94. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie, ja kvitujem, že ste tu otvoril túto tému takýmto spôsobom. Jednoducho myslím si, že je dôležité, aby vystupoval aj člen exekutívy a dal k tomu svoje stanovisko a svoj pohľad, že aký ma na to názor. Čiže aj preto sme podporili procedurálny návrh pána poslanca Faiča, aby ste bol prítomný v rámci tohto otvoreného bodu. Samozrejme, že aj v minulosti boli nejaké hlasovania na európskej úrovni, ktoré boli diskutabilné. Sám ste spomenul niektoré citlivé, aj čo sa týka migračnej vlny, ale sú tu aj ďalšie, ďalšie otázky, ktoré si myslím, že minimálne by bolo možné otvoriť v rámci ústavného zákona 397/2004, kde sa stanovujú právne účinky pre prípady, keď Národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky v lehote dvoch týždňov od jeho predloženia, a tu sa otvárajú aj otázky tzv. princípu tichej procedúry, pretože potom, samozrejme, vznikajú všelijaké otázky, pretože ak sa Národná rada, veľmi dobre vieme, nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, tak člen vlády je viazaný tým predloženým návrhom stanoviska Slovenskej republiky. Možno sa ku návrhu stanoviska nevyjadriť je prejavom možnosti stanoviska vziať na vedomie napríklad mlčky odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovať ani explicitne neschvaľovať. Čiže to je tzv. princíp tichej procedúry a možno neviem či ešte plánujete vystúpiť alebo reagovať, že aký je váš názor napríklad na túto otázku. A ešte raz sa chcem poďakovať, že ste tu, a že ste vystúpil. Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Dostál.

Ja sa pripájam k tomu poďakovaniu, myslím si, že v takejto téme je dôležité, aby sme poznali aj názor vlády, resp. rezortu zahraničných vecí. Ja si teda na rozdiel od predrečníka myslím, že tie vzťahy medzi parlamentom a vládou v záležitostiach Európskej únie s ústavným zákonom nastavené pomerne dobré s jednou malou výnimkou, ktorá by sa tam dala opraviť. Práve to spomínané stanovisko k zákazu predaja spaľovacích motorov bol prípad, kde nebolo rešpektované stanovisko výboru, a teda zástupca vlády konal priamo v rozpore s tým, čo mu výbor schválil aké stanovisko. Čiže to, to nebolo niečo, čo by nebolo pokryté súčasnou právnou úpravou. Tam išlo o to, že nad rámec toho, čo, čo ústavný zákon umožňuje sa zástupca vlády na rokovaní orgánu Európskej únie odklonil od stanoviska Európskej únie, tam, tam nešlo o žiadnu tichú procedúru.
Ale teda chcel by som sa spýtať pána ministra teda, ak ešte bude reagovať, že či toto uznesenie bude mať nejaké alebo môže mať nejaké priame dopady, lebo vieme, že Národná rada zrejme v letných mesiacoch a asi už ani v septembri nebude zasadať, aby nejako operatívne schvaľovala stanovisko, ale aj z toho, čo pán minister hovoril, to nevyzerá nejako, že v tejto chvíli by hrozilo nejaké zásadné zmeny na hlasovacích práv v inštitúciách a orgánoch Európskej únie. Že teda, či to bude mať aj nejaký reálny dopad alebo je to proste len si zadeklarujeme nejakú pozíciu parlamentu, teda ak toto bude schválené.

Ako posledný s faktickou poznámku pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, na záver vášho vystúpenia ma zaujala veta, že vláda Slovenskej republiky sa bude aj naďalej správať tak, ako jej v podstate určí alebo akým spôsobom sa rozhodne plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pretože stále ešte platí, že vláda je podriadená parlamentu. Chcem vám len pripomenúť hlasovanie pána ministra vnútra Šimka, ktorý aj napriek jednoznačnému vyjadreniu Národnej rady Slovenskej republiky nezahlasoval kvôli kvótam, ale jednoducho sa až po brutálnom tlaku čelných predstaviteľov Národnej rady zdržal. Čiže nie je to celkom tak, ako ste vo svojej rozprave povedali a to, že výbor pre európske záležitosti komunikuje s ministerstvo, to je všetko fajn, ale nemyslím si, aby tá procedúra, ktorá v niektorých veciach pretrváva, bola až natoľko korektná. Čiže naozaj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí by malo aj naďalej trvať na suverenite Slovenskej republiky, na suverénnych rozhodnutiach Slovenskej republiky a naozaj sa nepridávať k štátom, ktoré chcú vytvoriť z Európskej únie jeden veľký megalomanský super štát.

Pán minister, máte možnosť v rozsahu dvoch minút reagovať na faktické poznámky alebo prípadne sa prihlásiť opäť do rozpravy. Takže nech sa páči, v rozsahu dvoch minút, prosím, zapnite mikrofón pánovi ministrovi.

Môžem takto z miesta, áno?
K pánovi poslancovi Svrčekovi, poslanecký návrh na novelu uvedené ústavného zákona tento ústavný ná... zákon potrebuje novelu možno nie takýmto spôsobom.
