94. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrh zákona, teda ak opomenieme ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý rieši úplne nesúvisiacu oblasť a to je daňový bonus, ešte pred tým by som možno ešte zareagoval na pána poslanca Vetráka, ktorý povedal, že sa tu v minulosti porušoval rokovací poriadok a že teda čo nám vadí, že sa porušuje teraz.
No ja neviem, že či schvaľovanie porušovania zákona je úplne v poriadku od predstaviteľa tzv. protikorupčného hnutia, ktorý obhajuje to, že je v poriadku, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, pretože alebo s odôvodnením, že však sa porušoval aj v minulosti. Tak myslím, že toto je argument, ktorý je absurdný.
Druhá vec, ktorá sa týka od toho rozširujúceho návrhu, práve preto som povedal, že alebo nehovoril som o konkrétnom ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o nesúvisiacich predpisoch, ale o tom, že tento návrh alebo poviem prílepok zákon o rokovacom poriadku nepozná. Čiže prílepkom môžme označiť čokoľvek, čo sa domnievame, že je prílepkom a ja sa domnievam, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý rieši absolútne nesúvisiacu otázku s platením alebo s oslobodením od platenia dane z nehnuteľnosti, z prevodu nehnuteľnosti, je naozaj nesúvisiaci, aj keď rozširujúci návrh, v poriadku, ale nesúvisiaci, a preto je to podľa môjho názoru prílepok. Aj keď nie, v zmysle toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák, teda nesúvisiaceho právneho predpisu. A to len na doplnenie možno toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák.
No a vrátim sa späť, teda cieľom návrhu zákona je rozšíriť výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľnosti bude oslobodený od dane, pričom sa hovorí v dôvodovej správe, že za ostatné obdobie trhové ceny nehnuteľností rapídne stúpli a z tohto dôvodu ak napríklad rodina s viacerými deťmi dostane ponuku na kúpu väčšieho bytu alebo rodinného domu, ktorý potrebuje na bývanie, musí počkať na uplynutie 5-ročného obdobia, aby ich príjem z predaja bol oslobodený od dane, nakoľko ich pôvodná hodnota bytu na trhu vzrástla niekedy výrazne, čím im vznikala povinnosť zaplatiť nemalú daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. S takouto suchou konštatáciou môžem súhlasiť, na druhej strane je treba si povedať, aj čo bolo pôvodným úmyslom zákonodarcu, keď upravoval v pôvodnom zákone o dani z príjmu práve túto 5-ročnú lehotu. Bola to práve lehota na to, aby sa špekulatívne neobchodovalo najmä s bytmi. Preto tam bola tá 5-ročná lehota, lebo sa predpokladalo, predpokladá, že ak niekto býva v tom byte viac ako, viac ako 5 rokov, tak to naozaj nekupoval za účelom nejakého špekulatívneho obchodu, ale kupoval to za účelom bývania. Otázka je, či dvojročná doba je dostatočná doba na splnenie tohto účelu alebo nie, ale to už nechám na každého z nás alebo z vás na posúdenie.
Ale chcel by som sa opýtať jednu, jednu konkrétnu vec, ktorá je v tomto návrhu zákona, na jej vykonateľnosť. Totižto doterajší § 9 ods. 1 písm. a) príjmy oslobodené od dane hovorí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú nájomníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Tento, toto ustanovenie sa v tomto návrhu zákona mení tým spôsobom, že sa rozdeľuje to písmeno a) na tri skupiny alebo 3 možnosti, kde sa hovorí, že oslobodené od dane z príjmu sú príjmy z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 2 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jej predajom, pred uplynutím dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko, po dobu menej ako dva roky, bezprostredne pred jej predajom a súčasne použije a teraz to je, prosím, pozorne počúvajte, a súčasne použije všetky peniaze z predaja na uspokojenie ďalšej vlastnej bytovej potreby do jedného roka od prijatia kúpnej ceny, alebo po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od nadobudnutia alebo od vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. K