94. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecne rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Áno. Nie. Áno. Nie. (Reakcia z pléna.) Neviem. Nevadí. Čiže jediný v rámci rozpravy prihlásený je pani poslankyňa Mierna ako navrhovateľ.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo.
Cieľom tohto zákona je pomôcť samosprávam v tom, aby mali príjem z cestovného ruchu. Určitú časť toho príjmu a výška toho by bola určená vlastne VZN-kom, ktoré by schvaľovali samosprávy. Som za to, aby tá výška, ktorá by bola určená a priradená k cene lístku, bola aj nulová, ale teda bola vo výške desať centov alebo maximálne päť percent z ceny vstupného. Cieľom by bolo, samozrejme, aj zistiť návštevnosť na týchto podujatiach a mať určitú databázu o tom, aby samosprávy mohli mať informácie, aké, koľko návštevníkov navštevuje jednotlivé kultúrne spoločenské športové podujatia v ich samospráve. Cestovný ruch zahŕňa omnoho širší obsah činností ako je len ubytovanie. Sú to mnohé aktivity, ktoré sú hlavným dôvodom preto, aby návštevník, turista, prišiel práve do danej lokality. Títo návštevníci využívajú širokým spôsobom verejnú infraštruktúru daného regiónu. Cesty, doprava, produkujú odpad a podobne. To všetko sú oblasti, ktorých budovanie a údržba si vyžaduje veľké náklady do rozpočtov samospráv.
Okrem dane z ubytovania však tento rozsiahly sektor neprispieva do rozpočtov samospráv napriek tomu, že na vytváranie podmienok pre jeho úspešný rozvoj a prevádzku samosprávy a špecializovanej organizácie cestovného ruchu sa vynakladajú veľké prostriedky. Je preto potrebné vytvoriť touto miestnou daňou zdroj príjmov pre samosprávy a oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré získajú zdroj pre financovanie a skvalitňovanie tejto oblasti a zlepšovanie infraštruktúry, ktorá slúži cestovnému ruchu aj miestnym občanom. Vytvára sa tiež motivácia pre samosprávy aj miestnych občanov podporovať rozvoj turizmu vo svojej obci a meste, keďže cestovný ruch takisto priamo vytvára zdroje potrebné na skvalitňovanie kvality života a úrovni infraštruktúry v danom meste a regióne. Tieto zdroje sa predpokladajú tak ako daň z ubytovania a zdroje, ktoré sa budú zároveň využívať na posilnenie príjmov oblastných organizácií cestovného ruchu v regiónoch, ktoré ich využívajú na marketing v regióne, tvorbu produktov cestovného ruchu a investície do infraštruktúry cestovného ruchu v regiónoch.
Samosprávy podľa platných zákonov majú možnosť vyberať si daň z nehnuteľnosti, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za výherné hracie prístroje, daň za vjazd a výjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a daň za jadrové zariadenia. To znamená, že cestovný ruch neprispieva do, nemôže prispievať, nemá právny rámec na to, aby mohol prispievať do rozpočtov miest a obcí. A máme za to, že je to významná časť ekonomiky Slovenskej republiky. A, tak ako aj v iných štátoch, by bolo dobré, keby samosprávy prirážkou k cene teda lístku, ktorý je určený na vstup na tieto podujatia, mohli s ňou disponovať a tieto peniaze potom použiť na rozvoj cestovného ruchu.
Som náchylná aj k tomu, lebo teda v zákone je uvedené tak, mám tu znenie v § 76c sadzba dane: „Sadzbu dane určí obec v percentách z ceny vstupného alebo ceny za návštevu, alebo užívanie zariadenia podľa § 76 za osobu alebo skupinu osôb, maximálne však 5 % z tejto ceny a minimálne 10 centov z tejto ceny." Keď som sa rozprávala s poslancami, skôr ako som to vlastne tam, teda potom ako som tento návrh predložila, tak aj jednotliví zástupcovia samospráv hovorili, že by teda privítali, keby tam bola aj nulová sadzba. To znamená, keby sa niektoré samosprávy rozhodli, že to nebudú zdaňovať, ale teda určite samosprávy by mali prijatím tohto, novely tohto zákona právny rámec na to, keby sa dohodli na zastupiteľstve a takto, takto by to prijímali.
Tento zákon by nadobudol účinnosť od 1. januára 2024. To znamená, že na decembrových zastupiteľstvách by mohli cez VZN-ko samosprávy prijať sadzbu dane na tieto kultúrne, spoločenské a iné podujatia, ktoré sa v ich intraviláne konajú.
Ďakujem pekne za slovo.

