94. schôdza

Ďakujem pekne. Ak si správne pamätám, tak my sme spojili vlastne rozpravu o tomto bode s tým nasledujúcim, lebo ja teraz predstavím krátko novelu ústavy, ktorá by mala zabezpečiť jednak princíp duálneho systému vysielania verejnoprávnych vysielateľov a súkromných vysielateľov, a jednak zabezpečenie prostredníctvom garancie v ústave financovania RTVS po tom, ako sme zrušili koncesionárske poplatky, a následne by mal prísť bežný zákon, ktorý z veľkej časti tento, túto novelu ústavy vykonáva. Takže ja teraz sa sústred... nebudem nejak podrobne hovoriť, to už nechám na tých, ktorí, ktorí predkladajú ten bežný zákon.
Poviem len, že všetci sa asi pamätáme na diskusie, ktoré sa tu viedli v decembri minulého roka, keď sa schvaľoval rozpočet. A jednou z požiadaviek pri tom rozpočte, aby bol schválený, bola aj požiadavka strany SaS, aby sa zrušili koncesionárske poplatky. Tým, že neboli nejaké silné výhrady voči tomu, hoci, samozrejme, dá sa to riešiť rôznymi spôsobmi (reakcia z pléna), a ten, no neboli teda na tej, ospravedlňujem sa, neboli na tej, na tej platforme bývalej vládnej koalície žiadne výhrady. Tak. Ospravedlňujem sa. Máte pravdu, pán poslanec. Aby som nezavádzal. Tak, tak sa nakoniec prijalo takéto riešenie, hoci, samozrejme, tých riešení je viac. To doterajšie podľa mňa nebolo úplne najšťastnejšie, pretože nezabezpečovalo dostatok finančných prostriedkov, ak to porovnáme napríklad s Českou republikou, tak tam televízia z koncesionárskych poplatkov má oveľa väčšie príjmy. Čiže tým druhým riešení, ktoré tu v prvom čítaní naznačil napríklad pán poslanec Valášek, by bolo, aby sa povedzme zdvojnásobili koncesionárske poplatky, to navrhoval pán Valášek, keď to tu hovoril. Áno, aj to by bolo riešenie, ale si myslím, že to treba zvážiť, či ideme zaťažovať ľudí cez pomerne náročnú byrokraciu koncesionárskych poplatkov dvojnásobnou platbou, keď svojím spôsobom aj tie platby, ktoré ľudia na to platia, nakoniec dostane verejnoprávna televízia, čiže keď jej to štát zagarantuje, že jej to dá v nejakej výške, tak si myslím, že vieme dosiahnuť to isté a odbremeníme ľudí od toho, aby, aby aj celú tú administratívu okolo toho, aby, aby sa tým museli zaoberať oni.
Čiže my hovoríme, že do budúcna by malo byť v ústave zagarantované, že verejnoprávny vysielateľ bude dostávať z verejných prostriedkov sumu zodpovedajúcu najmenej 0,15 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. A že podrobnosti o tomto pravidle upraví zákon s tým, že ja som deklaroval tak v pléne v prvom čítaní, ako aj na príslušných výboroch, že nebránim sa prípadnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by ešte priaznivejšie nejakým spôsobom podporil verejnoprávneho vysielateľa z hľadiska finančnej podpory z verejných prostriedkov.
Toľko na úvod. Ja nejakým spôsobom ani sa nemienim hlásiť do rozpravy, pokiaľ to nebude nevyhnutné. Tá novela ústavy je veľmi stručná, takže ani netreba o tom nejak veľa rozprávať. Myslím si, že v prvom čítaní sme si o tom povedali pomerne dosť. Ale, samozrejme, ak budú nejaké otázky alebo podnety do diskusie, tak budem na to reagovať.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a média. Za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a uznesením zo 7. júna 2023 ho odporučil schváliť. Výbor pre kultúru a médiá návrh ústavného zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Časť IV informácie obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ako spravodajca odporúčam o oboch hlasovať spoločne. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne a poslanci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Verejnoprávne médiá majú na mediálnom trhu svoje nezastupiteľné miesto, keďže predstavujú systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti spočívajúcej v širokom prístupe verejnosti k nestranným a objektívnym informáciám ku kultúre a vzdelávaniu. Jedným z nevyhnutných legislatívnych nástrojov na zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií je eliminovanie vplyvu štátu na ich rozpočet prostredníctvom každoročných rokovaní o rozpočte a zabezpečenie dostatočného, stabilného a najmä predvídateľného financovania umožňujúceho viacročné plánovanie a konkurencieschopné výsledky. Vo financovaní rozhlasu a televízie existuje dlhodobo neriešený nesúlad medzi rozsahom a kvalitou požadovaných služieb a objemom financií, ktoré sú v RTVS každoročne poskytované. Úhrady za služby verejnosti, ktoré tvorili primárny zdroj financovania RTVS, neboli od roku 2003 nominálne navyšované, čo zvyšovalo mieru závislosti od financovania verejnoprávneho vysielania zo štátneho rozpočtu. Takýto systém financovania prehlboval riziko ohrozenia mediálnej slobody a plurality médií, čo malo negatívny vplyv aj na samotnú úroveň právneho štátu.
