94. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Možnože som mal nechať sa prepadnúť po pánovi Cmorejovi, lebo neskôr by som naňho reagoval, nevadí. Nestihol by som to vo faktickej poznámke sa vyjadriť k tejto novelizácii tohto zákona a toho dôvodu, prečo toto predkladáme, tak v krátkosti vo vystúpení.
Už v predchádzajúcom mojom vystúpení, čo sa týka tých dvoch zákonov o cenách, som poukázal na to, čo nás k tomu viedlo a vysoká inflácia, a neriešenie zo strany bývalej vlády, neriešenia vysokej inflácie cien potravín v zásade s ničím neprišla. A jeden z tých zákonov je aj zákon o sociálnom poistení, kde chcem podotknúť, že na základe veľmi konštruktívnej aj odbornej diskusie sme na, pri diskusii pri okrúhlom stole dohodli na základe stretnutia s potravinármi, poľnohospodármi, obchodnými reťazcami, proste všetkými tými, ktorí majú čo k tomu povedať, sme dohodli aj túto novelizáciu tohto zákona. Toto opatrenie, s ktorými prišli samotní potravinári a poľnohospodári, ktorí povedali, že toto by nám pomohlo a toto pomôže tomu, aby sme nevytvárali tlak na zvyšovanie cien potravín, aby v zásade sa urýchlilo znižovanie, znižovanie cien potravín v reťazcoch, a to je novelizácia zákona o sociálnom poistení.
Prvotná myšlienka a prvotný nástrel, teda prvotný návrh v prvom čítaní, ktorý prešiel, bol ten, že sme sa dotýkali v zásade kompletne sociálneho poistenia do výšky minimálnej mzdy pre zamestnancov zamestnaných v potravinárstve, aj to nie vo všetkých segmentoch, ale len v určitých vyšpecifikovaných. Nedotýkali sme sa tam napríklad alkoholu, vína, rôzne cukrovinky, ale riešili sme hlavne to, čo z tých potravinárov, ktorí, ktorí vyrábajú, poviem to, tie základné potraviny, ako sú mliekari, ako sú pekári, proste tí, ktorí vyrábajú. A bolo to, samozrejme, odpustenie sociálnych odvodov pre zamestnancov do výšky minimálnej mzdy s tým, že v zásade na pol roka toto opatrenie, ktoré bude znamenať to, že zamestnávateľ za tých zamestnancov nemusí zaplatiť, ale zamestnanec to bude brať a bude to mať ako zaplatené.
Pán Richter prišiel, prišli sme spolu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý vzišiel potom už na základe toho tretieho okrúhleho stolu, ktorý sme mali spolu s potravinármi a poľnohospodármi, kde vlastne sa upravuje tá výška o niečo, o asi pol percenta sa to znižuje kvôli iným rôznym fondom, ktoré sú tam troška komplikovanejšie, ale je to okolo 25 % do výšky minimálnej mzdy. Ale hlavne to podstatné čo je, tak sa rozširuje ten okruh o nielen potravinárov, ale aj o poľnohospodárov, ktorí sú v prvovýrobe a jedná teda hlavne sa o živočíšnu výrobu, tak ako spomínal aj pán Richter. A toto je reálna pomoc. Toto je reálne pomoc, ktorá pomôže na jednej strane samotným potravinárom a poľnohospodárom, ale z ich pohľadu, ktorý nám definovali na základe stretnutí na okrúhlom stole, pomôže to konečnému spotrebiteľovi pri vysokých cenách potravín. Tým pádom nebudú tlačiť na zvyšovanie cien.
Je to veľká pomoc, je to dobrý krok na pol roka. Ja budem v očakávaní potom, že nová vláda príde s nejakým iným opatrením, ktoré môže byť dlhodobo nastavené pre nejakú pomoc pre slovenských potravinárov a poľnohospodárov, ale tento zákon z hľadiska odpustenia odvodov do výšky minimálnej mzdy je veľká pomoc a chcel by som požiadať kolegov poslancov Národnej rady, aby tento zákon podporili, lebo toto vítajú všetci, úplne všetci zainteresovaní a je to krok, ktorý, ktorý pomôže poľnohospodárom a potravinárom následne, následne konečnému spotrebiteľovi v obchodných reťazcoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja som sa pomýlila, ja som chcela faktickú.

