94. schôdza

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ešte skôr ako dám slovo pani poslankyni Kozelovej, sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Pani poslankyňa Kozelová bude jediná v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po prvom čítaní sme komunikovali aj na tému nejakých dôležitých a povinných teda potrebných úprav tohto návrhu zákona. Ja by som z tohto miesta chcela povedať, že naozaj sme sa tomu venovali od prvého čítania veľmi intenzívne. V tomto momente chcem poďakovať najmä pánovi poslancovi Vetrákovi a docentovi Kačaliakovi, ústavnému právnikovi, ktorí celú tú dobu riešili, riešili celý, celý ten zákona tak, aby bol, bol ústavne v poriadku.
Na záver sa, na záver vám potom prečítam pozmeňovací návrh zákona, tak ako ho upravili. Zákon. Ja sa vrátim k tomu, čo som povedala na začiatku. Zákon trvanie režimu nútenej správy neobmedzuje a to ani do času jeho trvania ani výšky splatenia záväzkov. Ako nám ukazuje prax, takéto ničím neohraničené trvanie nejakého režimu neprináša adekvátne právne istoty a to ani dlžníkom, ani veriteľom. Predpokladám preto návrh zákona, ktorý sa proces oddlžovania obcí uzavrie. Končený proces oddlženia máme v podmienkach našej legislatívy zavedený aj pri fyzických osobách a to bankrot. Ako aj konkurz a reštrukturalizáciu pri právnických osobách. Pri jednotkách územnej samosprávy tiež môže nastať situácia predĺženia, na čo zákon reaguje režimom nútenej správy. Plne však absentuje akási konečná fáza, ktorá určí všeobecne platné pravidlá pre ukončenie tohto režimu. Povedzme si zopár príkladov, čo sa deje, resp. nedeje v obci, v ktorej je zavedená nútená správa.
Obec v nútenej správe nemôže nadobúdať majetok, žiaden majetok. Ale ostávajú jej povinnosti vykonávania či už originálnych kompetencií, či preneseného výkonu správy. A teraz si predstavte, že musíte napríklad kosiť, odhŕňať sneh, prevádzkovať materskú školu, opravovať cesty, budovy, ktoré využívate na plnenie povinností uložených vám zo zákona, a to všetko bez možnosti nakúpenia potrebnej techniky či vybavenie. Je nesmierne dôležité si uvedomiť, že pri dnes platnej zákonnej úprave môže režim nútenej správy trvať 20 rokov, 50 rokov ale aj 1 000 rokov. Je možné v nekončiacom režime nútenej správy riadne plniť povinnosti obce? Riadne, efektívne a hospodárne? Prax nám ukazuje, že v obciach so zavedenou nútenou správou nemôžu občania napríklad čerpať dotácie na obedy zadarmo. Predstavte si, že rodič, ktorý jediné, čím sa previnil, je, že má v občianskom preukaze ako trvalý pobyt napísanú obec, v ktorej je zavedený režim nútenej správy. Tak tento rodič nemôže mať pre svoje dieťa obed zadarmo. Nejedná sa o diskrimináciu na základe trvalého pobytu? Nie je potrebné sa pozrieť aj na ochranu práv občanov v obciach so zavedenou nútenou správou? Minimálne je určite potrebné nastaviť podmienky ukončenia nútenej správy a podmienky konsolidácie pohľadávok, čo zabezpečí, že tento obmedzujúci režim nebude trvať nekonečne. Obce v nútenej správe nemôžu čerpať žiadne formy dotácií, eurofondy. Ale na druhej strane si musia plniť svoje zákonné povinnosti.
Obce v nútenej správe majú zakázané investovať. Zakázané investovať, ale uložené povinnosti sa o občanov a svoj kataster riadne starať. Dá sa bez možnosti čerpania externých zdrojov, bez možnosti nadobúdania majetku či bez možnosti investovania riadne si plniť svoje povinnosti, pokiaľ tento obmedzujúci režim trvá dekády rokov? No nedá sa to.
