94. schôdza

Pán Karahuta, správne si to podotkol, hej, ten náš postoj, alebo ja by som povedal to takto, trošku to zmením. Ten postoj Bratislavy vo vzťahu ako k vidieku. Slovensko je agrárnou krajinou. Ty vieš veľmi dobre, že viac než 50 % obyvateľstva žije na vidieku. To Slovensko, to nie je len Bratislava. Na tom vidieku, slovenskom, sa veľmi ťažko žije. A v poslednom období zažívame také skutočnosti, že tie bratislavské lobistické skupiny siahajúce až po ministerstvá vykrádajú vidiek, oberajú ľudí o pôdu, o les, to je úplne čosi strašné. My keď sme boli na východe Slovenska, tí chlapi, ktorí tam pracujú v lesoch, štyri hodiny nám v kuse nadávali. Štyri hodiny v kuse nám nadávali. Tak ako kolega to predo mnou ako spomenul. Celé ministerstvo životného prostredia bude sa potrebné detailne na to pozrieť a na tie rozkrádačky, ktoré sa tuná ako robili. V priamom prenose. Tuná minister takto včera, keď sme tu mali zákon o ochrane prírody, ani nepríde, ani sa neunúva. Čo nás dneska zdržiava tuná? Celý parlament je tuná zablokovaný a my týchto úradníkov tuná, máme tuná na nich reagovať a strácať tuná čas, prosím vás pekne.
A čo sa týka odpadového hospodárstva, zopakujem to len, to je moja, môj postoj ako k tomu, najekologickejšie je neprodukovať žiaden odpad. Nie 90 tašiek alebo ľahkých tašiek pre obchod a podobne, žiadne tašky. Ty si dones tašku z domu. A najlepšie je, aj výrobcovia aby sa nad tým zamysleli, môžu byť papierové tašky, plátené tašky, také, ktoré sa rozpadnú. My nie sme zvyknutí sa zodpovedne správať, ľudia. Zoberie obal z plechovky, ten hliníkový, a hodí to na ulicu. Nieže, a plná príroda je toho, tak je zaťažené životné prostredie, nezodpovednosťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Vidíte sami, kolegovia, že sme sa dostali do, do pasce, do pasce. Mňa veľmi mrzí, že sa zneužíva a to ozaj také to vnútorné, také to, také cítenie k tomu životnému prostrediu, k tomu všetkému, ktoré každý jeden z nás má. Zneužíva sa a vyložene sa takýmito vecami zasahuje do tej, do tej, ozaj najintímnejších častí tých duší tých mladých ľudí, ktorí si myslia, že to je správne, že tak sa to má robiť. Ale nevidia, že tu je ozaj jedno škaredé ovládnutie či už vidieka, alebo odpadu, a takto môžme ísť ďalej. A zrazu, keď sme predložili zákon, zákon o, stavebný zákon, kde chceme spraviť poriadok, tak už je zle. Poriadok nie. Poriadok nie, lebo nebudem môcť vypaľovať. Tak toto, toto, kolegovia, hádam nechceme.
A ja ešte, ja by som ešte rád pána ministra vyzval, aj viem, že včera bol v Bruseli a viem, že má veľa teraz práce, keby, keby ešte povedal, ktoré ustanovenie zákona, ktoré teraz predkladáme, hovorí o tom súde, lebo sme to hľadali, ja som zabudol v rozprave povedať, kde sa rozpráva o tom súde. Tak včera som hľadal toho hlucháňa asi 20 minút a som ho nenašiel, asi mal dovolenku, tak takisto by som poprosil, že ktoré ustanovenie hovorí o súde, kde riešime tie, ktoré konkrétne ustanovenie toho zákona rieši, rieši ten súdny spor, ktorý máme s Európskym súdnym dvorom, pretože sú to obrovské peniaze, hrozia nám pomaly denné pokuty. Takto toto by malo byť gro toho zákona a nie, nie ovládnutie odpadového biznisu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem pekne za, vlastne za túto diskusiu a naozaj možno by som začal tým, že naozaj súhlasím, že odpadu treba predchádzať, tak ako spomínal pán poslanec, a tam som úplne, myslím, že na jednej vlne s vami, že tie plastové tašky by sme vôbec nemali potrebovať, lebo každý by sme si mali nosiť svoje. Tak ako si vy nosíte svoje do obchodu, tak si ja nosím svoje do obchodu.