Dve faktické. S prvou pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa, ja viem, že si bola primátorka, ale po roku 2004. V roku 2004 bola veľká fiškálna reforma financovania samosprávy a v tomto roku bol aj zrušený zákon, ktorým, ktorý dovtedy riešil výnos dane a ustanovoval miestnu daň a miestne poplatky. A vtedy to už bolo, vtedy to bolo. Bolo to už zavedené v samosprávach a bolo to zrušené z toho dôvodu, že vlastne ide o dvojité zdanenie. Lebo každý ten podnikateľ, ktorý podniká aj v takejto oblasti cestovného ruchu alebo aj v rôznych tých aktivitách, o ktorých si hovorila, tak odvádza svoju daň zo svojej činnosti a z tej dani z príjmov, tá je súčasťou príjmu štátneho rozpočtu. A ak by obec zavádzala takúto novú daň, tak vlastne je to duplicitná, duplicitná daň. A z toho dôvodu bol, nebola zavedená v novom zákone, ktorý začal platiť od roku 2004. Takže, žiaľ, tento návrh nebudeme my ho vedieť podporiť aj z tohto dôvodu, že je to zavádzanie novej dane, ale aj to, že by to bolo dvojité zdanenie, aj keď ten úmysel nepochybne je dobrý, nájsť nejaké ďalšie zdroje pre samosprávy, aby mali dofinancované tieto aktivity.

Pán poslanec Viskupič.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyňka Anka Mierna, ak niečo nepomôže cestovnému ruchu, no tak to určite bude nová daň. Nová daň vo finálne tak nepomôže ani samotným samosprávam. Za SaS-ku jasne poviem, že sme proti zvyšovaniu daní, aj preto tento návrh nemôžme podporiť. O turistický ruch sa treba uchádzať ponukou, službami, pohostinnosťou, tak, aby turisti nechali v regióne viac peňazí, napríklad návštevou historických pamiatok vo vlastníctve obcí alebo teda nechali peniaze v reštauráciách, ktorá zamestnáva miestnych ľudí, alebo aby boli dlhšie ubytovaní a zaplatili si teda miestnu daň z ubytovania. Toto je tá cesta, ako môžu aj samosprávy mať viacej peňazí z cestovného ruchu. No ale kam sme sa dostali, a ten úmysel nespochybňujem, samozrejme. A to je presne, zasa sme raz pri prorodinnom balíčku, ktorý jednoducho zobral samosprávam stovky miliónov a uvrhol ich do tejto situácie. Igor Matovič sa tvári, že proste rozdáva, je ten deduško a proste na samosprávach nechal toto, aby museli takto za každú cenu proste zvyšovať dane, hľadať cesty ďalších príjmov. Málokto to vie, ale pre napríklad, čo je odvod dane z príjmu fyzických osôb pre jún, to znamená príjem samospráv, je nižší ako bol vlani. Samosprávy skutočne dostali menej peňazí ako vlani. Popritom tu máme 12-percentnú infláciu. A jednoducho núti tie samosprávy, bohužiaľ, proste konať aj takto. Áno, zvyšujú tie dane. Ale celé to pochádza od toho jedného zlého rozhodnutia, ktoré roztočilo celý tento kolotoč úprav, opráv, zákonov, zvyšovania daní a všetkého. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dovoľte, aby som privítal na balkóne študentov zo Sniny. (Potlesk.)
S reakciou na faktické pani poslankyňa Miera.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som hovorila, že v druhom čítaní by sme pozmeňovákom dali tak, aby tá daň vôbec nemusela byť vyberaná. Takže to by tie pripomienky, ktoré som mala teraz v tých dvoch faktických poznámkach, by boli zadosťučinené. Vrátim sa k tej prvej, že teda dvojité zdanenie. Ja si myslím, že častokrát, nie myslím si, ale určite viem, že častokrát nielen podnikatelia, ale aj iné subjekty organizujú takéto kultúrne, spoločenské podujatia, môže to byť aj samospráva. A teda máme za to, že teda tých desať centov k tomu lístku by nebolo také likvidačné, ale v každom prípade by sa, by sme mali databázu alebo samosprávy o tom, aká je tam návštevnosť. Zoberte si, či sú to, ja neviem, rôzne futbalové alebo hocijaké iné podujatia, ktoré by boli, aj kultúrne, mohli by sme tú databázu o návštevníkoch, ktoré sa medziročne tam, ktorí sú tam, by teda tá samospráva mala. To je jedna vec.
Druhá vec, nemyslím si, že by to bolo až také v malých obciach a mestách, že by to bol až taký zásadný príjem do toho rozpočtu. Myslím si, že by to bolo zaujímavé pre veľké mestá. Viem si predstaviť krajské mestá, ktoré konajú, ktoré organizujú veľké podujatia. Zoberme si trebárs, teraz keď bol koncert, neviem, koľko tam bola teda vstupenka, ale keď by sa k tomu prihodilo jedno euro len, tak koľko hovorili, že, tuším, 40-tisíc bol počet návštevníkov tam na tom, tak potom do rozpočtu mesta Trenčín by pribudlo 40-tisíc eur len za takéto podujatie. A teda myslím si, že teda či už niekto si kúpi ten lístok, lebo tie lístky majú úplne inú cenu ako keď jeden a pol eura alebo tak. A teda tam by samospráva sa rozhodla, že tú daň tam nedá. Ale v prípade vstupeniek, ktoré sú 40, 50, 80, 90 aj viac euro a teda ozaj by tam dali jedno euro naviac, tej samospráve by to pomohlo. Lebo teda každému mestu by 40-tisíc bolo zaujímavé. Takže to k tomu. A teda nebudem teraz sa vracať k tomu daňovému bonusu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka ešte?