tomuto bol predložený pánom predkladateľom pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto otázku trochu inak, avšak v tej časti, ktorú sa chcem opýtať a na ktorú narážam, sa to v zásade nemenilo, je to v bode, v tom pozmeňujúcom návrhu v 1. bode a v bode, v podbode 1, 2, ak to tak môžem povedať, že v čl. 1 bod 1, a potom je tam písm. a) bod 2, a tu sa hovorí, že oslobodený od dane teda je príjem, ak teda z predaja nehnuteľností, na ktorého sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. d), ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky, bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti v určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, okrem a teraz sú tam výnimky. No a toto by som sa chcel naozaj opýtať pána predkladateľa, že akým spôsobom a kto bude toto kontrolovať a bude toto evidovať a vlastne bude vedieť overiť, že či niekto, kto užíval nehnuteľnosť dva roky, tú nehnuteľnosť predal a príjmy z tejto nehnuteľnosti do jedného roka použil na kúpu inej nehnuteľnosti, výlučne na bývanie. Veď, keď to spraví napríklad v decembri, daň z príjmu musí podať do konca marca, ako daňový úrad, na základe čoho bude kontrolovať a kedy alebo kto bude vlastne kontrolovať to, že či ten daňovník použil príjmy z takto predanej nehnuteľnosti na kúpu ďalšej nehnuteľnosti na bývanie do jedného roka a bez ohľadu na to, do akej doby, je otázka, kto to bude ako kontrolovať, ale ešte aj po podaní majetkového priznania k dani z príjmu, ešte stále on môže ďalej tie peniaze použiť a nakúpiť inú nehnuteľnosť, aký to bude mať vzťah k už podanému daňovému priznaniu, lebo v dani z príjmu v nasledujúcom roku, predsa musí odviesť daň z predaja tej nehnuteľnosti, ak je oslobodená, tak tak musí uviesť, že bola oslobodená, ale on ešte nevie, že bola oslobodená, lebo ešte nekúpil za tie prostriedky ďalšiu nehnuteľnosť, lebo na to má ešte, povedzme, keď to bude v decembri, tak to má ešte do konca ďalšieho roku.
Čiže tu sa ja chcem spýtať, akým spôsobom máte predstavu o vykonateľnosti tohto ustanovenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky. Končím možnosť, no tak ešte tri. Takže končím možnosť. Pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem pekne. Celkovo ako cieľom tohto návrhu, ktorý bol predložený, tak je reakcia predovšetkým na to, že posledné obdobie sme tu mali rapídne nárasty cien, trhových cien nehnuteľností a predpokladám, že navrhovatelia prišli z toho dôvodu aj s týmto legislatívnym návrhom, ale áno vzniká tu rad viacerých otázok ohľadne vykonateľnosti jednotlivých ustanovení a potom aj preukazovania pohybu tých príjmov. Nebudem tu zachádzať do detailov, lebo do dvoch minút sa to nestihne, ale vyvstávajú tu viaceré otázky a súhlasím aj s pánom poslancom Suskom, že by bolo možno dobré vysvetliť to v rámci rozpravy, pretože tak ako sme dostali vysvetlenie, čo sa týka dopadu na verejné financie, že ako došlo ak ku komunikácii s ministerstvom financií a aký bol na to názor aj vysvetlenie, tak určite sú tu ďalšie otázniky, ďalšie ustanovenia, že akým spôsobom budú vykonateľné a predovšetkým, či to nebude mať nejaký zásadný negatívny vplyv potom aj na činnosť samospráv, pretože som si tu vypočul aj jednotlivých pánov primátorov, ktorí dennodenne prichádzajú do styku s takýmito otázkami a už teraz viem, že je to veľmi ťažké obdobie, pretože zhodou okolností, my sme mali aj včera rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska, s vedením aj s jednotlivými predstaviteľmi komôr, či už obcí, alebo miest, a tam nám práve hovorili tieto problémy, že toto sú najväčšie problémy v súčasnosti, aké majú problémy v aplikácii dennodenne, že pomaly dochádza k zlyhávaniu samosprávy, ktorá je tým prvým mostom medzi štátom a občanom, takže v tejto situácii určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, poprosím, aby ste netelefonovali počas rokovania pléna. Aj vás by to vyrušovalo určite.