No ale čo sa týka samotného zákona, ďakujem, pán spravodajca, za vaše pripomienky a vaše návrhy. Ako som hovoril pri predkladaní tohto zákona, snažíme sa reagovať teda na to, na to konanie odôvodnené od Európskej únie. Ako som spomínal, minulý týždeň bolo toto konanie posunuté na Európsky súd, no a tie samotné, to, čo ste sa pýtali, tie samotné otázky, ktoré rieši tento zákon vo vzťahu k infringementu, je to v prvom rade zavedenie opatrení, ktoré majú zabezpečiť uzatvorenie týchto nevyhovujúcich skládok. Zavádzame tam vlastne prenesenie povinností zabezpečiť uzavretie a rekultiváciu týchto skládok odpadov na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré vykoná uzatvorenie a rekultiváciu skládky a bude potom prevádzať ten následný monitoring týchto skládok. Čiže toto sú presne tie opatrenia, ktoré reagujú na, na ten infringement a na to teda podanie Európskej komisie na Európsky súd.
Vnímam, že je viacero, viacero nejakých návrhov na to, ako tento zákon zlepšiť alebo upraviť. Pripomínam, že v prípade, že tento zákon by bol nejakým spôsobom oddialený, hrozia nám tam veľké hospodárske škody. To je aj dôvodom, prečo vlastne tie rokovania o zákone pre vládu prebiehali do posledného, do poslednej chvíle predovšetkým s ministerstvom financií, keďže sa jedná o veľmi veľkú sumu, ktorú bude treba hradiť zo štátneho rozpočtu. Ten zákon samotný bol do vlády predložený pred niekoľkými týždňami. Bol, v podstate nebol predložený na rokovanie vlády práve kvôli tomu, že tie rokovania s ministerstvom financií prebiehali do, do posledného konca.
Čo sa týka toho návrhu posunúť zákon do druhého čítania, myslím, že to by vytvorilo veľmi dobrý priestor pre pokračovanie tej odbornej diskusie a myslím si, že by tam, by sme vedeli potom aj reagovať a nejakým spôsobom vyriešiť tie pripomienky, ktoré som tu počul dneska v pléne alebo ktoré zazneli včera v rokovaní.
Takže ja by som vás znovu poprosil o to, aby sa tento zákon presunul do druhého konania, aby sme mohli o tom ďalej diskutovať a sme otvorení diskusii.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, čo sa týka, čo sa týka úpravy toho zákona, viete, upraviť tento zákon za dva dni, to je v podstate ako prerobiť zo Škody 120 auto na nejaké Lamborghini. Že to by ozaj chcelo sadnúť si na niekoľko týždňov, lebo je to ťažký zákon, ozaj to je ťažký zákon. Vy nemáte ľahkú pozíciu, ja vám verím, ale to je zákon, ktorý sa nedá upraviť tým, že zmením u igelitových tašiek termín z 1. augusta na 1. júl a 1. august 2025. Tak to nefunguje. A mňa ozaj mrzí, že toto, čo sa teraz deje, sa dialo celé tie tri roky, ale človek sa učí. Ja som nebol predtým v Národnej rade, aby som mohol, mohol nejako získavať skúsenosti, tie som získaval až teraz, a ozaj v každom jednom zákone nechápem, z čo... no nechápem, chápem, kvôli čomu to je, hej? Ale nepochopiteľne strkali tam veci, aby ovládla úzka skupina ľudí nejakú činnosť, buď vidiek alebo odpadové hospodárstvo.