Pánovi poslancovi Dostálovi a nie, stanovisko nebude mať implikácie.
A k tomu, čo povedal pán poslanec Kočiš, kvóty nie sú súčasťou schváleného, schválené kompromisu a keď sme pri tom, akým spôsobom hlasoval pán minister vnútra Ivan Šimko, myslím si, že Ivan Šimko nepotrebuje žiaden brutálny tlak. Ivan Šimko je dostatočne integritná osobnosť, aby vedel zaujať stanovisko podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a to, že sa zdržal bolo dôvodom, ako to sám vysvetlil, že on povedal veľmi jednoznačne, že dôvodom na to, že sa zdržal bolo to, aký mandát má táto, táto vláda. Čiže toľko k hlasovaniu, k hlasovaniu pána ministra vnútra z mojej pozície a z mojej z môjho pemza vedomostí, ktoré o tom mám.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako jediný sa prihlásil pán poslanec Vladimír Faič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som sa rád poďakoval celému plénu Národnej rady, že vyslovilo všeobecný súhlas s mojím procedurálnym návrhom, aby sa tento bod rokovania termínoval a aby bol v dnešnom termíne a rovnako som rád, že sa zohľadnila aj moja požiadavka, aby bol prítomný na tomto rokovaní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nazdávam sa, že je to potrebné, pretože vzájomný rešpekt a, samozrejme, aj realizácia postojov, ktoré v tomto prípade sú aj v zmysle ústavného zákona sa naozaj objektívne vedia posúdiť len pri vzájomnom rozhovore, konzultáciách alebo rokovaniach. Som tiež rád, že zámer pána poslanca Svrčeka a ďalších kolegov dosiahnuť to, aby tak v kľúčovej téme rokovalo parlamentné plénum. Myslím si, že téma si to zaslúži.
Návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie z hľadiska dôležitosti problematiky skutočne predstavuje jeden z najzávažnejších doteraz neprerokovaných bodov na tejto schôdzi Národnej rady, aj keď účasť kolegov poslancov tomu nenasvedčuje. Je to najmä z toho dôvodu, aby vláda vedela postoj parlamentu, aby vedela, čo parlament chce, aké má postoje a aby sa vedela na základe toho aj, aj vyjadriť.
Téma zmeny hlasovacích práv v členských štátoch v inštitúciách orgánov Európskej únie rezonuje už rok. To si treba povedať celkom otvorene. Uvediem niekoľko príkladov, že tomu tak skutočne je.
Známy portál s európskou problematikou Euroactiv.sk priniesol článok s názvom, citujem: "Nemecko chce zrušiť právo veta pri európskych sankciách aj daniach." Podľa tohto článku, citujem: "Nemecký kancelár Olaf Scholz v kľúčovom prejave podporil zmenu základných zmlúv Európskej únie. Najväčšia krajina v bloku chce zrušiť zásadu jednomyseľnosti v zahraničnej a daňovej politike, podmieňuje tým aj prijímanie nových členov. Rovnako pravda s odvolaním sa na agentúr54u Reuters uvádza pod titulom "Scholz volá po zrušení práva veta štátov Európskej únie. Nemôžeme si ho dovoliť." A ďalej píše: "Ak si chce Európska únia udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, nemôže si dovoliť ponechať jednotlivým členským štátom právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike." Podľa agentúry Reuters to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Spomeniem ešte niekoľko výstižných názvov súvisiacich s predmetnou problematikou. V Europarlamente sa hovorí o zrušení jednomyseľného hlasovania v rámci rozhodovania EÚ, správy RTVS. Europarlament aktivuje proces zmeny zmlúv v Európskej únii, Aktuality.sk. Von der Leyenová a Macron nevylúčili zmenu zmlúv Európskej únie. V hre je koniec jednomyseľného hlasovania, hnonline.sk. Aj Európska komisia už dávnejšie hovorí o väčšinovom rozhodovaní, napríklad v spoločnej zahraničnej politike. Jej predsedníčka na slávnostnom ukončení Konferencie o budúcnosti Európy vyhlásila: "Vždy som obhajovala názor, že jednomyseľnosť v niektorých kľúčových otázkach nedáva zmysel, ak chceme byť rýchlejší." Poslanci Európskeho parlamentu aj Komisia paradoxne zdôvodňujú zámer znížiť doterajší štandard hlasovacích práv členských štátov práve realizovaním podnetov občanov z Konferencie o budúcnosti Európy. Téma nastolená v predmetnom návrhu uznesenia nie je vymyslená, je živá. Je vhodné rozumieť rizikám s ňou súvisiacich.
Podľa doteraz uvedeného konečný tlak na zníženie doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov s veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať v spojitosti s ďalším rozširovaním Európskej únie, kedy bude Slovenská republika ako podporovateľ rozširovania postavená pred dilemu. To si treba celkom jasne zadefinovať.
