9. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Štefan, ja ti ďakujem za tento príspevok, pretože skutočne často zaznieva argument, že sa k tejto téme vyjadrujú častokrát muži. Ale tak ako si to povedal ty, tak citlivo, tak precítene, tak to je naozaj klobúk dole. Si otcom, si starým otcom. Ja som otcom troch detí a túto tému, hoci som na ňu nie špecialista, cítim a vnímam veľmi, veľmi citlivo. Súčasná generácia, súčasná mladá generácia má naozaj trend život si užívať, zbavovať sa určitej zodpovednosti a jednoducho vnímať ten svoj život cez nejakú kariéru. V tomto veľakrát zohrávajú úlohu práve médiá a rôzne celebrity, ktoré akoby nabádali tú mládež k opačnému, k opačnému vnímaniu sveta, ako je zdravé, ako je múdre a rozumné.
Veľmi dobre si tu spojil aj tému migrácie. Skutočne sa zamyslime nad tým, koľko energie, koľko pomoci venujeme celoplošne ako spoločnosť v rôznych oblastiach. A ja nevidím dôvod, aby sme neochraňovali život, aby sme skutočne tejto téme nevenovali pozornosť, pretože my tu reprezentujeme ľudí, našich voličov a táto téma je na Slovensku mimoriadne citlivá. Ja chcem povzbudiť všetkých poslancov, či sú to ženy, alebo muži, aby sme sa skutočne tejto téme venovali, aby sme počas tohto volebného obdobia urobili ešte viac, ako je dnes na stole, pretože za túto tému a za tieto kroky sa nemusíme nikdy pred nikým hanbiť.
Ďakujem vám za podporu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, nezvyknem na teba reagovať a určite nie nejak útočne alebo kriticky. Neurobím to ani teraz, ale keďže si ma oslovil, tak sa vyjadrím k dvom veciam.
Prvá vec je, ja budem veľmi rád, keď sa bude hovoriť aj v parlamente, aj v spoločnosti o ochrane života stále, na každej schôdzi, každý mesiac, pre mňa za mňa aj každý deň, ak to pomôže veci. Ide o to, že niekedy používame štýl, ktorý je skôr medveďou službou tejto veľmi vážnej, veľmi citlivej záležitosti. A myslím, že už máš aj skúsenosti v politike, že vieš, že tie niektoré veci sú spôsobené aj tým, ako s tými témami zachádzame napríklad aj tu v parlamente, o tom sme sa rozprávali. To sa týkalo aj vášho procedurálneho návrhu, aby ste preložili váš návrh zákona na september. Ešte raz, budem rád, keď sa o tejto téme bude hovoriť aj v septembri, ale sú dôležité ešte aj iné okolnosti.
Druhá vec týkajúca sa zvierat. No, ja nejak tak vnímam, že zvieratá patria k živej prírode, sú teda živé bytosti, sú cítiace bytosti. To asi každý z nás vieme, keď prichádzame do kontaktu so zvieratami. Ale ja som to použil práve ako pa-ra-dox, že ak teda zviera považujeme za živú bytosť, za cítiacu bytosť a, presne s tebou súhlasím, pritom je to bytosť, ktorú môžme vlastniť, môžme ju predať, môžme ju aj zabiť podľa určitých podmienok, ak chováš zviera na mäso, tak ho zabiješ. Tak ak chránime takéto zviera, tak o to viac je normálne, že máme chrániť nenarodené dieťa, ktoré je tiež určite živou a cítiacou bytosťou.
A ešte jedna poznámka. Ja som taký návrh nepredložil a myslím, že treba chrániť zvieratá, ale tiež si myslím, že ľudí treba chrániť viac ako zvieratá.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kuffa, musím povedať, že ste ma dnes pobavil, čo, neviem, či nie je prvý raz počas tohto parlamentu. Myslím si, že tá poznámka o tom, že dieťa je environmentálna záťaž, to naozaj by sa mali o tom urobiť nejaké vtipy, lebo keď to niekto takto cíti, však nikto mu nebráni, aby tomu dieťaťu pral plienky v rukách namiesto kupovania jednorazových plienok a podobne. A myslím si, že takíto ľudia, keď sa boja, že, teda dieťaťa kvôli environmentálnej záťaži, tak by mali začať od seba a mali by prestať cestovať autom a verejnou dopravou, mali by prestať v zime kúriť, mali by jesť iba vlastné vypestované zemiaky a jablká, obliekať sa možno do nejakých ovčích koží. Veď treba začať od seba, to nie je problém. Jasné, určite, budeme radi, keď sa niečo také stane.
