94. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetiach... odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1606), v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1671 z 18. apríla 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámil gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 763 z 8. júna 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 468 z 9. júna 2023.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tento správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslanca Národnej rady schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 483 z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán predsedaj... pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Na úvod, tento návrh zákona, ako som už spomínal, bol v Národnej rade, vtedy, bohužiaľ, sme o ňom nemohli hlasovať, pretože odvolaný minister odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, teda vrátiť do druhého čítania, a, a pokiaľ by sme zaňho hlasovali, takýto zákon by bol retroaktívny.
Ale máme tu teda opätovne tento zákon, zdokonalený, zdokonalený, v zdokonalenej verzii s tým, že bol vydiskutovaný aj s ministerstvom hospodárstva. Paradoxne súčasné vedenie ministerstva hospodárstva naozaj tam s týmto návrhom už nemá problém. Takisto bola vydiskutovaný aj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorých pripomienky sme zapracovali do pozmeňovacieho návrhu, ktorý na záver prečítam, ale takisto sme sa zhodli na tom, že aj ten, takýto návrh zákona môže významne pomôcť. Tento návrh zákona prešiel aj teda v... vo výbore, z prítomných poslancov pán poslanec Vons a pani Sulanová boli na tom rokovaní a takisto podporili tento návrh, čiže naozaj mali sme tam iba jedno zdržanie od poslanca zo strany SMER.
Preto vás prosím, naozaj zamyslite sa veľmi dobre nad tým, ako veľmi to myslíme tu v Národnej rade práve s ochranou spotrebiteľov a so zabezpečovaním našej energetickej bezpečnosti, pretože sme tu my v Národnej rade, sú to ministerstvá, je tu pani prezidentka, my prijímame zákony na ochranu záujmu všetkých občanov, všetkých. Opakujem, domácnosti, podnikateľov, jednoducho každého jedného, kto odoberá plyn v tejto republike.
Potom sú tu, samozrejme, aj záujmové združenia, ktoré chránia záujmy vymedzenej skupiny svojich členov. Tu narážam na list, ktorý prišiel od Združenia dodávateľov energií, ktorému sme sa venovali aj na samotnom výbore, a naozaj veľmi detailne som vysvetlil, prečo v tých jednotlivých bodoch sa práve členovia tohto združenia mýlia, a tento list je iba zhrnutím akýchsi lobistických záujmov a tvrdení, ktoré nemajú nič spoločné s tým, že tu chránime našu energetickú bezpečnosť a záujmy a toho spotrebiteľa, dávame na to prvé miesto.
Súčasne tento list považujem za ten najlepší dôkaz toho, že takýto zákon jednoducho potrebujeme ako soľ. Každý jeden bod, ktorý je tam uvedený, je ľahko vyvrátiteľný. Hovorím, kto má záujem, nech si pošle... pozrie moje vystúpenie, alebo si kľudne s ním, k tomu sadnem, ale teraz by som sa naozaj skôr povenoval tomu, čo prináša tento zákon jednotlivým nielen odberateľom, ale aj tým dodávateľom.
Pochopiteľne tí odberatelia v domácnostiach, ako aj podnikatelia, budú mať garantované dodávky, ako aj ceny plynu v krízovom období minimálne na tých 20 %, ktoré budú uskladnené v tých slovenských zásobníkoch. Pre dodávateľov toto bude znamenať zase benefit, že 20 % dodávok plynu na území Slovenska budú mať uskladnené za regulovanú cenu, regulovanú cenu, ktorá je výrazne nižšia, ktorá bude výrazne nižšia, ako platia dnes za štandardné skladovanie, ktoré... ktorého cena vzíde z nejakej súťaže. Takisto sa im to oplatí omnoho viacej, ako keby si nakupovali tento plyn a zabezpečovali na burze, kde platia tzv. marginal cost, to znamená nejaké poplatky za to, že vôbec si takýto plyn na tej burze nakupujú, a takisto sa im to oplatí viacej, ako dohodnúť si nejakú zmluvu s iným dodávateľom, ktorý takéto poplatky, či už skladovacie, alebo burzové, musí zaplatiť.
Takže jediný, komu takýto zákon nemôže vyhovovať, sú skôr dodávatelia typu Slovakia Energie, to znamená naozaj tí špekulanti, ktorí fungujú iba na báze, že dobre, mám nejakého odberateľa a ponúknem mu nejakú cenu, ale ten plyn mu nijako nezabezpečím a budem mu ten plyn zabezpečovať až v tom momente, keď má dôjsť k dodávke, keď ten plyn odo mňa odoberie. Ale čo keď v tom čase bude ten plyn omnoho drahší, alebo jednoducho na tom trhu nebude k dispozícii? No nič. Nemám zodpovednosť, položím licenciu, odovzdám ju a pekne-krásne, dodávateľ poslednej inštancie, staraj sa. Krásny príklad dodávateľa poslednej inštancie, a to sú presne tí, ktorí aj nejakým spôsobom dávali dokopy tento list, ktorý prišiel zo Združenia dodávateľov energií.