Do konania predčasných parlamentných volieb a vymenovania novej vlády skôr existujú skryté riziká. Samotnému hlasovaniu v inštitúciách a orgánoch Európskej únie predchádza celý rad krokov, ktoré umožnia takéto hlasovanie. Spustenie mechanizmov, ktoré majú smerovať k navrhovanému výsledku, ako tomu napríklad je ohľadom známej normy EURO 7. Alebo len ťažko mohol minister vnútra Ivan Šimko zverejniť na sociálnej sieti svoj názor s odhodla... a potom s odhodlaním vyraziť do Bruselu bez predchádzajúcich krokov migračnému návrhu uskutočnených v pomerne dlhšom období a postojov za Slovenskú republiku k nim. Rizikom je, aby odvolaná a dočasne poverená vláda, jej členovia a aparát ministerstiev, alebo stáleho zastúpenia nezaujali súhlasné stanovisko hoc aj v počiatočnom procese, ktoré by smerovalo k zníženiu doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov.
Ďalším rizikom je nedostatočná informovanosť o predmetoch návrhov, o ktorých budú členovia odvolanej a dočasne poverenej vlády rokovať a hlasovať v inštitúciách a orgánoch Európskej únie v období do vymenovania novej vlády, najmä ak doteraz neexistuje vôľa len trochu objektívne posudzovať, o čom je odvolaná a dočasne poverená vláda oprávnená rozhodovať a o čom už nie. A máme skúsenosť aj z predchádzajúcej vlády Eduarda Hegera. Z vnútropolitického hľadiska sa totiž jedná o obdobie neobvyklého chodu ústavných orgánov, pri ktorom niekoľko mesiacov nie je plánované rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne výkonom funkcie bola poverená vláda Slovenskej republiky bez adekvátnej ústavno-politickej legitimity, ktorú nezís... ktorá nezískala dôveru a nebolo schválené jej programové vyhlásenie. Nasledovne bola odvolaná a poverená na relatívne dlhú dobu bez možnosti výkonu dôležitých ústavno-právnych pôsobností. Súčasne sú na téme dňa minimálne otázniky nad úrovňou chodu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. To všetko dohromady zákonite musí generovať riziko porúch vo fungovaní ústavného systému.
V kontexte doteraz uvedeného je plne opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Jeho podstatou je vyhradenie si rozhodovania o stanoviskách Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie, na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých by inak rozhodoval výbor pre európske záležitosti.
Súčasne poukážem na priestor, kde vidím možnosti zdokonalenia návrhu uznesenia a prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj ponúknem riešenia. Prvé odporúčanie je k nie celkom jasnému mechanizmu, ktorým je možné sa dopracovať k rokovaniu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a prípadnom schvaľovaní stanoviska Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Predseda Národnej rady sa vôbec nemusí dozvedieť o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie.
Ak márne ubehne štrnásťdňová lehota priamo z ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, nadobudne záväznosť stanoviska navrhnutého vládou, nech bude akékoľvek. Riešením môže byť doplnenie úlohy pre výbor pre európske záležitosti, bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady o predložení takýchto návrhov stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie a jednak návrhov stanovísk s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku. V prípade nekonania rokovania výboru by mal zabezpečiť uvedené informovanie predseda výboru alebo jeho tajomník. Druhé odporúčanie je skôr formálneho charakteru. Medzičasom po podaní predmetného návrhu uznesenia došlo k odvolaniu vlády. Z návrhu uznesenia by malo byť zrejmé, že Národná rada niečo požaduje od odvolanej a dočasne poverenej vlády s obmedzenou pôsobnosťou.
Tretie odporúčanie smeruje k dokonalejšiemu požiadaniu vlády. Podľa toho predloženého Národná rada žiada vládu, aby dôsledne rešpektovala, že o prípadnom návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami nebude rozhodovať výbor pre európske záležitosti, ale plénum parlamentu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Musím vás upozorniť, pán poslanec, že desať minút určených na ústnu rozpravu, už vypršalo.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
To je podľa môjho názoru dostatočné zdôvodnenie a teraz si dovolím, a prosím teda o čas, predložiť pozmeňujúci návrh.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Mali sme tu minulý týždeň takú drobnú diskusiu okolo toho, ale myslím si, že to právo vám patrí, takže nech sa páči.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Vladimíra Faiča a Mariána Kéryho k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie sa mení a dopĺňa takto:
Časť B. návrhu uznesenia znie:
„B. žiada
B.1. odvolanú a dočasne poverenú vládu Slovenskej republiky
pri rokovaniach a hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovať stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky podľa bodu A.2. tohto uznesenia, t. j. zdržať sa postupov, stanovísk a hlasovaní, ktoré by viedli k podpore obmedzení doterajších hlasovacích práv členských štátov v inštitúciách a orgánoch Európskej únie,
B.2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti
a.) predložiť informáciu po konzultácii s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o právne záväzných a iných aktoch Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, do konca októbra 2023 a o pozícii Slovenskej republiky k týmto aktom, termín: bezodkladne;
b.) bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie; v prípade nekonania rokovania výboru zabezpečuje informovanie podľa predchádzajúcej vety predseda výboru alebo jeho tajomník."
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie bude reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Svrček a pán poslanec Oravec. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pán poslanec Svrček, nech sa páči.