Predpokladanou právnou úpravou sa upraví ukončenie nútenej správy v prípade, ak tento režim už objektívne neplní svoj účel. Podnikateľské a iné subjekty, ktoré vždy dobrovoľne vstupujú do obchodného vzťahu s jednotkou samosprávy vedia, resp. majú možnosť vedieť, aká je ročná výška rozpočtu obce. Pričom k svojej podnikateľskej činnosti majú pristupovať s odbornou starostlivosťou. Do budúcna takáto právna úprava posilní postavenie samospráv, keďže podnikajúci subjekt bude vedieť zohľadniť svoje podnikateľské riziká s ohľadom na prijatú zmenu. Navyše navrhované maximálne dvadsaťročné obmedzenie trvania nútenej správy a konsolidácie pohľadávok by malo byť dostatočnou lehotou na to, aby veritelia mali priestor spoločne s núteným správcom a dlžníkom hľadať riešenia na čo najúčinnejšie uspokojenie veriteľov. Potreba prijatia takejto úpravy je súčasťou odborných diskusií či dôvodovej správy k zákonu o rozpočtových pravidlách niekoľko rokov. Som preto rada, že sa konečne otázka riešenia nikdy nekončiacej nútenej správy otvorila a prijatou novelou odstránime hlboké právne vákuum.
Kolegovia a kolegyne, dovoľte mi teraz prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kozelovej a Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1672.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú body 1až 14, ktoré znejú:
„1. V § 17 ods. 12 sa slová „§ 19 ods. 25" nahrádzajú slovami „§ 19 ods. 31".
2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 18a Monitorovací režim
(1) Ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 10 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka, obec oznámi túto skutočnosť ministerstvu financií do 3 dní od jej zistenia. Túto skutočnosť obec oznámi na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Dňom doručenia oznámenia tejto skutočnosti ministerstvu financií sa začína monitorovací režim.
(2) Počas trvania monitorovacieho režimu obec každých 90 dní predloží ministerstvu financií správu o hospodárení obce.
(3) Monitorovací režim končí, ak z dvoch po sebe nasledujúcich správ podľa odseku 2 bude vyplývať, že pominuli skutočnosti podľa odseku 1. Dňom ukončenia monitorovacieho režimu je deň doručenia správy ministerstvu financií podľa prvej vety. Do 30 dní od skončenia monitorovacieho režimu predloží obec ministerstvu financií záverečnú správu o hospodárení obce."
3. V § 19 ods. 1 sa slová „podľa odseku 10 písm. a)" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14 písm. a)".
4. V § 19 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Dňom doručenia oznámenia ministerstvu financií, že nastali skutočnosti podľa odseku 1, začína plynúť ochranná doba v trvaní 120 dní. Počas plynutia ochrannej doby nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci obci; už začaté konania na výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa počas plynutia ochrannej doby prerušujú. Počas ochrannej doby nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci obci."
Doterajšie odseky 3 až 30 sa označujú ako odseky 4 až 31.
5. V § 19 ods. 10 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to aj opakovane."
6. V § 19 sa odsek 10, sa za odsek 10 vkladajú nové odseky 11 až 13, ktoré znejú:
„(11) Obec môže vypracovať ozdravný plán v spolupráci s veriteľmi. Dohodu o ozdravnom pláne schváli obecné zastupiteľstvo a všetci obci známi veritelia. Dohoda o ozdravnom pláne obsahuje najmä:
a) dohodu obce s veriteľmi o úprave doby splatnosti jej záväzkov,
b) dohodu obce s veriteľmi o úprave výšky jej záväzkov a ich príslušenstva,
c) plán plnenia jednotlivých záväzkov obce.
(12) Schválenú dohodu o ozdravnom pláne je obec povinná predložiť ministerstvu financií najneskôr do 3 dní od jej schválenia a v rovnakej lehote ju zverejniť na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Predloženie dohody o ozdravnom pláne ministerstvu financií a jej zverejnenie je podmienkou jej platnosti.
(13) Schválením dohody o ozdravnom pláne vstupuje obec do monitorovacieho režimu. Počas plnenia ozdravného plánu je obec v monitorovacom režime. Ustanovenia § 18a ods. 3 sa nepoužijú."
Doterajšie odseky 11 až 31sa označujú ako odseky 14 až 34.
7. V § 19 sa odsek 14 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:
„d) obec opakovane nepredložila správy podľa § 18a ods. 2,
e) obec neplní ozdravný plán,
f) obec neplní plán konsolidácie pohľadávok."
8. V § 19 ods. 15 sa slová „podľa odseku 10 písm. b)" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14 písm. b)".
9. V § 19 ods. 16 sa slová „podľa odseku 10" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14".
10. V § 19 ods. 19 sa slová „podľa odseku 12" nahrádzajú slovami „podľa odseku 16" a slová „podľa odseku 10" sa nahrádzajú slovami „podľa odseku 14".