Napríklad také SPP, ktoré už dnes drží viac ako 20 % svojej dodávky vo svojich zásobníkoch, s tým nemá najmenší problém. Oni, naopak, na tomto budú benefitovať, pretože 20 % budú mať uskladnené za regulovanú cenu. No a, samozrejme, regulovaná cena nebude vyhovovať komu? Tomu, kto je tým skladovateľom, pretože bude musieť poskytnúť 20 % priestoru toho skladu, toho zásobníka práve za regulovanú cenu a bude to musieť poskytnúť dodávateľom, ktorí dodávajú na Slovensku. Čiže nie nemeckým, ktorému mu to predám za 10 euro alebo 20 euro za MWh, ale za dve eurá. Takže áno, nejakým spôsobom bude obmedzený vo svojom podnikaní, ale zase bavíme sa o spoločnosti, kde má aj štát svoj podiel.
Druhý, druhý časť toho významnejšieho má tá finančná skupina EPH, ale pozrime sa aj na to, o čo vlastne budú ukrátení. V roku 2021 v nej mali výnos práve z poskytovania tejto služby za skladovanie v objeme 180 mil. eur a ich čistý zisk 90 alebo 81, presne si to nepamätám, jednoducho zhruba polovica. Takže takto, prosím pekne, sa vynášajú peniaze zo Slovenska, vynáša ich firma, ktorá podniká na zásobníkoch, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre na území Slovenska. Tie zásobníky, to sú nejaké štruktúry geologické po vyťažení uhľovodíkov, ktoré by podľa správnosti mali patriť a patria v podstate Slovenskej republike, len na nich podniká práve firma Nafta. Takže toto je jediný, kto môže v konečnom dôsledku povedať, že ich to nejako ovplyvní, ale naozaj v tomto prípade dostanú všetko, čo im patrí, a to je, to sú oprávnené náklady a primeraný zisk.
A teraz by som prešiel k tomu, čo teda bolo na začiatku takéhoto návrhu. To bolo, to bola tá zima ’21/ ’22, na ktorú reagovala aj Európska komisia, 30. júna 2022 bolo publikované nariadenie Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o povinné zásoby plynu. Cieľom takéhoto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, no a toto na základe tej zimy z ’21/’22, kedy naozaj sme čelili tomu, že tu nebol dostatok plynu a že boli vysoké ceny.
Po zime, áno, po tejto poslednej nastala situácia, kedy máme pomerne plné zásobníky. Na konci zimy to bolo 60 %, k dnešnému dňu je to takmer 90. Ale - a toto je dôležité a toto veľmi dobre počúvajte - táto kapacita zásobníkov, to sú parkovacie miesta a môže ich využiť ktokoľvek. Využíva ich SPP na Slovensku, štátna firma, kde teda pokiaľ ich využívajú viac, ako majú, tak sa na to skladáme vo forme štátneho rozpočtu, pretože o to menej odvedú na tej dividende. A ten zvyšok, hádajte, kto, kto si tam tlačí ten plyn? Kto je najväčší odberateľ plynu v Európe? Ktorá krajina? No sú to Nemci. A Nemci, čuduj sa svete, majú ešte prísnejší návrh, ako máme my, ktorí hovoria o jasnej krivke, ktorá je na to čerpanie z tých ich zásobníkov, a pokiaľ túto krivku nedodržia, pokiaľ budú mať v zásobníku menej, ako je predpísané, tak sa stane to, že jednoducho im tú kapacitu zoberú a ešte budú platiť pokuty.
Takže čo robia Nemci? Natlačia si tie európske zásobníky a následne, teda svoje zásobníky, nemecké, a zvyšok umiestnia mimo Európy. A potom príde tretí, štvrtý kvartál tohto roka alebo prvý kvartál budúceho roka, kedy sa začne využívanie toho plynu, a ten plyn odkiaľ začnú odťažovať? Zo zásobníkov v Nemecku? No nie. Zo zásobníkov na Slovensku, zo zásobníkov v Rakúsku, v Čechách, jednoducho zrazu my sa budeme iba čudovať, ako ten plyn proste fičí cez Baumgarten do Nemecka a jednoducho nám budú rapídnym spôsobom klesať tie zásoby, ktoré sme si mysleli, že máme dostatočne v našom zásobníku, a zrazu tam nebudeme mať nič okrem toho SPP.