Zákonom č. 59/2023 Z. z. zo 17. februára 2023 bolo od 1. júla 2023 schválené zrušenie úhrad za služby verejnosti a ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu. Zrušením úhrad sa riziko ohrozenia mediálnej slobody a plurality médií viac zvýraznilo, keďže sa nezaručila finančná nezávislosť RTVS, pokiaľ ide o primeranosť financovania, ani sa neeliminovalo riziko politických zásahov do financovania RTVS pri naviazaní na štátny rozpočet bez ďalších bŕzd a protiváh. Existujúci, doteraz existujúci model financovania RTVS kombinujúci viac zdrojov financovania, ktoré sú v konečnom dôsledku všetky napojené na štátny rozpočet, je naďalej nepredvídateľný a nesystematický a nespĺňa európske ani medzinárodné štandardy kladené na požadované modely financovania verejnoprávnych médií. Okrem toho samotná správa Európskej komisie o stave právneho štátu z roku 2022 v kapitole o situácii v oblasti právneho štátu odporúča Slovensku, aby v oblasti mediálnej politiky: „posilnilo pravidlá a mechanizmy na podporu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s prihliadnutím na európske štandardy týkajúce sa verejnoprávnych médií".
Cieľom nového predloženého návrhu zákona o RTVS je preto zvýšiť finančnú stabilitu a nezávislosť RTVS zavedením nového spôsobu financovania založeného na automatickom poskytovaní príspevku zo štátneho rozpočtu v dohodnutej výške ustanovenej ako percentuálny podiel z vyprodukovaného hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, ktorý nebude podliehať žiadnym politickým ani negociačným tlakom. Návrh zákona aktuálne posudzuje aj Európska komisia z hľadiska pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc, a to v súlade s čl. 106 až 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. júla 2023.
Predložený návrh zákona o RTVS bol prerokovaný Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý k predloženému návrhu zákona prijal spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona. Súhlasím so závermi, ktoré odzneli vo výbore pre, pre kultúru a médiá.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu môjho návrhu zákona o RTVS. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1590a, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná Slovenskej republiky uznesením č. 1642 z 18. apríla 2023 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 226 z 13. júna 2023. Gestorský výbor ma určil ako spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi krátka. Vo vzťahu k tlači 1590 navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie bod 4 spoločnej správy výborov, tlač 1590a. Keďže rokovania ministerstva kultúry s Európskou komisiou v rámci prednofi... prednotifikačného procesu ohľadom notifikácie štátnej pomoci RTVS výrazne pokročili, nie je nutné meniť lehotu prechodného obdobia, tak je bod 4 spoločnej správy nadbytočný. Navrhujem ho preto vyňať na samostatné hlasovanie, aby sme ho mohli neschváliť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani ministerky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručná. Pokúsim sa veľmi prakticky a konkrétne vysvetliť, prečo je tento návrh zákona veľmi dôležitý a prečo si vyžaduje našu pozornosť. Napríklad aj preto, že budeme rozhodovať o existencii inštitúcie, ktorá onedlho na Slovensku bude mať 100 rokov. Rozhlas na Slovensku totižto začal vysielať v roku 1926. Ako vieme, dosluhujúca koalícia v decembri minulého roka takmer šmahom ruky zrušila koncesionárske poplatky bez toho, aby si uvedomila, aký tento počin bude mať dosah na 1 550 zamestnancov, priamych zamestnancov RTVS-ky a na desiatky, ba až stovky externistov, ktorí pracujú nie len v bratislavskom štúdiu, ale v štúdiách v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Ako ministerka kultúry som naozaj mala možnosť riadiť zmluvné procesy spolu s RTVS-kou a naozaj som sa vždy snažila pomôcť, ako sa len dalo, pretože po 25 rokoch, ktoré som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Kolegovia, pri všetkej úcte, vystupuje pani kolegyňa Laššáková, prosím vás, tichšie. Chcem vám povedať, pán minister, vzhľadom na to, že ešte je písomná rozprava, máte pomerne veľa času, čiže kľudne môžte ísť rokovať inde. Naozaj, máte ešte pomerne veľa času a myslím si, že tak najskôr o 12.30 h sa dostanete na rad.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžte pokračovať.

Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže veľmi stručne. Po 25 rokoch, ktoré som v rozhlase strávila ako aktívny moderátor, redaktor, veľmi dobre viem, že tie finančné prostriedky nikdy neboli dostačujúce a nikdy sme neboli schopní konkurovať ostatným verejnoprávnym médiám v Európe. Takže je to napnutý rozpočet a aj ten, ktorý predstavím v pozmeňujúcom návrhu, nie je nejakým luxusom, ale je to proste odštep HDP, ktorý pomôže udržať situáciu, ktorú RTVS-ka má. Ak si uvedomíme, že inflácia rastie, to nehovorím ja, to hovoria ekonómovia, tak jednoducho aj ten návrh odštepu HDP, ktorý predstavím v pozmeňujúcom návrhu, slúži len na to, aby RTVS-ka ako tak fungovala. Ak by ste dovolili, tak ja by som veľmi konkrétne povedala naozaj zopár praktických oblastí, prečo by sme mali zahlasovať za návrh, za pozmeňujúci návrh, ktorý v závere predstavím. A tento pozmeňujúci návrh hovorí, že mali by sme RTVS-ke vyčleniť do rozpočtu 0,19 % HDP. Za tých 200 miliónov, ktoré to, ktoré predstavujú túto sumu, by RTVS-ka mohla plniť nie nadštandardné nejaké úlohy, ale len zákonom stanovené úlohy v nejakom optimálnom variante. No a túto potrebu by som deklarovala programom.
Vieme veľmi dobre, koľkokrát hovoríme, že no ale tá RTVS a taký program a onaký program a zišli by sa nám kvalitné dokumenty. To všetko stojí peniaze. To všetko stojí peniaze. Obnoviť tradíciu veľkých rozhlasových hier, ktorými Slovenský rozhlas bol európsky známy. Vyrábať zaujímavé seriály pre deti a mládež, hovorím aj o rozhlase, aj o televízii. Tieto činnosti majú v súčasnej dobe úpadok. Úpadok ich postihne aj naďalej, ak jednoducho neopravíme to, čo minulá vláda pokazila, a teda zobrať koncesionárske poplatky bez akejkoľvek širšej diskusie. Takto budeme môcť pomôcť nielen RTVS-ke, ktorá má sídlo v Bratislave, ale najmä tým regionálnym štúdiám v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Ďalším atribútom, pre ktorý by sme naozaj mali podporiť pozmeňujúci návrh, je to, že RTVS-ka spravuje jeden úžasný národný klenot a my si to vôbec neuvedomujeme, to je archív Slovenského rozhlasu a archív Slovenskej televízie. Ako som povedala, RTVS-ka bude mať v tomto roku 100 rokov existencie, presnejšie Slovenský rozhlas na Slovensku začal vysielať 3. augusta 1926 a za tých 100 rokov bolo vyprodukovaných tisícky a tisícky kvalitných programov. Ak ich nebudeme chrániť, a v tom archíve ich naozaj treba chrániť a momentálne to technické zabezpečenie archívu nie je na takej úrovni, aby sa tie tisícky a tisícky materiálov, rozhlasových aj televíznych, mohli kvalitne zachovať. Aj toto je teda, prosím, jeden z dôvodov, pre ktorý, hovorím, že naozaj tej RTVS-ke musíme pomôcť.
O štúdiách v Banskej Bystrici a v Košiciach som už hovorila. Väčšinou sa obracia pozornosť na centrálu RTVS v Bratislave. Tridsať percent programov dodávajú regionálne štúdia všetkých programov spravodajských a publicistických, to znamená, že ak my pomôžeme tej RTVS-ke napríklad aj tým, že vás poprosím o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľočku predložím, tak aj tu financie použije RTVS-ka napríklad na spustenie autonómnych televíznych vysielaní z regiónov, na obnovu autonómneho rozhlasového vysielanie z Reginy Banská Bystrica, z Reginy Košice a takisto na vybudovanie západoslovenského regionálneho tímu vysielania, ktorý teraz vlastne neexistuje.
Spravodajstvo, všetci vieme, že každý vysielateľ je založený, kvalitný vysielateľ je založený na spravodajstve. Verejnoprávny vysielateľ naozaj potrebuje moderné vybavenie pre všetkých svojich spravodajcov, a to už nehovorím o sieti zahraničných spravodajcov. Sledujete, že stále vidíme tie isté mená už niekoľko desiatok rokov, pretože nie sú zdroje na to, aby sme posilnili tímy zahraničných spravodajcov v rámci celej Európy a v rámci celého sveta.