11. V § 19 ods. 23 sa na konci pripájajú tieto vety: „V prípade zavedenia nútenej správy z dôvodu neplnenia ozdravného plánu vypracuje nútený správca v spolupráci s kontrolórom obce správu, v ktorej vyhodnotí, či je možné pokračovať v ozdravnom pláne a za akých podmienok. Uvedenú správu predloží ministerstvu financií v lehote 60 dní od zavedenia nútenej správy."
12. V § 19 sa za odsek 23 vkladajú nové odseky 24 a 25, ktoré znejú:
„(24) Pokračovať v plnení ozdravného plánu je možné:
a) ak zo správy núteného správcu predloženej ministerstvu financií podľa predchádzajúceho odseku vyplýva, že dôvody neplnenia ozdravného plánu je možné odstrániť, alebo
b) ak obec zabezpečí ďalšie mimoriadne rozpočtové príjmy zavedením miestnych daní, zvýšením sadzieb už zavedených daní, alebo predajom nadbytočného majetku obce.
25) Počas nútenej správy, ak sa pokračuje v plnení ozdravného plánu, sa nepoužijú ustanovenia odsekov 26, 27, 30 a 32.
Doterajšie odseky 24 až 34 sa označujú ako odseky 26 až 36.
13. V § 19 ods. 32 sa slová „podľa odseku 22 alebo odseku 24" nahrádzajú slovami „podľa odseku 28 alebo 30".
14. V § 19 sa vypúšťajú odseky 35 a 36."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa doterajšie body 1až 4 vypúšťajú.
Doterajší bod 5 sa primerane prečísluje.
Čl. I, v čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Za § 19 sa vkladajú § 19a až 19d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 19a Konsolidácia pohľadávok
(1) Počas ozdravného režimu a počas nútenej správy môže obec podať na ministerstvo financií návrh na konsolidáciu pohľadávok. Podať návrh na konsolidáciu pohľadávok môže starosta po schválení návrh na konsolidáciu pohľadávok obecným zastupiteľstvom. K návrhu na konsolidáciu pohľadávok starosta pripojí stanovisko kontrolóra obce, a ak je obec v nútenej správe, aj stanovisko núteného správcu podľa § 19 ods. 23 tretej vety.
(2) Ministerstvo financií rozhodne o návrhu na konsolidáciu pohľadávok obce do 30 dní. Rozhodnutie o návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok zverejní ministerstvo financií v Obchodnom vestníku a obec v obci spôsobom obvyklým. Ak ministerstvo financií vyhovie návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, rozhodne aj o vymenovaní konsolidačného správcu, pričom sa primerane uplatnia ustanovenia § 19 ods. 17 a 18. Ak sa obec už nachádza v nútenej správe, funkciu konsolidačného správcu vykonáva nútený správca.
(3) Dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku, ktorým ministerstvo financií vyhovelo návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, sa začína konsolidácia pohľadávok. Obec je povinná do 7 dní od dňa začatia konsolidácie pohľadávok oznámiť túto skutočnosť všetkým veriteľom.
(4) Pohľadávky splatné ku dňu podania návrhu na konsolidáciu pohľadávok je možné uspokojiť len v rozsahu podľa plánu konsolidácie pohľadávok. Rovnako sa uspokojujú aj pohľadávky podľa § 19b ods. 1 písm. g).
§19b Účinky konsolidácie
(1) Dňom začatia konsolidácie pohľadávok
a) nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia ani exekučné konanie na majetok vo vlastníctve obce; už začaté konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania sa prerušujú,
b) nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok obce,
c) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť pre omeškanie obce s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím konsolidácie pohľadávok; vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
d) sú neúčinné zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť z dôvodu konsolidácie pohľadávok,
e) až do jej skončenia nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena,
f) môže druhá zmluvná strana, ktorá je povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s obcou pred začatím konsolidácie pohľadávok, vopred odoprieť svoje plnenie až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie,
g) sa stávajú splatnými všetky záväzky obce.
(2) Konsolidačný správca v spolupráci s hlavným kontrolórom obce vypracuje do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok plán konsolidácie pohľadávok.
