9. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí poslanci, niekoľkokrát som sa už k tejto téme mediálne vyjadrila a, ale považujem za potrebné takisto v rámci rozpravy znovu vystúpiť, pretože možno mnohí si neuvedomujeme dosah tejto témy, ktorá by mala v spoločnosti rezonovať tak, ako rezonujú iné témy. Treba možno poukázať na to, a kolegyňa už hovorila o štatistikách, ktoré sú verejne dostupné, že za posledných sedem rokov sa dostalo do väzenia za trestný čin týrania zvieraťa iba šesť ľudí. Išlo o vyhladovenie na smrť, organizovanie obzvlášť brutálnych psích zápasov či držanie zvierat v katastrofálnych podmienkach kvôli množeniu. Za zanedbanie starostlivosti nebol nikto odsúdený. Teda týranie zvierat u nás na Slovensku, tak ako možno počúvame aj od niektorých kolegov, je ešte stále tolerovaný jav, aj keď niektoré veci sa už podarilo zmeniť.
Za posledný rok sa podľa štatistík uskutočnilo 41 trestných konaní v prípade týrania zvieraťa, z toho v 19 prípadoch bolo vznesené obvinenie. Takže toľkoto čísla, takýto je stav a práve predkladaný zákon hovorí o sprísnení trestov v trestnoprávnej rovine, čo je ďalším krokom k tomu, aby sme ochránili tých, ktorí nemôžu hovoriť a nemôžu sa brániť.
Som aj primátorkou mesta, preto si myslím, že je potrebné povedať, s čím sa stretávame v mestách, s čím sa stretávame za zatvorenými bránami a niekedy aj za zatvorenými dverami možno aj v bytových domoch. Je nemysliteľné, aby sme sa stretávali s prípadmi, keď niekto zavlečie teda psa do lesa, už to tu bolo spomínané, kde ho nechá priviazaného, opusteného a čaká na smrť, prípadne si ho ešte nahráva. Aby sme sa stretávali s topením šteniat, hlavne na obciach, aby sme sa stretávali s prípadmi brutálneho týrania zvierat, ktoré, samozrejme, znova niektorí chápu ako roztopaš alebo ako srandu alebo ako niečo, čo je prirodzené a normálne. Takisto sa stretávame s tým, že často sviatky, cez sviatky obdarúvavame deti, príbuzných a tieto zvieratká sa po sviatkoch stávajú nepohodlné a my v útulkoch, ktorí financujeme útulky a pomáhame týmto útulkom, vlastne vidíme, že ich máme preplnené, že jednoducho nie sme schopní sa postarať o tieto zvieratá, ktoré sú vlastne takýmto spôsobom, takýmto spôsobom vyhodené. Prečo?
Takže čo je v, čo je v teréne? Vidíme týranie, častú agresivitu voči zvieratám, chovateľské strádanie, zneužívanie na zápasy, ale aj nevšímavosť a neposkytnutie pomoci, nekonanie ľudí, ľahostajnosť. Prax teda ukazuje, že je potrebné sa k tomuto vrátiť, zaoberať sa touto problematikou a dostať túto tému do spoločnosti, tak ako iné významné témy, a klasifikáciou a sprísňovaním týchto trestných činov v Trestnom zákone, ako aj v ďalšom zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Momentálne však musíme poukázať a chcem poukázať na to, že aj dnešný systém, ktorý žijeme v rámci tejto témy, teda prevencia a kontrola, ktorú vieme uplatňovať v rámci dobrého zákona o veterinárnej starostlivosti, je nedostatočná, že personálne kapacity regionálnych veterinárnych správ sú nedostatočné, že služby a kontroly v teréne sa jednoducho nekonajú a mnohí veterinári, tí, ktorí by mohli tento zákon napĺňať, vlastne tento zákon kontrolujú doslova alebo tento problém kontrolujú od stola. Takže týmto zákonom, a to je ten záver, ktorý chcem povedať, vlastne naša práca v tejto téme nekončí, v oblasti ochrany zvierat, a naďalej budeme upozorňovať aj na nedostatočnú aplikačnú prax o veterinárnej starostlivosti, ktorú v obciach a mestách vidíme, budeme sa týmito nedostatkami aj už prijatých zákonov zaoberať, budeme sa pýtať aj štátnej veterinárnej správy, aj pána ministra na jeho riešenia, na jeho návrhy a tiež budeme požadovať dôslednú súčinnosť veterinárov, ktorí majú túto kompetenciu, a environmentálnej polície pri riešení takéhoto týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zvieratá.