Ale chcel by som ešte zareagovať aj na druhú vec, ktorú ste spomínal, a to je to, že tento návrh je málo ambiciózny. Ja si myslím, že je veľmi dôležitá vec, ak chceme pomôcť veci, aby sme to neprepálili. Ak ja chcem, aby mi niekto pomohol a vybehnem na neho a začnem ho obviňovať, že nič nerobí a že na mňa kašle, tak asi ho nepovzbudím veľmi k tomu, aby mi pomohol.
A myslím si, že to, že sme prevenciu interrupcií dostali do programového vyhlásenia vlády, s čím súhlasili aj liberáli, je veľká vec. A myslím si, že je to práve preto, že to robíme múdro. Že sa nesnažíme ľudí k niečomu prinútiť, obviniť ich z niečoho, manipulovať, tlačiť ich do niečoho. Takže prosím vás, nerobte to ani vy, pretože viac pokazíte, ako pomôžete.

Ďakujem za slovo. Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov v prvom rade kvôli tomu, že naši rodičia a hlavne naše mamy sa v minulosti rozhodli, že nás prijmú. Tie debaty, sa to tu už spomínalo, že prečo my muži k tomu vystupujeme a prečo nie, že by sme nemali a tak ďalej. Možnosť má vystúpiť každý. Možnosť majú vystúpiť dneska aj ultraliberálne poslankyne, ich lavice tu dneska zívajú prázdnotou. Lavica predsedníčky zdravotníckeho výboru tu zíva prázdnotou. Tie neodborné debaty snažia sa nás zosmiešniť, že či to je život, alebo to nie je život. Dneska už aj popredné lekárske univerzity hlásajú to, že v podstate kresťania majú pravdu, pretože aj my lekári sa zhodujeme na tom, že ten život vzniká hneď po splynutí dvoch pohlavných buniek, tej ženskej, najväčšej, a mužskej.
Dotknem sa ešte aj tej environmentálnej záťaže, ktorú si spomínal, a som rád, že v podstate aj pán poslanec Kremský sa v plnej miere s tebou stotožnil a stotožňuje sa s tým.
Ďakujem.

Áno, ale ja som toho pána Kremského pochopil tak, že nepočúval dobre, hej? Tak si robte vtipy sám zo seba, pán Kremský, a počúvajte, že čo tu rozprávam. Som počul a cynicky takto rozprávali mladí ľudia, zopakujem vám to, môžte si to pozrieť zo záznamu, ktorí povedali, že dieťa je environmentálnou záťažou. Podľa nich, nie podľa mňa, ale podľa nich. Áno, nech si perú ruky, teda nech si perú plienky v rukách, nemusia to zaťažovať týmito pamperskami životné prostredie a podobne. To len na okraj, pán Kremský, ale keby ste tak aj pozorne počúvali, ale za každú cenu len chcete všetko ako spochybňovať, to som si všimol, že to robíte ako pravidelne. Viac vám času venovať nebudem.
Pani Brisudová hovorí o práve ženy, že veľakrát je v komplikovanej situácii. Pani kolegyňa, ja vám to poviem takto. Prosím vás pekne, keby ste sa ocitli v situácii takej, kde vám ide o život, vás idú zabiť a nie hocijako, že vám odtrhnú ruku, nohu, ucho, hlavu, tak o čo ide? Kto je vo väčšej núdzi? Kto je vo väčšej núdzi? Žena v našich podmienkach? To takto rozprávate, jak keby sme boli rozvojovou krajinou, krajinou tretieho sveta. Veď životná úroveň, dovolím si povedať, na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni.
Sme mali včera zahraničný výbor, kde pani štátna tajomníčka, sme sa zaoberali tým, ako pomáhať krajinám tretieho sveta. A my na to máme, aby sme pomáhali druhým, a nie to, že by sme my vyriešili tuná problém našich žien, aby mohli sa dôstojne postarať o, o tieto bábätká. Kde je právo dieťaťa? Vy na toto zabúdate? Na takúto vážnu vec? A ide o život, ide vlastne o život alebo smrť tohoto dieťaťa. A nie hocijakým spôsobom. To je veľmi cynické. A práve od ženy, keď to takto počúvam, tak je to veľmi zlé.
A, Ondrej Ďurica, hej, prečo sa vyjadrujú muži k tejto téme? Z jednoduchého dôvodu, lebo máme tendenciu chrániť naše manželky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, na úvod chcem spomenúť, že lídri koaličných strán sa dohodli na nejakej koaličnej zmluve a potom sme napísali programové vyhlásenie vlády, v ktorom je aj zmienka o tom, že chceme prispieť k zachraňovaniu nenarodených detí. Ako to máme teda naplniť, ak nie predložením konkrétneho návrhu zákona? Som rád, že sme pripravili spoločne návrh, pri ktorom sme mali na zreteli aj to, že je tento parlament rozdelený v tých otázkach, že je rozdelená koalícia v týchto otázkach a že je napokon rozdelená aj naša spoločnosť. Pripravili sme preto zákon, ktorý by mohol byť, alebo mali sme tú vieru, že by mohol byť akceptovaný naprieč týmto parlamentom, respektíve naprieč spoločnosťou. Nejde v ňom totižto o žiadne sankcie, tresty, nejaké obmedzenia, ale je výsostne pozitívny. Smeruje k pomoci budúcim mamičkám či rodinám a predovšetkým k možnosti zachrániť čo najviac ľudských životov.
Pozrite, od roku 1986 prešlo, prešlo koľko rokov? Strašne veľa. Čo sa zmenilo? V tomto zákone nič. Chceme sa posunúť aspoň o malý kúsok dopredu. Pozitívne. Čo sa zmenilo za tie roky? No za tie roky sa zmenilo napríklad to, že vieme dieťatko odoperovať v maternici. Vieme zistiť, čo mu je, a po pôrode mu vieme pomôcť medicínsky. To sú obrovské veci, ktoré dnes už dokážeme. Čiže dokážeme takýmto spôsobom pomáhať. Ale zákon sme neposunuli ani o kúsok dopredu.
Výrazne sme sa posunuli aj v tom, že povznikali organizácie, ktoré aktívne pomáhajú týmto mamičkám. Môžu sa na ne, na tieto organizácie, budúce mamičky obrátiť. Zákon sa neposunul. Je tam, v tom zákone, konkrétne zmena terminológie z prerušenia na ukončenie, ukončenie tehotenstva. No a ja som si túto noc pozrel reláciu zo včera a jedna koaličná poslankyňa, ktorá je odporcom alebo odporkyňou tohto zákona, dala taký argument, ktorý, no, ako ma úplne zarazil. Vraj, ako rozoberala tam, že psychicky traumatizujeme tie ženy. A argument smerom k pani Záborskej: Načo to tam dávate? Kvôli tomu, aby si tá žena uvedomila, čo robí? No však jasné. Čo nechceme, nechceme, aby, aby tie ženy vedeli, čo robia? No tak ten argument, nebudem sa ďalej o tom rozdiskutovávať, presuniem sa ďalej, ten argument je úplne zvrátený podľa mňa. Veď chceme vedieť, chceme posunúť tie ženy k tomu, aby vedeli, čo idú spraviť.
Moja mama mala päť detí. Nežili sme nejak, v nejakej bohatej rodine, žili sme chudobnejšie, ale nikdy nám nič nechýbalo, nesťažovali sme si. Ja so svojou manželkou máme štyri deti. Máme sedemnásťročné dvojčatá, jedenásťročnú dcéru a jedenásťtýždňového chlapčeka. A teraz prečo to hovorím? Lebo sme boli u pani doktorky a moja manželka má 39 rokov a tá pani doktorka; pardon, ešte gynekológ; je staršia, má, môže mať nejaké problémy a poslal nás ku genetičke, že vraj sa to tak robí. A tá genetička uvádzala, bola tam znova vysoká, alebo vysoká, nízka, ale tie ženy, keď to počujú, že je tam nejaká pravdepodobnosť, že sa dieťatko narodí s Downovým syndrómom alebo že jej sestra zomrela na srdcovú vadu a že je tam veľké podozrenie na to, a zase veľké do úvodzoviek dávam, na to, že sa dieťatko narodí so srdcovou vadou. Tak tá mamička nieže spozornie, ale zneistie, je vyrušená týmto, ako jej to lekári podávajú. A ja som tam bol s ňou pri tej genetičke a genetička, keď toto začala hovoriť, tak jej navrhla nejaké špeciálne vyšetrenia a odber plodovej vody a tak ďalej. A ja som sa opýtal tej genetičky, my sme už s manželkou boli predtým dohodnutí, že to štvrté dieťatko si necháme, že sme odhodlaní si ho nechať, že ho chceme. A pýtal som sa tej genetičky, že či je to nutné, tie vyšetrenia či sú nutné, či nejak pomôžu tomu dieťaťu, keď si ho chceme aj tak nechať. No poviem vám, že táto genetička bola prekvapená z tejto mojej reakcie.
