáme si iba najprv nejaký marketingový ťah v prvom rade, kde zastropovali marže 13 potravín, aj to všetci dobre vieme, že to tak vôbec nebolo, a potom prišli s veľkolepým plánom ako za... zastropovali ceny 400 potravín, kde pri 400 potravinách už o týždeň to nebola pravda, lebo však sme si v rôznych iných reťazcoch nakúpili tie potraviny veľakrát možnože aj o polovičku lacnejšie. Čiže nespravili nič, čiže z našej strany bol predpoklad, že ani nepredložia sem do parlamentu skrátené legislatívne konanie na tieto tri zákony.
Potom prišla vláda pána Ódora, kde sme teda požiadali tiež ako strana SMER – slovenská sociálna demokracia o to, aby, aby predložili do parlamentu skrátené legislatívne konanie týchto troch zákonov, ktoré už prešli v prvom čítaní, a žiadali sme ich hlavne z toho dôvodu, aby na jednej strane sociálna, Sociálna poisťovňa a zamestnávatelia sa vedeli pripraviť na to, nachystať z hľadiska odpustenie sociálnych odvodov a na druhej strane aj z hľadiska zákona o cenách, aby vedelo ministerstvo financií sa pripraviť z hľadiska analýzy, vypracovania analýzy na to, že prečo sú také vysoké ceny, a navrhnúť nejaké riešenia. Tento krok zo strany pána Ódora neprišiel, nepredložili do parlamentu skrátené legislatívne konanie, aspoň nám mohli odpísať, že teda nemajú záujem toto predkladať, ale neprišla žiadna odozva.
No a v programovom vyhlásení vlády, čo sa týka rezortu pôdohospodárstva, pri veľkej inflácii cien potravín sme sa dočítali to, že v zásade tiež pán minister Bíreš v zásade zopakoval to, čo sme robili my, a to, že zorganizoval asi, ak si dobre pamätám, dva okrúhle stoly, kde tiež si zavolal všeckých dotknutých zainteresovaných, ale realita je žiadna, nič. Žiadna pomoc pre poľnohospodárov a potravinárov. Samozrejme, že my sa môžme baviť o procesoch, ktoré sú aj v PVV-čku, ale to sú všetko strednodobé a dlhodobé procesy. Toto všetko, musí prísť nová vláda po 30. septembri, ktorá tieto procesy musí nastaviť tak, aby sa začala zvyšovať potravinová sebestačnosť, ktorá je teraz na úrovni, domáca, niekde na úrovni okolo 40 %. To znamená, že my sme mali očakávania, že jedno z tých, čo najviac trápi, je, samozrejme, sú vysoké ceny potravín, že vláda, úradnícka vláda pani prezidentky príde s niečím, s niečím tým rýchlym, že by mohli niečo pomôcť. Počúvame tu o nejakých šekoch alebo nejakých poukážkach pre určitú vybranú skupinu ľudí, asi ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi, ale to nie je pomoc. Tá 30-percentná inflácia tu nebola. To tu je prvýkrát. To sa dotýka aj, aj strednej vrstvy, aj ľudí, to by musela byť širšia pomoc. To znamená, že neprišla vláda s ničím. Preto aj to je hlavný dôvod, prečo nemôžme podporiť programové vyhlásenie vlády a vysloviť dôveru vláde pána Ódora.
No a, samozrejme, jednak žiadna pomoc pri cenách potravín, ale na druhej strane máme ešte napríklad aj plán obnovy, odolnosti, kde poľnohospodári a potravinári pri nastavení tu sediaceho exministra pána Mičovského dostali jednu veľkú nulu a, samozrejme, na druhej strane ešte informáciu od pána Ódora, že nám prepadne 800 miliónov euro. Ja vyzývam aj pána Ódora a predstaviteľov úradníckej vlády, nech spravia všetky kroky preto, aby jednak či z ešte starého programovacieho obdobia z eurofondov, ale, samozrejme, aj možno nejaké presuny v rámci plánu obnovy a odolnosti sa použili finančné prostriedky na to, aby išlo konečne aj medzi, finančné prostriedky medzi poľnohospodárov a potravinárov. Je potrebné využiť tieto finančné prostriedky, poľnohospodári a potravinári sú nachystaní, operatívne, čo najrýchlejšie tieto prostriedky vedieť využiť na prospech z hľadiska modernalizácie, samozrejme, že to nebude mať efekt z hľadiska cien potravín okamžitý, ale postupne to môže mať strednodobý a dlhodobý. Takže chcem vyzvať pána Ódora.