Jedna z veľmi dôležitých oblastí, na ktorú by som chcela, milí kolegovia, upozorniť, je pomoc a služba pre postihnutých občanov a národnostné menšiny. Určite vieme, že pre nevidiacu časť obyvateľstva je rozhlas rukou, očami, všetkým proste. To národnostné vysielanie a vysielanie pre postihnutých občanov takisto potrebuje reštart, takisto sa ocitol niekde, kde nechceme, aby sa ocitol. Tak, prosím, porozmýšľajme aj nad týmto, ak budete, verím, že dvíhať ruku za tento môj pozmeňujúci návrh.
No a potom reprezentácia, to už je posledný bod, o ktorom chcem hovoriť. My sme napríklad niekoľko rokov, teda RTVS-ka niekoľko rokov už nie je schopná poslať svoj tím na Eurovíziu, čo je veľmi prestížna súťaž pre mladých talentovaných spevákov, umelcov. Nerobíme Eurovíziu, neposielame tam naše tímy, našich umelcov, pretože jednoducho nemáme na to peniaze.
A úplne posledná veta, často a radi sa porovnávame so, so svetom, porovnáme sa s Českou televíziou a s Českým rozhlasom, pretože to sú také naša bratské, partnerské, celé desiatky rokov sme fungovali ako Československý rozhlas, ako Československá televízia na Slovensku. Ja len pripomeniem, už, myslím, že pán kolega Vetrák hovoril, že ako oni fungujú z koncesií. Oni koncesie majú a viete, koľko majú len príjem z koncesionárskych poplatkov? 329 miliónov eur má Česká televízia a Český rozhlas len z koncesionárskych poplatkov. Tie ostatné zdroje nebudem uvádzať, ale ak bude záujem, tak, samozrejme, že ich poviem. Takže aj reprezentácia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie navonok je veľmi dôležitá.
Vážení kolegovia, navrhujem teda zmenu príspevku v mojom pozmeňujúcom návrhu tak, ako som to uvádzala v úvode, teda 0,19 HDP zo štátneho, teda HDP. Dovoľte teraz, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tlač 1590, zákon 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.
V čl. I v bode 22 § 21 ods. 2 sa slová „0,15 %" nahrádzajú slovami „0,19 %".
Odôvodnenie veľmi stručné, jednou vetou. Dosluhujúca koalícia v decembri minulého roka, ako dobre vieme, bez diskusie a bez pripomienok zrušila koncesionárske poplatky, čím dostala RTVS-ku a jej 1 550 zamestnancov a ich rodiny do existenčnej neistoty. Týmto pozmeňujúcim návrhom chceme zabezpečiť, aby RTVS-ka mohla rozvíjať kvalitný program, aby mohla zveľaďovať tú kultúrnu pamäť národa, čím je archív RTVS a, samozrejme, posilniť regionálne štúdiá spravodajstva a publicistiku.
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod 2 zo spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie.
Skončila som, ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pani kolegyňa, ja absolútne podpisujem všetko, čo ste povedali. Ja keď som nastupovala do televízie, štúdio Košice vyrábalo inscenácie, to už dnes nevidíme. Ja naozaj chcem podporiť a tých 0,19 je pre mňa absolútne prijateľných, pretože viem, čo za tých 0,19 dokáže, dokáže RTVS urobiť. Ja chcem pripomenúť niekoľko vecí, napríklad platy dramaturgov, platy ľudí, ktorí pracujú v RTVS, o ktorých si všetci myslia, že sú nejaké svetoborné. Tak vám musím povedať, že dosahujú výšku normálneho človeka v normálnom nejakom inom štátnom zamestnaní ako keby na pošte alebo kdekoľvek inde. Orchester, ten, ktorý, ktorý ja považujem za najlepší symfonický orchester vôbec v tejto krajine, a to je Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Orchester má také nízke platy, že ešte aj komorný orchester v Žiline je nad nimi asi o 400 alebo 500 eur v čistom, čiže ja sa, ja sa naozaj prikláňam k tej 0,19 a potešila ma táto výška. Možnože je to odvážne, ale na druhej strane, keď si uvedomíme, že kultúra a kreatívny priemysel naozaj vytvára 2 % HDP, ktoré vstupujú do štátneho rozpočtu, tak si zas nemyslím, že je to až také hrozné, že by nám to zlomilo krk. Navyše, ak si teda pripomenieme, že si tá kultúra tie peniaze sama vyrobila.