Čiže lekári, tej postoj lekárov je takto, takýmto spôsobom nastavený. Preto je dobré, že v tom zákone je, že si musia tie ženy ísť aj pre ďalší posudok, možno optimistickejší, dúfajme. Predsa len sme išli nie na tie vyšetrenia, ale na ultrazvuk, na 3D ultrazvuk niekde do Brna a ten náš synček mal 23 týždňov a keď sme zbadali na tom monitore toho synčeka, ako takto zvláštne salutoval alebo zdravil nás, tak mi vypadli slzy. A to preto, lebo som si uvedomil, že aj takéto deti sa zabíjajú.
Ja mám predsa len jednu výhradu k tomu zákonu, aj keď som predkladateľom, ale; a uviedol som ju už predtým; ale dohodli sme sa, že nebudeme ďalej zbytočne zaťažovať týmto štátny rozpočet a skúsime sa dohodnúť neskôr povedzme s ministrom financií, či sa budú dať takéto veci ďalej presadiť. Mám dvojčatá a vtedy sme nedostali dvojnásobné pôrodné. Ani tento zákon ho nezvyšuje. Ja si myslím, že to je diskriminačné, že pri dvojčatách by malo byť normálne dvojnásobné pôrodné.
Chceme od žien, aby uvádzali, prečo idú na potrat. Ja si myslím; a v súvislosti s tou reláciou včerajšou, to bolo tiež zaujímavé; ale ja si myslím, že pre tú ženu predsa, keď to je anonymizované, potom pre tú ženu nie je problém uviesť, že preto a preto. A my takto môžme potom vytvoriť zákony, ktorými cielene pomôžeme tým ženám.
A dovoľte mi na záver, úplne na záver. Kedysi v roku 2004, takže je to už dosť dávno, mi vyšla taká malá brožúrka. Volá sa to že Krížová cesta za nenarodené deti a z nej odcitujem. To je z úvodu. "Nie je napísaná uhladeným štýlom, nie pomocou prázdnych fráz, ale je vyjadrením skutočne skutočnej, žiaľ, dosť tvrdej reality. Hlavný cieľ týchto modlitieb a zamyslení je odrádzať od prečinov proti ľudskému životu a tak zachraňovať s Božou pomocou to, čo sa ešte zachrániť dá." Čiže ja som to už vtedy hovoril a som šťastný, že sme predložili taký zákon, ktorý chce odrádzať ľudí – mamy, otcov – od toho, aby na tie potraty šli.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Šefčík, chcem ti poďakovať za tvoje svedectvo zo života. Naozaj, že si to povedal, ako to vyzerá v praxi. Dobre si povedal, že medicínske kroky v podstate za tých 30 rokov idú fakt míľovými krokmi dopredu a dneska tá medicína je niekde úplne inde, ako bola pred tridsiatimi rokmi. Dobre si povedal, že ten zákon sa za tú dobu neposunul nikde. Naozaj, naozaj sa neposunul nikde ďalej.
To, prečo sa my muži vyjadrujeme k tejto téme, je kvôli tomu, že ako si ty povedal aj niektorí pred tebou aj v tých faktických poznámkach, sme otcovia. Naozaj takisto máme tie skúsenosti z tých vyšetrení. Ja mám tiež podobnú skúsenosť ako ty pri tých vyšetreniach, kedy tí lekári spravia výsledky, spravia genetické rozbory, vyjdú tam čísla, ktorým bežný človek a dokonca ani vzdelaný človek nedokáže rozumieť, lebo ten lekár mu to nevie vysvetliť. Ty si to povedal, že, že, že tie matky tak zneistia alebo sa vydesia. Ale ich niekedy vystrašia na smrť tými číslami. A ony, keď si to nevedia overiť; a to práve vidím výhodu tohto zákona, že zvyšuje alebo teda rozširuje tie možnosti informovanosti pre ženy, pretože čo mám informácie a čo som sa aj rozprával s množstvom žien, tak povedali, že ten kameň úrazu je aj to, že v podstate nemajú dostatočný prístup k informáciám. A mnohé z nich, aj ktoré boli na potrate, povedali, keby mali informácie lepšie ako v tej dobe, určite by sa rozhodli to dieťa si ponechať.

