94. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, začnem tým, čím začala predkladateľka tohto návrhu zákona a záväzok signatárov iniciatívy Stop hazardu so zdravím. Táto iniciatíva vznikla na základe toho, že v podstate je zdravotníctvo nedofinancované, samé také, si myslím, že ušľachtilé úmysly, ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Týchto signatárov je, tí signatári sú v takom zložení, že sú tam asociácie poskytovateľov, čiže zamestnávatelia súkromní, proste súkromné subjekty, sú tam aj stavovské organizácie, pacientske organizácie a rôzne iné subjekty pôsobiace v zdravotníctve. A myslím si, že všetci títo ľudia išli do toho, že proste poďme teda zlepšiť zdravotníctvo. Naozaj jedna z tých hlavných požiadaviek je zvýšiť platby za poistencov štátu na úroveň 5 % z vymeriavacieho základu. Ja osobne sama súhlasím s vymeriavacím základom, aby sa zvýšil, ale iba v tej podmienke, keď bude unitárny systém, pretože to takto majú aj v rôznych iných krajinách. Naozaj na zdravotníctvo treba dávať viac peňazí, pretože skutočne bez peňazí to zdravotníctve nepôjde, avšak táto celá iniciatíva bola podľa mojich slov zneužitá na to, aby sa stala propagandou na presadzovanie zákona 581 v podaní pani poslankyne Cigánikovej, pretože naozaj účelovo podsúva všetky tie dobré veci z iniciatívy Stop hazardu so zdravím, preto aby poisťovne mali stopercentný zisk, aby mohli mať stopercentný zisk. Myslím si, že ani jeden z tých signatárov nepodpisoval tú petíciu, aby mali zdravotné poisťovne stopercentný zisk. To čo je za scestnosť hovoriť o tom, že zastavme hazard so zdravím, lebo keď nebudú mať poisťovne stopercentný zisk, tak nebudeme mať dobré zdravotníctvo?! Veď to je, to akože dajme peniaze do zdravotníctva, aby mali zdravotné poisťovne zisk, normálnym laickým sedliackym rozumom. Všetko je to krásne napísané. Dostupnosť lekára, boj s rakovinou. Všetky tieto veci, objednávanie k lekárom. To všetko sa stane, keď bude mať poisťovňa stopercentný zisk navyše, ešte viac, ešte bude nenásytná? Koľko? Tento rok to bude 100 %, na budúci rok 200 %, 300 %? Pri krížovom vlastníctve, pri ďalšej scestnosti, čo sa tu deje na Slovensku, keď my tu máme subjekty podnikateľské, ktoré majú krížové vlastníctvo, kde sa strácajú peniaze, kde sa prelievajú ešte aj tie peniaze z toho zisku do zahraničných schránok? Ani to na tom Slovensku nezostáva, ani tie dane sa na tom Slovensku neplatia! Z čoho chceme potom platiť tých zdravotníkov?!
A ja to teraz otočím na moju kolegyňu, členku zdravotníckeho výboru, na ktorý teda vôbec nechodí, pretože má osobnú animozitu voči predsedovi zdravotníckeho výboru, čo je tiež scestné, pretože zdravotník, a myslím si, že ste aj študentkou ošetrovateľstva, čiže chcete byť zdravotníčka, chcete pôsobiť v tom zdravotníctve. Zdravotník sa musí a priori v tej svojej podstate a myslím si, že to je aj predmetom štúdia, odosobniť od toho, ako človek vyzerá, ako sa správa, lebo je napríklad, pacient hej, lebo je človek v núdzi. My sme tu v parlamente, dostali sme mandát, aby sme sa starali o to zdravotníctvo, a keď ste teda stelesnením to... aj duše, aj tela a aj proste ako fyzicky, aj psychicky nastavený človek, že chcete pomáhať, tak predsa nemôžete odoprieť tomu pacientovi to, čo najviac potrebuje, a to je zdravotnícky pracovník.
A tak ako aj môj predrečník hovoril o tom, že kto hlasoval za tento zákon v prvom čítaní, tak ja vám poviem k tomu, nehlasoval za zákon č. 578, ktorý zdravotníkom odstraňuje nespravodlivosť, krivoty. 90 % zdravotníckych pracovníkov je žien. V zákone 578, ktorý predkladá OĽANO, ja a moji kolegovia chceme odstrániť tú nespravodlivosť tým, že by sme priznali zdravotníckym pracovníčkam, ale aj niektorým pracovníkom, ktorí boli už na materskej alebo rodičovskej to, že by sme im zarátavali roky praxe. Rok praxe v zdravotníckom zariadení pre zdravotníckeho pracovníka je rátaný jedno percento. Keď si zoberieme, že z predchádzajúceho roka zo mzdy v národnom hospodárstve, priemernej hrubej mzdy, čiže je to napríklad 12 euro, 12 euro. A podotýkam, že to nepôjde z navýšeného rozpočtu, neni to žiadna atómovka, pretože keď sme tvorili zákon minulý rok o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov, tiež zákon 578, tak sa narozpočtovalo pri tých zdravotníckych pracovníkoch v tých rokoch praxe z predpokladu proste skladby pracovníkov, ktorí sú vo veku napríklad 50 rokov, keďže priemerný vek sestry na Slovensku je už k dnešnému dňu 54 rokov, neskúmalo sa, koľko má každý jeden zdravotnícky pracovník detí, koľko rokov bol na materskej. Predpokladalo sa, keďže je to 50-ročná žena, má 30 rokov praxe. Keďže je to sanitárka, má toľkoto rokov praxe, keďže je to lekárka... A to je diapazón naozaj od sanitára až po lekára. Od sanitárky až po lekárku. Každému a spravodlivo. Podotýkam, že sa opierame napríklad o fakty zo zákona č. 55 od štátnej služby, kde naozaj v tom štátnom sektore majú všetky ženy, teda ale aj muži, ktorí boli na materskej a rodičovskej dovolenke, ale aj po ukončení hneď svojho povolania, mali, majú započítané tieto roky praxe. Sú to vojačky, sudkyne, policajtky v podstate silové zložky.
