94. schôdza

Samozrejme. Ďakujem pekne. Ja by som, už som tu mal aj niečo pripravené, ale teraz na záver ste mi trošku vybili poistku s tými tankmi, lebo, samozrejme, na to, aby na Slovensku fungovali verejnoprávne médiá a demokracia, tak, žiaľ, musíme podporovať v časoch, kedy u našich susedov beží aj vojna, aj systém obrany tohto štátu, takže to len na margo, čo ste povedali na záver.
Vás hlavný message tohto vystúpenia bolo, že poďme si pomenovať, čo je verejnoprávnosť. Ja už keď toto počujem a z úst politikov, tak viem, že celé vystúpenie bude veľmi nekonkrétne, pretože v prvom rade pomenovať si, čo je verejnoprávnosť alebo čo od verejnoprávnej inštitúcie chceme, o tom hovorí zákon o RTVS, tam sú jasne dané úlohy. Ak myslíte, že treba tam niečo pridať alebo niečo podobné, stačí teda navrhnúť v pléne. My sme v rámci reformy RTVS navrhovali aj nejaké veci v digitálnej oblasti, ale v prvom rade nemyslím si, že politici sú tí, ktorí by mali v tejto chvíli hovoriť, čo má a čo nemá RTVS vysielať. Čiže toľko k tomu, k tej podstate vášho vystúpenia.
Zároveň ale musím akože oceniť aspoň v pozitívnom duchu, že ste sám priznali, že vám chýbala 20 rokov politická odvaha robiť niečo s koncesionárskymi poplatkami. To je fakt. Jednoducho toto je veľká chyba bývalých vlád, že žiadnym spôsobom nezaviedli aspoň valorizačný mechanizmus, a tým pádom sme sa dostali do situácie, kedy boli úplne, ale úplne nedostatočné. Naopak, skôr ste pristúpili k tomu, že počas vášho uplynulého funkčného obdobia ste oslobodzovali ďalšie skupiny obyvateľov od platenia koncesií bez akejkoľvek náhrady, a tým pádom ešte väčšiu sekeru v rozpočte RTVS ste zatínali.

Ja len veľmi konkrétne. Pán kolega, keď nechcete rozumieť, tak alebo nie ste schopný, alebo neviete, ja sa v tom nechcem rýpať, to je váš problém. Zákon napríklad nehovorí o tom, koľko hodín má RTVS vysielať a na koľkých programoch. Či to bude jeden, dva alebo štyri. Viete veľmi dobre, že tá RTVS musela teraz jeden konkrétny, konkrétny kanál zrušiť, preto hovorím ešte raz, zákon nehovorí o tom, na koľkých kanáloch tá RTVS teda musí vysielať, a to by sme si práve mali pomenovať, že až pokiaľ alebo koľko, alebo s akou problematikou, alebo ako majú byť zamerané tie kanály, viete, toto sú veci, ktoré som mal na mysli. Pán kolega, nuž, čo už s vami, doštudujte si to.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, budem krátka, lebo naozaj už cítim, že tu veľmi dlho čakáte na svoje vystúpenie.
Ja by som chcela na záver zhodnotiť túto diskusiu a ja ju považujem za podnetnú. Padlo tu veľa návrhov a ja vlastne z pozície ministerstva kultúry chcem len poprosiť pri hlasovaní, aby sme si uvedomili, že ten zákon má vstúpiť v platnosť 1. júla 2023, tak je veľmi dôležité, aby sme na toto mysleli, lebo tento zákon úzko súvisí s tým, že my sme v tejto chvíli robili prednotifikáciu štátnej pomoci a, samozrejme, môžme potom realizovať ďalšie kroky až keď zákon vstúpi po podpísaní pani prezidentky v platnosť. Takže to je jedna z takých kľúčových a dôležitých prosieb.
