94. schôdza

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slovo, ale najprv sa spýtam pána navrhovateľa, či má. Nie. Pán spravodajca?

Ja len, ja len na záver chcem, ja som sa dohodol s pánom spravodajcom na tom, že oznámime hlasovanie na zajtra o 11. hodine.

Iste, pán spravodajca, hej. (Reakcia spravodajcu.) Za obidva zákony. Nech sa páči, v poriadku. Ďakujeme za informáciu, berieme na vedomie a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme teraz druhým čítaním o návrhu poslancov Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1648. Spoločná správa výborov má tlač 1648a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1648.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba vnímať tento tretí zákon ako istú súčasť celého komplexu tých troch zákonov, a preto ja sa vo svojom úvodnom vystúpení k tým všeobecným otázkam, ktoré boli v podstate pomenované v úvodných slovách v tom, k predchádzajúcim zákonom, vyhnem a budem sa venovať len veľmi konkrétnemu riešeniu, ktoré navrhujeme v tomto zákone.
Vzhľadom na to, že všetky tie predchádzajúce okolnosti nedovolili tu v parlamente otvoriť otázku mimoriadnej schôdze a venovať sa tejto problematike, sme zvolili tento spôsob a mimo tej cenovej politiky a postavenie Štátnej obchodnej inšpekcie v tomto probléme je veľmi dôležité opatrenie, ktoré navrhujeme tu v novele zákona o sociálnom poistení. Jedná sa o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov vo fondoch sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla 2023 do konca tohto kalendárneho roka, to znamená do 31. decembra tohto roku. Konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské vo výške 1,4 % vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % vymeriavacieho základu a sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8. Ďalej garančné poistenie 0,25, no a poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu a poistenie do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75. Spolu to predstavuje 25,2 %, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Návrh je však, aby sme riešili tento problém len do výšky minimálnej mzdy, ktorá predstavuje pre tento kalendárny rok 700 eur. Má sa to dotýkať problematiky potravinárskeho priemyslu presne vymedzeného, pomenovaného. Vyčlenili sme z toho napríklad otázky nápojov, čo sa týka pivo, víno, lieh, pretože to zďaleka by neplnilo tú úlohu a cieľ, ktorý máme. Mali by tu, mali by byť v tomto prípade riešené hlavne potraviny tej dennej spotreby, to znamená základné veci, ktoré sa týkajú pekárenských, mliekarenských výrobkov, prípadne mäsa, jednotlivých druhov. Toľko úvodom. Chcem pekne poďakovať za podporu v prvom čítaní.
Pán podpredseda, vzhľadom na to, že chcem predložiť veľmi dôležitý pozmeňovací návrh, ktorý reaguje aj na rozpravu z toho prvého čítania a na viaceré zmeny, ktoré v kontexte tých ďalších rokovaní, ktoré sa uskutočnili, sa udiali, si chcem požiadať, aby som v rámci rozpravy ako prvý mohol vystúpiť.
Ďakujem.

Samozrejme, nech sa páči. Ešte pred tým dostane slovo pán spravodajca z výboru pre sociálne veci pán poslanec Erik Tomáš. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1648.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2222 z 9. mája 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1648, prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor. Výbor pre sociálne veci o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 281 z 13. júna 2023.Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Tak, nech sa páči, pán poslanec Takáč a pán poslanec Cmorej, ale ešte pred nimi sa ako navrhovateľ hlási pán poslanec Richter.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol a ešte pred tým odôvodnil pozmeňovací návrh poslancov Jána Richtera, Richarda Takáča a Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
K odôvodneniu. K tomuto spracovaniu toho pozmeňovacieho návrhu nás viedla istá potreba odstrániť možné riziká, reagovať aj na pripomienky, ktoré zazneli tu v parlamente, menovite od pána Karahutu, ktorý požiadal jednotlivé ministerstvá o pripomienky k tomuto návrhu zákona, a to najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí, vecí a rodiny, ale aj samotných potravinárskych komôr, s ktorými sme rokovali a ktorí tiež podali ešte ďalšie nejaké návrhy, ktoré bol záujem v tomto návrhu kompletne poňať.
Zároveň sa uskutočnil aj ďalší, nazvem to tretí alebo posledný okrúhly stôl zainteresovaných poľnohospodárskych komôr, všetkých obchodných reťazcov, aj z toho vyšli ešte isté opatrenia, ktoré sú zakotvené v tomto, v tomto pozmeňovacom, pozmeňovacom návrhu.