My ich nemáme, zdravotníckych pracovníkov, pretože to povolanie je naozaj veľmi náročné a obetavé, a nielen z titulu výkonu psychickej a fyzickej záťaže, ale aj z toho, že trpí naozaj veľmi rodinný život. Zoberte si, že tí zdravotnícki pracovníci musia kontinuálne poskytovať túto zdravotnú starostlivosť. V prípade sestier a pôrodných asistentiek, ktoré nemáme, a naozaj toto povedala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že v podstate nás to dobehne a omnoho viac budeme musieť zaplatiť týmto pracovníkom, a nepoučili sme sa z tých 12 rokov vlád SMER-u, že sme ich za 12 rokov... sa o nich nestarali. A to povolanie vymiera, vymiera tá obeta. Vymiera tá náročnosť psychickej záťaže, kde v tom zdravotníckom prostredí naozaj vám tí pacienti zomierajú. A to je veľmi, veľmi zlé a dokonca ja som mala aj snahu a myslím si, že treba na tom ďalej pracovať, aby sme túto psychickú záťaž v tom zdravotníckom prostredí tým zdravotníkom aj uznali, pretože preukazovanie cez regionálne úrady verejného zdravotníctva, preukazovanie psychickej záťaže u zamestnávateľov je tak byrokratické, že v podstate sa potom tie výsledky dokážu ako účelovo zneužiť, ak sa dá teda v praxi, že psychická záťaž sa nikomu neprizná, pretože to je na subjektívnom ponímaní, ako aj zamestnávateľa, tak aj zamestnanca.+
A tuto je ten rozdiel medzi nami, že my, ktorí naozaj úprimne sa snažíme pomôcť tomu zdravotníctvu pre toho pacienta, tak tu účelovo strana SaS rieši iba tých, ktorí sú zamestnávatelia, aby oni sa mali dobre, nie pacient, nie aby sme mali zdravotníckych pracovníkov, nie aby bol dostatok peňazí na liečbu, ale aby tu boli zisky, pretože tu nám sľubujú, keď budú mať poisťovne zisky a súkromní prevádzkovatelia v zdravotníckych zariadení budú mať zisky, tak sa bude mať aj pacient dobre. Viete veľmi dobre, aký majú tieto poisťovne kmeň, viete veľmi dobre, aké zariadenia na Slovensku majú súkromní podnikatelia.
Skutočne tie najťažšie stavy končia v štátnych nemocniciach, vo fakultných, tie najťažšie, najviac potrebné peňazí, polytraumy, rôzne onkologické ochorenia. Tu si niekto vybral iba také hrozienka z koláča, jednodňová starostlivosť, krátke zákroky bez náročných starostlivostí, bez náročných finančných intervencií. Avšak potom v tom výkazníctve sa objavujú také veci, že v podstate áno, je to tak, že súkromný podnikateľ vie, ako peniaze nestratiť, a ten štátny sektor mnohokrát je stratový preto, lebo má tie najťažšie stavy, a potom už im nepreplácajú dokonca tú zdravotnú starostlivosť aj tie poisťovne súkromné, pretože nakúpia len určitú časť. A toto je zákerné. Použijem takéto škaredé slovo, zákerné v tom, že na prvom mieste je zisk a až potom pacient. Ale keď sa to správne otočí v podnikateľskom imaní... no imaní, imaním myšlienkovým, v myšlienkovom, tak my môžme vlastne povedať, že budete sa mať lepšie, lebo my budeme mať vyššie zisky. To je, to je scestné, to je scestné lebo my viacej zarobíme, ale vy sa budete mať lepšie!
A vy nezahlasujete za zdravotníckych pracovníkov, lebo ste sa tak rozhodli, lebo proste tá arogancia je takáto. Nie. Prečo by sme to mali robiť? Včera ste mi povedali, že podporte 581, a my vám podporíme zákon. Ale to nemá byť takéto vydieranie, vy doslova vydierate pacientov, lebo ste im teraz v priamom prenose povedali, áno, keď moja ješitnosť tu vyhrá a vy podporíte zisk poisťovniam, tak my vám podporíme tých zdravotníckych pracovníkov. Na toto ste išli do parlamentu na toto vydieranie? Som z toho veľmi smutná a neviem, ako sa ku tomu postavím, a myslím si, že by sa mali postaviť ku tomu slovenskí zdravotnícki pracovníci.
