9. schôdza

Mirko, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok ohľadne regulácií, ono ide, išlo alebo ide zhruba o to, že po Nežnej revolúcii podiel štátu na tvorbe HDP predstavoval asi 90 %, toto sa asi v priebehu 10 rokov otočilo úplne naopak, že podiel štátu pred..., predstavoval na tvorbe HDP asi 10 %. Aby štát kompenzoval tu tento úbytok, tak zviedol kvantá regulácií, a o ktorých si práve hovoril. A ja som veľmi rád, že prichádzame s touto zmenou a začíname regulácie odbúravať.
Ďakujem.

Pán poslanec Šefčík,

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega spomenul v rozprave také tvrdé slovo možno, že buzerácia podnikateľov a živnostníkov, myslel tým asi tú byrokraciu.
Mám švagra, ktorý je automechanik a založil si živnosť, roky trvalo, kým cez tú tortúru prešiel, a tie kontroly, čo mu chodili, tak sťažoval sa mi, že on to asi zabalí. A to povedal niekoľkokrát so zaťatými zubami, takýmto spôsobom sa pretĺkol až do dnešných dní, ale tá byrokracia skutočne ho zabíjala. Takže ja som rád a nie je to reakcia len na tohto rečníka, ale aj na predrečníkov, ktorí spomenuli a podporili tento zákon skrz to, že zjedno..., chceme veci zjednodušovať, chceme to podnikateľské prostredie vylepšiť, aj čo sa týka zjednodušenia a byrokracie.
A ešte spomeniem takú vec, že pán minister, myslím, niekde, niekedy spomínal, že ak zavedieme jeden zákon, tak zrušme dva, takže dúfam, že aj takýmto smerom pôjdeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády ministra hospodárstva ako navrhovateľa, či chce ešte v záverečnom slove využiť možnosť vystúpiť.
Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem sa poďakovať za rozpravu vecnú, kultivovanú a chcel by som na niekoľko vecí reagovať. Budem sa snažiť sa neopakovať.
Ako prvé začnem tak trochu odzadu, pán poslanec Kuriak, ktorý, veď my sa ani nepoznáme, ani neviem, neviem, čo robil alebo v čom podnikal, ale presne ste opísali to, ako sa cíti nejaký drobný podnikateľ, keď musí zoškrabať peniaze na odvody, lebo vie, že v Sociálnej poisťovni vôbec nikoho nebude zaujímať, či mal, alebo nemal, alebo keď musí zápasiť s nejakými dvomi tetami, ktoré práve prišli na kontrolu.
Toto je to skutočné podnikanie. To je to, keď nemáte istotu, či zajtra príde dostatok zákazok alebo zákazníkov, alebo nemáte istotu, či sa nestane niečo typu korona alebo niečo iné nepredvídateľné, či vás neprepadnú, teda nevykradnú, alebo poistný prípad. Skrátka, ten život je strašne rozmanitý, to podnikanie je naozaj veľkým rizikom, je to, teda sa aj hovorí riziko podnikania. Nemám na mysli podnikanie, keď dodávate trikrát predražené CT-čká do nejakej nemocnice, lebo však aj to je plusko, teda či ste formálne, keď sa na to pozriete, aj to je podnikanie, alebo keď posúvate kamióny dreva hore-dole. To nie je podnikanie. To je skrátka na základe iných, neštandardných vzťahov, sú to dohodnuté nejaké, nejaké väzby, kde ceny nie sú trhové, kde zmluvy nevznikajú v rámci konkurenčného prostredia.
Podnikanie hlavne u tých malých a stredných je presne to, čo opisoval pán poslanec Kuriak. Áno, medzi podnikateľmi sú aj čierne ovce, ktoré potom kazia tým ostatným povesť, ale s tým musíme žiť a to je v podstate v každom, v každom nejakom zoskupení - aj medzi politikmi, aj medzi lekármi, aj prakticky všade.
Ale všeobecne, tak ako si myslím, že naša spoločnosť si necení dostatočne učiteľov a necení si ani sudcov preto, lebo majú medzi sebou čierne ovce, kadejaké pani Jankovské, tak kto by si ich cenil. Ale to sú rovnako kľúčové veci pre fungovanie štátu, dospieť včas k spravodlivému rozsudku alebo vzdelávať naše deti a rovnako kľúčové je, aby bola časť obyvateľstva, ktorá iným ľuďom dáva prácu. Toto, bohužiaľ, nedoceňujeme, za posledných 12 rokov tu vládol číry populizmus, ideme rozdávať, rozdávať a ešte raz rozdávať a v skutočnosti je to len kupovanie hlasov, len z tohto, tu musí byť každému zrejmé, spoločnosť nedokáže vyžiť. Spoločnosť dokáže vyžiť vtedy, keď časť obyvateľstva, jej nejaká časť bude tvoriť hodnoty. Takto to, bohužiaľ, je.
Teraz by som chcel reagovať na niekoľko poznámok pána poslanca Žigu, ktorý vystúpil ako prvý s úsmevom na tvári, až ako keby mal z toho trochu srandy, a ja som bol predtým, ako teraz som členom vlády, tak som bol päť rokov europoslancom, čiže v tomto parlamente som sedel iba do roku 2014, ale niektoré veci mi to tak oživilo. Oživilo mi to spomienku, že ako to je diskutovať so smerákmi.
Tak diskutovať so smerákmi, resp. ich spôsob diskusie je mať tri základné pravidlá:
1. Na žiadnu námietku nereagovať. To je prvé, to bez toho ani nechoďte do debaty. Desaťkrát tu ja môžem spomínať, že, pán Kamenický, prosím vás, alebo, pán Žiga, keď tu teda kritizujete, že v tomto prípade sme sa rozhodli pre skrátené volebné konanie, legislatívne konanie, vysvetlite, prosím vás, porovnajte to s tými trinástymi dôchodkami, či tam bolo oprávnené skrátené legislatívne konanie, to môžte im desaťkrát povedať, oni sa držia pravidla, diskusného pravidla č. 1 - na žiadnu námietku nereagovať.
Diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť. Ultrakrátka. Napríklad pán Žiga (povedané so smiechom) dnes tu vyčítal, tu doobeda mne vyčítal, že, pán Sulík, ja som si to zapísal, africké štáty predbehli Slovensko, čo sa týka kvality podnikateľského prostredia. A to ešte nejakých 104 dní dozadu bol predsa ministrom hospodárstva pán Žiga. Za 104 dní on zabudol na toto. A mne vyčíta, že africké štáty nás predbehli (povedané so smiechom), a pritom on bol štyri roky. Čiže diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť.
Diskusné pravidlo č. 3 - ignorovať argumenty, vtedy sa diskutuje, to je najjednoduchšie, keď ignorujete argumenty. Burčiak. Spomenul tu už včera pán Žiga: „Á, tam vy s tým burčiakom idete posunúť o 15-30 dní lehotu, a čo potom, a cukrová voda...“ a neviem, čo hovoril. Dnes ráno sme sa, aha, odišiel, od pána Kremského dozvedeli, že predsa je to inak. Je to tak, že naďalej to musí, že to je len zákonný rámec a naďalej, vždy od sezóny k sezóne sa to ešte bude dodatočne rozhodovať. Toto pán Kremský na výbore hovoril Petrovi Žigovi, ale nič to, skrátka sa musí odignorovať a vtedy sa ľahko diskutuje.
Takže aj vám dávam, tí, čo ste noví, dovolím si ja tu starý harcovník vám dať túto radu, keď chcete byť úspešní v diskusiách, nereagovať na oprávnené námietky, ultrakrátka pamäť a ignorovať argumenty a bude sa vám veľmi dariť.
Teraz ešte zopár poznámok ďalších. Pán Žiga vyčítal, teda že, vyčítal, toto slovo je dôležité, vytkol mi, že tento návrh, toto kilečko, že to iba odstraňuje zbytočnú administratívu a že to odstraňuje byrokratické povinnosti, toto nie je riešenie, to my potrebujeme viac, čo tam nejaké odstránenie zbytočnej administratívy.
Ja si pamätám, v roku 2006, keď sa Robert Fico stal prvýkrát premiérom, tak v októbri toho roku, ja som bol vtedy v tom čase poradcom ministra financií Jána Počiatka, vtedy sa tu ešte javil byť slušný človek, aby ste si o mne nemysleli. Hej? A bol som teda jeho poradcom, tak som to tak celé sledoval. A oni normálne na vláde prijali uznesenie č. 815/2006, že znížime, znížime počet úradníkov o 20 %. Také fakt sa dá vyhľadať v archíve. No a vieme, ako to dopadlo. Odvtedy sa počet úradníkov z 1,5 znásobil, možno takmer zdvojnásobil. A naďalej vyčíta teda ten pán Žiga, že my iba odstraňujeme, čo to je, to je nič odstraňovať zbytočnú administratívu.
No my ju musíme odstrániť, ale nielen znižovať počet ľudí. My musíme tie procesy, ktoré sú za tým, odstrániť preto, lebo každá minca má dve strany. Keď my vymyslíme nejakú administratívu typu chodiť kontrolovať, či je nalepená nálepka Zákaz fajčiť, tak jedna vec je, že to stojí nejakých úradníkov navyše, na ktorých sa skladáme, na ktorých sa skladajú všetci tí, ktorí tvoria hodnoty a chodia do roboty, a zároveň ale na tej druhej strane oni spôsobujú tým problémy, lebo prídu nejaké dve tety na kontrolu a dajú vám pokutu 300 eur, že prečo tam nevisí nálepka, a vôbec ich nezaujíma, že sa tam v živote nefajčilo, v tom priestore. My práve musíme rušiť tieto procesy. Je to, je to strašne náročná práca, ich vyhľadať, vyhľadať tie, tie správne, správne paragrafy v zmysle, že nájsť tie zbytočnosti. Nevieme ich. To je písané po čínsky. A my máme málo ľudí k dispozícii, ktorí tou čínštinou hovoria. Neviem, či som to tu už uvádzal, tak dovoľte mi to zopakovať.
BOZP, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, no nemôžme to zrušiť en bloc, však to by bola strašná hlúposť aj, aj veľmi škodlivé. Ale v tých stovkách strán predpisov, tam je množstvo zlých, škodlivých, zbytočných paragrafov, len nevieme ich nájsť. Všetko je to písané v čínštine. No tak kto to vie? Vedia to napríklad tí experti na BOZP, ale experti na BOZP nám to nebudú vešať na nos, lebo oni z toho žijú. A tých ľudí, ktorí sú ochotní niečo z tohto prezradiť, je veľmi málo. O to sa musíme snažiť, a preto je to množstvo drobností.
Ja by som tiež bol rád, keby tam bolo 114 veľkých vecí, ale tie drobnosti, v tom detaile je ten čert zakopaný. A tie musíme my identifikovať, vyhľadať a pekne zrušiť ich, jedno za druhým.
A preto aj dúfam, že to kilečko č. 2, ktoré chceme predložiť na jeseň, taká je dohoda na koaličnej rade a ja som veľmi rád, čo som počul aj od poslancov OĽANO, teda tých mojich poznám, samozrejme, roky, ale som veľmi rád, čo som tu počul, že majú to v sebe, či už pani Kozelová, ktorá sa opakovane vyjadrila, alebo (povedané so smiechom) Zita Pleštinská, ktorá ma kočíkovala, keď som bol malý, tak že chápu to, je to v nich a to je dobré. To je dobré, a preto mám, mám radosť z tých príspevkov, ktoré prichádzali z koalície, a dúfam, že tam nebude v tej druhej várke, že 100, ale možnože 200 alebo 300 konkrétnych, kľudne prkotín. Ale v sume stokrát nič umorí vola, 114-krát drobné opatrenie pomôže podnikateľskému prostrediu. Takže toľko na tú námietku, keď pán Žiga vyčíta, čo tam je stovka drobných vecí.