Potom tu zaznela téma transferu, že je to transfer, ktorý pôjde cez kapitolu ministerstva financií. To len chcem informovať, že sme sa dohodli s ministerstvom financií, že tento transfer pôjde cez kapitolu ministerstva kultúry, aby aj do budúcna malo RTVS partnera v ministerstve kultúry. Tak to je taká úprava, o ktorej sme diskutovali v priebehu týchto dní a týchto týždňov.
Ďalej len by som povedala, že aj my máme v programovom vyhlásení v rámci, v rámci oblasti kultúry, že to je jedna z priorít, aby sme doriešili túto tému, aby sme nastavili spoluprácu s RTVS tak, aby mohla plynule fungovať, lebo, samozrejme, že finančná čiastka, ktorá je od 1. 7., tak je v tejto chvíli na účte, za chvíľu na účte ministerstva kultúry a môže byť vlastne pustená do RTVS až po notifikácii. Takže toto sú naše teraz veľmi kľúčové priority ministerstva kultúry. A keď hovoríme o tom navýšení, tak áno, pokiaľ viem, tak vláda schválila v apríli tohto roka 0,15 po tej diskusii, ktorá zaznela, a padli tu dva návrhy 0,17 a 0,19. Tie čísla, ktoré padli tu, sú správne. Pri 0,15 je to okolo 163, pri 0,17 je to okolo 183 a okolo 200 miliónov je to pri 0,19, teraz hovorím len o príspevku, nehovorím o čiastke z reklamy a z iných príjmov. Podľa informácií, ktoré ja mám z RTVS, tak, samozrejme, pre nich tá čiastka 0,15 je skutočne ani nie stabilizačná, takže ja veľmi podporujem iniciatívu navýšenia tohto percenta z 0,15 aspoň na 0,17. Lebo aj podľa podľa vyjadrenia RTVS 0,17 už môže znamenať nielen stabilizáciu, ale mierny, mierny rozvoj a asi 0,19 znamená ďaleko výraznejší rozvoj. Takže to je už v tejto chvíli na vašom rozhodnutí, k čomu sa prikloníte, ale, samozrejme, zaznela tu aj veľmi kľúčová téma, a to je zodpovednosť za štátny rozpočet, tak to je, to v tejto situácii, myslím, že je aj tiež jeden z kľúčových pohľadov na podiel z HDP.
Ďalej ešte len taká poznámka. Áno, o RTVS sa hovorí veľmi, veľmi dlho, sú na ňu kladené veľké, dlhodobo veľké požiadavky, ale zároveň vieme, že vždy prichádzala RTVS o nejaký príjem, lebo vždy sa zákonmi niečo menilo, a tým pádom bola nevyhnutná pomoc zmluvou so štátom. Tak ja dúfam, že v tejto chvíli táto suma navýšená aspoň na 0,17 pomôže zastabilizovať RTVS a že sa jej aj týmto spôsobom cez štátny príspevok podarí byť stabilnejšou. Podarí sa jej byť predvídateľnejšou, lebo nehovorili sme tu ešte o jednej veľmi dôležitej veci, a to je v RTVS dlhodobé plánovanie. Tak jak v celej kultúre a umení, a to vieme tí, ktorí sa tomu venujeme, že tu potrebujeme mať nielen predvídateľnosť, ale potrebujeme veľmi dlhodobo plánovať akékoľvek projekty a myslím si, že aj pre RTVS je veľmi dôležité už dneska vlastne uvažovať o tom, čo aj určite robia, aká bude ich programová štruktúra na ďalšie roky, takže pre nich bude veľmi dôležité, aby vedeli, s akou výškou štátneho príspevku pracujú, lebo vtedy môžu ísť do rozvoja, keď vedia, aká je ich perspektíva v ďalších rokoch.