§ 19c
Náležitosti a podmienky plánu konsolidácie pohľadávok
(1) Plán konsolidácie pohľadávok obsahuje najmä:
a) zoznam veriteľov a výšky ich pohľadávok,
b) úpravu doby splatnosti záväzkov obce,
c) opatrenia na zabezpečenie mimoriadnych rozpočtových príjmov podľa § 19 ods. 24 písm. b),
d) úpravu výšky záväzkov obce v členení na istinu a príslušenstvo,
e) plán plnenia jednotlivých záväzkov obce,
f) rozpočet obce s výhľadom na najbližších päť rokov.
(2) Plán konsolidácie pohľadávok sa zostavuje na obdobie maximálne 20 rokov.
(3) V pláne konsolidácie pohľadávok sa plnenie záväzkov obce rozvrhne tak, aby bolo možné uhradiť celú istinu a príslušenstvo pohľadávok do doby 20 rokov. Pri pohľadávkach, o ktorých prebieha spor na súde alebo rozhodcovské konanie, sa zohľadňuje iba suma istiny spornej pohľadávky vážená percentom pravdepodobnosti neúspechu obce v spore, vždy najmenej hodnotou 20%. Prostriedky vyčlenené na úhradu spornej pohľadávky obec viaže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(4) Pri príprave plánu konsolidácie pohľadávok sa postupuje tak, že obec vyčlení časť vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov, a to tak, aby bolo možné v lehote 20 rokov zaplatiť 100 % istiny a príslušenstva, pričom však obec musí vyčleniť najmenej 5 % vlastných príjmov rozpočtu obce. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec musí použiť na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov.
(5) Ak pri vyčlenení 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce rozpočtovaných v roku, v ktorom sa zostavuje plán konsolidácie pohľadávok, po dobu 20 rokov nebude možné uspokojiť 100 % istiny a príslušenstva, pomerne sa uhradia záväzky obce takým spôsobom, aby bola uhradená celá istina a časť príslušenstva, ktorú bude možné uhradiť do doby podľa prvej vety. Vo zvyšku sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.
(6) Ak nebude možné pri postupe podľa odseku 5 uhradiť ani 100 % istiny, postupuje sa tak, že obec vyčlenení viac ako 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov po dobu 20 rokov. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec použije na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov. Po uplynutí doby 20 rokov sa zvyšná časť istiny a príslušenstva pohľadávok stáva nevymáhateľnou.
(7) Celková výška príslušenstva pohľadávky nesmie v súhrne presiahnuť 5 % ročne z istiny. Maximálne sa uspokojuje príslušenstvo pohľadávky v rozsahu neprevyšujúcom 75 % istiny pohľadávky. V prevyšujúcej časti sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.
(8) Plán konsolidácie pohľadávok je konsolidačný správca povinný vypracovať a predložiť obci do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok. Obecné zastupiteľstvo rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok najneskôr do 30 dní od jeho predloženia. Obec predloží plán konsolidácie pohľadávok na schválenie ministerstvu financií v lehote troch dní od jeho schválenia obecným zastupiteľstvom. Ministerstvo financií rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok do 15 dní od jeho doručenia.
(9) Ministerstvo zverejní rozhodnutie o schválení plánu konsolidácie pohľadávok v Obchodnom vestníku a obec v obci obvyklým spôsobom. Obec zároveň oznámi túto skutočnosť všetkým veriteľom. Počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok sa na obec rovnako vzťahujú ustanovenia
§ 18a ods. 2.
(11) Dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa konania prerušené podľa § 19b zastavujú. Ak v týchto konaniach došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa po odpočítaní trov konania vráti obci. Ak bola obec v nútenej správe, dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa nútená správa končí; tým nie je dotknutá možnosť jej opätovného zavedenia pri splnení podmienok podľa § 19 ods. 14.
§ 19d
(1) Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona; pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.
(2) Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.".".
Doterajší bod 5 sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V nadväznosti na skúsenosti z praxe a názory odbornej verejnosti sa zavádza nový inštitút konsolidácie pohľadávok. Ukazuje sa, že jednotky územnej samosprávy sú v porovnaní so štátom v odlišnej pozícii, keďže ich priestor na ovplyvňovanie výšky vlastných príjmov je mimoriadne obmedzený. Prípadová štúdia mestskej časti Devín ukazuje, že bez osobitného mechanizmu oddlženia môže jednotka územnej samosprávy zotrvať v stave insuficiencie do neurčita. Súčasne sa ukazuje, že inštitút nútenej správy v skutočnosti pred stavuje inštitút adresujúci finančnú neschopnosť politickej reprezentácie jednotky územnej samosprávy, ale sám o sebe nepredstavuje riešenie insuficiencie obce. Aj po zavedení inštitútu konsolidácie pohľadávok sa preto zachováva možnosť súbežného uplatnenia inštitútu nútenej správy.