Slovenskí zdravotnícki pracovníci by mali začať uvažovať o tom, že veria ľuďom, ktorí prinášajú zisky, a neveria ľuďom, ktorí im naozaj už pomohli. Po 12 rokoch vlád SMER-u sa konečne udiala reforma o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov. Konečne! A bola to práve táto vláda, ktorá začala nový štart a je tu stále čo zlepšovať. A keď nato prichádzame, že je to tu lepšie a máme to zlepšovať tak príde opäť pani poslankyňa, ktorá sa tu učí na skúšku (rečníčka sa nahla k predkladateľke), predpokladám, stavba kostí, tak povýši, zisk je pre ňu najdôležitejšie. A ešte si to tu nahlas opakuje. To je arogancia, to je slušnosť. (Povedané so smiechom.) A ešte bude osočovať našich kolegov, že sme nenávistní. Prepáčte, za tri a pol roka tu nenávisť cítim len od vás, aroganciu, nenávisť a, bohužiaľ, aj k tým pacientom a zdravotníckym pracovníkom, pretože nikdy ste pre nich nič neurobili, aby sme to zlepšili, aby sme našli v rozpočte peniaze na to, aby sme zlepšili to zdravotníctvo, pretože ste si ješitne povedali, nepodpíšem programové vyhlásenie vlády, pretože náhodou by mohol prejsť UNITAR. S UNITAR-om súhlasí aj v tom zdravotníctve tí odborníci a dokonca mnohí tí signatári, mnohí signatári súhlasia S UNITAR-om, pretože by to naozaj zlepšilo hospodárenie v zdravotníctve s finančnými prostriedkami, ktoré by sa pretavili pre toho pacienta.
Zdravotnícki pracovníci sú tí, ktorí prinášajú tú obetu. Ale dokedy, keď ich nebudeme mať viac? Potrebujeme navýšiť pri povolaní sestra a zdravotnícky... a pôrodná asistentka prvotný koeficient pre tých mladých ľudí, pre tie nové sily. Potrebujeme odstrániť nespravodlivosť pri rodičovskom príspevku pri rodičovskej dovolenke a materskej dovolenke, pri tom, keď vykonávali prax v domovoch sociálnych služieb, ale prax zdravotníckeho pracovníka. A potrebujeme ísť ďalej, potrebujeme, aby sa nám vrátili sestry zo zahraničia - z Rakúska, z Nemecka, z iných krajín, z Čiech, aby tu bolo čo najviac tých zdravotníckych pracovníkov našich, do ktorých sme už investovali to vzdelanie. To je neefektívne hospodárenie, to je rozhadzovanie peňazí, a nie to, čo vy tu rozprávate, že Igor Matovič rozhadzuje peniaze pre... nie svoje.
Vy ich rozhadzujete, pretože ich dávate do zisku zdravotných poisťovní, a toto je nebezpečné až také rakovinové, pretože sme postavili celý stred záujmov na peniazoch. Ale pre koho? Nie pre občanov, nie pre pacientov, ale pre tých, ktorí tu vládnu a ťahajú nitky ako, ako bábkoherci, ako... proste ovládajú tých ľudí cez to, že si za peniaze môžu kúpiť politikov. Politici, ktorí si robia, čo chcú, potom. A to je, to je to najhoršie. Skutočne si neviem predstaviť, keby títo ľudia získali absolútnu moc. A to je hrozba, obrovská hrozba.
Vyzývam všetkých zdravotníckych pracovníkov, pozorne sledujte Národnú radu, aké zákony sa tu schvaľujú, ako sa nám to podsúva mediálne, ako sa tu správajú jednotliví ľudia, s akou aroganciou, povýšenectvom, že im nie je hanba, ako si užívať ten status toho, že som politička, a študujem povolanie, ktoré má mať v sebe empatiu. Nevážim si ani to, že môžem vôbec študovať v dennom štúdiu počas druhej práce, ktorá má naozaj nadštandardný príjem. Toto tie sestry nemajú, nemajú. A vy im to ani nechcete dopriať. Viete, zdravotníkom sa nestáva človek vtedy, keď vyštuduje nejakú prácu, teda povolanie, pardon, ale tým, že tú prácu kontinuálne vykonáva. A ja by som chcela vidieť vašu priamu konfrontáciu s tými sestrami, ktorým ste pred rokmi hovorili, ako vy ich budete obhajovať, a keď vtedajší predseda výboru zdravotníckeho presadzoval profesiu praktická sestra, tak vy ste stáli s plagátmi nie je sestra ako sestra. Klamstvo, pretože vy za tri roky potom zistili, že v podstate už je sestra ako setra, lebo vy ste ju išli študovať, to ošetrovateľstvo a zrazu ste zistili, že v podstate tá lacná pracovná sila bez tých odborných vedomostí je lepšia pre tých zamestnávateľov, lebo opäť bude väčší zisk.