Pán poslanec Šefčík, tak ako ja, aj naša politická strana sme vami mnohokrát kritizovaní a viete dobre, že tie naše politické vzťahy asi nie sú najlepšie, ale aj napriek tomu sa vám tu chcem poďakovať za toto vaše vystúpenie a som nesmierne rád, že zastávate takýto názor a že je tu v parlamente čoraz viac poslancov, ktorí si uvedomujú skutočnú hodnotu ľudského života a neberú to ako nejaký obchodný artikel, ako sme počuli zo strany práve predsedníčky zdravotníckeho výboru. No a z toho dôvodu ja úprimne verím a dúfam, že toto bude stále len ten prvý krok a že postupne prídeme k ďalším a ďalším návrhom a to, taktiež vy na základe svojho svedomia a presvedčenia podporíte ďalšie návrhy, ktoré sú v tomto pléne. Pretože tak ako to bolo mnohými povedané, aj ja som otec a od momentu, kedy sa mi to dieťa narodilo, a to určite potvrdíte aj vy a úplne všetci rodičia, som začal tú hodnotu ľudského života vnímať predsa len iným spôsobom. Dovtedy si to ten človek nedokáže uvedomiť až tak, ako keď to svoje dieťa vlastné v tých rukách naozaj má a uvedomuje si, že je zodpovedný za jeho život, za jeho budúcnosť a jednoducho, že je ochotný v tej danej chvíli urobiť naozaj čokoľvek, nech to stojí čokoľvek, robiť aj tri práce len preto, aby tomu dieťaťu mohol zabezpečiť normálny, bezpečný a šťastný život. A práve z tohto dôvodu ja vždy budem hlasovať za každý jeden návrh, ktorý zlepší túto problematiku, a verím tomu, že budete konať rovnako.
Takže ešte raz vám veľmi pekne ďakujem.

Aj ja sa chcem poďakovať za tento príspevok. Ja sama ako neplánované a možno ani nie s radosťou očakávané dieťa spočiatku, vnímam túto otázku veľmi citlivo. To, čo sa mi na našom zákone páči, je to, že aj v rámci tretieho sektora, kde som dlhodobo spolupracovala s organizáciami, ktoré pomáhali konkrétne ženám, som vnímala jeden veľký problém. A je to problém zlyhania otcov počatých detí, ktorí častokrát nútili svoju partnerku ísť na potrat alebo ju jednoducho opustili po tom, čo sa dozvedeli, že tá žena to dieťatko čaká.
Ďalší veľký problém sú mnohí rodičia, žiaľ, častokrát aj veriaci, ktorí z obavy poškodenia povesti alebo z nedokončenia štúdia takisto sú schopní tlačiť svoju dcéru do toho, aby išla na potrat. Túto situáciu v súčasnosti riešia organizácie, ktoré podávajú pomocnú ruku. A som presvedčená, že aj štát musí podať túto pomocnú ruku práve v tejto neľahkej situácii, pretože tá žena je naozaj pod veľkým tlakom a rozhoduje sa vo veľmi ťažkej situácii. A verím tomu, že mnohé, pokiaľ budú mať zabezpečené dobré podmienky, budú mať zabezpečené bývanie a takisto finančnú pomoc, tak toto nezvratné rozhodnutie zmenia.
Ďalšia vec, ktorej sa chcem len tak v skratke dotknúť. Áno, potrat je fatálny pre dieťa, ale nenahovárajme si, že pre ženu nie je zlý. Potrat môže spôsobiť to, že žena príde o svoju plodnosť, pretože pri potrate sa násilím roztvára krčok maternice. Môže vzniknúť napríklad aj rakovina. Môže veľmi túto ženu poškodiť po zdravotnej stránke a je aj veľmi dôležité, aby tá žena si toto uvedomila. Pretože hovoríme, možnože je to veľa, tie štyri dni, ale lepšie štyri dni rozmýšľať, ako potom celý život ľutovať niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Reagujúc na Mareka Šefčíka, ktorému ďakujem za jeho vystúpenie, by som povedala pár údajov.
Zdravotnícke zariadenia Slovenskej republiky zaznamenali v roku 2019 spolu 15 106 potratov, z toho potraty žien bez trvalého bydliska v Slovenskej republike tvorili 1 346 prípadov. Oproti predchádzajúcemu roku sa ich celkový počet znížil o 168 potratov v dôsledku poklesu umelých prerušení tehotenstiev na 7 153 prípadov. Teda my sme na Slovensku nedali právo na život 7 153 deťom. Hrubo by som povedala, my na Slovensku sme zavraždili 7 153 detí. Mohli byť z nich významní lekári, vedci, politici. Nestavajme pamätníky nenarodeným deťom. Poďme zachrániť tieto deti, poďme pomôcť matkám, aby sa slobodne rozhodli pre život a nie pre vraždu nenarodených detí.