Ďakujem veľmi pekne.

Evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán Mičovský, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pánovi Takáčovi, že ma nezabudol spomenúť. Ja napokon ho možno aj prekvapím, že má pravdu. Však ja som ju neraz aj priznal. Boj, a to napokon aj po mojej ľavici sediaci pán vtedajší tajomník Martin Fecko, o to, aby z fondu obnovy a odolnosti rezort pôdohospodárstva dostal primeranú čiastku, mal doslova dvojročné trvanie. Mal svoje fázy a mal aj svoj výsledok, že som musel priznať, že som ako minister po tejto stránke bol absolútne neúspešný. Dokonca som bol jediný minister, ktorý keď sa hlasovalo o posunutí tohto komplexného materiálu fondu obnovy do Bruselu, hlasoval som proti, hoci som bol vtedy požiadaný, aby som radšej nebol na vláde, aby som nekazil obraz. Ja som ho pokazil. Takže uznávam, pán Takáč, a to treba vedieť povedať na rozdiel od vás, ktorí hovoríte často nepravdy, že si musíme vedieť priznať aj chybu. Bola to moja možno nie osobná, ale výkonnostne iste slabá pozícia, že napriek tomu, že sme začali s miliardou dvesto miliónov a postupne sme klesali, ministerstvo pôdohospodárstva bolo hnané po nociach k tomu, aby prepracovalo materiály a naozaj aj na tomto mieste im musím poďakovať, desiatkam ľudí, ktorí na tom tvrdo pracovali. Nuž, Mičovský bol neúspešný, vy ste to pripomenuli a ja to priznávam aj na tomto fóre celkom rád, nie kvôli tomu, že by ma to tešilo, ale kvôli tomu, že niekedy aj keď urobíte všetko, neurobíte nič a toto bol ten prípad. Takže pravda nech zaznie aj vtedy, keď sa nám nepáči. Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku pánovi poslancovi. Teraz bude reagovať pán poslanec Takáč.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Pán Mičovský, tak na jednej strane kvitujem, že ste si priznali chybu, len viete, treba si uvedomiť, že vy ako minister ste mali nejakú pozíciu v rámci OĽANO a vy ste začínali ako minister s tým, že prvá vaša tlačovka pri pláne obnovy a odolnosti bola – my chceme pre poľnohospodárov a potravinárov dve miliardy. Potom ste so mnou sedeli v diskusii a ste povedali, že ak to nebude jedna miliarda, odstúpite. A ste neodstúpili. Odstúpili ste až vtedy, keď vaša nominantka na Slovenskom pozemkovom fonde bola zatknutá, ale to je vedľajšie. Ale tu chcem povedať, že áno, tá realita je, že pre plán obnovy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, nevyrušujte, nemáte slovo.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
... že plán obnovy a odolnosti je veľká, jedna veľká nula a je tu výzva, že ak je možnosť využiť tieto finančné prostriedky a vrátiť ich naspäť pre poľnohospodárov a potravinárov zo strany úradníckej vlády, tak to treba využiť. Ale treba si uvedomiť, pán Mičovský, že ono je pekné povedať, že ste zlyhali, že bola chyba, len ten váš výsledok toho, že ste vybavili pre poľnohospodárov a potravinárov jednu veľkú nulu, sa bude niesť týmto rezortom až niekoľko období. To je totálne zlyhanie z vašej pozície. Vy ste mali buchnúť hneď na začiatku po stole, lebo realita je taká, že ostala jedna veľká nula.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz vystúpi pán poslanec, nie, pardon, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady, tým pádom má prednosť.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za zhovievavosť. Ako predsedajúci budem viesť o dvanástej schôdzu, takže aj preto som požiadal o slovo teraz.