A tu vám poviem takú vec, že v podstate viete, prečo tí súkromní podnikatelia alebo poisťovne, alebo tí, čo vlastnia krížové vlastníctvo, sa bránia akémukoľvek zákonu, ktorý by len o 12 euro napríklad tej sestre alebo tej sanitárke alebo aj tej lekárke zvýšil plat, pretože nás je na počet obyvateľov síce málo v prepočtoch na v štatistikách, ale pre nich je to strašne veľa. Čiže to sú tisíce, desaťtisíce, státisíce a milióny eur v následnosti na nejaký časový ukazovateľ deň, mesiac, rok, milióny a stámilióny. Ale tieto finančné skupiny nechcú prísť ani len o euro. A potom sa my pozeráme na to, že tu máme chorých ľudí, ktorým nevieme pomôcť, pretože neprekladajú sa do Bratislavy pacienti preto, že by lekári ich nechceli zobrať do Bratislavy, ale my tu nemáme sestry a nemáme starostlivosť pre pacienta. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Monika, z teba hovoria skúsenosti aj vedomosti. Ja chcem naozaj poukázať na to a som presvedčená, že ak máme nejaký budžet peňazí k dispozícií v rozpočte zdravotníctva a máme sa rozhodovať, kam ho dáme, a sme si vedomí toho, že nám odchádzajú sestry, odchádzajú lekári, že nám chýbajú ľudia v sociálnych zariadeniach, pretože sú tam práve tie krivdy, ktoré spomenula aj Monika, ktoré sa snažíme napravovať, máme týchto ľudí, ktorí sú nezaplatení a podarilo sa nám vylobovať aspoň tie stabilizačné príspevky a zvýšenia platov, ale ešte stále to nie je zahojené a ja som presvedčená, že ak máme nalievať financie nejakým smerom, tak ich dávajme práve tým ľuďom, ktorí nám chýbajú už teraz a budú nám ešte viac chýbať, pretože ja si pamätám, ešte keď som pracovala na VÚC-ke, tak priemerný vek lekárov bol nad 60 rokov.
Podobné informácie som počula nedávno na stretnutí Asociácie poskytovateľov sociálnej starostlivosti. My za pár rokov prídeme o ľudí, ktorí nám pracujú aj v zdravotníctve, aj v sociálnom systéme, a ak ich nezaplatíme a nevytvoríme im podmienky, v ktorých chcú pracovať, v ktorých sa chcú rozvíjať, tak sme v keli, pretože na nás padne tiaha toho, že nebude sa mať kto o týchto chorých ľudí starať.
A ja som presvedčená, že dávať teraz peniaze poisťovniam navyše, nie je tou dobrou cestou. Tou správnou cestou je oceniť tých, ktorí už dávno ocenení mali byť.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, aj ja som za unitárny systém, teda za jeden systém zdravotného poistenia, to znamená jednu silnú zdravotnú poisťovňu. To, že niektorí kolegovia majú iný názor, že trh všetko vyrieši alebo konkurencia, je fajn, ale ja sa pýtam, ako pacient, ako zdravotnícky personál, či už vyšší, či už nižší, pocítili adekvátne, a hlavne nie kvantitou, ale hlavne tou kvalitou, to, že na Slovensku je trhové hospodárstvo v rámci zdravotného systému. Ja si myslím, že nijako.
Prvým základným problémom sú naozaj financie a plat, finančné ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckeho personálu, či už sa budeme baviť od toho najnižšieho, teda od opatrovateľov, ošetrovateliek, sanitárov cez zdravotné sestry až po lekársky personál, ale druhým najväčším problémom, ktorý je tu nie dvanásť rokov, nie pätnásť, ale cez dvadsať rokov neriešený, je problém nedostatočného a veľmi zle nastaveného vzdelávania v rámci stredného zdravotníckeho školstva. Na Slovensku máme momentálne tridsať stredných zdravotníckych škôl.
Ja naozaj dlhé mesiace veľmi intenzívne komunikujem s Asociáciou stredných zdravotníckych škôl a musím naozaj veľmi pekne poďakovať všetkým riaditeľom a všetkým riaditeľkám, s ktorými sa naozaj komunikuje skvelo, a pevne verím, že od októbra začneme možno niečo, čo bude takou malou revolúciou v rámci vzdelávania stredného zdravotníckeho školstva a stredného zdravotníckeho personálu.
Čiže navýšiť počet zdravotníckych pracovníkov je priorita, ktorej sa musíme venovať, pretože v priamom systéme nám chýba cez 5-tisíc zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a tie nenaberieme ani z Ukrajiny, ani z Bieloruska, ani odnikiaľ, musíme si doma vychovať.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať kolegyni Moniky Kaveckej za, dá sa povedať, naozaj veľmi dobré zhrnutie a vysvetlenie. Bodaj by to počulo čo najviac našich kolegov. A tá jej výzva, aby sa viacej o to zaujímali ľudia zo zdravotníctva, lekári a všetky tie organizácie alebo tie, tie skupiny, ktoré sa dali dohromady, aby sa to zdravotníctvo zlepšilo, tak naozaj že chceme ich aj teraz počuť, aby, aby sa k tomu pridali, aby, aby aj teraz robili tlačovky, aby aj teraz apelovali na to, že to, čo sa tuná pripravuje, že nie je v poriadku a že s tým nesúhlasia.