Chcem vás teda poprosiť všetkých o podporu tohto zákona a zamyslenie sa aj nad touto problematikou, ktorú predkladáme. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, okrem toho, že podporujem tento návrh zákona, by som chcel upozorniť aj na možnú kolíziu dvoch zákonov, a to konkrétne tohto, kde v § 305c prvá veta znie: "Kto organizuje zápas medzi zvieratami, na tento účel štve zviera proti zvieraťu, cvičí zviera na inom zvierati v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti", sa domnievam, že môže byť v rozpore s § 60a zákona o poľovníctve. Tento paragraf pojednáva o poľovníckej kynológii, kde citujem v ods 3: "Na zabezpečenie ochrany zveri, riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania ulovenej a postrieľanej zveri, záchranu zveri a vajec v čase zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí je užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť poľovne upotrebiteľných psov s predpísanou kvalifikáciou."
Túto kvalifikáciu, vlastne túto predpísanú kvalifikáciu získavajú na skúškach poľovníckej upotrebiteľnosti, napríklad brlohárskych skúškach, farbiarskych skúškach alebo jesenných skúškach stavačov, kde nevyhnutne dochádza ku kontaktu so zverou. Preto by som v druhom čítaní tieto paragrafy si rád ešte raz prešiel a, aj s predkladateľmi, aby nedochádzalo k tomu, že sa tieto dva zákony dostanú do kolízie.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, ja som vás pozorne sledoval, tak ako som sledoval vašu predchádzajúcu kolegyňu a čakal som na ten jeden bod, kedy konečne v tejto rozprave o týraných zvierat prídete s tým skutočným problémom a dokážete ho pomenovať. Drvivá väčšina súčasného týrania zvierat na Slovensku sa deje v osadách. Vy to odmietate čo i len priznať. V tom návrhu v dôvodovej správe nie je o tomto ani slovo a to si pred tým nezatvárajme oči, ja viem, že je to politicky nekorektné, ale choďte a pozrite sa tam! Teraz nedávno v Huncovciach sekerou ťali do chrbtov zvierat, v Sečovciach ich polievajú benzínom, zapaľujú, smejú sa, otvoril som si Facebook, hneď na mňa vyskočil nejaký československý kastračný program, nechutné fotky utýraných zvierat, píšu, že sú plní, a vy ani slovo, stále nejakí množitelia. A nepopieram, že to je problém, ale ten drvivý problém, tú drvivú väčšinu všetkých týchto problémov stále jednoducho zamlčiavate.
A ja vám poviem jednu zásadnú vec, dajte si do paragrafového znenia aj tristo rokov trestu za týranie zvierat, nič tým nevyriešite, pretože problémom nie je to, že by chýbala legislatíva, problémom je to, že sa to vôbec nevyšetruje. Máme tu prípad v Sečovciach, deti polejú benzínom psy, zapaľujú ich, rehotajú sa z toho, celé Slovensko je z toho zhrozené, policajti prídu, rodičia povedia, to deti, to deti. Deti do štrnásť rokov nie sú trestne zodpovedné a tým pádom sa nič nedeje, policajti idú preč a všetko je úplne v poriadku. A takto to bude pokračovať aj naďalej, aj keď tu prijmete 28 rôznych druhov zákonov na to, aby ste zaviedli všelijaké všeobecné formulácie, čo všetko už pomaly bude týranie zvierat, keď nedáte škrečkovi sa najesť presnú hodinu, ale problém ostane stále ten istý a vy si pred ním budete zatvárať oči, lebo ste už tak politicky korektní, že sa bojíte priznať zrejmý fakt.