S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Ján Podmanický.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ja chcem reagovať na tie tvoje slová, ktoré si adresoval predsedovi ústavnoprávneho výboru, pánovi Vetrákovi, ktorý konštatoval, že tak aj v minulosti sa porušoval rokovací poriadok, prečo to vytýkate nám, že porušujeme rokovací poriadok. Stane sa pri rokovaní parlamentu, že vznikajú určité situácie, keď je spor o výklad rokovacieho poriadku. Ak dôjde v takejto situácii k porušeniu rokovacieho poriadku, je to do určitej miery aj pochopiteľné. Horšie je, keď dávame porušovanie rokovacieho poriadku ako pomaly vzor správania, že tak porušoval sa v minulosti rokovací poriadok, tak si ho porušujme aj teraz. To je problém, a to je problém, na ktorý si upozornil, pán poslanec, a o to horšie pôsobí vyjadrenie pána predsedu ústavnoprávneho výboru Vetráka. Ja chcem pripomenúť, že aj teraz, práve teraz v týchto dňoch, v týchto minútach, počas rokovania v týchto dňoch hrubo porušujeme rokovací poriadok, tým že rokujeme o návrhoch zákona, zákonov v druhom čítaní, ktoré sme na tejto schôdzi schválili ako v prvom čítaní.
Máme predsa jasné ustanovenie rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že lehota medzi prvým čítaním a prerokovaním vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní. Hovorí to § 74 ods. 2, táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia.
Vážení kolegovia, tu úplne exemplárne porušujeme rokovací poriadok a tvárime sa, že je to v poriadku. Tak potom o čom sa tu bavíme, to jednoducho, to ja nemám na to ani slov a všetko je v poriadku. Predseda ústavnoprávneho výboru vystúpi a povie, že však porušoval sa aj v minulosti rokovací poriadok, tak ho budeme veselo porušovať aj teraz. Nemám na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne, tak len krátko. Vy ste tu obvinili Milana Vetráka z toho, že povedal niečo, ale vy ste si to prekrútili, on to určite takto nepovedal, ale dobre, účel svätí prostriedky asi. Čo sa týka toho ustanovenia, ktoré tam je, viem, že sme sa rozprávali na ministerstve financií aj o tom, ako sa to bude dokazovať, áno, tam boli tie, boli spomínané daňové priznania, ale neviem, nebudem sa tu hrať na právnika, akým presne spôsobom oni to vyprecizovali spoločne s Milanom Vetrákom. Nie je tu, keď máte skutočne záujem zistiť to, tak, tak Milana Vetráka určite stretnete aj na chodbách a opýtate sa ho to. Ja vám na to kvalifikovane, skutočne ako nie právnik, neviem odpovedať.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
No, pán predkladateľ, mrzí ma to, že na to neviete odpovedať a, žiaľbohu, pán poslanec Vetrák odišiel ako jeden z predkladateľov a myslím si, že ale toto je kľúčová vec pri rozhodovaní o tom, že či tento návrh zákona podporíme, alebo nepodporíme. Ak tento zákon bude nevykonateľný, resp. je tam podmienka, ktorá sa nedá overiť, no tak potom asi ťažko, ťažko o tom a za to môžme hlasovať. Ja si myslím, že to je ako kľúčová vec, že to jedna z podmienok na odpustenie dane z nehnuteľnosti pri predaji nehnuteľnosti a keď tú kľúčovú vec nevieme vlastne ani vy ju neviete ako predkladateľ potvrdiť, že akým spôsobom bude vykonateľná. No tak to je, to je podľa mňa, dosť problém.
No a pokiaľ ide o samotné porušovanie rokovacieho poriadku, pán poslanec Podmanický, ďakujem pekne za podporu a nielen, že 30-dňová lehota nie je dodržaná pri druhých čítaniach, ktoré majú byť zajtra, ale podľa môjho názoru, rokujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku aj v tomto momente. Aj v tomto momente, pretože tu bolo nejakou procedúrou, tichou, všeobecným súhlasom, veľmi neštandardne, bez predchádzajúceho upozornenia alebo predchádzajúcej dohody grémia, alebo poslaneckých klubov, všeobecným súhlasom odsúhlasené, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine do 21.00 hodiny, pričom zákon o rokovacom poriadku v § 38 hovorí jasne, že o procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť bez hlasovania. No, keď tu sedelo 20 poslancov, tak ani náhodou to nemohla byť zrejmá podpora Národnej rady, teda uznášaniaschopnej Národnej rady so 76 poslancami. Takže ja si myslím, že aj teraz rokujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. To, že sa niečo prijme všeobecným súhlasom, to neznamená, že to môže byť pri zjavnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ale za to, pán poslanec, naozaj nemôžme, že poslanci nesedia v rokovacej sále. To naozaj nie je zodpovednosť poslanca, ktorý prednáša procedurálny návrh. Tak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce záverečné slovo, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca?