9. schôdza

Dobré ráno prajem, dámy a páni. Som veľmi rád, že je možnosť tento návrh zákona uviesť, že sme dospeli tak ďaleko, že už je v Národnej rade preto, lebo výrazne zlepší podnikateľské prostredie. Je tam 114 bodov. Plne tomu rozumiem, že nie každému sa bude pozdávať každý jeden bod, to tak býva, ale som presvedčený, že tie body ako v celku pochopí každý, že to bude prínos pre podnikateľské prostredie. A chcem aj oceniť rečníkov zo včera, ktorí aj keď kritizovali skrátené legislatívne konanie, tak predsa len spomenuli, že tie body sú dobré, že je tam veľa dobrých bodov a asi sme sa, asi sa zhodneme všetci na tom, že zlepšiť podnikateľské prostredie je nevyhnutné, pokiaľ chceme zvýšiť životnú úroveň občanov žijúcich na Slovensku.
Dovoľte mi teraz v krátkosti zopár základných informácií o tomto bodi, o tomto bode. Ide o najväčší balík na zníženie administratívneho zaťaženia v modernej histórii Slovenska, minimálne od čias rovnej dane, ktorá bola uvedená k 1. januáru 2004. Teda za posledných vyše 16 rokov nedošlo k takto masívnemu zlepšeniu podnikateľského prostredia. Balík obsahuje 114 opatrení, čo je viac, ako obsahovali všetky tri balíky predchádzajúcej vlády dokopy. Na riešeniach, ktoré tento balík obsahuje, sa podieľalo 10 ministerstiev. My sme každý jeden bod poctivo prediskutovali s ministerstvami, ktorých sa to týkalo, a to najmä ministerstvo hospodárstva, ktoré ja vediem, tam bolo 19 bodov, ale aj ministerstvo financií 10 bodov, ministerstvo práce 17 bodov, ministerstvo zdravotníctva až 24 bodov atď. Takisto sme tento balík pred..., niektoré body z tohto balíka prediskutovali s Úradom pre normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo alebo s ÚRSO-m. Z týchto 114 opatrení je 80 takých, kde, ktoré menia zákon, čiže 80 paragrafových znení a 34 uznesení vlády, ktoré zaväzujú dotknuté ministerstvá v dohľadnej dobe, najneskôr do konca tohto roka, pripraviť vyhlášky, resp. usmernenia.
Balík obsahuje množstvo zmien, dovoľte mi niekoľko z nich vymenovať. Je to napr. zvýšenie hranice pre povinné finančné audity, približne 5-tisíc firiem už nebude musieť robiť audit, samozrejme, ak si audit chcú spraviť či už kvôli banke, ktorá ich financuje, alebo kvôli vlastníkom, tak si ho spraviť môže. Zjednodušujeme energetické audity alebo napr. umožníme podnikateľom započítať reálnu spotrebu pohonných hmôt a nie tú, ktorá je vykázaná v technickom preukaze. Takisto rušíme povinný audit pri navyšovaní základného imania. To sa môže kľudne zdať byť nejaká hlúposť, ale aj tu sa nájde desiatok, možnože stoviek firiem ročne, ktorí musia s takýmto niečím zápasiť. Znižujeme alebo rovno rušíme mnoho pokút. No a potom množstvo ďalších bodov, máte to všetko v dokumentoch. Napr. je tam druhá šanca pri zistení drobných nedostatkov kontrolou Slovenskej obchodnej inšpekcie. Čiže príde k obchodníkovi na kontrolu, niečo nájdu, tak mu povedia, toto si odstráňte, napravte a až keď to nespraví, tak to budú pokutovať. Rušíme duplicitné nahlasovanie zdravotným poisťovniam. Takýchto duplicitných nahlasovaní tam rušíme niekoľko.
A ako celok by som charakterizoval tento balík tak, že je to mnoho drobností, ako aj včera môj predchodca Peter Žiga spomenul, áno, je tam mnoho drobností, ale v sume, v sume týchto 114 opatrení to bude naozaj citeľná a výrazná zmena, a teda najmä zmena k lepšiemu pre podnikateľov. Máme v pláne pokračovať s balíkom, teda s tzv. kilečkom č. 2, a to už na túto jeseň. Čiže, áno, je pravda, v tomto balíku bolo až 170 navrhnutých opatrení a po vyjednávaní s našimi koaličnými partnermi sme vyhodili tie, s ktorými mal niekto vážny problém, a takto sme sa dostali k číslu 114. Čiže, ctení poslanci, najmä koalície, chcem vás ubezpečiť, že toto je to, s čím súhlasili príslušné ministerstvá, s čím súhlasili vaši ministerskí kolegovia.
Všeobecne je podnikateľské prostredie veľký problém, a to aj preto, lebo my máme obrovské množstvo zákonov a, a čím viac zákonov, čím viac textu, tým viac tam sa opisujú nejaké konkrétne veci a, samozrejme, tým je to komplikovanejšie. Tu mám takúto, takúto tabuľku (rečník zobral do pravej ruky názorný materiál, ukazujúc ho plénu) a vidíte, to sú všetky štyri, to je zákon o dani z príjmov, o pridanej hodnote, zákon o zdravotnom poistení a o ochrane osobných údajov. Všade to rastie, všade. Toto je prekliatie našej doby, že my potrebujeme čoraz viac slov na opísanie nejakých pravidiel. Samozrejme, potom potrebujete mať vysokú školu na to, keď si chcete otvoriť kaderníctvo. Už len toto pochop... alebo si platiť drahých ľudí, čo ja nazývam štátom organizovaný biznis. S týmto musíme skoncovať.
My sa musíme snažiť o to, aby sme mali jednoduchých pravidiel a málo a týchto málo pravidiel, aby ale bolo rozumne, dobre napísaných. Toto je náš plán, tomuto sa budeme venovať a nateraz vás chcem veľmi pekne poprosiť o schválenie tejto, tohto prvého balíka zlepšenia podnikateľského prostredia.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Beluský ma správne upozornil, že síce je to podľa môjho presvedčenia v rozpore s ústavou a so slobodou prejavu aj inou ako len písomnou a ústnou formou, ale máme taký rokovací poriadok, ktorý zakazuje vizuálne pomôcky. Nič sa nedá robiť.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Tak sa teda chcem ospravedlniť a už sa mi to nestane.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi, nech sa páči.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákonu, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a rád by som sa prihlásil takisto ako prvý do rozpravy.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub SMER pán Kamenický a po ňom pán poslanec Žiga a pán poslanec Puci.
Ale ako prvý sa do rozpravy hlásil pán spravodajca, takže nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri preštudovaní vládneho návrhu takzvaného kilečka, teda novely viacerých zákonov, v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a v súvislosti s ochorením chorobou, teda nákazlivej choroby, ľudskej choroby COVID, by som vám rád dal do pozornosti jeden z tých materiálov, ktoré sú tam priložené, je to analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy. Dopad na príjmy verejnej správy sa predpokladá, rozpočítava mínus 154 mil. eur, no výdavky rozpočtu je, no výdavky rozpočtu verejnej správy budú nula eur a toto je dosť veľmi významný rozdiel, na ktorom sa teraz po... po... pokúsim poukázať, že v čom je teda ten rozdiel.
Pokúsme sa spočítať, že koľko peňazí sa vláda rozhodla vynaložiť na opetre... na opatrenia zamedzenie šírenia nebezpečlej, nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 doteraz. Skúsim to prejsť veľmi rýchlo.
Dvadsiateho piateho marca parlament odsúhlasil upraviť podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské, ktoré by mali stáť rozpočet verejnej správy 339 mil. eur.
Tridsiateho prvého marca schválila vláda návrh podmienok k projektu podpory udržania zamestnanosti neskôr, najprv tu tá suma bola rozpočtovaná na 834 mil., neskôr zvýšila túto sumu na 1,38 mld. eur.
Následne 20. mája ešte predĺžila obdobie toho čerpania na jún, jún a júl.
Dvadsiateho ôsmeho apríla schválila opäť vláda nariadenie o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí rodiny a služieb a nezamestnanosti, služieb zamestnanosti s výdavkami 14 mil. eur a v ďalšom nariadení v rozsahu 5,3 - 26,3 mil. eur. Opäť stále hovoríme o výdavkoch rozpočtu verejnej správy.
Trinásteho mája, to sme schválili my v Národnej rade novelu zákona o službách nezamestnanosti, predpokladané výdavky sú 294 mil. eur, opäť v súvislosti s ochorením COVID, opäť ďalšie nevyhnutné výdavky do rozpočtu verejnej správy, teda z rozpočtu verejnej správy.
Dvadsiateho šiesteho mája vláda schválila osobitné výdavky na predĺženie podporného obdobia v zamest... v nezamestnanosti vo výške 7,7 mil. eur.
Tretieho júna vláda opäť projekt na podporu udržania zamestnanosti v materských školách 66 mil. eur.
Deviateho júna sme schválili už známu novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR, to je to krytie tých nájmov, tam sú predpokladané opäť ďalšie výdavky rozpočtu verejnej správy 200 mil. eur.
Deviateho júna sme opäť schválili novelu zákona o sociálnom poistení, ďalšiu, ktorým sa pokračuje v poberaní takzvaného pandemického ošetrovného aj za jún 2020, čím sa zvýšia výdavky o 12,8 mil. eur. Hovoríme tu už v súčasnosti naozaj o sume blížiacej sa, ak to tak pozerám, zhruba o 2 mld. eur, ktoré pôjdu z rozpočtu verejnej správy práve na opatrenia súvisiace s tým, aby sme kryli nejaké výdavky, nejaké výdavky podnikateľov, aby sme udržali podnikateľský sektor v súvislosti s tým, že vláda uskutočnila, resp. vyhlásila núdzový stav a mimoriadnu situáciu, a teda zamedzila ľuďom do veľkej miery podnikať.
Ako to bude vláda financovať? To už len veľmi jednoducho. Koncom apríla vláda pripravila návrh opatrení, ako financovať dôsledky boja s pandémiou v sume 1,35 mld. eur. Napríklad, ktoré pôjdu ale z eurofondov, tak tri, 1,35 mld. eur z eurofondov. Napríklad z Operačného programu Kvalita životného prostredia má ísť 278 mil. eur, čiže v podstate aj na úkor životného prostredia.
Jedenásteho mláda, jedenásteho mája vláda odsúhlasila požičať od Rozvojovej banky Rady Európy 300 mil. eur.
Na konci mája vláda schválila návrh zákona o mimoriadnych štátnych zárukách, ktorým umožňuje záruku v maximálnej výške 173 mil. eur z európskeho nástroja ŠURE, SURE, pardon. No a potom ešte v závere takto buď pripočítajme k plánkom Európskej komisie aj komisie, ktorá chce na hospodársku obnovu poskytnúť členským štátom zhruba 750 mld. eur. Na Slovensko by malo ísť 8 mld. eur.
Takže toto je vlastne, tu chcem poukázať na ten zásadný rozdiel, toto všetko boli výdavky rozpočtu verejnej správy, ktoré schválila vláda a niektoré aj parlament a ktoré sme podporili v koalícii a viaceré aj so súhlasom opozície. Čo si myslím, že je veľmi fajn, lebo naozaj v stave, kedy vláda si uskutoční nejaké opatrenia, ktové, ktoré vedú k zamedzeniu napríklad výkonu práce a výkonu zamestnania, tak je veľmi dôležité, aby tie, aby kompenzovala tieto straty týmto podnikateľom. Pretože bol to priamy zásah vlády.
Takže kým v prvom prípade, teda v prípade týchto opatrení, ktoré sme už schválili, išlo o aktuálne aj budúce míňanie peňazí z rozpočtu verejnej správy, v tomto prípade, keď hovoríme o tomto balíčku, ide o plánované neprijatie peňazí do rozpočtu verejnej správy. Toto si myslím, že je veľmi dôležitý aspekt a ktorý je veľmi výhodný a veľmi, oveľa lepší oproti teda tomu postupu, ktorý bol nevyhnutný a ktorý sme urobili predtým.
V prvom prípade sme totiž, resp. prípadoch, sme totiž rozhodli o neefektívnom rozdelení peňazí z rozpočtu verejnej správy, pretože žiadna vláda na svete nevie hospodáriť efektívne, vie hospodáriť iba efektívnejšie alebo menej efektívne. Samozrejme, každú vládou, minimálne tou na..., s každou snahou každej vlády, minimálne tej našej, je, aby takéto prerozdeľovanie bolo čo najefektívnejšie, pokiaľ je nevyhnutné.
V tomto prípade tohto balíčka budú, budú peniaze distribuované najefektívnejšie, ako je to v podstate najefektívnejšie, ako je to možné. Pretože ostanú u samotného prijímateľa, teda resp. u samotného občana a podnikateľa. To znamená, že on ich nezaplatí, on na nich ušetrí a on ich vie najefektívnejšie následne elokovať, alokovať. Toto je absolútne najlepší prípad, keď chceme zužovať štát na tie funkcie, ktoré má mať. Keď ho chceme antibyrokratizovať, debyrokratizovať, spôsobujeme tým, že tí podnikatelia majú, majú tie peniaze sami, zostávajú im a vedia ich naprosto efektívne použiť.
Toľko som chcel asi povedať k tomuto, k tomu, k tomto zásadnému rozdielu a prečo aj ja vlastne vnímam, ako je veľ..., ako je veľmi dôležitý tento balíček, ktorý je, ktorý ide v skrátenom pripomienkovom konaní podobne, ako išli ďalšie, ktoré pomáhajú podnikateľom prežiť toto veľmi ťažké obdobie.
Dámy a páni, významný americký ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny Milton Friedman kedysi povedal: "V byrokratickom systéme zbytočná práca vytláča, vypudzuje užitočnú prácu." A o tomto je presne tento návrh, o tomto je vlastne tieto, všetky tieto opatrenia, ktoré, ktoré sú navrhnuté v tomto balíčku, aby sme vytlačili zbytočnú prácu a nahradili ju užitočnou prácou. Je to najlepší spôsob, akým zúžiť štát na nevyhnutnú mieru a umožniť krajine hospodársky rásť.