Vážení členovia vlády, dámy a páni, neexistuje väčší korupčný škandál v krátkych dejinách slovenskej politiky ako kauza Gorila. Vidím tu aj na balkóne pre verejnosť mladú generáciu. Možno by bolo aj potrebné pripomenúť si, o čom kauza Gorila je. Názov Gorila dala Slovenská informačná služba bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý odpočúvala. Odpočúvala ho preto, že sa v ňom v rokoch 2005 a 2006 stretával vtedajší spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom a s ďalšími vtedajšími čelnými predstaviteľmi štátu. V domnienke, že ich nikto nevidí, že ich nikto nepočuje sa otvorene rozprávali o skupovaní štátneho majetku a o výške úplatkov z predaja štátneho majetku pre jednotlivých štátnych funkcionárov a predstaviteľov viacerých politických strán. Domnienka, že diskutujúcich nikto nevidí a nepočuje však bola mylná. Slovenská informačná služba byt odpočúvala a o zisteniach z odpočúvania informovala predstaviteľov štátu, ktorých podľa zákona informovať mala. Kauza však skončila potichu zametená pod koberec. Dlho sa nič nedialo, až do roku 2011, keď niekto zverejnil spis Gorila na internete. Dodnes ho tam nájdete. Má 85 strán a keď chcete vedieť, kto, aký úplatok dostal, dajte do internetového vyhľadávača slovo provízia. Ak sa vám nechce čítať, pred štyrmi rokmi bol zverejnený aj zvukový záznam, ktorý niekto poslal do viacerých redakcií. Opakujem, neexistuje väčší korupčný škandál v dejinách slovenskej politiky ako kauza Gorila.
No a teraz možno tá otázka, prečo o tom hovorím dnes v rozprave k programovému vyhláseniu vlády. Hovorím o tom preto, lebo začiatkom júna bol premiér úradníckej vlády hosťom verejnej diskusie Denníka N a v diskusii bola reč o rôznych aktuálnych otázkach, sa moderátorka v jednej chvíli opýtala pána premiéra nasledovnú otázku: „ Ako vnímate Pentu?" Odpoveď: „Boli tu nejaké divokejšie deväťdesiate roky minulého storočia, kde vyrastali finančné skupiny, ktoré boli niekedy na hrane, možno niekedy za hranou zákona a ovplyvňovania. Keďže však neviem nič z týchto vecí dokázať, radšej o konkrétnych spoločnostiach na verejnosti nehovorím. Nerád bezdôvodne niekoho obviňujem. Nejaké indície človek počúva celý život." Kauza Gorila nie je o divokých deväťdesiatych rokoch. Je to svedectvo o období druhej Dzurindovej vlády, 85 strán textu, 39 hodín zvukového záznamu. Nejde o nejaké reči, ale o legálne súdom schválené odposluchy. Nejde o bezdôvodné klebety, ale o informácie, ktoré sú verejné a viaceré z nich aj predmetom policajného vyšetrovania.
Po kauze Gorila tu bolo v období vlád Roberta Fica množstvo ďalších korupčných škandálov – Bašternák, Jankovská, Gašpar, Krajmer, Hraško, Trnka, Kováčik, Sklenka, Repáková, Kičura, Makó a tak ďalej. To, že sa dnes korupcia na najvyšších poschodiach štátu vyšetruje a že mnohé z vyšetrovaní sú právoplatne ukončené uznaním viny, to nie je žiadna samozrejmosť. Je to zásluha zmeny, ktorú si vyžiadali voliči v roku 2020 a ktorú presadila vláda a parlament po voľbách v roku 2020, ako napríklad návrat k výberu policajného prezidenta alebo ako spôsob voľby špeciálneho prokurátora. Vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorí si dnes slobodne a zákonne robia svoju prácu, si zaslúžia morálnu podporu a ja som očakával, že ju dostanú aj v programovom vyhlásení vlády. Po citovanej odpovedi pána premiéra na tému Penta som však spozornel a v predloženom programovom vyhlásení vlády som sa špeciálne zameral na časť vnútro a boj proti korupcii.