No. Potom sa odvolával na pána Machunku. Ja pána Machunku nepoznám. On je údajne z..., z AZZZ, Asociácia zamestnávateľských zväzov (pozn. red.: správne „Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení“). Pán Machunka teda povedal, že ide síce o veci, ktoré potešia, ale sú to len drobnosti. Tak aby bolo jasné, mám tu takýto list (rečník zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu), kto ho bude chcieť vidieť v origináli, dostane ho v origináli. A teraz nebudem ho čítať celý, ale prečítam, prečítam z toho nejaké dve-tri vety: „Vážený pán minister, v súvislosti s pripravovaným materiálom lex korona si dovoľujeme v mene AZZZ, RÚZ, APZ...“, to je Asociácia priemyselných zväzov, „SOPK, Klub 500 a SPPK“, to sú, to je šesť kľúčových zväzov v našej krajine, „zaslať stanovisko našich organizácií k uvedenému návrhu opatrení.“ A tam sa píše: „Dovoľte nám uviesť, že naši členovia plne podporujú návrh ministerstva hospodárstva lex korona. Sme presvedčení, že uvedené body ako celok významne prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia.“ No tak kto to má vedieť lepšie ako zamestnávatelia?
Ale opakujem, toto nie je spása. Toto nie je, že máme vymaľované a hotovo. Toto je začiatok. Toto je začiatok a chcem poprosiť všetkých ľudí, ktorí podnikali alebo ešte aj povedzme vlastnia firmu, lebo poslanec firmu vlastniť môže, keď majú nejaký dobrý nápad, ihneď sem s ním, zaradíme ho do, do nášho zásobníka, tam sa, samozrejme, to potom niečo z toho odfiltruje, vypadne na koaličných jednaniach a na jednaniach s ministerstvami, ale niečo ostane, a to je napríklad to, čo teraz tu máte pred sebou, a to je to, čo budeme aj v druhom balíku schvaľovať. V tomto prípade, v pôvodnom bolo 176 opatrení, ako tu, mne sa zdá, že pán Kamenický poznamenal. Áno, bolo ich toľko, teraz ich je 114. No kam sa podeli tie ostatné? Tak buď niektorí z partnerov nesúhlasili, s tým treba žiť, to také je, taký je život v koalícii a je to úplne korektné, alebo niektoré ministerstvá nesúhlasili, alebo chcelo to ešte trochu viac času si to vydiskutovať. Čiže nič nie je stratené, my sa k tomu vrátime. Máme zásobník, v tom zásobníku už dnes, keď, v tom inom, na to kilečko 2 je už dnes vyše 100 opatrení. Čiže celkom optimistický som v tejto veci.
No a potom mi pán Žiga (povedané so smiechom) vyčítal, to bude asi štvrtá diskusná zásada, musíte mať ešte dobrú dávku humoru, lebo pán Žiga mi vyčíta, že: „No toto jak to vznikalo? Každý, kto mal nápad, tak zavolal.“ No jasné, však o tom to je. Každý, kto má dobrý nápad, má zavolať a my to s radosťou zapracujeme do, do nejakého najbližšieho zoznamu. Však čo je na tom zlé, že niekto má dobrý nápad a zavolá? Neviem, ako to robia v SMER-e, ale ja to tak zvyknem robiť veľakrát v mojom živote, že keď má niekto dobrý nápad, tak treba si ho osvojiť.
A ďalšia vec je, toto som ešte nepochopil, ale teraz už k tomu kilečku môžme skončiť. A chcem ešte spomenúť k novému šéfovi ÚRSO, že teda bol nejak pokútne vybratý. A nesúvisí to priamo s kilečkom, ale keďže to pán Žiga spomínal, chcem na to reagovať, aby, aby som vyjasnil jednu vec.