Ja budem veľmi stručná. Ja chcem len povedať, že všetky tieto návrhy, ktoré predkladá jednak teda strana SMER - SD sú viac-menej nesystémové a populistické. A to stretnutie, na ktoré sa odvolávajú, tak rovnako stretnutie urobila aj nová vláda a boli tam jednak SPPK, agrárna komora, potravinárska komora, ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva, Inštitút finančnej politiky, Útvar hodnoty za peniaze, Protimonopolný úrad, Národná banka Slovenska, ministerstvo práce, sociálnych vecí, zväz obchodu a Slovenská aliancia moderného obchodu. A prišli teda, zhodli sa a výsledkom je materiál, kde teda jednoznačne skonštatovali, že takého nesystémové pomoci, ako napríklad selektívne, selektívne vyberanie tých odvetví, kde teda sa odpustí na určité obdobie odvodové, odvody, je maximálne nesystémové, akurát sa s tým urobia problémy v rámci Sociálnej poisťovne, ktoré, ktoré to budú mať problém nastaviť.
A tu sú závery a odporúčania, kde, kde jednoznačne hovoria, že je potrebné sa zamerať na, na najviac ohrozené skupiny, najrizikovejšie skupiny, pretože inflácia zvýšila nominálne zisky fariem aj potravinárov. Čiže nie je to, nie je to tak zlé, ako sa to tu vykresľuje. Je to hlavne teda populistické a, samozrejme, súvisí to aj s nadchádzajúcimi voľbami.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani kolegyňa Halgašová zo strany SaS, no určite sú to neni nesystémové a populistické riešenia, v prvom rade, a nemá to nič spoločné s voľbami. My sme v septembri, pani kolegyňa, 2021, máme jún 2023, zvolávali mimo... prvú schôdzu, kde sme chceli riešiť ceny potravín. Vaša vláda, ktorej ste boli súčasťou, ste nespravili ani jedno opatrenie, čo sa týka cien potravín. Teraz vykrikujete tu a tvárite sa, ako keby ste neboli vôbec súčasťou vlády. A klamete a zavádzate, keď hovoríte o tom, že poľnohospodári, potravinári, obchodné reťazce s týmto nesúhlasia a že sú to zlé kroky, nesystémové a populistické, lebo to v živote nepovedali. Verejne komunikovali, hovorili o tom, že sú to správne kroky, ktoré sme navrhli. Je to svetlá výnimka medzi tými nezmyselnými zákonmi, ktoré sú tu. Sú toto práveže tie správne a dobré riešenia, ktoré pomôžu určitým spôsobom, pani kolegyňa. A čakal som od vás, že vystúpite v rozprave a viacej poviete, ale nielen tu politicky a hlavne klamlivo a zavádzajúco.
A prosím vás, vy v SaS sa už nezbavujte zodpovednosti. Vládli ste tu, nič ste nespravili, preukázali ste, akí ste neschopní. To je výsledok vášho vládnutia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi v krátkosti, skôr možno na pani kolegyňu by som rád tiež zareagoval.
Štatistiky za rok ´22 hovoria o tom, že priemerné zvýšenie cien, teda z hľadiska dopadov na základnú štvorčlennú rodinu, za minulý rok mesačne bolo 90 eur. Opakujem 90 eur. A to len základné potraviny. Neberieme nejaký široký, to znamená, toto je ten dôvod, lebo to je na priemernú rodinu. Čo sa týka postoja terajšej vlády k tej problematike, no po prvé, ak chcú urobiť nejaké cielené opatrenie do nejakých konkrétnych skupín, ministerstvo práce na to nemá podklady, s ktorými by vedeli tieto veci zabezpečiť. To je jasná odpoveď z ministerstva. To znamená, nedokážu ten cieľ.
Sčasti tu už boli predtým pokusy, veď rozdávali sa tu cestoviny, konzervy, hygienické balíčky pre tých naj, naj, najchudobnejších. Ale toto nie je riešenie pre túto chvíľu. Šesť mesiacov urobiť všetko pre to, aby sa stabilizovali ceny, aby postupne išli dole, aby ten budúci rok sa to konkrétne prejavilo na stabilizovanom trhu. No a dovolím si povedať jednu vec, že tieto "katastrofy", čo máme za sebou cez covid a inflácie atď. zlikvidovali skoro strednú triedu. Preto tá pomoc musí ísť ďaleko širšie, aby postihla čo najväčší počet ľudí. A toto je najideálnejšie a najobjektívnejšie a najspravodlivejšie. Nikto z tých bohatých si nekúpi trojnásobne viacej chleba, rohlíkov a, neviem, mäsa. Kúpi len toľko, čo bežne pre tú rodinu potrebuje. To znamená, nejaké zneužitie tohto opatrenia v podstate neexistuje.