Takže ďakujem za príspevok.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Aj ja sa pridávam k podpore tohto návrhu pani poslankyne Laššákovej. Takisto podporujem to, čo hovorila pani poslankyňa Kozelová, mohol by som hovoriť v tom istom, v tej istej atmosfére. To, o čom hovorila pani poslankyňa Laššáková, to by mala byť vlastne vízia riaditeľa RTVS, všetky tie záležitosti, ktoré spomínala aj ohľadne regionálnych štúdií Košice alebo Bystrice. To, hovorím, toto je, o tomto by sa dalo rozprávať nie v skrátenej forme 10 alebo 15 minút, ale o tomto by mohla byť vlastne konferencia. Čo všetko by tá televízia mala robiť a nerobí, respektíve aké predstavy sú o verejnej službe, čo tá verejná služba stojí a koľko peňazí na základe toho, čo stojí, keďže niečo od nej chceme, by potrebovala. To je asi to najdôležitejšie, o ktorom by, ale hovorím, to tuná my nevyriešime, to by mala byť špeciálna konferencia, ktorá by hovorila o verejnoprávnosti, na čo narazila pani ministerka kultúry v tejto chvíli a čo my vlastne ideme len podporiť nejakou sumou peňazí a, povedzme si otvorene, že mierne strieľame od boku. Preto, lebo nevieme, či to bude dostačujúce ani v tejto forme, ale ja o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení, do ktorého sa prihlásim, kde teda si trošku ako môžeme zafilozofovať o tom, čo vlastne, čo je to tá verejná služba, čo od nej chceme a čo teda by sme chceli, aby tá televízia spĺňala.
Ďakujem pozornosť, ďakujem za pozornosť, podporujem to, čo, samozrejme, obidve panie poslankyne a hlavne teda pani poslankyňa Laššáková hovorila.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, vy ste obidvaja profesionáli, ktorí viete, o čom hovoríte, a o to viacej si cením, že ste teda podporili môj pozmeňujúci návrh. Nechcela som zdržiavať, naozaj je to tak ako hovoril Dušan Jarjabek, že mali by sme možno počas celej konferencie možnosť hovoriť o tom, čo vlastne všetko treba v tej RTVS-ke. Prečo sa plazí, hoci by to mala byť výkladná skriňa naozaj našich médií. Pre krátkosť času som napríklad nespomenula, že samostatnou kapitolou sú tri kreatívne centrá, ktoré v rámci bratislavského, košického a banskobystrického štúdia už sú v nástreloch a už existujú, ale musia sa ešte dobudovať, aby boli schopné ponúkať priestor mladým ľuďom, ponúkať priestor ľuďom v slobodnom povolaní, proste aby mohli fungovať tak, ako kreatívne centrá fungujú v celej Európe.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše faktické poznámky, cením si ich.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte teda, aby ja som vystúpil k tak dôležitej téme, akou je financovanie RTVS, pretože to, ako rozhodneme v hlasovaní pri, teda v tomto hlasovaní alebo pri týchto dvoch návrhoch, ktoré tu máme, tak rozhodne o fungovaní verejnoprávnej inštitúcie, verejnoprávneho médiá, ktoré na Slovensku funguje desaťročia a je, myslím si, že nevyhnutné, ukázalo sa, že je nevyhnutné, aby fungovalo, aby existovalo či už z hľadiska produkcie domácej tvorby, ale v aj z hľadiska súčasných hrozieb, ktorými sú dezinformácie, hoaxy. Potrebujeme ostrov slobodnej nezávislej žurnalistiky, ktorá prináša overené informácie a, samozrejme, podporuje umelcov, či už sú to hudobní umelci alebo, alebo teda herci, to znamená či už je to rozhlas alebo televízia, toto sú dve dôležité inštitúcie v tejto krajine, ktoré nesmú stáť na okraji záujmu.
Preto verejnoprávna RTVS potrebuje stabilné, dlhodobé a najmä dostatočné financovanie bez politických vplyvov. Ani jedno z toho za dlhé roky svojej existencie nemala a nemá. Ako vieme, budovy sú v zlom technickom stave, množstvo vecí síce sa postupne opravuje alebo nejakým spôsobom dáva do poriadku, ale stále nie je možné urobiť zásadné technologické zmeny. Zamestnanci sú nedostatočne ohodnotení, a to počnúc nielen redaktormi alebo spravodajcami, ale aj ďalšími ľuďmi, ktorí v RTVS pracujú, či už je to orchester Slovenského rozhlasu, ale aj ďalší a ďalší. Čiže to sú umelecké telesá a ľudia, ktorých, ak nechceme, aby mali popri svojej práci ešte ďalšie štyri džoby, ale aby robili túto robotu naozaj na 100 %, tak musíme ich zaplatiť.
