94. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 94. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Ňarjaš a pani poslankyňa Remišová.
Na zahraničnej pracovnej ceste je aj predseda Národnej rady Boris Kollár a poslanci Martin Borguľa, Ľudovít Goga, Katarína Hatráková, Dušan Jarjabek a Anna Záborská.
Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022, návrh má tlač 1718 a spoločná správa výborov má tlač 1718a. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačou 1721. Návrh záverečného účtu uvedie pán minister financií Slovenskej republiky Michal Horváth, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

(Rokovanie o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022, tlač 1718.)

Dobré ráno, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2022. Ten reflektuje na dosiahnuté hospodárenie s verejnými financiami v roku 2022 a obsahuje výsledky hospodárenia všetkých krajín EÚ. Ide o predbežné údaje, ktoré budú aktualizované v októbri tohto roka v rámci druhého kola notifikácie. Podľa tejto správy, verejná správa v roku 2022 hospodárila s deficitom 2 % HDP. Deficit je výrazne nižší ako novelizovaný rozpočet na rok 2022, ktorý počítal s úrovňou 5,2 % HDP. Ekonomický vývoj v roku 2022 výrazne zlepšil príjmovú časť a výdavková strana, najmä v sociálnej oblasti, plne premietne dosahy tohto ekonomického vývoja až v roku 2023. V takomto prostredí je aj vzhľadom na množstvo novoprijatej legislatívny možné konštatovať, že hospodárenie Slovenska pod 3 % HDP v roku 2022 bolo iba dočasné.
Vo výdavkoch štátneho rozpočtu bolo nutné reagovať na nepredvídateľný vonkajší faktor, a tým bola a stále je vojna na Ukrajine a s ňou spojené rastúce svetové ceny komodít. Aj v roku 2022 boli verejné výdavky ovplyvnené financovaním opatrení na boj proti pandémii, avšak už iba približne v štvrtinovej výške oproti roku 2021. Schodok na úrovni 2 % bežného HDP bol dosiahnutý na jednej strane vyšším príjmami, najmä daňovoodvodovými, vďaka nečakane vysokej inflácii. Na druhej strane celkové výdavky boli úhrnom nižšie takmer o 1 mld. eur.
Príjmy z daní rástli dvojciferným tempom, najviac daň z pridanej hodnoty 13,2 %, rástli aj niektoré nedaňové príjmy, vyzdvihol by som napríklad v rámci riadenia štátneho dlhu, boli vyššie výnosy z ukladania hotovostnej rezervy alebo napríklad aj v zdravotníckych zariadeniach, čiže aj rezort dopravy získal viac oproti rozpočtu. Bežné výdavky verejnej správy boli vyššie úhrnom o 227 mil. eur a čo je dôležité, kapitálové výdavky zase nižšie o 1.1 mld. eur. Nižšie kapitálové výdavky štátu o 1 mld. súviseli najmä s úrovňou pripravenosti čerpať prostriedky z fondov EÚ a na tie sa, bohužiaľ, presúvali potom do ďalšieho rozpočtového roka. To zvyšuje tlak na rýchlejšie čerpanie týchto projektov v tomto roku.
Výdavky verejného sektora na kompenzácie dôsledkov rastúcich cien energií boli v roku 2022 neporovnateľne nižšie ako v iných krajinách EÚ, preto aj keď Slovensko vychádza priaznivo v medzinárodnom porovnaní, tento faktor treba, treba brať do úvahy.
Dlh verejnej správy ku konca roka 2022 dosiahol 57,8 % HDP, pôvodné odhady schváleného rozpočtu na úrovni 60 % sa nenaplnili. K nižšiemu dlhu prispela nižšia potreba financovania deficitu, menší nárast zadlženosti niektorých subjektov verejnej správy a rast HDP v bežných, bežných cenách.
Toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme pekne. Prosím, pán minister, aby ste teraz zaujali miesto pre navrhovateľov, na ľavo od rečníckeho pultu. Teraz dávam slovo predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, pánovi Ľubomírovi Andrassymu, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni poslanci, chcel by som vám predstaviť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu, ktorý predložil do parlamentu rezort financií, a tento štátny záverečný účet prioritne informuje o dosiahnutom salde a dlhu verejnej správy v metodike ESA.