No riešime tu vlastne niečo, čo tu sa podarilo v predošlých rokoch predošlej vláde, predošlým ľuďom, ktorí tu vytvorili tento systém, ktorý, dá sa povedať, oni sa naučili na to, že, že budú mať dostatok tých finančných prostriedkov a ešte sa im máli, hej. Chvalabohu, že sa podarilo v decembri vlastne toto celé zmeniť, a ako vidíme, teraz na poslednej schôdzi úplne to je také okaté, sa to snaží ešte niekto zvrátiť a mrzí ma teda, že Marek Šefčík to v tej svojej vystúpení, nemal by som reagovať teraz na predchádzajúceho, vymenoval všetky tie mená kolegov poslancov a ja dúfam, že si to premyslia a že tento návrh zákona nepodporia a nezahlasujú zaň.
Takisto som pov... by som povedal, že každý deň ráno som dúfal, že prídeme semká a povie pani Cigániková, že to stiahla, no zatiaľ to nestiahla, učí sa popri tom na skúšky, no tak dobre, má na to právo, ale tiež to o niečom svedčí, ako je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Monika, vypočul som si tvoju rozpravu s krátkymi prestávkami, lebo som si musel odbehnúť niečo vytlačiť. Ale stačilo mi to, čo som na začiatku započul, a potom keď som sa vrátil do pléna. Keď som tam videl stáť vedľa seba, no ty si stála ako skutočná zdravotná sestra a vedľa teba, keď som sa pozeral tiež na tzv. zdravotnú sestru, ktorá ešte asi, Janka Bittó Cigániková študuje, a naozaj nedá sa súdiť, že na prvý pohľad, ale podľa toho, čo som tu mal možnosť za asi zhruba tri a pol roka počuť, že čo ty robíš pre zdravotné sestry, za tie skutočné zdravotné sestry, ktoré sa starajú pri lôžkach o chorých, starých a nevládnych zomierajúcich ľudí. Ty si vidieť. Aj v tej rozprave bolo nielen vidieť, počuť, ale aj cítiť, že ty si to svoje povolanie sestry vykonávala so srdcom a, a je to, je to vidieť za tie tri a pol roka aj v tomto pléne. Ja keby som si mal vybrať, že ležím v nemocnici, tak myslím, že každý si zodpovie, že koho by som si z vás dvoch vybral, aby mi pichla napríklad, ja neviem, injekciu, keby som potreboval, lebo naozaj v teba mám dôveru a po ovocí ich poznáte a u teba je vidieť, u teba je vidieť, že naozaj bojuješ za tie sestry, či čo sa týka platov, či lepších podmienok, že naozaj obdivuhodné. To keby každý poslanec takto bojoval v tomto pléne za svoje témy, tak, tak naozaj určite by sa to pretavilo do mnohých dobrých zákonov.
Teba, Monika, keď počujem na tému zdravotných sestier, tak ja si spomeniem na moju už zosnulú sestru, ktorá mala 42 rokov a pracovala ako zdravotná sestra, ona milovala toto povolanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za ich faktické poznámky, za slová podpory pre zdravotníckych pracovníkov a takisto ďakujem aj pánovi Kočišovi, ktorý to zhodnotil možnože na tému aj vzdelávania stredných zdravotníckych, teda kedysi takto nazývaných zdravotníckych pracovníkov. A vzdelávanie na strednej zdravotníckej škole, my sme nikdy neboli proti tomu, ale skutočne to treba urobiť aj s tými dôsledkami, aj s kompetenciami, aj so zodpovednosťou a je to, bohužiaľ, stále neriešené. Tridsať rokov sa tomu nevenoval nikto, pretože v roku 2004 sa odštartovala taká úžasná Zajacova reforma a tá vlastne pokazila, čo sa dalo, a zase, keď sa nepoučíme z minulosti, keď sme dovolili dať do súkromných rúk tie najzárobkovejšie odvetvia SVaLZ-y, lekárne a všetky tieto veci a vytvoril sme ten trh a ten nám to tu celé pokrivil, ten nám to zdravotníctvo nie vylepšil, ale pokazil a nepoučíme sa z minulosti, napriek tomu tu ešte predkladáme takéto zákony, ktoré nepomáhajú zdravotníctvu, ale, naopak, ešte odlievajú peniaze zo zdravotníctva, tak neviem.
A ja sa chcem iba tak opýtať a bez akéhokoľvek útoku našej pani kolegyne Cigánikovej, či chodí na štúdium ošetrovateľstva, a ak bude férová, mi to aj povie, alebo si ho platí, lebo asi dennú formu teda študuje, či si ho platí alebo či teda ho má z verejných zdrojov zaplatené, zo školských peňazí. Ako naozaj, ak mi venuje chvíľu pozornosti, samozrejme, že nie, tá arogancia je taká, aká je, a výsmech je tu obrovský voči tým zdravotníckym pracovníkom.
No ďakujem, takže sa asi nedozviem, asi sa bojí mi to povedať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja ťa nebudem, Janka, nazývať agentkou Penty, budem sa venovať čisto len tomu zákonu a tým faktom, ktoré tam sú.
Aj podľa vášho tieňového ministra si najlepšie zorientovaná poslankyňa pre zdravotníctvo, tak predpokladám, že tie fakty asi poznáš. Si tímlíderkou pre zdravotníctvo, máš tím okolo seba odborníkov, ktorí konzultuješ pravidelne, tak verím, že tento zákon si s nimi prekonzultovala a že je zhoda na ňom, a ja budem z tohto vychádzať. Ale pokúsim sa ti trošku načrtnúť taký iný môj názor. Veľa z tých faktov tu už odoznelo, ja ich len zhrniem, aby odoznel aj teda môj názor na to, a ukončím to možno takou trošku informáciou, ktorá vás prekvapí.
Ale ja dlhodobo nesúhlasím s tým, pre mňa je absolútne nemorálne, aby poisťovne mali zisk z povinných odvodov, ktoré my všetci dávame do zdravotníctva. Ja sa s tým dlhodobo neviem zmieriť, netajím sa tým, chápem aj váš pohľad na to, máme tri poisťovne, aby oni robili svoju prácu, tak asi za to niečo budú chcieť. Pre mňa za to sú dostatočné platy tých manažérov a možnosť zisku, možnosť pripoistenia. Teda naozaj to, čo sa dlhé roky hovorí aj teraz sme to hovorili, zadefinovať, na čo pacient má nárok a na čo... čo je už nadštandard.
Tak ako ty, aj mnohí v tejto sále vieme, že to nie je jednoduché, ani ja sama to neviem pomenovať, pretože som ja veľmi silne sociálne cítiaci človek a pre mňa ani skracovanie lehôt napríklad na operáciu nie je nadštandard. Pacient, keď raz je indikovaný na operáciu, tak čo najrýchlejšie by sa k tej operácii mal dostať, či už je to výmena kolena, a, samozrejme, pri onkologických ochorení to je jasné.
Ale napríklad pacient, ktorý čaká na výmenu kolena, prečo by mal trpieť dva mesiace s bolesťami kolena? Hej, čiže naozaj štandard a nadštandard určiť je veľmi ťažké a potom je aj ťažké teda zadefinovať, aký zisk, koľko bude z toho nadštandardu. Čiže nie sú to ľahké úlohy, ja verím, že ani pre teba nie, ale tento spôsob, ktorý si si ty vybrala, je pre mňa neprijateľný a neviem sa s ním stotožniť. Čiže podľa mňa je veľa iných spôsobov, v ktorých možno sa nezhodneme, je ich ťažko spraviť, ale skúsim ich načrtnúť.
Sme tu tri roky, a teda tí s tým, čo som hovorila na začiatku, s tým tímom ľudí, ktorých okolo seba máš, a ja to kvitujem, je to, je to veľmi dôležité, komunikovať so sektorom. Prečo napríklad, keď teda kritizuješ to, že sa vyhodilo to 1 %, ktoré teraz naspäť zavádzaš, kde boli vlastne vtedy tiež kritéria kvality určené, prečo teda, keď to bolo vyhodené, si sa ty nesnažila o to, aby ten existujúci zisk, 1 %, nebol naviazaný na konkrétny indikátory kvality, lebo to je tiež možné. Myslím, že to pán poslanec Šefčík spomínal, za čo tie poisťovne dostávajú jednopercentný zisk teraz. Hej, oni majú nejaké povinnosti dodržiavať kvalitu. Podľa môjho názoru to, čo si ty tu spomenula, už teraz je povinnosť tých poisťovní. Čiže ja nevidím absolútne reálne nejaký... svetielko na konci tunela, že reálne, keď im dáš ešte o 1 %, že to budú dodržiavať, to, čo už mali teraz dodržiavať. Hej, čiže pre mňa je toto jedna otázka. (Reakcia z pléna.) Áno. Na kva... na nejaké teda kritéria kvality, hej, lebo ty chceš dať teda navyše ešte, dvakrát toľko, a teda povedala si, že tieto kritériá kvality.
Tie kritéria kvality by mohli byť v legislatívne pre poisťovne aj bez ohľadu na zisk. To sa asi zhodneme. Nie? Poisťovne by mali, keď majú naše peniaze, mali by kvalitne pracovať pre pacientov. Čiže tie kritériá kvality, ktoré si dala, už teraz by tam mali byť. A podľa môjho názoru viaceré z nich tam sú a nedodržiavajú sa. Tak načo platíme tie poisťovne? Pre mňa neefektívne absolútne a nespĺňajú to, čo by mali. Ja ako lekár sa stretávam s tým, že opakovane ma kontaktujú pacienti zvonku. Nevieš pomôcť? Nevieš toto... Všetci, ktorí ste mali chorého človeka, asi každý sme mali nejakého chorého, tak viete, ako to funguje. Hej? Mne pred pol rokom zomrel svokor, a keď som videla ten, ten, tú tortúru, ktorú on absolvoval v nemocniciach, tak mne z toho je akože do plaču. Hej, on sa mi nezdôveril, že má taký a taký problém. A keď sme spätne pátrali, kde sa stala chyba, čo sa stalo, tak nie som jediný človek, ktorý týmto trpí. A aj tu sú poslanci, o ktorých viem príbehoch, ktoré reálne v praxi ten pacient nedostane, čo má. Na Slovensku je to úplne strašné. Tuná zomierajú proste pacienti, ktorí by v Rakúsku žili. Dostali by tam normálnu, inú liečbu. Tuná musia prosiť alebo robiť zbierky, aby tú liečbu dostali. Pri takomto stave zdravotníctva je absolútne nemorálne, aby akýkoľvek zisk mali poisťovne z našich povinných odvodov! Prečo by sme im mali dávať peniaze, ktoré majú za moju starostlivosť, hej? To je pre mňa absolútne neprijateľné.