Ďakujem pekne za slovo. Taktiež patrím medzi milovníkov zvierat a musím povedať, že to, čo som niekedy videl, čo sa robilo s niektorými druhmi zvierat, tak mi to bolo skutočne veľmi ťažko vidieť. Myslím, že na toto treba jedine jednu vec, a to tvrdé zákony, ktoré tých ľudí trošku postavia do pozoru, pretože jak tuná povedal kolega predrečník, tak veľa vecí sme mali, mali aj možnosť vidieť v televízii, aj máme možnosť ďalej vídavať, ale prakticky s tými ľuďmi, ktorí nemajú ten citový vzťah k tým zvieratám, sa prakticky nič nestane a to je veľká chyba. Takže je mi to veľmi ľúto, ale nevidím nejakú veľkú šancu, pretože tak jak som ja mal možnosť vidieť to alebo aj vy, tak tu budem vidieť to isté možno ešte aj o mesiac, o dva, aj o rok. Je to situácia taká, pretože tých ľudí, a aj mladí ľudia nemajú žiaden citový vzťah nielen k zvieratám, ale aj k ľuďom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcel by som nadviazať na tie štatistiky, ktoré ste spomínala. Áno, za zanedbanie starostlivosti o zvieratá nebol odsúdený nikto. Tieto štatistiky sú aj v ostrom protiklade s realitou, ktorej čelia útulky a občianske združenia na pomoc zvieratám. Od 1. septembra 2019 platí novela zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej zviera už nie je vec. Minulý rok prijala zvieracia ombudsmanka takmer 1 500 podnetov na prípady týrania zvierat a vy ste aj sama spomínala, že koľko bolo v podstate vznesených obvinení. Čiže úplne minimálne percento.
Je správne, že navrhovaná úprava reaguje na aktuálnu požiadavku na úpravu z hľadiska hmotnoprávneho. Zvieratá, organizmy sa považujú podľa právnej náuky, ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia, ako aj aplikačnej praxe, napríklad etablované zaradenie agendy, čo tu bolo spomínané, § 378 týranie zvierat a § 378a zanedbanie starostlivosti o zvieratá, v rámci Slovenskej republiky do pôsobnosti odboru environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru, čo nezodpovedá aktuálnemu zaradeniu týchto skutkových podstát do časti Trestného zákona upravujúcej trestné činy proti právam a slobodám. Preto je dôležité trestné činy týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera presunúť medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po právnej správnosti aj vecne patria. Touto zmenou sa teda dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia, konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Možno treba zvýrazniť aj to, že domáce zviera má často aj psychologický význam hlavne pre ľudí, ktorí sú s rôznymi problémami, starých ľudí, ako aj osamelých, a práve domáce zviera sa stáva takým plnohodnotným členom rodiny so sociálnou funkciou. Mnohokrát organizácie na ochranu hospodárskych a spoločenských zvierat sú jediné subjekty, ktoré nemôžu dostať a žiadať žiadne granty, dotácie či eurofondy na svoju prevádzku a rozvoj. Aj z tohto dôvodu som za presadenie systémových zmien v tejto oblasti. A mnohokrát takéto zvieratko, ktoré niekto vyhodí, sa stáva vlastne oporou napríklad pre starých ľudí v starobe, takže myslím si, že všetko treba chrániť a treba, treba vlastne aj to zviera považovať nie za vec, ale za plnohodnotného, teda plno... ani nie vec, ale, ale, ale zviera, ktoré treba chrániť, však nemôžeme nechať týrať, že by vlastne tie psy chodili zbytočne po uliciach a nikto sa o to nestaral. Takže ja si myslím, že toto je zákon, ktorý treba podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Práve toto sme chceli, aby sme takýmto spôsobom reagovali.
Pán Mazurek, treba túto tému otvoriť, treba o nej hovoriť. A to, že sme nehovorili o osadách, pretože chceme povedať, že toto sa nedeje len v osadách, toto sa deje aj v bytových domoch za dverami a takisto sa to deje v rodinných domoch za dverami, takže nevyčleňujme túto problematiku len na problematiku, ktorá vyhovuje vám, treba sa na to pozrieť komplexne a myslím si, že potom môžme k tomu aj vy pridať a spoločne nejaké tie, tie body, aby sme túto problematiku riešili.
A čo sa týka, pán Svrček, ďakujem za podporu. Myslím si, že ste to veľmi dobre vystihol a presne o toto nám ide. Takže budem rada, ak sa na tomto spoločne dohodneme a začneme s touto témou pracovať ďalej.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že som vôbec nechcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona, a tiež sa priznám k tomu, že mi taktiež veľmi záleží na tom, aby zvieratá na Slovensku neboli týrané. Nemyslím si ale – na rozdiel od predkladateľov –, že hlavný problém je v tom, že by tu chýbala účinná legislatíva. Problém vidím predovšetkým v práci Policajného zboru na Slovensku a jednoducho v tom, že táto téma nie je nejakým spôsobom v centre záujmu.