Z predloženého programového vyhlásenia vlády mi vychádza, že boj proti korupcii nie je pre túto vládu prioritou. Kapitola „Pomáhať a chrániť. Bez ohľadu na to, o koho ide" je v programovom vyhlásení vlády úplne posledná v poradí. Je teraz zbytočné vymenovávať, čo všetko je pred ňou, jednoducho všetko je pred ňou. Možno by ste tento fakt chceli vysvetliť tým, že systém nastavovania spravodlivosti už predsa funguje, funguje dobre a problém korupcie dnes spoločnosť netrápi. Zodpovední členovia vlády by sa však mali pozerať za horizont. Napokon to je aj krédo vlády, minimálne keď je diskusia o verejných financiách. A všetci vieme, že kľúčovým rizikom septembrových predčasných volieb je okrem zmeny geopolitickej orientácie štátu aj likvidácia spravodlivosti, likvidácia inštitúcií, ktorých poslaním je nastolenie spravodlivosti, likvidácia ľudí, ktorí za ostatné tri roky dosiahli bezprecedentné výsledky v boji proti korupcii. Za svoju doterajšiu prácu a jej výsledky by si v programovom vyhlásení vlády zaslúžili väčšiu pozornosť a na dôstojnejšom mieste ako jednu vetu na predposlednej strane.
Pán premiér, prosím, nerezignujte na boj proti korupcii. Vytváranie priestoru pre bezpečnosť a spravodlivosť je jednou z najdôležitejších úloh každej vlády. A ešte jeden apel, o ktorom tu už bola reč. Nerezignujte ani na diskusiu. Parlamentná demokracia je aj o diskusii, o konfrontácii argumentov a diskutovať s oponentmi síce nie je povinné, ale je to úplne normálne, je to demokratické, je to správne, posúva to verejnú debatu dopredu. V programovom vyhlásení vlády sa píše, že sa nebudete hádať v médiách a mrhať drahocenným časom. Áno, asi existuje, existujú rôzne výklady toho, čo tým myslíte, možno je to len nešťastná formulácia a ja dúfam, že to neznamená, že nebudete prijímať ako členovia vlády pozvánky do diskusných relácií s vašimi oponentmi, pretože to nie je mrhaním drahocenného času. Je to demokratické, je to slušné, je to normálne.
Dámy a páni, na záver už len jedna poznámka. Úspešnosť akejkoľvek vlády sa, samozrejme, nemeria jej programovým vyhlásením, nemeria sa slovami. Úspešnosť každej vlády sa meria skutkami, meria sa výsledkami. Vážení členovia vlády, držte chrbát právnemu štátu, nepodceňujte boj proti korupcii a nerezignujte na demokratickú diskusiu. Venovanie času boju proti korupcii, venovanie dobrého slova, venovanie podpory pre bojovníkov proti korupcii a diskusia s oponentmi nie je v demokracii mrhaním času. Sú to základné úlohy premiéra a členov demokratickej vlády. (Potlesk.)

Evidujem tri faktické poznámky. S prvou vystúpi, dva, pán poslanec Mizík, nech sa páči, tri, pán poslanec Muňko končí. Takže teraz tri faktické poznámky.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Spomenuli ste kauzu Gorila ako najväčšiu korupčnú kauzu. Keď sa tak pozrieme na kauzu Gorila, boli v nej zapletení oligarchovia, členovia všetkých možných politických strán. V spise Gorila sa Dzurinda spomína 44-krát, Palacka, jeho dvorný financmajster, 54-krát, Ivan Mikloš 47-krát, Fico 142-krát, Krajniak tiež zopárkrát. On bol aj vo fonde národného majetku, dal tam demisiu. Takže čo z toho vyplýva? Zo všetkých možných politických strán tam boli ľudia zapletení. Toto je systém, toto je taký systém, čo sa, ktorý sa vytvoril po roku ´89. Žiadna demokracia, je to systém oligarchistický, ktorý treba zničiť, pretože vy, vládni aj štandardná opozícia, ste len jedna minca, jedna strana červená a druhá strana modrá, je to len jedna minca. A vy ste len sluhovia oligarchov.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Dostál.