O štandarde a nadštandarde som už hovorila. Ako to je úplne žiaduce, ale úprimne hovorím, že naozaj je to problém zadefinovať.
Ďalej myslím, že v tej úvodnej reči alebo v tom prvom svojom vystúpení si hovorila o tom, že e-výmenný lístok by mal fungovať, aby sa tam ten pacient nemotal, aby nemal opakované vyšetrenia a tak ďalej, aby presne vedel, kde a ako má ísť. Čiže to by malo tiež byť to kritérium kvality. Ten e-výmenný lístok odborníci dlhodobo chcú do praxe zaviesť. Proste my sme to neni schopní urobiť. NCZI to nie je schopné urobiť. Keď robilo e-Recept, trvalo to sedem rokov. Ja som chcela dať len jednu informáciu, aby v e-Health-e bola informácia, či pacient si praje, alebo nepraje, aby mu niekto nahliadal do zdravotnej dokumentácie, keď sme tu menili zákon. Povedali mi, že sa to nedá urobiť. Pre mňa inštitúcia, ktorá nevie toto spraviť (povedané so smiechom), takúto jednoduchú vec... Načo máme ten e-Health?! Hej, všetci vieme, že to nefunguje. Čiže tváriť sa, že.... Ani to v zákone nie je, ktorý si navrhla, že dám, že bude fungovať e-výmenný lístok a zlepší sa kvalita, je absolútne nereálna, lebo oni to nie sú schopní spraviť a my nie sme schopní im to prikázať. Hej, čiže to je úplne...
To som už spomínala, myslím, že aj vo faktickej poznámke, že čo uvádzaš priamo v zákone. Hovoríš o tom, že kritériá kvality, ich váhu, podrobnosti ich plnenia, posudzovanie percentuálnej miery ich naplnenia a označenia zdroja údajov, z ktorých budú kritériá kvality spracované, podrobnosti o kritériách kvality a podrobnosti o spôsobe ich vyhodnotenia ustanoví ministerstvo zdravotníctva po prerokovaní so zdravotnými poisťovňami. Hej, čiže oni si sadnú, ja si to tak predstavujem, a teraz poisťovne povedia, že čo by oni vedeli spraviť. Teraz ministerstvo povie, že toto by ste mali urobiť, bude nejaká dohoda. Čiže oni sami budú pri tom, ako si tie kritériá budú nastavovať. Ako to nemôže toto fungovať podľa mňa, hej.
Otázka ďalšia, že aký má názor na toto súčasný minister zdravotníctva, ďalší odborníci z ministerstva zdravotníctva, ktorí budú musieť takéto kritériá navrhovať a hodnotiť. A ak nedôjde k takejto dohode, tak v zákone píšeš, jediné kritériá kvality, ktoré budú, je, že sa musia uzatvárať zmluvy v minimálnej sieti, to už aj teraz sa musí, že sa musí zabezpečiť úhrada plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencom, ktorí čakajú na operáciu. Tiež nepíšeš dokedy, ktorým, ako... To sa už aj teraz robí. Hej? Ďalej tvorba rezervného fondu. To sa aj teraz robí. A dodržiavanie ustanovení o výške výdavkov za prevádzkov... na prevádzkové činnosti. To je niečo nové, čo si tam dala. Ale zase nehovoríš o žiadnom minimálnom limite výdavkov na zdravotnú starostlivosť, teda podmienku, koľko musíme na tú zdravotnú starostlivosť vynaložiť. Čiže ja poviem, milá poisťovňa, tu budeš mať dvojnásobnosť zisku. My si myslíme, že ona dá viacej na zdravotnú starostlivosť? Však prečo by to robila? Však bude mať, viac si nechá v tom zisku, aby si mohla ho vyplatiť. Hej? A ty... ako splniť tie kritériá kvality, pre mňa, jasne že sa bude snažiť o čo najväčší zisk.
Je nechápem, prečo by si Dôvera mala vyplatiť zisk 32 mil. oproti 17, keď pacient je v takom stave, ako je. Myslím si, že sú lepšie možnosti na to, ako to robiť. A to už takisto bolo spomenuté, že zavádzaš tam maximálny limit výdavkov na prevádzkové činnosti, ale zároveň rušíš ten minimálny na zdravotnú starostlivosť.
A záverom chcem povedať, že zdravotné poistenie nie je jednoduchá záležitosť. Ja som často v komisiách študentov, ktorí si robia manažérske vzdelávanie, a často prichádzajú práce o typoch zdravotného poistenia, ako to majú štáty v Amerike, v Európe. Porovnávajú tie systémy. A málokedy sa nájde študent, ktorý by mi povedal, toto je optimálny. Neexistuje optimálny systém poistenia. My máme takýto. Ja sa s ním neviem stotožniť. A ja vám poviem prečo.