V podstate, viete, to Slovensko je tak malé, že tu každý každého pomaly pozná, Košice majú 350-tisíc, 260-tisíc ľudí. Tí, čo tam, moje deti sa narodili tam, tam ozaj každý každého pozná, hej? A to je štvrťmiliónové mesto, hej, kto sa neprisťahoval zvonku a tam sa narodil a má základnú, strednú a vysokú školu v tom meste a ešte pracuje tam, tí ľudia sa poznajú. Takže vieme, vieme identifikovať, kto za jednotlivými činnosťami, ktoré sa takto vzletnými myšlienkami a tvrdo legislatívne presadzujú, stojí. To sú známe mená. To nie sú anonymy. To nie sú ľudia, ktorí prišli z Marsu. Tí ľudia sú tu, dlhodobo podnikajú a cez určitých ľudí si presadzujú svoje záujmy aj v tejto Národnej rade. A my by sme mali dbať na kvalitu toho legislatívneho procesu a náš záujem by mal byť čisto spoločenský, hej? Ja mám možno tú výhodu oproti veľa ľuďom, že možno mali v rodine bratranca, sesternicu, firma, družstvo, predajňa, závod, ja nemám v rodine nikoho. Ja som už slobodný človek a to mi dáva právo, ako poslancovi povinnosť, a osobne ako právo konať úplne slobodne.
Takže poslanci rozhodnú, rozhodnú, ako, ako budeme, ako budeme ďalej postupovať. Ja navrhujem, aby hlasovanie o tomto bode bolo v utorok o sedemnástej hodine. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho: „Pán predseda, v utorok o sedemnástej hodine hlasovanie.")

Vážený pán predseda, chcel by som vás poprosiť, či by sa – počkám, nech odíde pani kolegyňa – či by sa dalo všeobecným súhlasom posunúť, predhodiť náš teraz (reakcia prísediaceho poslanca: „sme dohodnutí"), my sme dohodnutí s predkladateľmi, ktorí teraz majú ísť, lebo my potrebujeme ísť na východ Slovenska na jednu akciu, je to tlač 1741 (reakcia predsedajúceho: „1741"), áno, je to 68 bod vlastne, je to zákon z 18. mája, vrátený prezidentkou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý by sme teda radi dali teraz na bod rokovania. (Reakcia predsedajúceho: „Teraz ho predradiť.") Hej, predradiť. (Reakcia prísediaceho poslanca: „My sme dohodnutí."). On je nejaký tretí v poradí, myslím, teraz, ale dali by sme ho teraz. Piaty.

Ospravedlňujem sa, pán predseda, som bol za stenou.
Vážení kolegovia, Národná rada schválila dňa 10. mája 2023 zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1809 z 29. mája 2023 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 26. mája 2023 č. 2991-2023-KPSR uviedla dôvody na vrátenie zákona a navrhla, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti 6 nasledovne:
1. Čl. V schváleného zákona sa vypúšťa.
Ostatné články sa primerane prečíslujú.
2. V doterajšom čl. X doterajšom 7. bode schváleného zákona sa v § 3 ods. 4 vypúšťa druhá veta.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 24a sa vypúšťajú.
3. V doterajšom čl. X v doterajšom bode 21 schváleného zákona sa v § 40j vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
4. Doterajší článok 13 schváleného zákona sa vypúšťa, ostatné články sa primerane prečíslujú.
Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor rokoval 13. júna 2023, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu dňa 7. júna 2023 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, keďže nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov rokoval dňa 13. júna 2023, avšak neprijal unesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Bol som určený za spravodajcu, ktorý bude informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzu Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som, ja by som potom ešte prečítal pozmeňujúci návrh nakoniec, ale chcel by som k tomuto zákonu, k tomuto vrátenému zákonu niečo povedať.
Tento zákon, tento zákon bol prijatý v súlade so všetkou legislatívnou čistotou v zmysle všetkých medzinárodných práv, v zmysle proste legislatívy a práv Slovenskej republiky a ozaj ak niekto vyčíta tomuto zákonu niečo, tak môže vyčítať iba to, že zavádza poriadok. To je oprávnená kritika a túto kritiku berieme, áno, ospravedlňujeme sa všetkým organizáciám, ktorým rušíme biznis na Slovensku, že zavádzame poriadok.