Minulá vláda zvolila pána profesora Jahnátka za šéfa ÚRSO, toto komentovať nebudem, ale berte, prosím, na vedomie, tí, ktorí sa nevenujete tejto oblasti, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to je, to je tá kľúčová inštitúcia v energetike, kľúčová. A zvolili tam na základe nejakého procesu pána profesora Jahnátka z Komjatíc. A ten proces je nasledovný, že tým, že ministerstvo hospodárstva má v gescii zákon o tom ÚRSO, tak ministerstvo hospodárstva aj predkladá, teda vyberie kandidáta a predloží ho vláde. A ten výber má fungovať tak, že zvolí sa nejaká komisia, kde sú ľudia z ministerstva, ale aj z odborárov, od zamestnávateľov, z parlamentu, tá niekoho, tá vyberie nejaký počet ľudí, minister rozhodne, koho z týchto, z týchto ľudí vyberá a predloží to na vládu. Presne toto som spravil aj ja. Ja som zobral ten pokyn ministerstva, ktorý som tam po pánovi Žigovi našiel, jedna k jednej som ho prebral a presne tak som postupoval. Navyše ale som spravil verejné vypočutie a som presvedčený, že som vybral najvhodnejšieho človeka. Takže nerozumiem, pán Žiga keď mi vyčíta toto, že, ale tu platí zas tá ultrakrátka pamäť, tak zabudol, ako to robil on, lebo robil to presne takisto. A dnes povedať, že to je nominant vlády. No, sakra, koho iného to má byť nominant, keď vláda volí šéfa ÚRSO na základe pravidiel, ktoré nám tu zanechal pán Žiga?!
Tak len toľkoto, aby, chcel som vlastne len povedať, že to bol proces, ktorý prebehol maximálne transparentne a korektne. To by bolo z mojej strany asi všetko.
Úplne na záver tu mám ešte jednu, jednu poznámku. Pán Linhart vystúpil s faktickou pripomienkou, teda že je proti tomu, aby sa upozorňovalo, až potom pokutovalo, ale povedali ste aj také, že ste za systematické riešenie, a, pán Linhart, ja som pripravený o tomto vecne debatovať, takže vás kedykoľvek rád uvidím na ministerstve, keď aj vy budete mať nejaké návrhy. Nehovorím, že sa na všetkom vždy dohodneme, ale som presvedčený, že si to dokážeme kultivovane a vecne vysvetliť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dúfam, teda že tento návrh podporíte, a hneď, ako to bude, hneď ako ho podpíše pani prezidentka, tak sa idem s Jánom Oravcom venovať kilečku 2, my sme v tom našli celkom dobrú záľubu, no a dúfam, že niekedy v októbri, novembri sa tu v tejto istej veci vidíme opäť.
No a úplne na záver sa chcem ešte Jánovi Oravcovi poďakovať, ktorý teda tu nechal svoju mladosť pri tom vyjednávaní.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
O slovo požiadal v záverečnom slove aj pán spravodajca.
Nech sa páči.

Ďakujem pánovi ministrovi, že to vlastne všetko kompletne vysvetlil. Ja už iba zhrniem to, čo som povedal naposledy. My sme pridelili v rámci opatrení v záujme boja proti ochoreniu COVID, nebezpečnej choroby COVID, stovky miliónov eur. To sme už použili, použili sme ich na nájmy, použili sme ich na nemocenské dávky, na rôzne ďalšie podpory v zamestnanosti a tak ďalej. Boli to, rámcovo už to činí, myslím, že vyše miliardu, neviem, možno dve, požičali sme si veľmi veľa peňazí, budeme to veľmi dlho splácať a títo podnikatelia, ktorí v dôsledku toho, týchto mimoriadnych opatrení dostali, vlastne nemohli pracovať, tak dostali dotáciu. V podstate to bola dotácia za to, že im bolo zabránené nejakým spôsobom pracovať, v kombinácii s tým, že tak či tak bol ekonomický pokles hospodársky teda očakávaný.
Najlepšia dotácia je tá, ktorú podnikateľom najprv nezoberieme, a toto je presne ten prípad, že nie dávame dotáciu, ale my im nezoberieme tie peniaze a následne by sme im ich vlastne redistribuovali. Toto sú tie úplne jednoduché náklady, o ktoré oni teraz, ktoré oni doteraz mali s papierovačkami, s vybavovačkami, s mnohými, mnohými úkonmi, ktoré boli úplne zbytočné, byrokratické, ktoré ich stáli, vlastne pracovné zaťaženie nejakej pracovnej sily, to znamená, že boli to konkrétne, reálne náklady. A tieto opatrenia, ktoré sme teraz my tuto, v tomto balíčku navrhujme, tie v podstate nesú tri „N“. Také 3 „N“. Je to dotácia, ktorá má také 3 „N“.