Ja hneď v úvode by som chcel oceniť aj spoluprácu s odbornými orgánmi, hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne dôchodkovej sekcie a legislatívy, ale aj vrátane odborníkov zo Sociálnej poisťovne pri spracovaní tohto pozmeňovacieho návrhu. Tak isto chcem poďakovať aj sekcii legislatívy tu Národnej rady, ktorá tiež veľmi úzko spolupracovala, pretože mali sme záujem aj napriek relatívne zložitosti tohto problému obsiahnuť všetky problémy, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o prijatí tohto zákona pri implementácii. Keď hovorím o tej implementácii, bolo nevyhnutné zobrať v úvahu aj všetky možnosti, ktoré v tomto prípade má Sociálna poisťovňa, a to z hľadiska systémov, skrátka, aby boli schopní v relatívne krátkom čase implementovať tento návrh zákona, no a preto napríklad z toho titulu, že boli isté problémy, ktoré by mohli súvisieť so spracovaním, sme z tej pôvodnej ambície, pomenujem to 25,2 %, ktorá zahŕňa všetky tie fondy, zišli z dvoch a z úrazového a garančného poistenia, čo je približne 1 %, aby sme nekomplikovali veľmi život tej Sociálnej poisťovni, ale naopak, aby sme vytvorili čím skôr reálne predpoklady pre účinnosť toho zákona a samozrejmá vec, že aj jeho implementáciu. To znamená, ten pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, je aj o tom, že sa mení to percento z 25,4 na 24,15 a úrazové a garančné poistenie sa nebude zahŕňať z dôvodov, ktoré som uviedol, toto naše riešenie.
Ďalej, je tam rozšírený okruh pôsobnosti, a to aj o, neviem, či je dobrý výraz, živočíšnu výrobu, ale v prvom rade chov zvierat ako takých, pretože analýzu, ktorú sme medzitým získali, hovorí o tom, že je veľmi veľký vplyv na samotnú cenu napríklad mäsa v obchode, v predaji, už jeho výroba v tej živočíšnej výrobe, použijem konkrétne čísla. Prijatie návrhu bude mať pozitívny dopad napríklad na pomoc pri základných potravinách na zmiernenie dopadov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, podiel ceny suroviny hydinového mäsa je až 80 %, podiel ceny suroviny mlieka polotučného predstavuje 72 %, ďalej podiel ceny suroviny masla 72 %, podiel ceny suroviny smotany 62 %, tvrdého syra 77 % a bravčového karé 63 %, hovädzieho napríklad zadného 65 %. Je to viacej ako 60 % v celkovom objeme, čo len dokresľuje to, že je veľmi dôležité sanovať aj túto skupinu, to znamená samotnú živočíšnu výrobu, aby sa ten konečný cieľ z hľadiska tej ceny tých tovarov v samotnom predaji dostavil.
Obdobne sa doplnila ešte aj výroba a príprava krmív, ale pre hospodárske zvieratá. To podčiarkujem, pretože je ďalšia výroba krmív pre domáce zvieratá, ale toto sú hospodárske zvieratá. V tom prvom prípade, čo sa týka zamestnancov živočíšnej výroby, to predstavuje 5,5 tisíca zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto výrobe, no a čo sa týka výroby krmív pre hospodárske zvieratá, je to 393 zamestnancov.
Vplyv. Podiel kŕmnej zmesi na cene slepačích vajec je 48 %, na živej jatočnej hydine 65 %, kŕmnej zmesi na cene jatočných ošípaných 39 % a kŕmnej zmesi na cene jatočného dobytka 49 %. Tieto analýzy veľmi konkretizujú, prečo a z akých dôvodov sa akceptoval, akceptovalo rozšírenie toho pôvodného rýdzo potravinárskeho odvetvia aj o sekciu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, také má presne pomenovanie a myslím si, že tieto čísla boli veľavravné, ktoré som teraz, teraz pomenoval.