A, samozrejme, RTVS to je aj program pre divákov a poslucháčov, chceme, aby bol kvalitný, aby bol atraktívny, aby mohla RTVS nakupovať aj zahraničné formáty, a toto všetko je do značnej miery obmedzené práve súčasným rozpočtom. Financovanie formou koncesionárskych poplatkov bolo dlhoročne nedostatočné, to vieme. Zaznelo to tu dnes, je to, je to dlhodobo známy fakt, 20 rokov, viac ako 20 rokov sa koncesie nezvyšovali, ani len nevalorizovali, to znamená, ak si predstavíme, ak si ľudia predstavia už, už čo i len dnes, aká je medziročná inflácia, tak teraz si predstavte, že za 20 rokov aká inflácia bola. A keď pred 20 rokmi bol poplatok 4,64 a ten istý poplatok je aj teraz, tak asi akým, ako musí čarovať RTVS, aby z tých istých peňazí v podstate vyčarovala nejakú produkciu, nejaký program, a aj preto bola vždy dofinancovávaná zo štátneho rozpočtu či už formou rôznych dotácií, kompenzácií, zmluvy so štátom. A táto suma zo štátu sa čím ďalej, tým viac navyšovala a tým pádom koncesia ako taká garancia apolitickosti alebo toho, že tá inštitúcia môže pôsobiť nezávisle, išla do úzadia, keďže každá jedna zmluva, každá jedna dotácia, kompenzácia, musel ju podpísať minister či ministerka, takže dochádzalo tam k takýmto politickým tlakom a tým pádom takýto spôsob financovania bol dlhodobo neudržateľný.
Aj preto je jasné, že financovanie RTVS si vyžadovalo zmenu. Aj preto sme si už v roku 2020 dali medzi priority vlády do nášho programového vyhlásenia vlády, že financovanie RTVS treba vyriešiť. Treba z tohto miesta povedať, že spôsob, ako sme sa dostali k tejto zásadnej zmene, nebol práve najšťastnejší. Na druhej strane výsledok môže byť mimoriadne dobrý.
Najprv k tomu prvému. Ani z tohto miesta nemôžem opomenúť, keďže sme už v druhom čítaní a po tomto rokovaní už táto téma sa môže uzavrieť, nemôžem z tohto miesta opomenúť spôsob, ako ku zrušeniu koncesií došlo. Strana SaS, ktorá sa dennodenne chváli odbornosťou, narýchlo navrhla za dva dni zrušiť koncesionárske poplatky bez odbornej debaty a bez riadneho legislatívneho procesu. Dve veci, ktorými v podstate, ktoré patrili medzi tie veci, ktorými, na základe ktorých povalili vládu. Podmienili týmito, schválením, teda zrušením koncesií podmienili schválenie štátneho rozpočtu, čím si zobrali za rukojemníkov občanov celého Slovenska. Ale teda sme tu, po zrušení koncesií neprišli so žiadnym systémovým riešením, ako RTVS financovať dlhodobo, dostatočne a apoliticky. Súčasťou toho zrušenia bol nejaký budžet, teda taká tá náhrada za koncesie, ktorá ale nepočítala aj s nejakými ďalšími proste financiami, aby som nešiel do úplných detailov, tento spôsob, preto tu dnes sme, že tento spôsob, ktorý tam je ako taká záplata na to, je jednoducho nedostatočný a naďalej, naďalej závislý od politického rozhodovania.
Som preto rád, že bývalý premiér Edo Heger navrhol vyriešiť financovanie RTVS vládnym návrhom zákona, ktorý teda prešiel riadnym legislatívnym procesom. Tento vládny návrh, o ktorom dnes rokujeme, počíta so sumou 0,15 % HDP. Už tento návrh prinesie minimálne toľko peňazí, ako má RTVS dnes, a ešte o niečo viac. Kým rozpočet na rok 2023 je vo výške približne 165 miliónov eur, suma vypočítaná novým modelom by bola približne 180 miliónov eur. Pätnásť miliónov eur navyše je, sú peniaze pre skvalitnenie a rozvoj verejnoprávneho média. Samozrejme, aj po nejakých ďalších odborných diskusiách a debatách s vedením RTVS sme dospeli k záveru, že tá suma 0,15 % HDP po zohľadnení viacerých, viacerých vecí, ako je napríklad ešte inflácia a podobné, nárast cien energií, nebol by úplne dostatočný a aj preto tiež dochádzame k nejakému kompromisu, ku ktorému sa dostanem.
Chcem ale povedať, že ako bývalého zamestnanca RTVS by bolo odo mňa veľmi sympatické, keby som sa teraz snažil prekonať či už pani Laššákovú a povedať 0,20 % HDP, alebo 0,30. Ale musím povedať, že by to bolo z mojej strany populistické. Tu je niekoľko dôvodov.
Financovanie z rozpočtu bude notifikovať Európska komisia, či nejde o nedovolenú štátnu pomoc, a mohlo by sa stať, že by to bola nedovolená štátna pomoc a dostali by sme sa ešte do väčších problémov.