Je najefektívnejšia, pretože nie je minutý ani jedna, ani jeden cent na proces prerozdelenia nejakej dotácie, pretože tie peniaze sme im ani nezobrali, len sa nedostanú do rozpočtu a ostávajú u nich.
To druhé „N“ je najadresnejšia. Zostávajú presne u toho človeka, a nie u nejakého ďalšieho na základe nejakých kritérií, ktoré nikdy nebudú úplne presné, čiže je to najadresnejšia dotácia, tie peniaze mu ostanú, presne tie, ktoré by musel použiť na tú administratívnu záťaž.
A zároveň je najdlhšia. Nie je to jednorazová dotácia. On aj na budúci rok bude musieť platiť znovu tú istú, znovu by musel robiť tie isté procesné úkony, znovu tie vybavovačky, papierovačky a tak ďalej. Mnohokrát je to proste naozaj vybavovanie v podstate každoročných nejakých, nejakých úkonov. Takže toto sú tie 3 „N“, ktoré, ktoré sú oveľa výhodnejšie voči tomu procesu toho, toho, dotácií, toho prideľovania tých peňazí, ktoré sa diali v tom, v tých úplne prvých krokoch, krokoch skrátených konaní, a preto si myslím, že bolo dôležité napriek tomu, že nikto nemá radosť zo skrátených konaní, mne to vôbec nerobí radosť, bolo toho strašne veľa, ale verím, že už teda postupujeme smerom k tomu, že už nebudú skrátené konania, ale malo to naozaj svoje opodstatnenie a ja verím, že toto bude presne aj v budúcnosti pre vládu nejaké také vodítko, ktoré, ktoré bude brať ako dôležitejšie než rozdeľovanie dotácií, pretože čaká nás opäť možno, dúfajme, že nie, ďalšia vlna, ďalšia vlna pandémie alebo epidémie.
Veríme všetci, že nie, ale kasa je už prázdna. Kasa je prázdna, nemáme už toľko peňazí, aby sme mohli znovu zažiť, nejaký obrovsky veľký dotačný, dotačný stimul dať. Zadlžili sme sa na desiatky rokov dopredu, ale vždy máme ešte možnosť takto uľahčiť prácu podnikateľom tým, že im budeme práve znižovať tieto ich rôzne administratívne, transakčné náklady a ďalšie a ďalšie zbytočné povinnosti.
Takže, dámy a páni, ja pevne verím, že tento zákon trvalo, trval dlho, jeho príprava, resp. veľmi veľa času s tým strávili najmä pán štátny tajomník Oravec a jeho tím. A ja pevne verím, že teda tento zákon schválime dnes.
Ďakujem.

Pán spravodajca, ešte pár technických veci, ktoré by ste povedali.

Áno, áno, tu ma ešte upozornil pán minister, že vlastne budú tam ešte dva, dve veci, ktoré tam budeme riešiť, a to je práve tá vec toho, tých, toho, toho bodu č. 1, ten telekomunikačný, ktorý z toho vypadne a bude riešený následne v nejakej ďalšej norme, a tá druhá vec bola týkajúca sa toho bankového odvodu, ten sme chceli tam dať, chceli sme ho vlastne vyňať tak, aby mal čo najširšiu podporu pléna, ale, žiaľ, už to teda technicky nejde, takže ho tam necháme, tým pádom to tam bude spolu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. A potvrdzujem, že nedá sa o zákone, ktorý je, hlasovať o niektorej jeho časti samostatne, je to raz buď v zákone, alebo by to muselo byť vypustené, alebo niečo, takže správny postup, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme o ňom hlasovať o 17.00 hodine.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (tlač 154).
Poprosím pani poslankyňu Annu Záborskú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, aj pani spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo, pani poslankyňu Moniku Kaveckú, aby zaujala tiež svoje miesto pre spravodajcov.
Ďalšou v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Cigániková. Je tu v sále. Odovzdávam jej týmto slovo.
Pripraví sa pán poslanec Taraba. Ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 154.)