9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na stole máme novelu zákona o tohtoročnom štátnom rozpočte. Myslím, že všetky čísla už boli spomenuté. Pán minister návrh veľmi podrobne popísal, pôjdem len teda krátko.
Zmena rozpočtu sa skladá z dvoch základných skupín položiek.
Prvá skupina, asi 2,9 mld. euro, sú opravy marketingovo poňatého rozpočtu pre rok 2020 zo strany SMER. Tu sa deje len to, čo už pri prijímaní rozpočtu avizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšia skupina výdavkov súvisí s pandémiou. Koronavírus vstúpil do behu života takmer všetkých krajín sveta a ovplyvňuje aj životy každého jedného občana. Vidíme fakty, že tohtoročný slovenský účet za koronavírus len na strane výdavkov bude približne 5 mld. eur a k tomu je ešte potrebné pripočítať ďalších 1,4 mld. na strane zníženia príjmov štátneho rozpočtu, pretože tie viac-menej tiež súvisia s koronakrízou.
Máme teda na stole niečo, čo úprimne človek nechce zažiť. Nie ako člen koalície, nie ako opozičný poslanec a nie ani ako občan našej krajiny. Čelíme situácii, o ktorú nikto nestál, a len veľmi ťažko sa chápe, ako vôbec mohol jeden vírus takto razantne zasiahnuť do behu dejín. Navzdory presvedčeniu ľudstva, že sme na vysokom stupni rozvoja, schopní čeliť ťažkým výzvam, sa skôr ukazuje opak, ako veľmi je zraniteľná naša súčasná civilizácia. Hlavne rozvinutý svet sa pustil do boja s vírusom, s vírusom vyvolanou ekonomickou krízou masívnym zadlžením v snahe ochrániť ekonomiky pred kolapsom. Toto je experiment, ktorého výsledky vyhodnotí až budúcnosť.
Každopádne v globalizovanom svete Slovensko nemá na výber. Nezostáva nám nič iné, než nasledovať aktuálne trendy. Dodatočné zadlženie sa v aktuálnej situácii môže stať liekom, ale môže byť aj bozkom smrti. Kľúčové bude, ako dokážeme tieto financie využiť. Spolieham na pána ministra, na jeho kolegov na ministerstve financií, ale aj na celú štátnu správu, že dokážeme túto situáciu ustáť a táto zmena sa stane základom našej budúcej prosperity.
Nie je to však automatické. Musíme mať na pamäti, že veľa z možného deficitu by nám dokázali vykryť eurofondy a tu nám musí zablikať ďalšia z kontroliek. V aktuálnom období krížom cez všetky operačné programy sme doteraz dokázali vyčerpať asi len 32 % dostupných eurofondových financií. Ako je možné, že naši susedia z Česka sa už blížia k deväťdesiatim percentám? Áno, toto je jasná obžaloba našich predchodcov vo vláde. Ale áno, pozor, musíme si byť vedomí, že aktuálne sme zodpovední my a posledné mesiace nám zatiaľ ukazujú, že problém s čerpaním pretrváva a budeme musieť vyvinúť obrovské úsilie, aby sa to zmenilo. Takže vieme, že máme problém, a toto uvedomenie je prvý krok k tomu, aby sme prišli s konkrétnymi riešeniami, tak aby sme dokázali túto situáciu využiť k maximálnemu a dlhodobému úžitku pre Slovensko.
Aktuálny schvaľovaný deficit rozpočtu nie je až taký problém. Skutočný problém je našimi predchodcami zle nastavená dlhodobá udržateľnosť verejných financií. A tu presne potrebujeme skutočnú dlhodobú udržateľnosť verejných financií a prídeme aj so štrukturálnymi reformami. By som reagoval na pána Kamenického: Áno, nevieme, čo bude o 50 rokov, ale pres to všetko nemôžeme rezignovať na budúcnosť.
Ctené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctená snemovňa, dali ste do skráteného legislatívneho konania úpravu štátneho rozpočtu, ktorá, ktorý dosiahne tento rok 12 mld., približne 12 mld. eur. Za úplne normálnych okolností, si myslím, že by sme používali slová, že sme v podstate konfrontovaní takmer s rozpadom verejných financií, pretože slovenská ekonomika nedokáže absorbovať dlhodobo deficity, ktoré sú na takejto úrovni. Samozrejme, že to, čo k tomu viedlo, z vašej strany je zdôrazňovaná aj kontinuita, akým spôsobom SMER vládol. To je na nich, aby obhajovali.
To, čo by som ja sa chcel zamerať, je skôr taká nejaká možno otázka na vás. Včera som si prečítal asi 130-stranovú správu Allianzu o stave svetového bohatstva, kde v časti, ktorá je venovaná strednej Európe a vrátane Slovenska, boli tam veľmi nelichotivé čísla, čo sa týka stavu zadlženosti slovenských domácností a najmä prepadu, reálneho prepadu čistého majetku Slovákov. Ak by som to mal v skratke povedať, tak Česi sú dvojnásobne bohatší k dnešnému dňu, ako sú Slováci. Hovorím, tieto čísla sú ešte za rok 2019. To znamená, to nezohľadňuje stav koronakrízy a nezohľadňuje to ani nejaké politické zmeny, ale to, čo je, že Slovensko, slovenské domácnosti sú oproti ostatným krajinám takmer dvojnásobne viac zadlžené. To znamená, neexistuje nejaký veľký priestor na navyšovanie tohoto zadlženia ako nejakého nástroju, akým akcelerovať spotrebu slovenských domácností prostredníctvom úverov alebo prostredníctvom nejakého možno znižovania veľkého daňového zaťaženia. Pretože toto sa stalo v Spojených štátoch amerických, že USA, ktoré boli známe práve tým, že mali veľmi nízku mieru úspor domácností, tak túto mieru úspor narástli práve tým, že tam prišlo k tej výraznej daňovej reforme.
Ale chcem sa teda spýtať, lebo je v kontexte toho daňového odvodu, ktorý sa v podstate prezentuje, že to je ako keby taký barter, že vy ste bankám nechali 300 mil., ktoré ony cez pákový efekt dokážu desaťnásobne viac vrátiť do ekonomiky cez pôžičky, že či vidíte ako hlavný ťahúň do budúcnosti investičné aktivity štátu, či očakávate to, že zatiahnete ešte do viac spotreby slovenské domácnosti. Ak, aká je prognóza z tohto pohľadu, pretože písať si tu na papier, že budeme mať o dva, o tri, o štyri roky vyrovnaný deficit; ja osobne tomu neverím a nie preto, že to hovoríte vy, ja by som tomu neveril, keby to hovoril z tejto východiskovej polohy dneska už ktokoľvek.
Ak si pozreme napríklad aj to, čo sa dialo na Západe, každá politická garnitúra vždy, keď zvyšovala deficit, tak súbežne s tým povedala, ale v horizonte dvoch, štyroch, šiestich, siedmich rokov sa dostaneme tam, kde sme boli. Nikdy sa to nestalo. Je veľmi málo krajín, možno Nemecko, ktoré úplne že, že výnimka, kde sa to stalo, ale aj keď si pozrieme, akým vývojom išiel deficit Spojených štátov amerických, proste to len prestreľuje každý rok extrémnejšie, extrémnejšie hodnoty.
A Slovensko sa v podstate vydáva touto cestou, a preto moja primárna proste otázka je, kde vidíte postavenie slovenských domácností o dva, o tri roky, keď dnes vieme, že patríme medzi najzadlženejšie; čisté aktíva finančné sú najnižšie, pod nami je len Rumunsko. Rumunsko má štyritisíc okolo 400 eur, Slováci majú 6 200, všetky ostatné krajiny majú deväť, desať, dvanásť. A toto je proste, to sú dva mantinely, medzi ktorými dnes sa bez ohľadu na to, kto pri moci je, musíme vysporiadať, a preto ma teraz primárne zaujíma, že či v tej revitalizácii ekonomiky teda primárne rátate s tým, že sa bude zadlžovať štát, že či tieto deficity sa nestanú chronickými deficitmi, pretože nedajú sa všetky ciele, ktoré sa stanovujú, dosiahnuť naraz. To znamená aj znižovanie deficitu, aj nárast ekonomickej aktivity, pretože investície na Slovensku podnikateľskej sféry stagnujú, stagnujú dlhodobo. Neexistuje teraz veľký predpoklad očakávať, že, alebo prečo by mali investície nejako narásť. To znamená, že či celý ten ekonomický rast je postavený na čerpaní vlastne eurofondov, či toto je vlastne ten jediný teraz prvok, ktorý bude tým, tým úplne že gro motívom.
A keď áno, tak potom vzniká tá druhá otázka, že či naozaj veríte tomu, že akíkoľvek úradníci dokážu namodelovať ekonomický rast od stola, že áno, toto je cesta, akým, ako sa dosahuje prosperita. To znamená, začneme tu produkovať proste rôzne štátne projekty, proste budeme možno štyri-päť rokov betónovať všetko, čo nás napadne, budeme cez to míňať eurofondy, cez to, áno, spôsobíme nejaké investičné aktivity, spôsobíme nejaký nárast podnikateľskej činnosti, ktorá je na to naviazaná, ale výsledok nakoniec z tohoto celého bude, veď to je elementárna ekonomická poučka, že štát tak výrazne zosilnie, že vytlačí súkromné investície, pretože štát bude mať najjednoduchšiu cestu sa k tým peniazom dostať.
A niečo už ste aj naznačili, keď, myslím, pán minister povedal, že okolo 500 mil. eur by banky mali investovať do štátnych projektov. To je možno taká tretia taká otázka, že v akej podobe ste to rokovali s tými bankami, že čo sú ochotné zafinancovať, aký typ aktivít, pretože ak to bude pod tým schované to, že budú len kupovať vlastne štátny deficit, tak z dlhodobého hľadiska alebo aj zo strednodobého hľadiska potom iba, iba zvýšime tú chuť politikov vlastne financovať štát cez jednoducho úverové peniaze alebo cez tlačenie peňazí.
Chcem len pripomenúť, a pán Sulík minule mi dal za pravdu, za uplynulých 10 rokov narástla súvaha centrálnych bánk Európskej centrálnej banky, FED-u päťnásobne k HDP. To znamená, dnes predovšetkým tlačené peniaze robia nízke úroky, robia ekonomický rast a Slovensko práve vzhľadom na obrovskú výšku zadlženosti našich domácností už dnes nevie ľuďom dávať veľké stimuly.
To znamená, otázka možno štvrtá, či rátate jednoducho s grantovými peniazmi domácností. Zachytil som niekde, že pripravujete sociálny balík, proste ako dostať, ako dostať tú, tú kompenzáciu straty nejakého, nejakého bohatstva alebo tú dodatočnú spotrebu medzi ľudí. To znamená, toto sú otázky, ktoré ma zaujímajú, a budem veľmi rád za odpoveď.
Všetko dobré, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rečníci v rozprave, ďakujem za vaše vystúpenia. Ak dovolíte, budem reagovať hlavne teda na, v tomto, v tejto odpovedi hlavne na otázky týkajúce sa rozpočtu a potom pri druhom čítaní by som odpovedal aj na tie ďalšie otázky, keďže tie sú trošku širšieho charakteru. Čiže budem primárne reagovať na exministra pána Kamenického.
Ďakujem pánovi Viskupičovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet, za jeho vystúpenie aj za jeho pochopenie, je to človek, ktorý sa rozumie číslam, rozumie sa rozpočtu a mohli ste vidieť ten rozdiel, keď niekto chce naozaj konštruktívne vystúpiť a keď niekto chce iba klamať.
Ja sa naozaj musím usmievať nad, nad tým, čo tu dnes vidíme z dielne SMER-u pri rozpočte a pri rozpočte na rok 2020, pretože tento rozpočet je rozpočet práve rečníka, ktorý vystúpil, ktorý vystúpil v rozprave. Toto je, pán Kamenický, váš rozpočet. Vy ste nazvali svoj rozpočet pamfletom. Áno, a takto ho môžme nazvať, pretože tie klamstvá, ktoré ste uvádzali tu na jeseň, vás dobiehajú, a preto my musíme opravovať tie vaše klamstvá. A ja si pamätám a iste si pamätáte, možno niektorí si pamätáte, možno niektorí nie, ako rozpočet Ivety Radičovej demonštratívne trhal pred kamerami Robert Fico. A toto som mohol urobiť ja s vaším rozpočtom, ale nebudem tu robiť žiadne teátra, pretože to nie je, nie je môj štýl. Takže je to naozaj komické, sledovať vašu politiku 12 rokov a potom počúvať takéto, takéto vyjadrenia.
Vy tu budete sa, samozrejme, ako som povedal, snažiť sa vyviňovať a rozprávať nám tu rozprávky o tom, ako ste vy perfektne hospodárili, a hovoriac o tom, že ste znižovali deficit každý rok. Ste to tu počuli od kolegu poslanca, ktorý vám povedal, že ak by ste sa pozreli na okolité krajiny, tak ste mohli vidieť, že ako sa hospodári s tými nadpríjmami, ktoré ste mali. Vy ste mali miliardové nadpríjmy v tých najúrodnejších rokoch a napriek tomu ste dosahovali deficity vyššie, ako ste plánovali. To je to dôležité. To, že ste znižovali deficity, je jedna vec, ale dosahovali ste vyššie deficity, ako ste plánovali. To znamená, že ste hospodárili veľmi zle.
Vy tu idete rozprávať o tom, ako ste šróbovali nejaké desiatky miliónov, ako; čiže to, že napíšete do štátneho rozpočtu alebo teda do rozpočtu verejnej správy, že výdavky Sociálnej poisťovne budú 100 mil., hoci v tom momente už sám riaditeľ Sociálnej poisťovne vedel, že to má byť 200, no tak teda toto by som určite nenazval šróbovanie, ale čisté klamstvo. Takže takto vyzeralo vaše šróbovanie.
Samozrejme, ja chápem, že vám je ľúto, že nemôžete byť teraz, keď hovoríte, že máme tu najväčší balík peňazí. Áno, máme tu najväčší balík peňazí, máme tu aj najväčšiu krízu v histórii Slovenska a vám je naozaj asi, zrejme ľúto, že nebudete môcť vy mať v rukách tie peniaze. Ale my vieme, ako ste šafárili a ako ste míňali v prospech svojich priateľov a kamarátov, či už to boli eurofondy, alebo aj peniaze štátneho rozpočtu. Veď to je práve to, čo je najväčší hriech vášho vládnutia, čo ste tu zanechali, akú spúšť, akých kostlivcov v skrini, aké proste nášľapné míny, ktoré dnes my schytávame len preto, že vy ste sa, proste hľadeli na svoj vlastný záujem a nie na záujem občanov.
Vy tu idete rozprávať niečo o tom, že na trináste dôchodky nie je, nie sú peniaze? Ja som jasne povedal, to bude na dlh, na dlh. Pretože vy ste všetko, všetko ste minuli a dôchodcom ste za desať rokov; pán Fico v roku 2010 vo svojej volebnej kampani sľuboval dôchodcom trináste dôchodky. Mali ste to najlepšie obdobie, to najlepšie obdobie, mali ste historické príjmy, a vy ste to dôchodcom nedali. Tak, prosím vás pekne, vy sa zodpovedajte z vlastnej lakomosti, ktorú ste preukázali voči vašim vlastným voličom, že ste im nedali ani raz trináste dôchodky, hoci ste mali miliardové nadpríjmy. Takže toto si zodpovedajte vy! Vy ste mali dostatok príležitostí na to, aby ste to spravili, ani raz ste to nespravili, takže nám tu, prosím vás pekne, do svedomia nevstupujte, pretože my nakladáme s každým eurom občanov Slovenskej republiky veľmi zodpovedne. A preto som aj povedal, že akékoľvek opatrenie urobíme, vyskladajú sa naňho všetci občania. A to je pravda, vyskladajú sa naňho všetci občania, lebo je to dlh, ktorý tu je.