Inštitút konsolidácie pohľadávok má byť riešením ultima ratio v situáciách, keď komunikácia obce s veriteľmi zlyháva. Preto sa súčasne navrhuje inštitút ozdravného plánu ako nástroja založeného na slobodnej vôli zúčastnených aktérov, ktorý je možné schváliť bez časového obmedzenia, t. j. aj počas režimu nútenej správy, prípadne počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok.
4. V čl. I doterajšom bode 5 (§ 21i) sa veta „Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na nútenú správu, ktorá bola zavedená pred účinnosťou tohto zákona." nahrádza týmito vetami: „Program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce schválený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za plán konsolidácie pohľadávok. Uplynutím 20 rokov od schválenia takého programu konsolidácie rozpočtového hospodárenia, nie však skôr ako 31. decembra 2024, sa neuhradené časti istiny a príslušenstva pohľadávok veriteľov, na ktoré sa program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce vzťahuje, stanú nevymáhateľnými. Prebiehajúce konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania na majetok patriaci obci začaté na vymoženie týchto pohľadávok sa uplynutím lehoty podľa predchádzajúcej vety zastavia.".
Odôvodnenie: V zmysle prechodných ustanovení sa inštitút konsolidácie pohľadávok de facto bude vzťahovať aj prípadu insuficiencie, ktoré vyústili do zavedenia nútenej správy pred účinnosťou navrhovanej úpravy.
Ja už to dočítam. (Rečníčka reagovala na slová poslankyne, ktorá pristúpila k rečníckemu pultu.)
Touto nepravou retroaktivitou sa smeruje k vyrovnaniu pozície všetkých jednotiek územnej samosprávy na Slovensku. Navrhovatelia majú za to, že tým nedochádza k neústavnému porušeniu legitímnych očakávaní veriteľov, keďže racionálne konajúci aktér na trhu by aj pri neexistencii inštitútu konsolidácie pohľadávok zohľadňoval riziko spojené s príjmovou kapacitou jednotky územnej samosprávy.
Ďakujem. Skončila som.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Vetrák.

Ďakujem pekne za slovo.
Nehlásil som sa do ústnej rozpravy, keďže tých bodov máme pred sebou ešte veľa a snažím sa byť kolegiálny aj voči ostatným, ale pár poznámok.
V zásade asi si všetci uvedomujeme, že ideme robiť právnu úpravu, kde napriek tomu, že veritelia mali ešte z 90. rokov tzv. až nekresťanské a veľmi výhodné úroky a ktoré v podstate boli niečo mimoriadne a už dávno na celom tom úvere, ktorý poskytli Devínu, zarobili, tak stále je to niečo, čo aspoň formálne by mali, legálne mali dostať. Čiže jasné, že niekto z nich sa môže pokúsiť aj o napadnutie tejto právnej úpravy na Ústavnom súde a preto sme sa snažili aj týmto pozmeňujúcim návrhom tú právnu úpravu upraviť tak, aby bola čo najvšeobecnejšia, aby poskytovala určitý priestor ešte na konsolidáciu tých pohľadávok a na ich vyrovnanie, ale, samozrejme, do určitého rizika pôjdeme stále, pretože ideálne sa to už nedá spraviť.
Tak ako v 90. rokoch sa spravil podvod vo vzťahu k Devínu určitým spôsobom nie trestnoprávne, ale tak ľudsky, tak teraz sa to snažíme nejakým spôsobom sanovať.
Je tiež na zváženie, či by sa takáto úprava mala robiť zákonom o konkurze alebo zákonom o rozpočtových pravidlách. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že by to mal byť zákon bez nejakého spresnenia s tým, že by mal rešpektovať nejaké základné princípy konkurzného práva. Čiže podľa môjho názoru to ide urobiť aj jedným, a druhým spôsobom. My sme zvolili cestu, že sme oslovili odborníkov z právnických fakúlt, ktorí sa zaoberajú finančným právom, aby nám pomohli a advokátov, ktorí sa zaoberajú konkurzom, aby nám pomohli vypracovať takýto pozmeňujúci návrh, takúto právnu úpravu, a som rád, že Monika Kozelová to predložila.