Za ďalšie. Vzhľadom na to, že vláda nereagovala na našu požiadavku na skrátené konanie, bolo potrebné reagovať na účinnosť zákona, 1. 7., ktorý je aj pôvodný návrh v tom zákone, je nereálny, a preto je v pozmeňováku uvedený nový návrh účinnosti od 1. 8., ale mali sme záujem zachovať tých šesť mesiacov, a preto je ten rozsah tých šiestich mesiacov od 1. 8. tohto roku až do 31. januára budúceho roku. Tu treba zvýrazniť jednu vec. Od 1. januára bude nová minimálna mzda, aká, v tejto chvíli nevieme, pretože sociálni partneri vedú sociálny dialóg na túto tému a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny až v septembri zvykne predkladať tento návrh do vlády ako také. To znamená, aj na mesiac január riešime ten problém tak, že bude zachovaná tá minimálna mzda tohto roku 700 eur. To znamená, ten odvod znížený sa bude vyrátavať aj v januári bez ohľadu na to, aká bude skutočná minimálna mzda z tej tohtoročnej, opakujem ešte raz, zo 700 eur.
Definujeme aj otázku hlavnej ekonomickej činnosti, pretože to bol ten problém, koho sa to dotýka a koho sa to nedotýka, pretože viaceré tie firmy sa podieľajú na širšom rozsahu tých výrobkov, ale hlavný princíp bude, bude hlavná ekonomická činnosť. To znamená, že keď táto bude prevládať, vzhľadom na ten návrh zákona, v tom prípade sa to bude tých firiem dotýkať. A pokiaľ nie, že bude, že by bola minimálne pod tých 50 %, no tak jednoducho nebudú v tomto prípade zahrnutí, pretože sú viaceré firmy, ktoré sa môžu v menšej miere podieľať aj na potravinárskych výrobkoch, ale riešime hlavnú ekonomickú činnosť, ktorá je zapísaná v tom rozhodujúcom období na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, prípadne v registri právnických osôb, podnikateľov. To je ten hlavný referenčný, referenčný register.
Toľko. To znamená, že tá pomoc v zmysle tohto pozmeňováku, z tých pôvodných 176,40, čo je 25,2 % z minimálnej mzdy, vzhľadom na to, že úrazové a garančné poistenie nie je súčasťou tých úľav, bude 24,15, a to predstavuje na jedného zamestnanca mesačne 169,05 eur. To znamená, že celkove by sa to opatrenie aj po týchto úpravách malo dotýkať približne 33-tisíc zamestnancov a celkový dopad na štátny rozpočet by pri týchto 33-tisíc zamestnancoch mal predstavovať sumu 34 miliónov. Čo sa týka počtu subjektov podnikateľských, ten počet sa môže pohybovať od 700 až do tisíc, ktorých sa to bezprostredne dotýka, vzhľadom na štatistické údaje, ktoré sme v tomto smere získali.
Toľko odôvodnenie, a teraz ak dovolíte, konkrétne znenie pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu.
1. V čl. I, § 293fzb odsek 1 znie:
„(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A - Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C, čo je Priemyselná výroba, v divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,¹³⁹ nie je povolený za obdobie od 1. augusta 2023 do 1. januára 2024", to je to nové obdobie. Zatiaľ za každého zamestnanca sa zaplatí poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume
a) 700 eur, ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 700 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,
b) rozdielu sumy podľa písmena a) odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 139 znie:
"¹³⁹ Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorú vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa v čl. I § 293fzb vypúšťajú slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 1d) znie: „V zmysle vyhlášky 306/2007".".
2. V čl. I. § 293fzb sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Hlavná ekonomická činnosť na účel odseku 1 je ekonomická činnosť vedená v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 140 znie:
"¹⁴⁰ Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." . Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
3. V čl. I, § 293fzb odsek 3 znie:
„(3) Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, neznižuje, ak vymeriavací základ tohto poistenca nepresiahol sumu podľa odseku 1 a poistenec nemal vymeriavací základ z iného právneho dôvodu.".
4. V čl. 1 § 293fzb sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Suma zníženia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, upraví v pomere, ktorý zodpovedá pomeru úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa určila suma príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾ a úhrnu vymeriavacích základov tohto poistenca.".
5. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., ďalej zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., ďalej zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 243/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z. a zákona č. 399/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
Za § 123bi sa vkladá § 123bia, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠123bia
Zamestnávateľ nie je povinný za obdobie podľa osobného (správne: osobitného, pozn. red.) predpisu¹⁰⁰⁾ zaplatiť povinné príspevky za zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení z časti vymeriavacieho základu, ktorý (správne: z ktorej, pozn. red.) nie je povinný zaplatiť poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu¹⁰⁰⁾.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 100 znie:
"¹⁰⁰⁾ § 293fzb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2023 Z. z.".".
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V tejto súvislosti sa priamo upraví aj návrh, návrh zákona.