Samozrejme, veľmi sme málo dotkli, a to je téma investície, teraz skôr myslím naozaj o tých technológiách, ktoré ste hovorili. Pozeráme na výškovú budovu všetci asi s veľkým smútkom, lebo to je dlhodobý problém, ale ten tu len otváram, lebo cítim, že je to téma, o ktorej by sa malo hovoriť, a ja predpokladám, že po voľbách sa aj táto téma začne riešiť. Lebo to takéto bezvládie vo vzťahu k tejto budove nie je veľmi dobré a to si myslím, že by mala byť do budúcna tiež jedna z kľúčových tém, ktoré sa otvoria. Lebo predsa je to priestor, je to lukratívny priestor, sú v okolí výškovej budovy veľmi lukratívne priestory a malo by sa uvažovať o tom, čo s tým priestorom sa bude robiť.
Takže ja keď to uzavriem, ja vám veľmi pekne ďakujem za tú diskusiu, budem veľmi rada, keď sa zákon o RTVS prijme a budeme môcť realizovať ďalšie kroky v súvislosti s nastavením spolupráce s RTVS. Hovorím, jedna je od 1. 7. a zároveň, aby sme vedeli pri príprave rozpočtu na rok ´24 zohľadniť to navýšenie, o ktorom hovoríte a ktoré, keď bude určená výška, tak budeme vedieť aj nastavovať rozpočet ministerstva kultúry.
A možno posledná poznámka, ktorá tu zaznela, tak jak viaceré rezorty sú podfinancované, tak to už od pani poslankyni Kozelovej zaznelo, to podfinancovanie je aj v oblasti kultúry, tak ja verím, že aj touto diskusiou sa môžme rozprávať aj o tejto téme. Lebo nie je to len RTVS, zaznelo tu aj TASR, ale sú to aj iné oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ktoré by si zaslúžili takúto pozornosť, ako dnes venujeme RTVS.
Tak to je za mňa všetko. Veľmi pekne vám ďakujem za diskusiu, aj za to, že ste ma počúvali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní už spomenutý vládny návrh zákona.
Vláda Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh zákona s cieľom zabezpečiť úpravu niektorých ustanovení, pri ktorých z aplikačnej praxe vyplynula potreba ich doplnenia. Zároveň ale návrh zákona obsahuje aj body, ktoré reagujú na neformálne upozornenia Európskej komisie, a následne spresňuje niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/1972, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronických komunikácií.
Boli sme oboznámení so spoločnou správou gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a súhlasíme so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Ale taktiež odporúčame schváliť aj body 5, 8 a 10 spoločnej správy výborov, ktoré boli schválené ústavnoprávnym výborom.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu a schválenie tohto vládneho návrhu v druhom čítaní a následné postúpenie do tretieho čítania. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1585, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, vydal túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1638 z 18. apríla 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výboru pre hospodárske záležitosti a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes pred vás predstupujem, aby som vás požiadal o podporu dvoch nových zákonov venovaných ochrane práv spotrebiteľov.
Tým prvým je vládny návrh zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho cieľom je upraviť požiadavky na bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov, povinnosti hospodárskych subjektov pri výrobe, dovoze, distribúcii a predaji výrobkov, dohľad nad trhom s výrobkami a výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch v rámci Európskej únie v súlade so smernicou EÚ o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernica č. 2001/95/ES.
Táto regulácia sa označuje ako záchranná sieť pre výrobky. Vzťahuje sa na všetky výrobky určené pre spotrebiteľov, ktoré, pre ktoré nejestvuje špecifická právna úprava. Z pohľadu ochrany života a zdravia spotrebiteľov ide o dôležitú právnu úpravu, ktorá sa vzhľadom na svoje obsahové a procesné osobitosti vyčleňuje zo zákona o ochrane spotrebiteľa do samostatného zákona.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá ani sociálne vplyvy. Predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1583) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1637 z 18. apríla 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 788 z 8. júna 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 453 z 8. júna 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú, vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákonu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1583) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorú gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 477 z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje revíziu spotrebiteľského práva v Slovenskej republike, dopĺňa transpozíciu troch nových smerníc Európskej únie o ochrane spotrebiteľa, reaguje na vývoj v oblasti digitalizácie.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov. Súčasná úprava sa dopĺňa o prostriedky nápravy, ak sa spotrebiteľ stane obeťou nekalých obchodných praktík, posilňuje sa transparentnosť pri nakupovaní na online trhoch, ochrana pri nevyžiadaných návštevách v domácnostiach spotrebiteľov, pred falošnými spotrebiteľskými recenziami alebo pred umelým navyšovaním cien pred zľavovými akciami a výpredajmi.