Tým, že predložíte zákon, ako je tento, nevyriešite nič. A to vám hovorím úplne otvorene. V minulom volebnom období, keď tu prišli iní predkladatelia a pompézne tu predstavili nový návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že zviera nie je vec, som povedal to isté. Nevyriešite nič. Do zákona si môžte napísať aj to, že zviera je vrtuľník, nepomôže vám to nič, keď sa nepozriete na aplikačnú prax, kde dochádza k tým problémom. Čo sa stalo po prijatí zákona zviera nie je vec? Nič. Tak ako som to tvrdil. Jednoducho týranie zvierat pokračuje aj naďalej a vy tu dnes prídete s tým, že chcete do zákona zaviesť tak nebezpečné, z môjho pohľadu všeobecné formulácie, že zase bude môcť byť táto problematika zneužitá aj voči ľuďom, ktorí možno urobia nejakú malú chybičku a pôjdu normálne natvrdo do väzenia. Ja viem, že doťahujem tieto argumenty do absurdnosti, ale podľa mňa je to v tejto debate potrebné, pretože zákon má byť šitý tak, aby jeho možnosť zneužitia bola naozaj čo najmenšia, a ja si myslím, že v znení vášho návrhu zákona to tak nie je.
Jednoducho píšete priamo v § 305a, ktorý sa týka týrania zvierat, v písm. c) "kto neposkytne zvieraťu, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný starať sa, potrebnú pomoc, pričom je takéto zviera v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky." Ako to mám v celistvosti chápať? Tak, že teraz náhodou ochorie niekomu škrečok, zatiahne sa niekde do svojho domčeka a z ničoho nič umrie a ten človek bude mať tú smolu, že neposkytol tomu škrečkovi všetku potrebnú starostlivosť, keďže sa bol povinný oňho starať a pôjde na šesť mesiacov až tri roky do väzenia?
Viete, znovu prízvukujem, toto bol absurdný argument, ale svojím spôsobom to z tohto vášho návrhu zákona vyplýva. Celé tie formulácie o tom, že je povinný starať sa o zviera, ako to chcete dokazovať? Kto je povinný sa o to zviera starať? Kto je jeho majiteľ? Koľko zvierat na Slovensku je chovaných v legálne, legálne, takpovediac, že majú všetky papiere, vieme presne, ktorý je majiteľ.
A potom je tu ten najzávažnejší problém. Problém, o ktorom som hovoril už vo faktickej poznámke a ktorý vy úplne opomínate. Ja viem, pani poslankyňa Pivková, že ste priznali konečne, keď som to povedal, že to existuje, a potom ste to zase zamotali do toho, že dejú sa tieto týrania aj v bytoch a podobne. Lenže drvivá väčšina, a o to ide, drvivá väčšina týrania zvierat na Slovensku v súčasnosti, a je to v ohromných rozmeroch, v absolútnych nechutnostiach, sa deje v osadách neprispôsobivých obyvateľov. A môžete si pred tým zakrývať oči, koľko len chcete, stačí si zapnúť pár nejakých facebookových stránok, ktoré sa venujú tejto problematike, stačí si zapnúť niektoré reportáže televíznych novín, zapaľovanie psov, týranie psov, odsekávanie končatín, zaťatie sekerou do chrbta teraz nedávno psovi v Huncovciach, neďaleko odo mňa. Deje sa to v obludných rozmeroch.
A potom je tu ďalší problém, o ktorom hovoril Marek Kotleba, môj kolega poslanec, a to je konzumácia psov, predovšetkým psov aj mačiek, koní, všetkého možného. Jednoducho to, čo sa dnes deje v osadách, nabralo také obludné rozmery, a vy si naďalej zatvárate oči. V dôvodovej správe ani slovo, v rozpravách taktiež ani slovo a my sa dnes pozeráme na to, že keď má niekto náhodou nejaké šteňatá, ktorých sa chce zbaviť, stačí prísť do osady, ako som nedávno počul o prípade, kedy išiel jeden manželský pár od nás z mesta do Podhoran pri Kežmarku a tam sa ho už osadníci spýtali, že aké sú asi veľké, že koľko, ako dlho ešte budú musieť tieto zvieratá chovať, kým ich budú môcť zjesť. Toto sa deje pred zrakmi úplne všetkých. A keď polícia príde do tých osád a začne tieto veci riešiť, čo sa dozvedia? To deti, to deti, vždy to sú deti, keď v Rudňanoch prídu a zničia úrodu, sú to deti. Keď niekoho dobijú, sú to deti, keď napadnú niekoho, vždy sú to deti.