Lebo máme tri poistenie... poisťovne. Ty dlhodobo kritizuješ, že Všeobecná zdravotná je neschopná, šafári, zadlžuje sa. O. K. Ja dlhodobo, zhodnem sa v niečom, v niečom z toho s tebou, ale sú tam aj objektívne príčiny, prečo k tomuto dochádza, a ona ich vie aj pomenovať, keby sme sa na to pozreli úplne objektívne. A potom sú dve súkromné, z ktorých, ja s ich prácou nie som spokojná. Mám aj osobnú skúsenosť s touto poisťovňou, jednou z nich. V konkrétnom prípade na pacienta. Každá má nejaké chyby. Ak my nie sme schopní zadefinovať štandard, nadštandard, ak nie sme schopní zadefinovať, za akých okolností by mali tie zisky mať, tak pre mňa tento systém nie je funkčný. Čo to znamená? Treba zrušiť tie zdravotné poisťovne, dať jeden sociálno-zdravotný odvod, a nech to riadi štát. Nech to riadi štát. A nech všetky, zodpovednosť za toto má štát. Ja viem, takýto systém funguje vo Veľkej Británii a ani ten nie je optimálny. Nefunguje.
Ale ja jednoducho neviem akceptovať, že keď my nie sme schopní nastaviť tie kritériá tak, aby čo najviac peňazí išlo, aby tí pacienti dostávali tú zdravotnú starostlivosť, tak to necháme tak a ešte im ideme zvýšiť zisky. S tým sa ja nikdy nestotožním. A radšej by som zobrala, nech sa teda zrušia, keď sme neschopní, a urobme nejaký iný systém.
Ďakujem. (Potlesk. Reakcia navrhovateľky.)

Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem, ďakujem mojej kolegynke pani profesorke, lekárke Evke, pretože pomenovala to jasne, fakticky, bez emócií, bez vášní, bez... normálne s tými údajmi exaktnými aj s tými exaktnými otázkami, takže tu je krásne vidieť, ako sa dajú dáta, fakty a procesy zneužiť na to, aby niekto zarobil.
A to ešte tvrdým, arogantným spôsobom nám tu podsúvať zákerné dezinformácie zo strany predkladateľky. Nech mi vyvráti tie tvrdenia predkladateľka, ktoré si ty povedala. Mali už dávno možnosť tieto kritériá kvality proste dosahovať. My tu ideme... Už zisk majú a napriek tomu sa nič nezmenilo! A čo teraz nám idete sľúbiť? Že teraz, keď im dáme stopercentný zisk, tak to bude zase nič? My za 100-percentný zisk navyše sľubujeme veľké nič. A takto jasne aj pre laika si to teraz ty pomenovala.
Veľká vďaka.

Eva, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať za toto vystúpenie, naozaj racionálne bez nejakých emócií v zmysle nahnevať niekoho, ale skôr diskutovať o problematike, ktorá, ktorá trápi všetkých nás, pretože už len ten fakt, aj ty si to spomenula, žiadna z európskych krajín nevypláca zisk z verejného zdravotného poistenia. My sme sa rozhodli ísť nejakou cestou inou. O čo sme lepší proti tým ostatným krajinám?
Doteraz poisťovne, presne jak si povedala, mali možnosť generovať neobmedzený zisk, mali tu vytvoriť naozaj raj na zemi, len my sme takmer vo všetkých zdravotných štatistikách na tom horšie.
A teraz zrazu, keď ide štát regulovať túto džungľu, tak zrazu tu máme úžasné návrhy, ako to bude lepšie, len dajme viac. Absolútne sa stotožňujem s tým, že rozprávajme sa o pripoistení. To nech je tá hodnota. Keď sa niekomu máli, nech, naštartujme spolu inštitút pripoistenia, kde si budú môcť tí, ktorí spravujú verejné zdravotné poistenie, generovať aj zisky, tak ako je to v iných vyspelých krajinách. A prinesieme podľa mňa novú kvalitu do zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia budú chcieť pridávať nadštandardné služby, za ktoré si podľa mňa, mnohí ľudia radi priplatia.
Takže ešte raz, veľká vďaka. A vlastne stotožňujeme sa s tým, ako je ten tvoj svetonázor. A myslím si, že nielen my, ale, ale naozaj tí, čo sa zdravotníctvu rozumejú, a ktorí s triezvym, čistým pohľadom hľadia na to, ako zdravotníctvo v úspešných krajinách funguje.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Áno, tak si predstavujem asi činnosť poslanca a poslankýň, ktoré by tu mali prísť do parlamentu, kde sa v tej svojej praxi, ktorú majú za sebou, prakticky vedia zorientovať. A vieš to, Evina, však už nepoznáme sa prvý rok, vieš to veľmi pekne aj ľudsky povedať. aby každému bolo jasné, kde sa nachádza, na ktorej strane.
Myslím si, že jednoznačne - podľa môjho názoru - zisk na úkor zdravia našich občanov je pre mňa amorálne. A svojho času jedna politička, ktorá sa volá pani Čankajšeková, povedala, a to bola svetová politička, politička 20. storočia, že čo je morálne zlé, nemôže byť politicky dobré. Takže pani kolegyňa, veľmi pekne ti ďakujem za túto, toto svedectvo, ako sa to má. A myslím si, že veľa ľudia, ľudí pochopilo, čo vlastne si tým chcela povedať.
Ďakujem veľmi pekne.