6. V čl. II sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa upraví nadpis prechodného ustanovenia v čl. I.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Richard Takáč.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Možnože som mal nechať sa prepadnúť po pánovi Cmorejovi, lebo neskôr by som naňho reagoval, nevadí. Nestihol by som to vo faktickej poznámke sa vyjadriť k tejto novelizácii tohto zákona a toho dôvodu, prečo toto predkladáme, tak v krátkosti vo vystúpení.
Už v predchádzajúcom mojom vystúpení, čo sa týka tých dvoch zákonov o cenách, som poukázal na to, čo nás k tomu viedlo a vysoká inflácia, a neriešenie zo strany bývalej vlády, neriešenia vysokej inflácie cien potravín v zásade s ničím neprišla. A jeden z tých zákonov je aj zákon o sociálnom poistení, kde chcem podotknúť, že na základe veľmi konštruktívnej aj odbornej diskusie sme na, pri diskusii pri okrúhlom stole dohodli na základe stretnutia s potravinármi, poľnohospodármi, obchodnými reťazcami, proste všetkými tými, ktorí majú čo k tomu povedať, sme dohodli aj túto novelizáciu tohto zákona. Toto opatrenie, s ktorými prišli samotní potravinári a poľnohospodári, ktorí povedali, že toto by nám pomohlo a toto pomôže tomu, aby sme nevytvárali tlak na zvyšovanie cien potravín, aby v zásade sa urýchlilo znižovanie, znižovanie cien potravín v reťazcoch, a to je novelizácia zákona o sociálnom poistení.
Prvotná myšlienka a prvotný nástrel, teda prvotný návrh v prvom čítaní, ktorý prešiel, bol ten, že sme sa dotýkali v zásade kompletne sociálneho poistenia do výšky minimálnej mzdy pre zamestnancov zamestnaných v potravinárstve, aj to nie vo všetkých segmentoch, ale len v určitých vyšpecifikovaných. Nedotýkali sme sa tam napríklad alkoholu, vína, rôzne cukrovinky, ale riešili sme hlavne to, čo z tých potravinárov, ktorí, ktorí vyrábajú, poviem to, tie základné potraviny, ako sú mliekari, ako sú pekári, proste tí, ktorí vyrábajú. A bolo to, samozrejme, odpustenie sociálnych odvodov pre zamestnancov do výšky minimálnej mzdy s tým, že v zásade na pol roka toto opatrenie, ktoré bude znamenať to, že zamestnávateľ za tých zamestnancov nemusí zaplatiť, ale zamestnanec to bude brať a bude to mať ako zaplatené.
Pán Richter prišiel, prišli sme spolu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý vzišiel potom už na základe toho tretieho okrúhleho stolu, ktorý sme mali spolu s potravinármi a poľnohospodármi, kde vlastne sa upravuje tá výška o niečo, o asi pol percenta sa to znižuje kvôli iným rôznym fondom, ktoré sú tam troška komplikovanejšie, ale je to okolo 25 % do výšky minimálnej mzdy. Ale hlavne to podstatné čo je, tak sa rozširuje ten okruh o nielen potravinárov, ale aj o poľnohospodárov, ktorí sú v prvovýrobe a jedná teda hlavne sa o živočíšnu výrobu, tak ako spomínal aj pán Richter. A toto je reálna pomoc. Toto je reálne pomoc, ktorá pomôže na jednej strane samotným potravinárom a poľnohospodárom, ale z ich pohľadu, ktorý nám definovali na základe stretnutí na okrúhlom stole, pomôže to konečnému spotrebiteľovi pri vysokých cenách potravín. Tým pádom nebudú tlačiť na zvyšovanie cien.
Je to veľká pomoc, je to dobrý krok na pol roka. Ja budem v očakávaní potom, že nová vláda príde s nejakým iným opatrením, ktoré môže byť dlhodobo nastavené pre nejakú pomoc pre slovenských potravinárov a poľnohospodárov, ale tento zákon z hľadiska odpustenia odvodov do výšky minimálnej mzdy je veľká pomoc a chcel by som požiadať kolegov poslancov Národnej rady, aby tento zákon podporili, lebo toto vítajú všetci, úplne všetci zainteresovaní a je to krok, ktorý, ktorý pomôže poľnohospodárom a potravinárom následne, následne konečnému spotrebiteľovi v obchodných reťazcoch.
Ďakujem veľmi pekne.