A pritom naozaj aj týmto návrhom zákona nechceme dosiahnuť nič iné, iba to, aby ten, kto podniká na Slovensku, dodáva plyn na Slovensko, tak aby si tých 20 % držal. Máme tu tridsať ďalších dodávateľov. A teraz taká pikoška, niekto tvrdí, že toto spôsobí zvýšenie plynu pre, plynu pre odberateľov. Tak sa skúste pozrieť na cenník, neregulovaný cenník dodávateľov plynu, konkrétne Stredoslovenskej energetiky, ktorí v ňom si účtujú pre neregulovaných odberateľov tzv. poplatok za skladovanie plynu. Tam to vychádza asi na 4,20 eur. Ale paradoxne, keď si pozriete ich závierku za rok 2022, tak tam je uvedené, že k dispozícii k 31. decembru 2022 mali nula, ešte raz, nula megawatthodín plynu v zásobníkoch, čo znamená, a toto si pomôžem slovami jedného z vysokých manažérov, že mali prázdny zásobník, nemali... mali nula MWh v zásobníkoch v čase, slová manažéra spoločnosti Stredoslovenská energetika, v čase najkritickejšej zimy. A teda ale od ľudí vybrali, od tých odberateľov vybrali 4,20. A my hovoríme, my im to poskytneme dokonca za regulovanú, čiže tam tie ceny dokonca môžu klesnúť. Áno, môžu stúpnuť v prípade tých regulovaných, kde sa to prejaví v tej regulovanej cene, ale naozaj my sa bavíme o tom, že v tom najkritickejšom období minulého roka sa plyn obchodoval za 340 eur za MWh. A čo sú to dve eurá v porovnaní s tým, keď ten plyn nebudeme mať a budeme si potom sa škrabať za hlavou, že kde ho vlastne zobrať?
Zapamätajte si, najdrahší plyn je ten, ktorý nemáme v čase, keď ho reálne potrebujeme.
Aktuálne je pritom spotová cena plynu na úrovni 39 eur za MWh, to znamená 39 plus uskladnenie za dve eurá, sme na 41. Ak ale niekto ide na burzu, tak to nakupuje v IV. kvartáli za 53 alebo v I. kvartáli dokonca, v I. kvartáli ’24 za 57 eur. To znamená, opäť týmto dodávateľom sa to musí oplatiť omnoho viacej, uskladniť si ten plyn na Slovensku, ako si ho zabezpečovať na burze. Jeden, jediná nevýhoda, ktorá z tohto môže vyplynúť, je, že musia mať cash, cash k dispozícii, kedy za to zaplatia, ale, preboha, my chceme mať dodávateľov, ktorí nemajú cash, aby si nakúpili tento plyn dopredu dokonca za lepšie ceny a uskladnili si ho za regulované? Tak ja sa pýtam, a budú mať cash nákup tohto plynu vtedy, keď ho budú potrebovať dodať dodávateľom? Takže tuto vzniká naozaj to, tá, tá otázka a to riziko, ktorému sa chceme aj týmto návrhom zákona vyhnúť.
Všetky ostatné veci, ktoré sú uvedené aj v tomto dvojstranovom zhrnutí, dám vám ho potom určite k dispozícii, narážajú aj na to, že týmto zákonom ten plyn, ktorý bude uskladnený, bude určený pre odber, nie na trading, bavíme sa o 20 % tohto odberu, táto povinnosť ochráni odberateľov a bude nútiť dodávateľov, aby nešpekulovali. No a takisto zavádzame trajektóriu plnenia. To znamená, 20 % nebude musieť byť držaných po celú dobu. To bude iba k tomu začiatku vykurovacej sezóny. Na konci vykurovacej sezóny to bude nula a následne tá trajektória postupne stúpa až k tým 100 % z tých 20 %.
No a pokiaľ nejaký dodávateľ si nebude vedieť zabezpečiť túto skladovaciu povinnosť, vie ju preniesť aj na iného dodávateľa, pochopiteľne, to už bude na dohode medzi nimi, či to bude za odplatu alebo či to bude na základe nejakej inej dohody.
Takže toto by bolo k tomu samotnému návrhu zákona, ktorý významným spôsobom zvýši našu energetickú bezpečnosť. Slová, že my dnes nepotrebujeme takýto zákon riešiť, sú úplne neopodstatnené. Nemci samotní upozorňujú veľmi výrazným spôsobom na to, že nás čaká veľmi kritická zima, ak dôjde ku konjunktúre, ak dôjde k boju s Áziou o LNG, alebo ak dôjde k skorému nástupu zimy, tak jednoducho naozaj sa stane to, že ten plyn tu nebude, a keď bude, tak bude veľmi drahý. A z tohto pohľadu riziko nemáme preceniť, nemáme ho ani podceniť, ale jednoducho máme ho nadceniť a toto sa veľmi krásne dá urobiť.
A takisto na záver tohto vystúpenia, predtým ako prečítam doplňu... prečítam pozmeňujúci návrh, prečo zavádzame tento návrh zákona, je to veľmi podobné, ako je to s povinnosťou mať zimné pneumatiky. Zimné pneumatiky na aute nemáme preto, že bude sneh, ale preto, že sneh môže byť.
Ďakujem pekne za vypočutie si a teraz prejdem k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý vzišiel z diskusie s regulačným úradom, kde sme reflektovali napríklad na to, že regulačný úrad vie tie ceny stanoviť aj na základe iného, ako iba priamej regulácie, ale môže to byť aj benchmark, opravili sme tam jednu dobu platnosti.
Takže prechádzam k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu poslancov Karola Galeka a Petra Kremského k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1606).
1. V čl. I bode 4v § 12 ods. 13 sa vypúšťajú slová „písm. b) alebo písm. d)“ a dopĺňajú slová „a 2“.
2. V čl. I bode 7 sa slová „§ 11 ods. 2 písm. a) až d) a f) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 2 písm. a) až d), f) až h)“.
3. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 41 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) preskúmavanie námietky vznesenej dodávateľom plynu alebo užívateľom distribučnej siete podľa § 9 ods. 1 písm. p),“.
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
4. V čl. I bode 8 v § 45k sa slovo „októbra“ nahrádza slovom „decembra“.
5. V čl. II bode 5 § 22a ods. 4 znie:
„(4) Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi do 1. marca príslušného kalendárneho roka ministerstvu, úradu, dodávateľovi plynu a užívateľovi distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, výpočet a veľkosť ich skladovacej povinnosti na obdobie od 1. apríla príslušného kalendárneho roka do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Dodávateľ plynu a užívateľ distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, majú právo v lehote piatich pracovných dní vzniesť námietku voči výpočtu skladovacej povinnosti zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Námietka voči výpočtu skladovacej povinnosti sa predkladá prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, ministerstvu a úradu. Výpočet skladovacej povinnosti potvrdí alebo zmení úrad podľa odsekov 11 a 12. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi prevádzkovateľom zásobníkov veľkosť skladovacej povinnosti na nasledujúce obdobie v členení podľa jednotlivých dodávateľov plynu a užívateľov distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, oznámi dodávateľovi poslednej inštancie výšku celkovej skladovacej povinnosti podľa odseku 3.“
6. V čl. II bode 5 § 22a ods. 6 písm. b) sa číslovka „2022“ nahrádza číslovkou „2024“.
7. V čl. II v bode 5 § 22a ods. 9 znie:
„(9) Dodávateľ plynu alebo užívateľ distribučnej siete môže na základe zmluvy preniesť svoju skladovaciu povinnosť alebo jej časť na iného dodávateľa plynu. Ak dodávateľ plynu alebo užívateľ distribučnej siete prenesie splnenie svojej skladovacej povinnosti alebo jej časti zmluvou na iného dodávateľa plynu, jeho povinnosti podľa § 22a sa považujú za splnené. Dodávateľovi plynu, ktorý prevezme zodpovednosť za splnenie skladovacej povinnosti podľa prvej vety, sa o príslušné množstvo plynu navyšuje jeho skladovacia povinnosť alebo mu táto povinnosť vzniká. O prenesení skladovacej povinnosti podľa prvej vety informuje dodávateľ plynu, ktorý prevzal zodpovednosť za splnenie skladovacej povinnosti, úrad a prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, do 15. februára príslušného kalendárneho roka. Ak užívateľ distribučnej siete zabezpečuje distribúciu plynu prevažne na vlastnú spotrebu, je dodávateľ plynu, ktorý dodáva plyn takémuto užívateľovi distribučnej siete povinný prevziať skladovaciu povinnosť v rozsahu vyplývajúceho z objemu jeho dodávky plynu, ak ho o to takýto užívateľ distribučnej siete požiada.“
8. V čl. II bode 5 § 22a ods. 10 sa za slovo „povinnosti“ dopĺňajú slová „v rozsahu cenovo regulovaného prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu“.
9. V čl. II bode 5. § 22a sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
„(11) Uplatnenú námietku voči výpočtu skladovacej povinnosti preskúma úrad v lehote do 30 dní odo dňa jej doručenia. Úrad je oprávnený na účely posúdenia výpočtu skladovacej povinnosti overovať a kontrolovať podklady na výpočet skladovacej povinnosti sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby, ako aj nahliadať do účtovných kníh a záznamov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území. Úrad je oprávnený písomne požiadať dodávateľa plynu a užívateľa distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, ako aj prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, o predloženie údajov na účely posúdenia výpočtu skladovacej povinnosti, a to v určenej lehote, nie kratšej ako jeden deň odo dňa doručenia.
(12) Ak úrad zistí, že námietka voči výpočtu skladovacej povinnosti je opodstatnená, uloží prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, vykonať nápravu do desiatich dní od skončenia preskúmavania námietky. Ak úrad zistí neopodstatnenosť námietky voči výpočtu skladovacej povinnosti, písomne to oznámi dodávateľovi plynu a užívateľovi distribučnej siete, na ktorých sa vzťahuje skladovacia povinnosť, ako aj prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, do piatich dní od skončenia preskúmavania námietky voči výpočtu skladovacej povinnosti.“
Skončil som, ďakujem.

Monika, chcela si ešte ty otvoriť? Dobre. Ty už nič. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie si. (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý naozaj výrazným spôsobom zvýši energetickú bezpečnosť Slovenska.

Hlasovať o návrhu tohto zákona budeme v štvrtok 29. 6. o 17.00 hod.

Dobré ráno, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 2022. Ten reflektuje na dosiahnuté hospodárenie s verejnými financiami v roku 2022 a obsahuje výsledky hospodárenia všetkých krajín EÚ. Ide o predbežné údaje, ktoré budú aktualizované v októbri tohto roka v rámci druhého kola notifikácie. Podľa tejto správy, verejná správa v roku 2022 hospodárila s deficitom 2 % HDP. Deficit je výrazne nižší ako novelizovaný rozpočet na rok 2022, ktorý počítal s úrovňou 5,2 % HDP. Ekonomický vývoj v roku 2022 výrazne zlepšil príjmovú časť a výdavková strana, najmä v sociálnej oblasti, plne premietne dosahy tohto ekonomického vývoja až v roku 2023. V takomto prostredí je aj vzhľadom na množstvo novoprijatej legislatívny možné konštatovať, že hospodárenie Slovenska pod 3 % HDP v roku 2022 bolo iba dočasné.
Vo výdavkoch štátneho rozpočtu bolo nutné reagovať na nepredvídateľný vonkajší faktor, a tým bola a stále je vojna na Ukrajine a s ňou spojené rastúce svetové ceny komodít. Aj v roku 2022 boli verejné výdavky ovplyvnené financovaním opatrení na boj proti pandémii, avšak už iba približne v štvrtinovej výške oproti roku 2021. Schodok na úrovni 2 % bežného HDP bol dosiahnutý na jednej strane vyšším príjmami, najmä daňovoodvodovými, vďaka nečakane vysokej inflácii. Na druhej strane celkové výdavky boli úhrnom nižšie takmer o 1 mld. eur.
Príjmy z daní rástli dvojciferným tempom, najviac daň z pridanej hodnoty 13,2 %, rástli aj niektoré nedaňové príjmy, vyzdvihol by som napríklad v rámci riadenia štátneho dlhu, boli vyššie výnosy z ukladania hotovostnej rezervy alebo napríklad aj v zdravotníckych zariadeniach, čiže aj rezort dopravy získal viac oproti rozpočtu. Bežné výdavky verejnej správy boli vyššie úhrnom o 227 mil. eur a čo je dôležité, kapitálové výdavky zase nižšie o 1.1 mld. eur. Nižšie kapitálové výdavky štátu o 1 mld. súviseli najmä s úrovňou pripravenosti čerpať prostriedky z fondov EÚ a na tie sa, bohužiaľ, presúvali potom do ďalšieho rozpočtového roka. To zvyšuje tlak na rýchlejšie čerpanie týchto projektov v tomto roku.
Výdavky verejného sektora na kompenzácie dôsledkov rastúcich cien energií boli v roku 2022 neporovnateľne nižšie ako v iných krajinách EÚ, preto aj keď Slovensko vychádza priaznivo v medzinárodnom porovnaní, tento faktor treba, treba brať do úvahy.