Po druhé, bol by to výrazný zásah do štátneho rozpočtu. Ako viete, na tejto schôdzi sa rozhoduje o dvoch miliardách eur. Každé desiatky miliónov sú kľúčové aj pre budúcnosť Slovenska. V strane Demokrati sme povedali, že nebudeme na tejto schôdzi podporovať populistické návrhy, ktorými by sme totálne rozbili rozpočet.
Po tretie, peniaze pre RTVS pôjdu cez kapitolu ministerstva financií. Obávam sa, že každé ďalšie navýšenie tých percent znamená, že by išlo, že by to mohlo byť financované aj na úkor kultúry. To znamená, môže v budúcnosti ministerstvo financií povedať: Pozrite sa, už sme vám dali 200 miliónov, vy si z toho zaplaťte RTVS-ku a to, čo vám ostane, dajte na tie pamiatky alebo na niečo ďalšie. To znamená, ministerstvu kultúry sa bude určite ľahšie rokovať o ďalších peniazoch, ak nebudú mať obrovský balík peňazí, ktorý pôjde len na RTVS-ku, ale toto môže byť len taká moja domnienka skôr. Treba povedať ale, to je veľmi podstatné, na, je kompromis na určitom percente HDP, ku ktorému sa dostanem, a s tým súhlasí, súhlasia všetci zúčastnení, aj vedenie RTVS.
A v neposlednom rade sú tu ešte podľa mňa také dve hrozby. Prvá, že budúca vláda, ak bude hľadať rezervy v ďalšom rozpočte alebo pri príprave rozpočtu, tak ak im bude svietiť nejaké vysoké percento pre RTVS-ku, napríklad 0,19, tak môžu naňho siahať ako prvé, a tým pádom to môže byť kontraproduktívne. A ten druhý, opäť poviem, nie každá inštitúcia na Slovensku vie v tomto okamihu prijať akékoľvek množstvo peňazí. Každá inštitúcia musí mať správne nastavené aj mechanizmy vnútornej kontroly a hospodárenia. A povedzme si z tohto miesta, že RTVS nie vždy hospodárila efektívne, najmä za bývalého vedenia, kedy na rôzne megalomanské projekty išlo pomerne dosť peňazí. Sám som to kritizoval, vydal správu aj na náš podnet, na podnet výboru vydal správu alebo urobilo hĺbkovú kontrolu aj teda ministerstvo kultúry a taktiež aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý povedal, že systém kontroly v RTVS je naozaj na veľmi zlej úrovni, musí sa zmeniť, musí sa zlepšiť a musí sa zreformovať. Ja som takúto reformu do parlamentu predkladal. Ako viete, neprešla do druhého čítania asi o štyri hlasy, ale kým nebudeme mať vyriešenú aj reformu vnútorných orgánov RTVS, tak nemôžeme len tak si povedať: tak dajme tam pol miliardy alebo jednu miliardu.
A ja sa obávam, že toto je možno aj zámer toho, čo tu predložila moja predrečníčka, aby tam prišlo veľa peňazí, ktoré neprechádzajú úplnou kontrolou. Tie peniaze, na tie peniaze, na tie programy sa nerobia verejné obstarávania, majú svojich producentov, sú tam veľké firmy, ktoré z tohto systému ťažia a čím viac peňazí tam bude, tým viac peňazí si dokážu takýmto spôsobom, poviem to tak veľmi diplomaticky, že dostať z tej RTVS-ky von.
Takže toľko k tým sumám. Tá podstata je, že – prepáč, Monika, vyrušuješ ma – navrhujeme 0,17 % HDP, na výbor pre kultúru a médiá sme predložili tento návrh, ktorý prešiel výborom, je v spoločnej správe, a taktiež predkladám v tomto znení alebo s touto sumou aj návrh do ústavného zákona alebo teda, áno, do ústavného zákona, máme zlúčenú rozpravu, čiže my tu máme na jednej strane vládny návrh zákona, v ktorom upravujeme z 0,15 na 0,17, a zároveň chceme ústavným zákonom zafixovať túto sumu. Tam je teraz tiež 0,15, takže je tu pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, aby sme aj tam tú sumu navýšili na 0,17 % HDP. A toto je podľa mňa podstatné.
Ja chcem poprosiť všetkých tých, ktorí chcú dať viac, ktorí chcú 0,19 alebo 0,20, neriešme iba peniaze, pretože nevieme, aká bude v budúcnosti vláda, aby ich nemohla za dva dni zrušiť alebo úplne RTVS zlikvidovať. Zjednoťme sa na tom, že potrebujeme túto sumu zafixovať ústavnou väčšinou v parlamente, aby hocijaká vláda, či už, aby hocijaká vláda, aby politici nemohli potom za dva dni zlikvidovať financovanie verejnoprávnej inštitúcie. Čiže podľa mňa viac ako suma je dôležitejšie to, aby táto suma bola garantovaná aj ústavným, ústavnou väčšinou. Ak tieto návrhy prejdú, budem to považovať za stabilné a dlhodobé financovanie RTVS. Myslím si, že napriek teda tomu zrušeniu koncesií pôjde o apolitický model, keďže bude garantovať, že RTVS dostane každoročne stabilný balík peňazí a zároveň, zároveň si budú môcť takýmto spôsobom plánovať aj dlhodobé výdavky.