Verím, že si nájde podporovateľov aj u ostatných poslancov v pléne a že pomôžeme takto po dlhých rokoch Devínu dostať sa z tej neutešenej situácie, v ktorej sú už ix rokov.

(Zaznelo mimo mikrofónu: "To bolo čo, úvodné slovo?" Reakcia navrhovateľky: "Nie. To bola rozprava.") Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce záverečné slovo navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Určite termín hlasovania.

Ďakujem. Hlasovanie zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode a vyhlasujem prestávku na jednu minútu.

(Prestávka.)

Tak pokračujeme ďalej. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1666. Spoločná správa výborov má tlač 1666a.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Spravodajcom je poslanec Milan Kuriak.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1666.)

Tak, vážené dámy, vážení páni, v prvom rade ja by som sa chcel naozaj všetkým poďakovať tým kolegom, ktorí, ktorí sa ti tu snažia vyjsť určitým spôsobom v ústrety, lebo máme toho veľa na programe a máme tu aj dôležité body a my sa snažíme byť tiež slušní a predraďujeme tu rôzne body a som, ja som to nerobil ani raz, ale o tom by sme mohli debatovať dlhšie inokedy. Ale vždy som podporoval tie veci aj dneska, nakoniec aj opozícií, že si tu mohla predraďovať uznesenie o Európskych záležitostiach, že dôležité veci, ale snažíme sa vychádzať tým ostatným v ústrety, tak poprosím trošku pochopenia a ospravedlňujem sa všetkým zamestnancom, ktorí teraz budú mať nejaké problémy s tým, ale my tie zákony pre, pre ľudí chceme naozaj prerokovať, no a potom ideálne schváliť. No a toto je jeden z nich z tých zákonov, ktorý predkladám. A toto je dokonca zákon, ktorý pomáha vláde pána Ódora.
Čiže viete, boli tu veľké, veľké diskusie o tom, že kto túto vládu podporuje, kto ju nepodporuje, kto jej vysloví dôveru, kto jej nevysloví dôveru. Ale potom sa dá na to pozerať aj inak, že kto reálne robí tuná v parlamente niečo preto, aby mohla akákoľvek vláda vrátane vlády pána Ódora normálne fungovať a implementovať plán obnovy a všetko, čo s tým súvisí. Lebo to práve táto, túto vec tu budeme teraz o malú chvíľu riešiť a ak sa nemýlim, tak to bude pozmeňujúci návrh pani poslankyne Miernej, ktorý tu bude riešiť, že umožní, umožní terajšej vláde s obmedzenými právomocami, ak to schválime bez nejakých pochybností, bez nejakých právnych pochybností, implementovať plán obnovy, pretože ten môj návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, síce otvára zákon o pláne obnovy, ale otvára ho len v ustanovení, ktoré spresňuje právnu úpravu ohľadne nakladania s osobnými údajmi.
Čiže dá sa dôvera v ten štát a dôvera v to, aby fungovali inštitúcie a fungovali ústavné orgány vyjadrovať rôznym spôsobom a my ten jeden spôsob dnes prejavíme tým, že umožníme vláde pána Ódora, teda hnutie OĽANO umožní a ostatní vláde pána, aby mohla riadne fungovať, aby peniaze z plánu obnovy sa neroztrácali alebo teda vôbec sa mohli použiť. Ja teda potom aj budem následne sa vyjadrovať k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré budú podané a nechcem to teraz robiť v tom úvodnom slove a budem, samozrejme, alebo budem aj ja predkladať jeden návrh zákona, ktorý súvisí s plánom obnovy nie úplne priamo alebo nepriamo, teda súvisí, ale nepriamo a je to elektronizácia katastra nehnuteľnosti, ktorý, ktorý je financovaný z plánu obnovy, ktorý podobne ako insolvenčný register, keď sa predkladal pred pár týždňami a mesiacmi veľmi tesne neprešiel hlasovaním v pléne a myslím si, že bola by to škoda, keby nám prepadli také veci, ktoré súvisia s plánom obnovy a s míňaním prostriedkov z plánu obnovy na prospech Slovenska. A to je jedno, či je to insolvenčný register, kataster nehnuteľností alebo obdobné veci.
Takže toľko zatiaľ na úvod, ja potom, samozrejme, sa tomu budem troška viac venovať v rámci rozpravy a aj v rámci tých pozmeňovákov, ktoré pozmeňovacie návrhy, ktoré budú predložené.

Pán spravodajca, nech sa páči.