Takže aj ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto opatrenia. Som presvedčený, že prinesie svoje očakávané ciele. No a bude na novej vláde, aby keď uplynie to obdobie v januári, zhodnotila, aké sú dopady, čo to prinieslo a rozhodla, ako ďalej, či to predĺžiť, ponechať alebo prijať nejaké iné systémové opatrenia. My prichádzame s riešením preto, že vláda prvá, druhá, ani táto tretia, ktoré sú tu, tento problém objektívne nerieši.
Ďakujem.

Ja len chcem oznámiť termín hlasovania. Termín hlasovania o tomto bode bude zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak dovoľte, aby som sa vyjadril k téme, ktorá tu rezonovala dopoludnia, potom krátko popoludní s faktickými poznámkami.
Tí z vás, ktorí ste čítali knihu Toma Nicholsona Gorila alebo začítali ste sa do médiami zverejneného prepisu nahrávky kauzy Gorila, jednou z jej ústredných postáv je pán Haščák z Penty. Pri čítaní sa dozviete, že provízie zo štátnych zákaziek, podplácanie poslancov či organizovaná reklamná kampaň proti politikom sú súčasťou skorumpovaného a prehnitého slovenského štátneho systému napojeného na oligarchov a pseudopodnikateľov. Niet divu, že vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila nedávno obvinila finančníka Jaroslava Haščáka a ďalších štyroch ľudí zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Hačšák je obvinený aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Finančník aj skupina autenticitu nahrávky, samozrejme, spochybnil. Veľmi podobné odhalenie nám ponúkol aj rozhovor Mareka Vagoviča so spolupracujúcim obvineným kajúcnikom Františkom Imreczem, ktorý odkrýva systém našich ľudí. V rozhovore sme sa dozvedeli, ako vybraní politici rokujú s oligarchami, ktorí rozhodujú dokonca o tom, kto bude minister, že existuje policajná mafia s politickým krytím všetko na to, aby na štáte parazitovali vyvolení napríklad cez štátne zákazky či vďaka na mieru nastavenej legislatíve, alebo cez pochybné transakcie či privatizácie štátnych aktív. Vyvolení sa obohacujú na úkor bežných ľudí, ktorí poctivo platia dane.
Média nám priniesli informáciu, že schválenie zdravotníckej reformy v roku 2004 malo zaváňať korupciou. Pol tucet zákonov, ktoré pripravilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Rudolfa Zajaca, prešiel pomerne hladko vďaka nezávislým poslancom. Interná správa ambasády Spojených štátov amerických na Slovensku, ktorú zverejnil portál WikiLeaks, poukazuje na podozrenie z kupovania hlasov zákonodarcov, ktorého sa mala dopustiť finančná skupina Penta.
Zajacovu zdravotnícku reformu schválil parlament pred siedmimi rokmi na druhý pokus, keď poslanci prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča. Séria radikálnych zákonov prešla v októbri 2004 pomerne hladko vzhľadom k tomu, že vtedajšia koalícia nemala v snemovni istú väčšinu. Za každý zákon sa vyslovilo vyše 80 poslancov.
Depeša americkej ambasády z apríla 2005 spája vtedajšie hlasovanie s korupciou. Zdrojom podozrivým z kupovania hlasov bola finančná skupina Penta, píše sa v správe podpísanej vedúcim veľvyslanectva USA Scottom Thayerom. Podľa údajne spoľahlivého zdroja s kontaktmi na Pentu mala finančná skupina zložiť za každý z bližšie neurčeného počtu hlasov nezávislých poslancov dva milióny korún. V depeši sa tiež spomína, že Penta spoločne so sieťou neokontrolovaných firiem ovláda tri z piatich zdravotných poisťovní, má v pláne prevziať stovku lekární a pokúša sa odkúpiť aj nemocnice.
Reforma mala okrem iného legalizovať franchisingové siete lekární, rovnaký zdroj uviedol, že Penta chce využiť franchisingové dohody a zdravotné poisťovne pod jej kontrolou k tomu, aby nahnala zákazníkov do svojich lekární a zatlačila tak na konkurenciu.
Z údajného spisu Gorila sa dozvedáme aj to, že na koaličnej rade Bugárove SMK útočilo na ministra Zajaca, že celé zdravotníctvo je Penta. Alebo ako Malchárek rozpráva Haščákovi o ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, ktorý sa správa hystericky, na koaličnej rade šuškal Malchárkovi, že zmenu BNO stanov robí pre Sláva Haščáka.