A viete, prečo sú to deti? Pretože na Slovensku je tak hlúpo postavený trestný zákon, že človek do 14 rokov nepodlieha trestnej zodpovednosti, takže keď čokoľvek urobí, či vás zabije, znásilní, nemôže sa mu stať nič. A keď sme tu navrhovali opakovane v minulom volebnom období zmenu tohto zákona, aby sa to prispôsobilo európskym štandardom a tá trestná zodpovednosť bola od 12 rokov a aj tým by sme pomohli vyriešiť množstvo prípadov týrania zvierat, tak nás tu všetci vysmievali, veď predsa kde budú chodiť 12-ročné deti do nejakého zariadenia pre delikventov. Samozrejme, že nie, ale dvanásťročné deti môžu zapaľovať psy v Sečovciach, veď prečo nie? To je úplne v poriadku, na to sa pozeráme úplne bez problémov.
Nevnímajte to tak, že ja by som chcel kritizovať váš úprimný záujem o zvieratá, ja verím tomu, že vy naozaj chcete, aby tieto zvieratá týrané neboli. Lenže problém je, že na to idete veľmi, naozaj veľmi zlou cestou. Problém je to obrovské pokrytectvo a tá obrovská miera politickej korektnosti, ktorá vám zakryla to jasné videnie. A nechcete vidieť problém tam, kde v skutočnosti je. A môžete sa tu rozčuľovať, môžete hovoriť, zase ten Mazurek nás tu kritizuje, zase nám tu niečo vyčíta a zase je úplne mimo, ako si to budete predstavovať, ale ja vám hovorím jednu vec, pani predkladateľka, aj štyri takéto návrhy zákonov môžete prijať, aj tak prídete o rok do osady v Huncovciach a aj tak tam budú tie zvieratá jesť a aj tak ich tam budú zabíjať a aj tak ich tam budú zapaľovať, pretože vy nemáte úprimný záujem s týmto robiť; teraz kvitujem, samozrejme, tie ostatné veci, ktoré chcete riešiť; a to preto, že tieto veci môžte vyriešiť iba operatívne z pozície exekutívy, z pozície ministra vnútra, a to prácou Policajného zboru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja si myslím, Milan, že si to, veľmi, veľmi trefne pomenoval. A ja si myslím, že po prvé je dosť taký paradox, že riešime tu teraz zákon proti týraniu zvierat, čo je úplne legitímna, dobrá iniciatíva, veď na koniec dňa my nie sme banánová republika, kde trestný zákonník dnes dovoľuje týranie zvierat, ale v poriadku, ak treba niečo zdôrazniť. Ale ja keď som si čítal tento zákon a za to slovo "zviera" som dal "počaté dieťa", tak ja si myslím, že by to bol vcelku dobrý prolife zákon na ochranu života. A je trošku paradoxné, že práve dnes, kedy budeme hlasovať o takomto zákone, tak predkladateľmi tohto, tejto iniciatívy sú ľudia, ktorí tu najviac vystupujú proti prijímaniu zákonov na ochranu ľudských bytostí, ktorými sú deti.
Takže ja si myslím, že slovenský zákon, dnes Trestný zákon úplne jasne zakazuje ľuďom týranie zvierat. To, čo je problém, je aplikačná prax. To, čo je problém, je, že, že jednoducho neprizorne v určitých častiach na Slovensku, a to aj tie iniciatívy, ktoré nás ako poslancov kontaktovali, poukazujú práve na to, že jednoducho je tu podozrenie, že bez dohľadu nad tým, čo sa deje v odľahlých častiach Slovenska, a tieto týrania zvierat tam prebiehajú, jednoducho treba potom posilniť políciu, aby bola v týchto miestach, treba informačné zložky, treba posilniť útulky, treba proste posilniť monitorovaciu činnosť. Ale tento zákon, tak ako je prijatý, môže dávať akékoľvek sadzby, jednoducho tí, ktorí dnes to týranie vykonávajú, tak ak sa nezmení tá aplikačná prax, tak to týranie budú robiť presne tou istou formou aj naďalej.