Dlh verejnej správy ku konca roka 2022 dosiahol 57,8 % HDP, pôvodné odhady schváleného rozpočtu na úrovni 60 % sa nenaplnili. K nižšiemu dlhu prispela nižšia potreba financovania deficitu, menší nárast zadlženosti niektorých subjektov verejnej správy a rast HDP v bežných, bežných cenách.
Toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni poslanci, chcel by som vám predstaviť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu, ktorý predložil do parlamentu rezort financií, a tento štátny záverečný účet prioritne informuje o dosiahnutom salde a dlhu verejnej správy v metodike ESA.
Nechcem sa podrobne venovať všetkým tým častiam, ktoré popisujeme v našom stanovisku, ale dovoľte, aby som sa vyjadril k trom dôležitým častiam, o ktorých na začiatku hovoril aj pán minister. Ako on uviedol, tak v dokumente sa konštatuje, že saldo a dlh verejnej správy je výsledkom ročného hospodárenia našej krajiny a za rok 2022, dosiahol deficit verejnej správy hodnotu 2,23 mld. eur, čo predstavuje približne 2,04 % z hrubého domáceho produktu, a tak sa nám dlh verenej správy dostal na úroveň bezmála 63,4 mld., čo je 57,8 % HDP. Informácie o salde a dlhu verejnej správy sú dôležitým ukazovateľom nielen pre Európsku úniu z hľadiska toho, ako hospodári naša krajina, ale sú taktiež veľmi dôležitými informáciami pre porovnávanie výsledkov jednotlivých členských krajín Únie. Slúžia aj ďalším národným a medzinárodným inštitúciám, ktoré realizujú rôzne analýzy a hodnotia fungovanie verejnej správy nielen na Slovensku, ale aj v členských krajinách EÚ.
V neposlednom rade tieto informácie slúžia aj vám, poslancom parlamentu, politikom k obhajobe alebo aj ku kritike dosiahnutých výsledkov hospodárenia na celoštátnej, ale aj na lokálnej úrovni. Aj preto je mimoriadne dôležité z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu, aby štátny záverečný účet poskytoval pravdivé a hlavne úplné informácie o ročnom hospodárení subjektov verejnej správy. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť najmä na to, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo hodnotí práve predkladanie záverečného účtu v apríli, resp. v máji ako nie najlepšie riešenie. Návrh štátneho záverečného účtu totiž finalizuje a predkladá sa na základe jarnej notifikácie Eurostatu. V tomto období však viaceré dôležité subjekty verejnej správy nemajú uzatvorené svoje ročné hospodárenie z rôznych dôvodov napríklad z dôvodu odkladu zverejnenia daňových povinností v podobe daňového priznania, z čoho môžu vyplynúť ďalšie transfery do alebo z verejných rozpočtov.
Absentujú taktiež auditované účtovné závierky a ich jednotlivé súčasti, ktoré sú pre návrh záverečného účtu štátu veľmi dôležité. Dnes teda môžete diskutovať o niektorých údajoch, ktoré však jesenná notifikácia Eurostatu aktualizuje, môže ich upraviť, a teda môžeme byť na jeseň pri iných číslach, o akých hovoríme dnes a o týchto už parlament, o týchto nových číslach po jesennej notifikácii už parlament nehovorí a nehodnotí ich. Z vyššie uvedeného dôvodu zastávame názor, že by bolo vhodnejšie, aby sa národný parlament venoval výsledkom hospodárenia až po jesennej notifikácii výsledkov hospodárenia Eurostatom. Súhrnná výročná správa za Slovenskú republiku, ktorá už tieto údaje obsahuje, by sa mala stať tým dokumentom, ku ktorému by sa mali vyjadrovať všetky relevantné štátne inštitúcie, vrátane parlamentu. A myslím si, že práve aj k tejto dôležitej správe by mal predkladať svoje stanovisko aj Najvyšší kontrolný úrad. Samozrejme, vyžaduje si to možno aj širšiu diskusiu, ale taktiež zmenu legislatívy do budúcna.
Druhou dôležitou súčasťou štátneho záverečného účtu je porovnávanie hotovostného plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu s hodnotami schváleného rozpočtu. V minulom roku bol rozpočet schválený v decembri alebo minulý rok bol rozpočet schválený v decembri 2021, ale zásadnejšie sa menil aj zmenou rozpočtu na jeseň roku 2022. Napriek objektívnym ťažkostiam pri tvorbe rozpočtu pre rok 2022 a potrebe jeho úprav, plánovanie rozpočtu a jeho riadenie považuje Najvyšší kontrolný úrad za nedostatočne kvalitné a naše stanovisko, ktoré máte k dispozícii, ponúka viacero dôkazov o tomto negatívnom stave. Kontrolný úrad pravidelne vo svojich stanoviskách upozorňuje na úlohu, ktorú hrajú rozpočtové opatrenia v rozpočtovej politike. Na jednej strane je to objektívny rozpočtový nástroj, ktorým organizácie reagujú na zmenenú situáciu či potreby, ale na druhej strane majú aj svoju negatívnu stránku, tak ako sa využívajú dnes je to neúnosné.