A keď tu vy idete rozprávať nejaké opäť rozprávky o tom, že osem miliárd? Veď pred chvíľkou som to vysvetľoval, ale kto nechce počúvať, ten nepočuje, samozrejme, a preto to tu nebudem nejak extra opakovať. Ale my sme jasne povedali, že tu máme výdavky spojené s koronou; tú ste si zrejme vy nevšimli, pretože jednoznačne tu rozprávate o programe stability, potom sa odvolávate na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré, na jej vyjadrenia k programu stability pred dvomi mesiacmi. Veď toto je akože čisté klamanie, akože čo vy tu predvádzate, pán Kamenický, to je úplná komédia (reakcia z pléna), to je úplná komédia, to je úplná komédia (reakcia z pléna), čo tu predvádzate! Ale pokojne, jasne, pokojne, jasne, kľud, kľud, kľud. Buďte pokojný, však teraz rozprávam ja, ja som vás nechal rozprávať, takže... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále. A, pán minister, vás upozorňujem, že ak chcete, aby sme ešte o vašom návrhu hlasovali, tak upravte čas aj tempo vašej reči. Nech sa páči.

Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR
Áno, áno, chcem to ukončiť. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže len, aby som teda dokončil, je mi pochopiteľné, že sa vám ťažko počúva, keď sa musíte pozerať do zrkadla vlastného rozpočtu, ktorý je pamflet. Áno, je to pamflet. My sme znovelizovali a opravili sme niektoré čísla, do rozpočtu sme nezasahovali, je to váš rozpočet. Vy máte veľké šťastie, že prišla korona, lebo keby korona neprišla, tak by sa ukázalo v plnej kráse, keď by sme išli podľa vášho rozpočtu, aby sa ukázalo na konci roka, ako ste ho krásne, v úvodzovkách, ako ste ho krásne navrhli. Takže vás zachránila korona pred tým, aby sa ukázalo, aký, aký ten rozpočet je. A dnes, keď vidíte zrkadlo vlastného rozpočtu, tak, samozrejme, sa vám to ťažko počúva a snažíte sa to hodiť na každého iného, čo bolo vždycky štýl, veď sme počúvali roky, za čo všetko môže vláda Ivety Radičovej. Čiže vy tu budete rozprávať niečo? Prepáčte, to je úplná komédia. Takže; ale ako hovorím, mali sme dobrý tréning, sme zvyknutí na vaše výhovorky a klamstvá.
A už len na záver poviem jednu informáciu a to je, čo sa týka esovského deficitu. Samozrejme, vychádzame z prognóz, vychádzame z prognózy, makroprognózy, ktorá posledné, ako som hovoril, ukázala, že predpokladáme, že pokles HDP bude 9,8 percenta, na základe tejto prognózy bude pokles alebo teda deficit rádovo cez 11 percent. Áno, je to historický deficit, je to deficit, ktorý je prognózovaný, ale žijeme v turbulentných časoch, máme tu najsilnejšiu alebo najväčšiu krízu, akú kedy Slovensko zažilo a akú Európa už veľmi dlho nezažila, dá sa povedať 70 rokov, takže je to turbulentné obdobie, ale verím, verím, že to spolu zvládneme.
Takže ďakujem veľmi pekne a prosím vás o podporu aj v prvom čítaní. (Potlesk.)

Tak ako bolo povedané pánom predsedajúcim, keďže nebolo posunuté do ďalšieho čítania, tak ruším výbor pre ľudské práva, ktorý mal byť o 13.15 hodine. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, podpredsedovia, dámy a páni, myslím, že sme meritórne o tomto návrhu zákona diskutovali už počas skráteného legislatívneho konania. Chcel by som len doplniť, že podnet na riešenie tejto otázky vyšiel od vás z parlamentu a ja som pripravený, tak ako mi bolo avizované, akceptovať všetky vylepšenia a doplňujúce, pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu tento návrh vylepšiť. Som tomu otvorený a som pripravený na tú diskusiu.
Ďakujem.