V každom prípade po viac ako 15-ročnej skúsenosti s reformou zdravotníctva, ktorú nám tu Rudolf Zajac zaviedol, môžme smelo povedať, že pod pláštikom odovzdania zdravotníctva trhu išlo o reformu šitú na mieru Pente. Reforme, samozrejme, chýbajú základné regulačné parametre, do očí bijúca je najmä absencia zákazu krížového vlastníctva v zdravotníctve. Ako môže jedna spoločnosť vlastniť poisťovňu, ktorá platí a kontroluje svojich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti? Naivné bolo aj preceňovanie kvality postsocialistického trhu, v ktorom dominovali mečiarovskí privatizéri a rýchlo zbohatli oligarchovia. Tomuto trhu exminister Zajac odovzdal naše zdravotníctvo do regulácie. Asi ako keď USA chceli nastoliť zo dňa na deň v Iraku demokraciu. Jasné, že to nefungovalo. Z môjho pohľadu však išlo o niečo ešte horšie. Išlo o sprivatizovanie lukratívnych a dobre platených častí zdravotníctva súkromníkmi. Dokonca sa vraj aj za stanice záchrany kupovali hlasy poslancov pri Dzurindovej menšinovej vláde.
Ako si vieme u nás vysvetliť napríklad nadštandardné ceny cétečiek v porovnaní s inými krajinami? Alebo lukratívne nastavenú cenotvorbu Zajacových kardioústavov, kde špecializovaný zdravotnícky materiál mohla dodávať aj jeho firma? A tak Zajac rozbil relatívne dobre organizované štátne slovenské zdravotníctvo, ktoré sme mali. V súčasnosti rád argumentuje, že reforma zostala nedokončená a že keď bola taká zlá, mal ju SMER zmeniť. Jasné, že ju SMER nemal záujem zmeniť, ale tiež na nej dobre zarobiť. Výsledkom je, že máme takmer v každej zdravotníckej štatistike jeden z najhorších výsledkov v rámci Európskej únie a využitie financií, ktoré smerujú do zdravotníctva, je žalostne neefektívne.
Pritom v krajinách Európskej únie je súkromné podnikanie vo verejných službách obmedzené, ceny a zisky súkromných firiem sú regulované. Pritom poistný systém, ktorý Zajac nastavil, je európskym unikátom. Žiaľ, v tom negatívnom slova zmysle. Iba Nemecko a Holandsko si vpustilo do systémov verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, no za prísnej regulácie, a ani v jednej z týchto krajín si súkromníci zisk z verejného zdravotného poistenia, ktorý osciluje okolo jedného percenta, nevyplácajú.
U nás poisťovňa Dôvera, Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020 dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti viac ako 900 miliónov eur a zaknihovala čistý zisk po zdanení vo výške 679 miliónov eur. Dôvera je poisťovňa s rentabilitou akcionárom vloženého kapitálu na úrovni, a teraz počúvajte, 193 % ročne. Pre porovnanie, Union v uvedenom období vykázal 3-percentnú rentabilitu. To je zisk, ktorý majú akcionári Penty len zo svojej poisťovne. Sú to peniaze, ktoré na účty Dôvery na zdravotnú starostlivosť pre jej poistencov zaplatili jej vlastní poistenci a štát. Teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem po tom, ako budú odhlasované prerokované body, chcem vás poprosiť o dvojminútovú prestávku na poradu klubu a následne sa chceme vyjadriť k odvolávaniu predsedníčky eurovýboru s tým, že za SaS bude hovoriť poslankyňa Marcinková.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram verejnú diskusiu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ešte predložiť jeden pozmeňovací návrh v tomto čítaní. Najprv ho odôvodním.
Navrhuje sa, aby nedošlo k trvalému prevodu prebytočného majetku štátu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, aby, ale aby sa mu umožnilo uzatvorenie dlhodobej nájomnej zmluvy, a to najviac na 15 rokov. Ustanovenie § 1 ods. 1 pritom vylučuje uplatňovanie príslušného ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov o štandardnom nájme majetku v správe štátu. Navrhuje sa úprava textu priamo súvisiaca s § 1 ods. 1 návrhu zákona, pričom sa zohľadňuje možnosť predĺženia nájmu. Navrhuje sa presnenie podmienok v § 1 ods. 2 písm. a) návrhu zákona, ktorým sa umožňuje uzavretie zmluvy o prednostnom nájme vybraného majetku v správe štátu.