Aby som povedal aj absolútne čísla, keď sa bavíme o tých sumách, nejaké som už načrtol, akú sumu asi má tento rok RTVS, to je 165 miliónov eur. V prípade návrhu, ako by to vyzeralo v budúcom roku, aby mali možno aj, aj poslanci, ale aj občania predstavu, tak v budúcom roku, ak by to bolo, ak by to bolo 0,15 % HDP, tak to vychádza na viac ako 160 miliónov eur plus príjmy z reklamy a, čiže tam to vychádza do, dokopy na 180 miliónov eur; 0,17 % HDP je 183 miliónov eur plus príjmy z reklamy, a tých 0,19 nemám v tejto tabuľke, ale podľa mojich informácií je to asi 200 miliónov eur. Čiže naozaj v tejto chvíli, ak sa, ak sme na nejakých 165 miliónov, tak 0,15 je 180 a ešte 0,17 je, je 180 plus reklama, čiže 200 miliónov eur. Naozaj bavíme sa o tom, že tieto návrhy, to chcem podčiarknuť, už súčasný vládny návrh zákona 0,15 % HDP zabezpečuje taký, ako keby fixoval súčasný stav, súčasné príjmy, to znamená, je to taký udržiavací rozpočet s miernym rozvojom; 0,17 % HDP je návrh, ktorý, ktorý pomáha a zvyšuje ten rozpočet a ponúka priestor na rozvoj a s týmto návrhom súhlasia zainteresované strany, aj vedenie RTVS. Preto ja sa prikloním k tomuto návrhu. Akékoľvek zvyšovanie, alebo teda ešte navyšovanie týchto súm by znamenalo rôzne riziká, ktoré som už spomenul.
Čiže pevne verím, že ak tento návrh prejde parlamentom, pre verejnoprávne médium to bude predovšetkým prínosom. V prvom rade znamená viac peňazí pre RTVS ako doteraz, čo rozhlasu a televízii ponúkne priestor na zmeny či už v lepšom a kvalitnejšom programe, ale taktiež, a či už pôjde o filmovú alebo seriálovú dokumentárnu tvorbu, ale taktiež aj technologické zmeny, investičné nejaké zámery a projekty sa môžu robiť a, samozrejme, aj lepšie ohodnotenie zamestnancov.
Prečítam ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského a Milana Vetráka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 2 čl. 26 ods. 6 sa slová „najmenej 0,15 %" nahrádzajú slovami „najmenej 0,17 %".
Odôvodnenie: S cieľom vybudovať kvalitnú a konkurencieschopnú verejnoprávnu televíziu a verejnoprávny rozhlas je potrebné zabezpečiť primerané financovanie Rozhlasu a televízie Slovenska zo štátneho rozpočtu po strate jej príjmov zo zrušených koncesionárskych poplatkov. Pôvodne navrhnutá suma vo výške 0,15 % HDP z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, už úplne nezodpovedá požiadavkám verejnoprávneho vysielateľa na zabezpečenie kvality vysielania, osobitne vysielania programových služieb vo verejnom záujme. Preto sa táto suma zvyšuje z uvedených 0,15 % na 0,17 %. Zodpovedá to tiež požiadavke na predvídateľné financovanie, ktoré umožní viacročné strednodobé plánovanie výroby, programovania aj investícií.
Toľko pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pevne verím, že po prijatí tejto zmeny už vedenie RTVS nebude musieť prosiť politikov o peniaze, automatický výpočet podielu z HDP bude minimalizovať ich zásahy do vysielania RTVS, generálny riaditeľ bude vopred vedieť, s akými financiami môže rátať v ďalšom roku. Ak táto zmena prejde parlamentom, bude to obrovský krok ku kvalitnejšej a najmä politicky nezávislejšej RTVS.
Už len doplním, že minulý rok sme do veľkej miery odpolitizovali proces voľby generálneho riaditeľa RTVS a v strane Demokrati je našou ambíciou pokračovať v nastolenom trende. Chceme presadzovať, aby nielen tento systém financovania, ale aj voľby do orgánov RTVS boli čo najviac apolitické a mimo pléna parlamentu.
Ďakujem pekne za pozornosť a vďaka za podporu, predovšetkým podporu ústavného návrhu, aby sme túto sumu zafixovali ústavným zákonom.
Ďakujem pekne.