Samozrejme, že pri pohľade na tieto opatrenia predpokladám, že ka... ani jeden poslanec tu, ani tí, ktorí sú naozaj aj v hospodárskom výbory, výbore, neboli spôsobilí prečítať si všetkých 110, 114 opatrení úplne do detailu. Je to úplne samozrejmé. Na tom materiáli pracoval celý tím, obrovský tím ľudí na ministerstve hospodárstva, konzultovalo sa to s veľmi veľkým počtom ľudí z ďalších oblastí. Sám som sa zúčastnil jednej, jednej alebo dvoch konzultácií v prípade tripartity ohľadom niektorých, niektorých opatrení v tom balíčku, videl som, ako dôsledne sa tam preberal jeden bod po druhom, ale to, samozrejme, ale tiež nevylučuje, že bude ich ešte treba v budúcnosti novelizovať. Nevidím na tom absolútne nič, nič katastrofálne, nič zlé.
Ja ako bývalý novinár som sa pravidelne stretával s tým, ako sa, ako sa nekonečne často musel novelizovať napríklad zákon o odpadoch alebo viaceré energetické zákony. Pretože tam proste nastal nejaký, nejaký nesúlad legislatívny a následne sa to hneď opravilo. Proste je to normálny postup, takže je možné, že nastane ešte aj v tomto prípade nejaká potreba upraviť to, novelizovať to, ale ten základný koncept, čo som prešiel všetky tie body, mi prídu, mi príde naprosto podstatný. Opravujú sa tam niektoré veci, ktoré v podstate sme schválili aj teraz v prípade napríklad tých verejných prerokovaní v zákone EIA tak, aby už mohli teraz po skončení tejto nárazovej vlny opäť pokračovať a aby mohli sa rozvinúť napríklad investície. Čiže to je veľmi dôležité, aby sa nečakalo s týmto zákonom opäť, opäť o nejaké ďalšie týždne, aby mohol opäť nabehnúť proces, proces hospodárskeho rastu, v ktorý všetci dúfam, v ktorý všetci asi dúfame.
Takže ja budem veľmi rád, keď sa budeme pozerať na to v tomto, týmto spôsobom, že tie opatrenia prijmeme, boli naozaj veľmi intenzívne komunikované, veľmi intenzívne prerokovávané, a že dospejeme teda k tomu zdarnému záveru, ktorým sa nám podarí zúžiť štát a pomôcť podnikateľom.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Ako prvý pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, rozhodne si nemyslím, že si môžem trúfnuť považovať sa čo i len za malého ekonomického experta, ale to, čo poviem, je chvála jednoduchosti.
Pred mnohými rokmi si dal ktosi tú prácu a analyzoval európsku normu o, v boji s roztočmi. Roztoče, možno viete, sa vyskytujú v prírode, postihujú napríklad aj ľudí z mojej oblasti dermatológie, vyvolávajú napríklad svrab. Ale roztoče boli kedysi neregulované v Európe, ale každá krajina mala svoju normu pre tento problém. A potom sa začali regulovať. Prvá norma bola tvorená 19-tisíc slovami a tá, ktorú testoval ten autor toho článku, už bola tvorená 37-tisícami slovami. Pričom sa roztoče nezmenili nejako dramaticky, len norma rástla. A to je v duchu toho grafu, ktorý tuná proti vôli expredsedu Danka ukazoval minister hospodárstva.
A druhá vec, Slovensko má, ako vieme, biedne výsledky v chápaní tlačeného textu, ba dokonca aj hovoreného slova. V tomto zmysle je dobrý taký zákon a taká norma, ktorú ten človek, ktorý sa ňou má riadiť, pochopí aj bez podpory hordy právnikov, ktorí mu to vysvetľujú.
A ako svetlý zjav takejto normy uvediem okrem Biblie hádam to najveľkolepejšie, čo vzniklo z rúk a hlavy ľudí, Ústavu Spojených štátov. Keď si pozrieme na veľkosť, rozsah toho textu a na to, že za dvesto rokov potreboval minimum doplnkov a opráv, tak to je ukážka, ako majú vyzerať zákony.

Pán poslanec Stančík.

Ďakujem za slovo. Pán Kazda, vám ďakujem za takýto teoretický, (rečník si odkašľal), pardon, takúto teoretickú argumentáciu. Ja takisto súhlasím s vami a v tomto aj teda s pánom Friedmanom, že ak chceme naozaj teraz pomôcť tým podnikateľom, tak namiesto dotácií rôznych a grantov, ktoré môžu ten trh ešte kriviť, tak pomáhame tým najlepším možným spôsobom, tým, že im ušetríme naozaj zbytočné náklady a zbytočnú byrokraciu, ktorá ich v podnikaní len spomaľuje a robí a hádže im tie polená pod nohy.
Takže ďakujem veľmi pekne.