Viete, prečo je tento zákon neprijateľný? Z jednoduchého dôvodu. Všetci, ktorí ste v živote niečo mali dočinenia s nejakou stavbou, tak poznáte stavebníkov a poznáte stavebníkov, a tí majú životné skúsenosti. Väčšina stavebníkov sa stretla s takou zvláštnou, zvláštnou situáciou, ktorá je už viac-menej pravidlom na Slovensku, že akonáhle staviate, robíte nejakú stavbu, na ktorej je potrebná EIA, tak sa vám vždycky niekto ohlási. To ako v tých deväťdesiatych rokoch sa ohlasovali takí tí škaredí chlapci, tak teraz sa vám ohlasujú takí pekní chlapci, takí v golieroch, bielych, s kravatami, oni vás pekne upozornia, pošlú vám list, požiadajú vás a oznámia, že majú pripomienku a vy pripomienku pokiaľ nesplníte, tak máte problém a budú vám ťahať proces stavebného konania alebo prípravy na stavbu päť rokov, šesť rokov, sedem rokov. A pokiaľ, pokiaľ niekto si myslí, že nehovorím pravdu, tak máte hneď príklad pár kilometrov od nás, Bratislavčania poznajú, desať rokov autobusová stanica Nivy. To je výsledok toho, že nebol takto zákon urobený, ako je urobený dnes. Stanica Nivy. Je zaujímavé, že máme spústu organizácií a spústu organizácií vzniká, ktoré majú hlavne mimovládni a občianski združení, ktoré majú v predmete ochranu životného prostredia. Súhlasím, sám ich poznám veľa, ozaj robia neskutočnú prácu a zaujímavé, že väčšinou tí, ktorí tú prácu v skutočnosti robia a majú taký srdcový vzťah k ochrane životného prostredia, tí to robia z vlastných peňazí a z vlastných zdrojov.
A tá druhá skupina, ktorej presne vadí tento zákon, má, robí to takto. Začne sa stavba, ide proces, proces schvaľovania, územného konania, stavebného povolenia, je, celý proces beží, začne stavba, firma si zoberie úver, firma už má rozostavanú stavbu a zrazu bách, príde vám list, že mám zásadnú pripomienku. A vôbec nemusí ani povedať, že akú. Lebo ochrana životného prostredia. A viete, kedy končí záujem o ochranu životného prostredia u týchto ľudí, ktorí posielajú takéto listy? V momente, keď na účet nadácie cinkne nejaká už známa suma peňazí a zrazu je životné prostredie v poriadku. Zrazu nikomu nevadí, nikomu nevadí, že ochrana životného prostredia trpí. Čiže týmto zákonom, touto legislatívnou úpravou sme týmto šľapli, týmto sme šľapli na kurie oko.
Pani prezidentka vytýka viacero vecí. Údajne, že je tam rozpor s Aarhuským dohovorom. No neviem, čo viac sme mohli spraviť ako to, že sme pol roka, minimálne, možno trištvrte roka rokovali a rokovali so všetkými dotknutými organizáciami od ZMOS-u, asociácie a zamestnávateľské zväzy, združenie stavebníkov, únia miest a obcí, primátori Košíc a primátori Bratislavy a úplne posledný bol, myslím, že Chrenko sa volá, to je starosta mestskej časti Bratislava, kde na konci sa už s ním dohodli tie podrobnosti a všetkým tým zúčastneným sa vyšlo v ústrety. To boli stovky pripomienok. Tisícky hodín rokovaní. Sám som sa aj zúčastňoval. Neboli to príjemné veci, neboli to posedenia pri káve, ale tam sedeli skúsení právnici, ktorí ťažko bojovali o svoje pozície. A dohodli sme sa. A zrazu je tu vytýkaný Aarhuský dohovor. To znamená, že žijeme v dvoch svetoch. Máme dve slovenské republiky, máme dve ústavy, máme dva paralelné legislatívne svety. Keď sa jedná o poriadok, zrýchlenie procesu a keď sa jedná o to, aby sme sa konečne na Slovensku mali lepšie, ako sa máme, aby sa zrýchlila výstavba, aby sa skvalitnilo životné prostredie, tak porušujeme Aarhuský dohovor. Ale keď sa jedná o zákony ministerstva životného prostredia, ako sme to mali pred chvíľočkou tu, 15 minút pred rokovaním vlády príde mailom, cink, máte tu nejaký zákon. A keď sa prijíma reforma národných parkov, kde zákon prišiel 12 minút pred hlasovaním, opakujem ešte raz, 12 minút pred hlasovaním, Aarhuský dohovor neexistoval. To znamená, máme dva legislatívne svety a neviem o tom, že by boli dve Ústavy Slovenskej republiky. Že by boli dve medzinárodné dohody. Čiže dohody patria len tam, kde sa robí poriadok, kde sa poriadok, kde chceme, aby bol chaos a bordel, tam nikoho ten Aarhuský dohovor nezaujíma. Takže nie je to pravda, že všetky pravidlá legislatívneho procesu boli dodržané. Kto rozpráva ináč, klame.
Druhý bod. Že, že vraj nezosúlaďuje sa zákon o povoľovaní, posudzovaní vplyvov na životné prostredie so stavebným zákonom. Ľudia, veď to je nezmysel. Integrované konanie bolo základný pilier novej stavebnej legislatívy. A zase, keď si myslíte, že bolo dobre, že dobre ďalej žiť s legislatívou z roku ´67, že ju po 40, ešte viac, po 47 rokoch, že sa upravila stavebná legislatíva, tak potom prečo ste chodili s tými kľúčami na námestie, prečo chcete žiť, prečo chcete žiť v Európskej únii, prečo chcete, aby vaše deti žili v normálnom, demokratickom prostredí, keď chcete presadzovať zákony, ktoré sú z čias Husáka a totalizmu. Tak sa rozhodnite potom, na ktorej strane ste. Čiže nie je to pravda. Integrované konanie zavádza poriadok a čistotu, integrované konanie je v súlade so stavebnou legislatívou.
Tretí bod. A ešte je tu vytýkané v tomto bode, že sa vraj inšpekcia životného prostredia má stať orgánom príslušným pre integrované konanie. No tak povedzte mi, kolegovia, kto iný ako Slovenská inšpekcia životného prostredia? Ale ono to je, asi ten, kto to písal pre pani prezidentku, asi nevie o tom, ako funguje štruktúra ministerstva životného prostredia, pretože aj dnes Slovenská inšpekcia životného prostredia je súčasťou povoľovania stavieb. Dnes Slovenská inšpekcia životného prostredia dala povolenie na priemyselné prevádzky, chemické prevádzky, veľké skládky, veľké stavebné firmy, čiže dnes to robí. Tak komu to dáme? Správe Národného parku TANAP? Môžme aj im to dať. Možno sa to raz naučia.
Ďalej sa tu vytýka v tomto bode, že vraj sa odoberá ľuďom alebo účastníkom konania byť účastníkom konania, byť dotknutou osobou a nemá právo na odvolanie. Tak skúste si to prečítať, čo sa tam píše. Je tam 30-, 60-, 90-dňový systém na prihlasovanie svojich pripomienok. 30 dní, v 30-dňovej lehote, to je posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre verejnosť, 60 dní vyplýva zo samotného stavebného zákona a 90 dní to sú presne už tie náročné stavby, kde je nutné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tam je 90 dní. Tak kde sa zabránilo vstúpiť do toho konania a dať námietku a pripomienku? A tuná, tu je, v tomto bode sa skrýva celý problém. Ako pred chvíľočkou sme ochraňovali odpady a minule sme nejaké vidieky tu ochraňovali a neviem čo, tak teraz tu je ten celý problém. Prihlásiť sa s námietkou a rozporovať stavbu môže ten, ktorý sa prihlási v lehote 30, 60, 90 dní. Pani Pleštinská tu sedí, ten zákon pozná naspamäť, je to takto? Je to takto. Ten, ktorý sa v tejto lehote neprihlási, nemôže v budúcnosti vypaľovať toho stavebníka, a to je koreň celého problému.
Tak sa rozhodnime. Ideme vypaľovať, vrátime sa do deväťdesiatych rokov, alebo ideme normálnym, slušným, demokratickým a transparentným spôsobom rozvíjať Slovenskú republiku? Choďte na internet, pozrite si, ako vyzerali niektoré štáty južnej, južnej Ázie pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, s týmto sa vysporiadali. Južná Kórea bol chudobný štát, všetky tie štáty ázijské boli chudobné štáty. Takýto systém zaviedli, dnes sú v prvej desiatke najrozvinutejších štátov sveta, pretože si nenechali vypaľovať, vypaľovať spoločnosť.
Po tretie, smernica nevyžaduje v rámci zisťovacieho, nepovoľuje smernica posudzovanie vplyvov, čo sa, pardon, prepáčte, aha. Verejnosť sa nemôže zúčastňovať, nemať pripomienky v rámci posudzovania vplyvov. No ako chcete dávať pripomienky, keď sa ten proces posudzuje. Tie pripomienky sa dávajú vtedy, keď sa posudzovanie ukončí a vtedy dávate pripomienky k výsledku toho posudzovania, ale nemôžte sa hádať s učiteľkou, že či dal dobrú známku vášmu decku v škole, keď ten diktát alebo ten test opravuje. Už na začiatku sa idete hádať s učiteľom, že vám dal zlú známku, keď ešte ani nepozrel, ako ste tie otázky správne vyplnili alebo ako ste správne napísali diktát? Čiže nerozumiem tomu.
A ešte chcem vám povedať jednu dôležitú vec, aby som nezabudol, kam sa my rútime takouto legislatívou? Rútime sa, si predstavte, rútime sa tam, kam sa za chvíľočku ide rútiť celá Európska únia. Predvčerom bolo rokovanie na stálom zastupiteľstve v Bruseli, kľudne si to overte, meno nebudem hovoriť, ale zistite si, sme rozoberali, kde práve sa rozoberala táto otázka, otázka prehnaného aktivizmu, to nielen na Slovensku, to je v celej Európskej únii. A Európska únia si povedala, že tak už stačí, tento proces je prehnitý, ten dosiahol už svoj vrchol a musíme sa vrátiť k zdravému sedliackemu rozumu, a to nie preto, nie preto, že by, že by sa išlo robiť niečo zlé, ako, ako teraz sa snažíme niečo vyriešiť, ale preto, lebo Európska únia umiera na krásu. To je základný odkaz rokovania v utorok, alebo v stredu na stálom zastupiteľstve v Bruseli. Tým, že umierame na krásu a tým, že prehnaný aktivizmus je zastaviť všetko, tak firmy čoraz viac sa obracajú na, do tretích krajín, ale hlavne firmy odchádzajú nám hľadať všetky zdroje do Číny. Čína sa stane lídrom nie preto, že sú šikovnejší, ale preto, že my sme neschopní. Pretože si necháme zastaviť všetko, všetko na čo aspoň trošku máme, tak nechám si to zastaviť, lebo politika, lebo voliči, lebo hlasy a o desať rokov budeme prosiť Čínu, aby nám poslala aspoň niečo? Dajte nám aspoň trošičku hnojív, pani Čína. Veď, kde sme sa to dostali?
A to isté sa deje na Slovensku. Viete, kvôli čomu nemáme, nemáme baterkáreň neďaleko Bratislavy za 400 miliónov? Lebo prehnaný aktivizmus. Tu sme prišli o 400-miliónovú výrobu bateriek na Slovensku. Mohli sme mať k tomu nejakú výrobu elektrickej energie, lebo však vieme, v Košiciach je najväčší problém teraz, že budeme musieť postaviť nejaký zdroj elektrickej energie, veď dnes už nemusíme stavať Mochovce. Sú malé atómové elektrárne, ozaj dnes je technológia tak, tak vyspelá, že by sme sa mohli posunúť o desiatky rokov dopredu. Nie, my sme ho vyhnali, toho investora, z Nemecka a poslali sme ho do Čiech. A v Čechách dal 400 miliónov, viete, koľko je 400 miliónov? To je pol percenta HDP, poslali sme takto preč, lebo my sme múdrejší, pápežskejší ako pápež.
Ďalej pripomienka, že sa, že sa na námietky doručené po lehote neprihliada, tak to už som vysvetľoval predtým a si myslím, že, že asi, asi dáte za pravdu. Ja vám to poviem na inom príklade. Ja som to už viackrát vysvetľoval iným ľuďom. Pokiaľ toto je pravdou, že sa na námietky neprihliada, je to vážny legislatívny proces, tak potom musíme zrušiť zákon na ochranu spotrebiteľa, to je presne to isté. Keď si kúpite televízor a máte dva roky záruku a vy prídete o dva a pol roka, poviete, že chcem, uplatním si reklamáciu. A oni vám povedia, no nemôžte, lebo to je dva roky záruka, ale ja ho chcem. Ja som ho nepoužíval, keby ste predávali televízory, vyjdete každému jednému v ústrety? Viete, čo za anarchia na Slovensku bude? Čiže vrátim sa naspäť, toto je vyložene argument pre to, aby sa našiel dôvod, prečo to, prečo to neschváliť.
A čo sa týka, posledný bod je, že vypustíme za kompetencie ministerstva životného prostredia v oblasti územného plánovania. Kolegovia, ako ja nie som právnik, ja som obyčajný veterinár, chlapec z dediny, ale ministerstvo životného prostredia nikdy kompetencie v územnom konaní nemalo. Prosím vás pekne, kto ho malo? Okresný úrad mal kompetencie, čiže ministerstvo vnútra a nie ministerstvo životného prostredia. O čom sa tu bavíme? Umelo vytvorený problém, veľká bublina? Lebo nejaká naša skupina ľudí nezarobí peniaze? Veď si povedzme pravdu. Povedzme si pravdu, o čom to je.
A ozaj som veľmi sklamaný a dokonca pobúrený aj včerajším konaním bývalého štátneho tajomníka Kiču. Pýtam sa, akým právom tento pán rozposiela všetkým oľaňákom esemesky, zastavte to. Esemeska plná klamstiev a lží. Ani jeden argument, čo píše Kiča v tej esemeske, nie sú pravdivé. Ak podľahnete tejto demagógii, tak potom sa zodpovedajte pred tým, čo po vás ostalo. Chcete mať demokratický a transparentný štát? Chcete byť ten symbol boja proti korupcii, alebo chcete byť nástrojom preto, aby úzka skupina ďalej vypaľovala ľudí, ktorí chcú rozvinúť Slovensko, aby sme konečne žili v normálnom prostredí, aby naše deti neodchádzali do zahraničia. Koľko z vás má deti v zahraničí? Ja mám takisto, volám ho, poď naspäť domov. Pýta sa: Oci a prečo? Nie som poľnohospodár, takže, asi aj pole nemáme, ale povedz mi, prečo. Prečo ten Londýn sa vie o mňa postarať a tá Slovenská republika, ktorá mi dala jasle, materskú, základnú, strednú a vysokú školu, ktorá mi dala obrovské peniaze na to, aby som vyštudoval, ja tie peniaze chcem tomu štátu vrátiť, ale nech mi vytvorí podmienky. Nie, my ideme úzkou skupinou aj tie posledné naše deti, ktoré majú vysoké školy, ktoré sú vzdelané, vyhnať vonku, pretože my máme tu pár desiatok ľudí, ktorí chcú zarábať obrovské peniaze na vypaľovaní slušných a poctivých ľudí.
Ďakujem pekne.

Jaro, ja plne súhlasím so všetkým, čo si povedal, a iba podčiarknem to, čo predvádza tieto tri roky ministerstvo životného prostredia pod Budajom a týmto Kičom, to je len znôška klamstiev. Dávajú nám sem veci 12 minút pred hlasovaním. Rozsiahle zmeny, ktoré na konci dňa vždy vypália, že sú v prospech niektorých lobistov, pred chvíľou sme tu počuli, ako chceli ovládnuť odpadový biznis. Vieme, ako to dopadlo s tými PET fľašami, to je tiež nastavené pre úzku skupinu ľudí a vždy tomu dajú vzletné názvy, ako ide o záchranu životného prostredia, pritom ide len o presadzovanie záujmov úzkej skupiny ľudí napojených na mimovládky, má im cúvať poľnohospodárstvo, priemysel, všetko chcú pozatvárať, všetkým ľuďom chcú zakázať, aby normálne mohli fungovať. Eurofondy si nastavili tak, že vlastne vždy sa čerpali eurofondy na to, aby sa niečo postavilo, buď cesty, železnice, nie, čo oni nastavili, eurofondy na to, aby nám zakázali chodiť do lesa a zakonzervovanie, vlastne to je ten zmysel. A divím sa jednej veci, pretože aj v tej predošlej, v tom predošlom bode, čo sme tu rozoberali, ty si povedal, že, že ako neskutočne zavádzajú klamstvami títo úradníci z ministerstva, toto keby robili v americkom kongrese, tak majú okamžite na krku stíhania, pretože ty nemôžeš ústavný orgán takýmto spôsobom zavádzať a je úplný, úplný nonsens a vrchol, keď jednoducho z oficiálnych takýchto dokumentov nie sú dávané reálne podklady na rozhodovanie poslancom. To je proste škandál a verím, že po septembri sa na to rovnako bude polícia pozerať, ako sa pozerali, keď tu chceli hovoriť, keď sa v minulosti PPP projekty riešili, že boli nadhodnotené čísla vlastne áut, ktoré po tých cestách mali chodiť. To, že nás tu zavádzajú od prvého dňa do posledného, hádžu nám to v skrátených legislatívnych konaniach, tak verím, že už každý vie, o čo im tu ide.