Návrh zákona má cez inštitúty tzv. druhej šance motivovať obchodníkov, aby spory so spotrebiteľmi riešili predovšetkým dohodou. Obchodníci, ktorí dobrovoľne alebo v spolupráci s orgánmi dohľadu ukončia porušovanie právnych predpisov, nebudú dodatočne sankcionovaní zo strany štátu, ak vykonajú nápravu v prospech poškodených spotrebiteľov. Vďaka druhej šanci spotrebitelia rýchlejšie dosiahnu nápravu a odškodnenie bez potreby správnych a súdnych konaní.
Zároveň sa vypúšťajú viaceré povinnosti obchodníkov, ktoré nemajú základ v práve Európskej únie a predstavujú neopodstatnený tzv. goldplating.
Chcel by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa vám poďakovať za konštruktívne diskusie po prvom čítaní a vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Najviac diskutovanou otázkou bola právna úprava reklamácií. Verím, že sa nám spoločne podarilo nájsť riešenia, ktoré ešte viac posilnia právnu istotu spotrebiteľa. V zmysle pozmeňujúceho návrhu gestorského výboru sa konkretizuje tzv. primeraná lehota na vybavenie reklamácie, ktorú zavádzajú nové smernice Európskej únie, pričom sa nadväzuje na súčasnú 30-dňovú lehotu.
Druhým diskutovaným problémom bola nezávislosť a nestrannosť odborných posúdení vád, ktoré sú rozhodujúce, ak obchodník odmieta svoju zodpovednosť za vady. Ak osobu, ktorá má vydať odborné posúdenie, vyberá a platí výlučne obchodník, oslabuje sa nezávislosť a nestrannosť odborného posudku. V pozmeňujúcom návrhu sa preto dopĺňa nové právo spotrebiteľov brániť sa proti neuznanej reklamácii vlastným znaleckým posudkom alebo stanoviskom akreditovanej skúšobne, po predložení ktorého obchodník nebude môcť reklamáciu opakovane zamietnuť a súčasne bude povinný preplatiť spotrebiteľovi náhrady i náklady na odborné posúdenie.
Druhou možnosťou pre spotrebiteľa bude brá... bude obrátiť sa v prípade sporu z reklamácie na subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ktorým je napr. Slovenská obchodná inšpekcia alebo spotrebiteľské organizácie. Ak sa spotrebiteľ a obchodník nedohodnú na osobe, ktorú požiadajú o odborné vyjadrenie, bude ju môcť vybrať subjekt ARS, čiže alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov. Náklady na odborné vyjadrenie by mal v tomto prípade znášať primárne obchodník. Ak sa však odborné vyjadrenie preukáže... ak však odborné vyjadrenie preukáže zodpovednosť spotrebiteľa za vadu, bude si môcť obchodník voči spotrebiteľovi uplatniť nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli.
Návrh nového zákona o ochrane spotrebiteľa má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1584) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1634 z 18. apríla 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, teda ústavnoprávny výbor uznesením č. 789 z 8. júna 2023 a výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 468 z 24. mája 2023, ako aj výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 454 z 8. júna 2023. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať v bodoch 1 až 47 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1584) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 478 z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega, že sme mohli zmeniť tento, toto poradie.
Kolegyne, kolegovia, v rámci môjho vystúpenia chcem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý sa týka výhradne potravín a úpravy, úpravy podmienok, čo sa týka, čo sa týka zverejňovania akcií a nakladania s cenami počas týchto akcií. Tento zákon, tento pozmeňujúci návrh bol odkonzultovaný s kolegami z ministerstva hospodárstva, čiže jedná sa o to, aby ten zákon bol vykonateľný aj v sekcii potravinárstva.