Nechcem sa podrobne venovať všetkým tým častiam, ktoré popisujeme v našom stanovisku, ale dovoľte, aby som sa vyjadril k trom dôležitým častiam, o ktorých na začiatku hovoril aj pán minister. Ako on uviedol, tak v dokumente sa konštatuje, že saldo a dlh verejnej správy je výsledkom ročného hospodárenia našej krajiny a za rok 2022, dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje približne 2,04 % z hrubého domáceho produktu, a tak sa nám dlh verenej správy dostal na úroveň bezmála 63,4 mld., čo je 57,8 % HDP. Informácie o salde a dlhu verejnej správy sú dôležitým ukazovateľom nielen pre Európsku úniu z hľadiska toho, ako hospodári naša krajina, ale sú taktiež veľmi dôležitými informáciami pre porovnávanie výsledkov jednotlivých členských krajín Únie. Slúžia aj ďalším národným a medzinárodným inštitúciám, ktoré realizujú rôzne analýzy a hodnotia fungovanie verejnej správy nielen na Slovensku, ale aj v členských krajinách EÚ.
V neposlednom rade tieto informácie slúžia aj vám, poslancom parlamentu, politikom k obhajobe alebo aj ku kritike dosiahnutých výsledkov hospodárenia na celoštátnej, ale aj na lokálnej úrovni. Aj preto je mimoriadne dôležité z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, aby štátny záverečný účet poskytoval pravdivé a hlavne úplné informácie o ročnom hospodárení subjektov verejnej správy. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť najmä na to, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo hodnotí práve predkladanie záverečného účtu v apríli, resp. v máji ako nie najlepšie riešenie. Návrh štátneho záverečného účtu totiž finalizuje a predkladá sa na základe jarnej notifikácie Eurostatu. V tomto období však viaceré dôležité subjekty verejnej správy nemajú uzatvorené svoje ročné hospodárenie z rôznych dôvodov napríklad z dôvodu odkladu zverejnenia daňových povinností v podobe daňového priznania, z čoho môžu vyplynúť ďalšie transfery do alebo z verejných rozpočtov.
Absentujú taktiež auditované účtovné závierky a ich jednotlivé súčasti, ktoré sú pre návrh záverečného účtu štátu veľmi dôležité. Dnes teda môžete diskutovať o niektorých údajoch, ktoré však jesenná notifikácia Eurostatu aktualizuje, môže ich upraviť, a teda môžeme byť na jeseň pri iných číslach, o akých hovoríme dnes a o týchto už parlament, o týchto nových číslach po jesennej notifikácii už parlament nehovorí a nehodnotí ich. Z vyššie uvedeného dôvodu zastávame názor, že by bolo vhodnejšie, aby sa národný parlament venoval výsledkom hospodárenia až po jesennej notifikácii výsledkov hospodárenia Eurostatom. Súhrnná výročná správa za Slovenskú republiku, ktorá už tieto údaje obsahuje, by sa mala stať tým dokumentom, ku ktorému by sa mali vyjadrovať všetky relevantné štátne inštitúcie, vrátane parlamentu. A myslím si, že práve aj k tejto dôležitej správe by mal predkladať svoje stanovisko aj Najvyšší kontrolný úrad. Samozrejme, vyžaduje si to možno aj širšiu diskusiu, ale taktiež zmenu legislatívy do budúcna.
Druhou dôležitou súčasťou štátneho záverečného účtu je porovnávanie hotovostného plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s hodnotami schváleného rozpočtu. V minulom roku bol rozpočet schválený v decembri alebo minulý rok bol rozpočet schválený v decembri 2021, ale zásadnejšie sa menil aj zmenou rozpočtu na jeseň roku 2022. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu pre rok 2022 a potrebe jeho úprav, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje Najvyšší kontrolný úrad za nedostatočne kvalitné a naše stanovisko, ktoré máte k dispozícii, ponúka viacero dôkazov o tomto negatívnom stave. Kontrolný úrad pravidelne vo svojich stanoviskách upozorňuje na úlohu, ktorú hrajú rozpočtové opatrenia v rozpočtovej politike. Na jednej strane je to objektívny rozpočtový nástroj, ktorým organizácie reagujú na zmenenú situáciu či potreby, ale na druhej strane majú aj svoju negatívnu stránku, tak ako sa využívajú dnes je to neúnosné.
Už dlhodobejšie časté a veľmi často používané rozpočtové opatrenia podstatným spôsobom menia štruktúru rozpočtu schváleného v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ako jeden konkrétny príklad, ktorý vás môže zaujímať, by som použil príklad toho, ako sa v minuloročnom rozpočte nakladalo s rozpočtovými prostriedkami určenými na kapitálové výdaje. Vy v parlamente, poslanci a poslankyne, ste schválili kapitálové výdaje vo výške 4,1 mld. eur, ktoré boli rôznymi rozpočtovými opatreniami na úrovni vlády znížené len na úroveň 2,8 mld. eur. Je pravdepodobné, že tieto nevyčerpané finančné prostriedky budú viazané a budú použité buď v tomto, alebo v budúcom rozpočtovom roku. Ale to, ako budú použité, či budú použité na tie ciele, pre ktoré ste ich pre rozpočet v roku 2022 schválili vy, na to už parlament dosah nebude mať. Takú prax považujeme na nesprávnu, ktorá deformuje rozpočtovú politiku, rozpočtovú politiku, ktorou úlohou je plniť ciele a merateľné ukazovatele, ktoré definujete vy poslanci Národnej rady.