Už dlhodobejšie časté a veľmi často používané rozpočtové opatrenia podstatným spôsobom menia štruktúru rozpočtu schváleného v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ako jeden konkrétny príklad, ktorý vás môže zaujímať, by som použil príklad toho, ako sa v minuloročnom rozpočte nakladalo s rozpočtovými prostriedkami určenými na kapitálové výdaje. Vy v parlamente, poslanci a poslankyne, ste schválili kapitálové výdaje vo výške 4,1 mld. eur, ktoré boli rôznymi rozpočtovými opatreniami na úrovni vlády znížené len na úroveň 2,8 mld. eur. Je pravdepodobné, že tieto nevyčerpané finančné prostriedky budú viazané a budú použité buď v tomto, alebo v budúcom rozpočtovom roku. Ale to, ako budú použité, či budú použité na tie ciele, pre ktoré ste ich pre rozpočet v roku 2022 schválili vy, na to už parlament dosah nebude mať. Takú prax považujeme na nesprávnu, ktorá deformuje rozpočtovú politiku, rozpočtovú politiku, ktorou úlohou je plniť ciele a merateľné ukazovatele, ktoré definujete vy poslanci Národnej rady.
Aj v minulom roku výdavkovú časť rozpočtu výrazne zaťažili kompenzácie, ktoré slúžili na zmiernenie dopadov nielen pandémie, ale aj prichádzajúcej energetickej krízy či inflácie. Len na energetickú krízu sa plánovalo vynaložiť 9,3 % z HDP, čo je jedna z najvyšších hodnôt v rámci Európskej únie. Naše kontroly použitia kompenzačných prostriedkov ukazujú na problémy so včasnosťou poskytovania finančných prostriedkov, ale aj na problémy nedostatočnej diferenciácie pomoci pre rôzne subjekty. Najmä pri energetických kompenzáciách sa ako významné riziko javí nedostatočná pružnosť národného regulátora, ktorého činnosť by mala viesť k zmenám výšky kompenzácii v závislosti od podstatných zmien vo vývoji cien energetických komodít na trhu.
Treťou oblasťou, ktorá má dôležitý vplyv na hospodárenie našej krajiny a hospodárenie celej verejnej správy sú zdroje z Európskej únie. Záverečný účet dáva veľmi plastický obraz o tom, že dlhodobo nedokážeme európske zdroje aktívne využívať. Napriek niekoľkoročnej existencii štrukturálnych fondov, kde sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získania financií z jednotlivých operačných programov, čerpanie je nedostatočné, nezrovnalosti tvoria stovky miliónov eur, o ktoré prichádza štátny rozpočet a dekomitmenty hrozia už aj pri súčasnom novom programe Slovensko.
Smutný obraz poskytujú aj informácie o využívaní zdrojov plánu obnovy a odolnosti. Minulý rok bola výška rozpočtovanej pomoci na úrovni 1,3 mld. eur, pričom v minulom roku sa nám z tejto rozpočtovanej sumy podarilo vyčerpať ani nie 50 mil. eur. Z 1,3 mld. ani nie 50 mil. eur, z ktorých ale rozhodujúca časť bola použitá na bežné výdavky. Teda neboli to financie, ktoré by boli použité na rozvoj a riešenie udržateľných projektov v rámci Slovenskej republiky.
Takmer denné informácie, že ten či onen zámer na využitie týchto strojov sa nebude realizovať a hľadá sa náhradnými program. Sú signálom preto, aby sa problematike manažmentu plánu obnovy a odolnosti venovala pozornosť na všetkých úrovniach verejnej správy. V opačnom prípade sa výrazne znižujú šance obnoviť konkurencieschopnosť krajiny a jej odolnosť čelí dôležitým spoločensko-ekonomických výzvam neustále sa meniaceho sveta a života v Európe.
Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tri pripomienky, ktoré som uviedol, ako aj tie, ktoré sú obsiahnuté v našom stanovisko, sú výsledkom dlhodobej skúsenosti kontrolného úradu mojich kolegov kontrolórov, ale aj analytikov s posudzovaním výsledkov hospodárenia verejnej správy a jej jednotlivých subjektov. Verím, že aj vďaka takej spätnej reflexii sa podarí v budúcnosti lepšie nastaviť proces rozpočtovania. Princípy a pravidlá, ktoré sú dohodnuté v rozpočte, budú rešpektované a cez niekoľko tisíc opatrení, rozpočtových opatrení v priebehu roka sa bude reagovať na aktuálnu situáciu, nie na zmenu priorít, o ktorých rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Chcem vám z tejto pozície poďakovať za spoluprácu, aj rozpočtovému výboru za spoluprácu za ostatné štyri roky, pretože je to posledné stanovisko, ktoré predkladáme na, v tomto volebnom období tejto Národnej rady Slovenskej republiky. Teda aj z tohto miesta, aj z mojej pozície vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a za korektný vzťah pri predkladaní nielen stanoviska k štátneho rozpočtu, ale aj stanoviska k štátnemu záverečnému účtu.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2022 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1796 z 19. mája 2023 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kapitoly štátneho záverečného účtu pridelil na rokovanie príslušným výborom.
Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po
A. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022.
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2022 vo výške 4,5 mld. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 4,4 mld. eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 0,1 mld. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože podľa § 52 ods. 2 o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022:
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory s výnimkou výboru pre obranu a bezpečnosť.
Výsledky rokovaní vo výboroch sú uvedené v časti B informácie gestorského výboru.
Návrh spoločnej správy, vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023.
Stanovisko gestorského výboru, ani návrh spoločnej správy výboru pre financie a rozpočet, neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru, že teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2022) nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Ako predseda výboru pre financie a rozpočet som na seba prevzal úlohu spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou informácie pod číslom 1718a.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi rýchlo. Chcel som teda vystúpiť k štátnemu záverečnému účtu, ale myslím si, že fakt to nie je potrebné. Všetky zásadné veci, či už tie pozitívne, alebo aj tie negatívne zhrnul pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, takže viac-menej v podstate by som sa opakoval. A takto chcem len poďakovať pánovi predsedovi NKÚ takisto za, za jeho prácu, za celé tri roky počas tohto volebného obdobia a takisto aj za skutočne komplexnú, podrobnú, precíznu a fakt že postihujúcu realitu správu ku záverečnému účtu. Takže ďakujem pekne.
A aby som nezabudol, samozrejme, ďakujem aj pánovi ministrovi a ministerstvu tiež za samotnú prípravu materiálu a vlastne za celú prácu.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce vystúpiť ešte v záverečnom slovo pán minister? Áno, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som iba krátko reflektovať na vystúpenie pána predsedu NKÚ, lebo otvoril veľmi zaujímavé témy a poukázal na viaceré slabé stránky rozpočtového procesu na Slovensku. Chcel by som mimochodom vysloviť súhlas s tým, s tou kritikou niektorých aspektov nášho, našej prípravy rozpočtu, ktoré predniesol. Rozpočtové opatrenia, áno, je ich veľa, menia štruktúru rozpočtu, deformujú alebo celý tento systém proste deformuje rozpočtovú politiku. Je to neštandardné. To veľké množstvo rozpočtových opatrení je v podstate mocenským nástrojom v rukách ministrov, ktorí v časoch, keď sú politickí ministri, tento nástroj, nástroj používajú. Neprispieva to iste k transparentnosti a ani ku kvalite verejných financií. My sa v tejto oblasti aj za to, za to krátke obdobie, ktoré máme, snažíme niečo zmeniť. Prvýkrát pripravujeme rozpočet na budúce roky v súlade s výdavkovými limitmi a tieto sa snažíme rozložiť aj na jednotlivé kapitoly. A v rámci tohto procesu robíme všetko preto, aby Všeobecná pokladničná správa, ktoré je obyčajne tá nafúknutá položka, ktorá vytvára priestor pre tieto rozpočtové opatrenia, pokrývala iba vyslovene riziká a nepredvídateľné situácia a nepokrývala v zásade bežne alebo teda kapitálové výdavky v obrovských objemoch.
Snažíme sa aj, aj prispieť k diskusii o lepšej regulácii a kompenzácii cien komodít. Je to jedna z priorít v programovom vyhlásení vlády, ako aj zlepšenie čerpania EÚ zdrojov, kde aj v rámci ministerstva pripravujeme zmeny v oblasti hodnotenia projektov tak, aby tieto projekty boli lepšie premyslené, lepšie prerátané už od začiatku, a tým pádom sa minimalizovali problémy v neskoršej fáze životného cyklu týchto projektov, a tým pádom aj zlepšilo čerpanie.
Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne za tieto pripomienky a tiež výboru za spolupráci pri tomto bode. Ďakujem veľmi pekne.