9. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kuffa, vy už, vás nemôžem, lebo ste boli po, takže piati, piati páni poslanci.
Pán poslanec Gyimesi ako prvý.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, okrem toho, že podporujem tento návrh zákona, by som chcel upozorniť aj na možnú kolíziu dvoch zákonov, a to konkrétne tohto, kde v § 305c prvá veta znie: "Kto organizuje zápas medzi zvieratami, na tento účel štve zviera proti zvieraťu, cvičí zviera na inom zvierati v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti", sa domnievam, že môže byť v rozpore s § 60a zákona o poľovníctve. Tento paragraf pojednáva o poľovníckej kynológii, kde citujem v ods 3: "Na zabezpečenie ochrany zveri, riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania ulovenej a postrieľanej zveri, záchranu zveri a vajec v čase zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť poľovne upotrebiteľných psov s predpísanou kvalifikáciou."
Túto kvalifikáciu, vlastne túto predpísanú kvalifikáciu získavajú na skúškach poľovníckej upotrebiteľnosti, napríklad brlohárskych skúškach, farbiarskych skúškach alebo jesenných skúškach stavačov, kde nevyhnutne dochádza ku kontaktu so zverou. Preto by som v druhom čítaní tieto paragrafy si rád ešte raz prešiel a, aj s predkladateľmi, aby nedochádzalo k tomu, že sa tieto dva zákony dostanú do kolízie.
Ďakujem pekne.

Poslanec Mazurek.

Pani poslankyňa, ja som vás pozorne sledoval, tak ako som sledoval vašu predchádzajúcu kolegyňu a čakal som na ten jeden bod, kedy konečne v tejto rozprave o týraných zvierat prídete s tým skutočným problémom a dokážete ho pomenovať. Drvivá väčšina súčasného týrania zvierat na Slovensku sa deje v osadách. Vy to odmietate čo i len priznať. V tom návrhu v dôvodovej správe nie je o tomto ani slovo a to si pred tým nezatvárajme oči, ja viem, že je to politicky nekorektné, ale choďte a pozrite sa tam! Teraz nedávno v Huncovciach sekerou ťali do chrbtov zvierat, v Sečovciach ich polievajú benzínom, zapaľujú, smejú sa, otvoril som si Facebook, hneď na mňa vyskočil nejaký československý kastračný program, nechutné fotky utýraných zvierat, píšu, že sú plní, a vy ani slovo, stále nejakí množitelia. A nepopieram, že to je problém, ale ten drvivý problém, tú drvivú väčšinu všetkých týchto problémov stále jednoducho zamlčiavate.
A ja vám poviem jednu zásadnú vec, dajte si do paragrafového znenia aj tristo rokov trestu za týranie zvierat, nič tým nevyriešite, pretože problémom nie je to, že by chýbala legislatíva, problémom je to, že sa to vôbec nevyšetruje. Máme tu prípad v Sečovciach, deti polejú benzínom psy, zapaľujú ich, rehotajú sa z toho, celé Slovensko je z toho zhrozené, policajti prídu, rodičia povedia, to deti, to deti. Deti do štrnásť rokov nie sú trestne zodpovedné a tým pádom sa nič nedeje, policajti idú preč a všetko je úplne v poriadku. A takto to bude pokračovať aj naďalej, aj keď tu prijmete 28 rôznych druhov zákonov na to, aby ste zaviedli všelijaké všeobecné formulácie, čo všetko už pomaly bude týranie zvierat, keď nedáte škrečkovi sa najesť presnú hodinu, ale problém ostane stále ten istý a vy si pred ním budete zatvárať oči, lebo ste už tak politicky korektní, že sa bojíte priznať zrejmý fakt.

Pán poslanec Galis, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Taktiež patrím medzi milovníkov zvierat a musím povedať, že to, čo som niekedy videl, čo sa robilo s niektorými druhmi zvierat, tak mi to bolo skutočne veľmi ťažko vidieť. Myslím, že na toto treba jedine jednu vec, a to tvrdé zákony, ktoré tých ľudí trošku postavia do pozoru, pretože jak tuná povedal kolega predrečník, tak veľa vecí sme mali, mali aj možnosť vidieť v televízii, aj máme možnosť ďalej vídavať, ale prakticky s tými ľuďmi, ktorí nemajú ten citový vzťah k tým zvieratám, sa prakticky nič nestane a to je veľká chyba. Takže je mi to veľmi ľúto, ale nevidím nejakú veľkú šancu, pretože tak jak som ja mal možnosť vidieť to alebo aj vy, tak tu budem vidieť to isté možno ešte aj o mesiac, o dva, aj o rok. Je to situácia taká, pretože tých ľudí, a aj mladí ľudia nemajú žiaden citový vzťah nielen k zvieratám, ale aj k ľuďom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcel by som nadviazať na tie štatistiky, ktoré ste spomínala. Áno, za zanedbanie starostlivosti o zvieratá nebol odsúdený nikto. Tieto štatistiky sú aj v ostrom protiklade s realitou, ktorej čelia útulky a občianske združenia na pomoc zvieratám. Od 1. septembra 2019 platí novela zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej zviera už nie je vec. Minulý rok prijala zvieracia ombudsmanka takmer 1 500 podnetov na prípady týrania zvierat a vy ste aj sama spomínala, že koľko bolo v podstate vznesených obvinení. Čiže úplne minimálne percento.
Je správne, že navrhovaná úprava reaguje na aktuálnu požiadavku na úpravu z hľadiska hmotnoprávneho. Zvieratá, organizmy sa považujú podľa právnej náuky, ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia, ako aj aplikačnej praxe, napríklad etablované zaradenie agendy, čo tu bolo spomínané, § 378 týranie zvierat a § 378a zanedbanie starostlivosti o zvieratá, v rámci Slovenskej republiky do pôsobnosti odboru environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru, čo nezodpovedá aktuálnemu zaradeniu týchto skutkových podstát do časti Trestného zákona upravujúcej trestné činy proti právam a slobodám. Preto je dôležité trestné činy týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera presunúť medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po právnej správnosti aj vecne patria. Touto zmenou sa teda dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia, konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci. Možno treba zvýrazniť aj to, že domáce zviera má často aj psychologický význam hlavne pre ľudí, ktorí sú s rôznymi problémami, starých ľudí, ako aj osamelých, a práve domáce zviera sa stáva takým plnohodnotným členom rodiny so sociálnou funkciou. Mnohokrát organizácie na ochranu hospodárskych a spoločenských zvierat sú jediné subjekty, ktoré nemôžu dostať a žiadať žiadne granty, dotácie či eurofondy na svoju prevádzku a rozvoj. Aj z tohto dôvodu som za presadenie systémových zmien v tejto oblasti. A mnohokrát takéto zvieratko, ktoré niekto vyhodí, sa stáva vlastne oporou napríklad pre starých ľudí v starobe, takže myslím si, že všetko treba chrániť a treba, treba vlastne aj to zviera považovať nie za vec, ale za plnohodnotného, teda plno... ani nie vec, ale, ale, ale zviera, ktoré treba chrániť, však nemôžeme nechať týrať, že by vlastne tie psy chodili zbytočne po uliciach a nikto sa o to nestaral. Takže ja si myslím, že toto je zákon, ktorý treba podporiť.
Ďakujem.