Aj v minulom roku výdavkovú časť rozpočtu výrazne zaťažili kompenzácie, ktoré slúžili na zmiernenie dopadov nielen pandémie, ale aj prichádzajúcej energetickej krízy či inflácie. Len na energetickú krízu sa plánovalo vynaložiť 9,3 % z HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v rámci Európskej únie. Naše kontroly použitia kompenzačných prostriedkov ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovania finančných prostriedkov, ale aj na problémy nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácii v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu.
Treťou oblasťou, ktorá má dôležitý vplyv na hospodárenie našej krajiny a hospodárenie celej verejnej správy sú zdroje z Európskej únie. Záverečný účet dáva veľmi plastický obraz o tom, že dlhodobo nedokážeme európske zdroje aktívne využívať. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získania financií z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov eur, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom novom programe Slovensko.
Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci na úrovni 1,3 mld. eur, pričom v minulom roku sa nám z tejto rozpočtovanej sumy podarilo vyčerpať ani nie 50 mil. eur. Z 1,3 mld. ani nie 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť bola použitá na bežné výdavky. Teda neboli to financie, ktoré by boli použité na rozvoj a riešenie udržateľných projektov v rámci Slovenskej republiky.
Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto strojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradnými program. Sú signálom preto, aby sa problematike manažmentu plánu obnovy a odolnosti venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižujú šance obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť čelí dôležitým spoločensko-ekonomických výzvam neustále sa meniaceho sveta a života v Európe.
Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tri pripomienky, ktoré som uviedol, ako aj tie, ktoré sú obsiahnuté v našom stanovisko, sú výsledkom dlhodobej skúsenosti kontrolného úradu mojich kolegov kontrolórov, ale aj analytikov s posudzovaním výsledkov hospodárenia verejnej správy a jej jednotlivých subjektov. Verím, že aj vďaka takej spätnej reflexii sa podarí v budúcnosti lepšie nastaviť proces rozpočtovania. Princípy a pravidlá, ktoré sú dohodnuté v rozpočte, budú rešpektované a cez niekoľko tisíc opatrení, rozpočtových opatrení v priebehu roka sa bude reagovať na aktuálnu situáciu, nie na zmenu priorít, o ktorých rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Chcem vám z tejto pozície poďakovať za spoluprácu, aj rozpočtovému výboru za spoluprácu za ostatné štyri roky, pretože je to posledné stanovisko, ktoré predkladáme na, v tomto volebnom období tejto Národnej rady Slovenskej republiky. Teda aj z tohto miesta, aj z mojej pozície vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a za korektný vzťah pri predkladaní nielen stanoviska k štátneho rozpočtu, ale aj stanoviska k štátnemu záverečnému účtu.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme, pán predseda. Teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Mariána Viskupiča, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2022 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1796 z 19. mája 2023 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kapitoly štátneho záverečného účtu pridelil na rokovanie príslušným výborom.
Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po
A. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022.
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2022 vo výške 4,5 mld. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 4,4 mld. eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 0,1 mld. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože podľa § 52 ods. 2 o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022:
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory s výnimkou výboru pre obranu a bezpečnosť.
Výsledky rokovaní vo výboroch sú uvedené v časti B informácie gestorského výboru.
Návrh spoločnej správy, vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023.
Stanovisko gestorského výboru, ani návrh spoločnej správy výboru pre financie a rozpočet, neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru, že teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022) nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Ako predseda výboru pre financie a rozpočet som na seba prevzal úlohu spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou informácie pod číslom 1718a.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Viskupič ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi rýchlo. Chcel som teda vystúpiť k štátnemu záverečnému účtu, ale myslím si, že fakt to nie je potrebné. Všetky zásadné veci, či už tie pozitívne, alebo aj tie negatívne zhrnul pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, takže viac-menej v podstate by som sa opakoval. A takto chcem len poďakovať pánovi predsedovi NKÚ takisto za, za jeho prácu, za celé tri roky počas tohto volebného obdobia a takisto aj za skutočne komplexnú, podrobnú, precíznu a fakt že postihujúcu realitu správu ku záverečnému účtu. Takže ďakujem pekne.
A aby som nezabudol, samozrejme, ďakujem aj pánovi ministrovi a ministerstvu tiež za samotnú prípravu materiálu a vlastne za celú prácu.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce vystúpiť ešte v záverečnom slovo pán minister? Áno, nech sa páči.