Vzhľadom na to, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa na ustanovenia tohto zákona nemá vzťahovať, je potrebné priamo v tomto návrhu zákona upraviť základné náležitosti nájomnej zmluvy v zásade identicky, ako sú upravené v § 13 ods. 2 uvedeného zákona. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nie je vecne príslušné na uzatváranie daných typov zmlúv, ktoré sa dotýkajú nehnuteľnosti, kde je vytvorené informačné centrum, informačné stredisko Tatranského národného parku. Keďže správca majetku štátu sa môže meniť, je potrebné použitie takejto formulácie, ktorá dá príslušnosť danému správcovi majetku štátu vyjadriť sa a zrealizovať uzatvorenie danej nájomnej zmluvy. Keďže nepôjde o prevod majetku štátu, ale iba o pokračovanie už existujúceho nájomného vzťahu, nie je potrebné dokladať výšku znaleckého posudku, táto výška znaleckého posudku by bola odôvodnená v prípade, ak by išlo prevod majetku štátu. Na druhej strane splnenie podmienok na uzatvorenie nájomnej zmluvy by nema... by sa nemalo len deklarovať, ale preukázať, keďže ide o nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu a jeho využitie. Keďže ide o pokračovanie nájomného vzťahu, nie je potrebné riešiť problematiku vynaložených finančných prostriedkov na údržbu nehnuteľnosti.
Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu, potreby dodržania ústavnej 15-dňovej lehoty pre prezidentku Slovenskej republiky na podpísanie zákona a primeranej lehote na zverejnenie návrhu zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako aj na zabezpečenie dostatočnej lehoty pre adresátov právnej normy sa primerane presú... posúva navrhovaná účinnosť zákona.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Majorovej Garstkovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu, tlač 1634. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa slová „správca majetku štátu¹⁾ môže previesť so súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky vlastníctvo dočasne prebytočného majetku štátu doterajšiemu nájomcovi podľa osobitného predpisu^3)" nahrádzajú slovami „Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky¹⁾ môže prednostne uzatvoriť nájomnú zmluvu s dobou nájmu najviac na 15 rokov alebo dodatok k nájomnej zmluve s dobou nájmu najviac na 15 rokov bez povinnosti postupovať podľa osobitného predpisu,²⁾ a to aj opakovane, s doterajším nájomcom".
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
"²⁾ § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov".
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa. Nasledujúce poznámky sa primerane prečíslujú.
2. V § 1 ods. 2 úvodná veta znie: "Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky¹⁾ môže prednostne uzavrieť nájomnú zmluvu podľa odseku 1, ktorej predmetom je dočasne prebytočný majetok štátu, ak".
3. V § 1 ods. 2 písm. a) sa za slová "vysokohorská chata" vkladajú slová "s ubytovaním" a za slovo "nápojov" sa vkladajú slová "alebo jedla".
4. V § 1 odsek 3 znie:
"(3) Nájomná zmluva podľa tohto zákona musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.^x) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba, správca je povinný prenajať aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy^y) sa nepoužije.
Poznámky pod čiarou k odkazom x) a y) znejú takto:
„^x) § 663 až 723 Občianskeho zákonníka.
^y) § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
5. V § 1 ods. 4 prvej vete sa slová „požiada Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky o prevod vlastníctva nehnuteľnosti podľa odseku 2" nahrádzajú slovami "požiada Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky¹⁾ o uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa odseku 2", v druhej vete sa slovo "deklarovať" nahrádza slovom "preukázať" a vypúšťa sa posledná veta.
6. V § 1 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 5 a 6.
7. V § 1 ods. 6 a 7 sa slová "na prevod vlastníctva podľa tohto zákona" nahrádzajú slovami "na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo dodatku k nájomnej zmluve podľa odseku 1".
8. V § 1 ods. 6 sa odkaz 4 na poznámku pod čiarou nahrádza odkazom 2 a poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
9. Ustanovenie § 1 sa označuje ako čl. I, ustanovenie § 2 sa označí ako samostatný článok o účinnosti zákona a vkladá sa čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 510/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 372/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 241/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa dopĺňa takto: § 13 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"(11) Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa nepoužijú, ak tak ustanoví osobitný predpis.^21a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:
"^21a) Zákon č. .../2023 Z. z. o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.".".
V nadväznosti na vloženie nového článku sa upraví aj názov zákona.
10. V § 2 sa slová "15. júla" nahrádzajú slovami "1. augusta".
Skončila som.