Čo sa týka odôvodnenia, sú tam tri body. Prvý bod je o tom, že, že povinnosť uviesť v každom oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu sa nevzťahuje na tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze. To znamená, ináč povedané, pokiaľ, pokiaľ sa predávajú čerstvé potraviny, môžme uviesť ako príklad zeleninu, tak viete, vždycky na konci dňa tá zelenina sa predáva v nejakej výpredajovej cene, ktorá je niekedy aj nižšia ako o 50 % ako pôvodná cena, a v prípade, že na druhý deň by bola akcia na takúto mrkvu, tak tá akciová cena, ktorá je zverejnená aj v letáku, by musela byť nižšia ako tá posledná výpredajová cena tejto zeleniny alebo hocijakého iného ovocia, ktoré rýchlo podlieha skaze. Nejedná sa o ochranu obchodníkov, jedná sa výlučne o predchádzanie potravinovému odpadu, lebo pokiaľ by toto ustanovenie platilo tak, ako bolo pôvodne navrhnuté, tak títo obchodníci by nemali záujem dopredávať za nižšie ceny a tie výrobky, ktoré na konci dňa, to sa nemôžu predávať na ďalší deň, museli by skončiť v koši. A urobili by sme nič, by sme urobili len to, že by sme zvýšili množstvo potravinového odpadu, ktorý už dnes je zhruba 30 % z celkových potravín, ktoré sa predajú na trhu.
Čo sa týka druhého bodu, druhého bodu, tak to odôvodnenie je také, že z podmienok o predajných akciách by mali byť vylúčené akcie, ktoré uskutočňujú obchodníci s potravinami, nakoľko podmienky ich predajných akcií sú špeciálne upravené v zákone o potravinách. Jedná sa o to, že každá akcia by sa mala hlásiť 14 dní dopredu. U bežného tovaru v obchodoch to nie je problém, ale čo sa týka potravín, bol by tam problém, pretože zase, nejedná sa o nejaké, nejaké potraviny s dlhou dobou spotreby, ale špeciálne u čerstvých potravín, a znovu sa vrátim k dopredaju tej mrkvy, ten dopredaj mrkvy by sa musel hlásiť na obchodnú inšpekciu. A teraz si zoberte, stovky obchodov alebo tisícky malých predajní by každý deň zavalili obchodnú inšpekciu, že znižujú cenu mrkvy o 10 %. Alebo druhá vec, väčšina z vás chodí na rôzne akcie, ako napr. vínna cesta, a pri vínnej ceste sa predáva víno za nižšiu cestu, tak aj toto by museli hlásiť, museli hlásiť na obchodnú inšpekciu pod hrozbou pokuty, čo si myslím, že nie, nie je zdravé. Takže myslím, že má to opodstatnenie.
A tretí bod sa týka úpravy, úpravy prechodného obdobia za účelom dostatočnej časovej prípravy pre osoby, ktoré, ktoré sú predme... ktorý predmetný zákon reguluje, z dôvodu plnohodnotného zavedenia procesu znižovania cien z hľadiska uspokojivej informácie verejnosti.
Takže toto je k odôvodneniu a teraz prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1584).
1. V čl. I § 7 ods. 4 sa slová „Odsek 1 sa nevzťahuje" nahrádzajú slovami „Odsek 1 a 2 sa nevzťahujú" a nad slovo "skaze" sa umiestňuje odkaz 43.
Poznámka pod čiarou k odkazu 43 znie:
„⁴³) Napríklad čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I § 18 sa dopĺňa... v čl. I § 18 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Odseky 1 až 10 sa nevzťahujú na tovar podľa osobitného predpisu.⁶⁷⁾"
Poznámka pod čiarou k odkazu 67 znie:
„⁶⁷) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. "
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I § 53 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Povinnosť podľa § 7 je obchodník povinný splniť najneskôr od 1. januára 2024."
Pán predsedajúci, skončil som.