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán predseda výboru. Ja sa musím s tebou úplne stotožniť, aj s tvojím vyjadrením. Mňa len zaujala tá poznámka k medzinárodnému Aarhuskému dohovoru, presne. Ak by sme mali stotožniť s tou námietkou pani prezidentky, tak by sme museli skonštatovať jednu vec, a to, že všetky návrhy poslancov, ktoré súvisia so životným prostredím a ktoré boli zákonnou cestou pri dodržaní všetkých podmienok predložené a prerokované v Národnej rade, tak sú v rozpore s týmto dohovorom. Akože všetky doteraz predložené návrhy. Problém by teda nebol v predmetnom konkrétnom prípade, ale v celkovom nastavení predkladania návrhov zákonov, a to doteraz nenamietala ani pani prezidentka, a chcem poukázať, že toto právo nám vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A v rozpore s týmto dohovorom, s týmto Aarhuským dohovorom by potom bola aj predkladaná kvázi „reforma národných parkov" či každý návrh, ktorý tu máme z rezortu životného prostredia, keby sme išli touto logikou. Čiže toto sa mi nepáči, tento dvojaký meter, že na jednej strane my keď tu ideme zjednocovať legislatívu, lebo my sme spolu dávali dve tlače – 1498 a teraz túto 1505, ktorá bola vrátená pani prezidentkou. Tá stavebná legislatíva bola podpísaná pani prezidentkou, čo veľmi úzko súviselo s tvojou 1505, ale hovorím o tej logike, že tu je dvojaký meter. No keby sme sa mali týmito pripomienkami pani prezidentky orientovať, tak potom všetky tie návrhy z minulosti by boli v rozpore s týmto návrhom. Ako ja už nemám na to ani slov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Jaro, za tvoje vystúpenie, možno by som ťa poopravila, že ministerstvo životného prostredia malo kompetenciu v oblasti územného plánovania a stavebného úradu, keď malo špecializovanú štátnu správu. Malo obvodný úrad, okresný úrad a na obvodnom úrade ja som robila skoro šesť rokov vlastne v tejto špecializovanej štátnej správe. Potom sa to prenieslo na okresné úrady a preneseným výkonom štátnej správy na obce. Čiže v tomto období bola, bola vlastne tá špecializovaná štátna správa. Samozrejme, zákon 50/1976 Z. z. je už niekoľkokrát novelizovaný a nezodpovedá požiadavkám tejto doby, určite starostovia, primátori, predsedovia vyšších územných celkov vedia, čo všetko si musia, akú tortúru podstúpiť, aby vybavili stavebné povolenie, a potom je to možno problém aj pri čerpaní štrukturálnych fondov. Keď sa pôjdeme pozrieť do Poľska, tam je ten celý proces oveľa jednoduchší, a preto aj čerpanie štrukturálnych fondov je na inej úrovni ako na Slovensku.
My sme pripravovali novú paradigmu v oblasti územného plánovania s stavebného poriadku, od začiatku som sa vlastne zúčastňovala na všetkých stretnutiach, ktoré sa robili na úrade pána podpredsedu vlády, bývalého, Holého, čiže takisto aj tu s kolegyňou Ankou Zemanovou, samozrejme, nikdy sa nedá spraviť úplne maximum, aby sme všetci boli spokojní, ale bol to dobrý kompromis a život ukáže. Od 1. 4. 2024 bude celkom nový systém a keďže tú 1505 by sme neschválili, tak potom celý úrad bude mať problém a nielen úrad bude mať problém, ale, samozrejme, aj tí ľudia, ktorí budú potrebovať stavebné povolenie, a to sú naši, stále hovoríme developeri, ale to sú stavebné firmy a od toho závisí rozvoj Slovenska, čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)