9. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Pivková.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Práve toto sme chceli, aby sme takýmto spôsobom reagovali.
Pán Mazurek, treba túto tému otvoriť, treba o nej hovoriť. A to, že sme nehovorili o osadách, pretože chceme povedať, že toto sa nedeje len v osadách, toto sa deje aj v bytových domoch za dverami a takisto sa to deje v rodinných domoch za dverami, takže nevyčleňujme túto problematiku len na problematiku, ktorá vyhovuje vám, treba sa na to pozrieť komplexne a myslím si, že potom môžme k tomu aj vy pridať a spoločne nejaké tie, tie body, aby sme túto problematiku riešili.
A čo sa týka, pán Svrček, ďakujem za podporu. Myslím si, že ste to veľmi dobre vystihol a presne o toto nám ide. Takže budem rada, ak sa na tomto spoločne dohodneme a začneme s touto témou pracovať ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ako ďalšia v rozprave pani poslankyňa Kozelová. Nie je tu, pardon, nie je tu pani poslankyňa, takže jej prepadla možnosť písomne vystúpiť v rozprave.
Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci, traja. Všetci, ktorí sa chceli? Ďakujem, takže traja páni poslanci.
Ako prvý pán poslanec Mazurek.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že som vôbec nechcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona, a tiež sa priznám k tomu, že mi taktiež veľmi záleží na tom, aby zvieratá na Slovensku neboli týrané. Nemyslím si ale – na rozdiel od predkladateľov –, že hlavný problém je v tom, že by tu chýbala účinná legislatíva. Problém vidím predovšetkým v práci Policajného zboru na Slovensku a jednoducho v tom, že táto téma nie je nejakým spôsobom v centre záujmu.
Tým, že predložíte zákon, ako je tento, nevyriešite nič. A to vám hovorím úplne otvorene. V minulom volebnom období, keď tu prišli iní predkladatelia a pompézne tu predstavili nový návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že zviera nie je vec, som povedal to isté. Nevyriešite nič. Do zákona si môžte napísať aj to, že zviera je vrtuľník, nepomôže vám to nič, keď sa nepozriete na aplikačnú prax, kde dochádza k tým problémom. Čo sa stalo po prijatí zákona zviera nie je vec? Nič. Tak ako som to tvrdil. Jednoducho týranie zvierat pokračuje aj naďalej a vy tu dnes prídete s tým, že chcete do zákona zaviesť tak nebezpečné, z môjho pohľadu všeobecné formulácie, že zase bude môcť byť táto problematika zneužitá aj voči ľuďom, ktorí možno urobia nejakú malú chybičku a pôjdu normálne natvrdo do väzenia. Ja viem, že doťahujem tieto argumenty do absurdnosti, ale podľa mňa je to v tejto debate potrebné, pretože zákon má byť šitý tak, aby jeho možnosť zneužitia bola naozaj čo najmenšia, a ja si myslím, že v znení vášho návrhu zákona to tak nie je.
Jednoducho píšete priamo v § 305a, ktorý sa týka týrania zvierat, v písm. c) "kto neposkytne zvieraťu, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný starať sa, potrebnú pomoc, pričom je takéto zviera v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky." Ako to mám v celistvosti chápať? Tak, že teraz náhodou ochorie niekomu škrečok, zatiahne sa niekde do svojho domčeka a z ničoho nič umrie a ten človek bude mať tú smolu, že neposkytol tomu škrečkovi všetku potrebnú starostlivosť, keďže sa bol povinný oňho starať a pôjde na šesť mesiacov až tri roky do väzenia?
Viete, znovu prízvukujem, toto bol absurdný argument, ale svojím spôsobom to z tohto vášho návrhu zákona vyplýva. Celé tie formulácie o tom, že je povinný starať sa o zviera, ako to chcete dokazovať? Kto je povinný sa o to zviera starať? Kto je jeho majiteľ? Koľko zvierat na Slovensku je chovaných v legálne, legálne, takpovediac, že majú všetky papiere, vieme presne, ktorý je majiteľ.
A potom je tu ten najzávažnejší problém. Problém, o ktorom som hovoril už vo faktickej poznámke a ktorý vy úplne opomínate. Ja viem, pani poslankyňa Pivková, že ste priznali konečne, keď som to povedal, že to existuje, a potom ste to zase zamotali do toho, že dejú sa tieto týrania aj v bytoch a podobne. Lenže drvivá väčšina, a o to ide, drvivá väčšina týrania zvierat na Slovensku v súčasnosti, a je to v ohromných rozmeroch, v absolútnych nechutnostiach, sa deje v osadách neprispôsobivých obyvateľov. A môžete si pred tým zakrývať oči, koľko len chcete, stačí si zapnúť pár nejakých facebookových stránok, ktoré sa venujú tejto problematike, stačí si zapnúť niektoré reportáže televíznych novín, zapaľovanie psov, týranie psov, odsekávanie končatín, zaťatie sekerou do chrbta teraz nedávno psovi v Huncovciach, neďaleko odo mňa. Deje sa to v obludných rozmeroch.
A potom je tu ďalší problém, o ktorom hovoril Marek Kotleba, môj kolega poslanec, a to je konzumácia psov, predovšetkým psov aj mačiek, koní, všetkého možného. Jednoducho to, čo sa dnes deje v osadách, nabralo také obludné rozmery, a vy si naďalej zatvárate oči. V dôvodovej správe ani slovo, v rozpravách taktiež ani slovo a my sa dnes pozeráme na to, že keď má niekto náhodou nejaké šteňatá, ktorých sa chce zbaviť, stačí prísť do osady, ako som nedávno počul o prípade, kedy išiel jeden manželský pár od nás z mesta do Podhoran pri Kežmarku a tam sa ho už osadníci spýtali, že aké sú asi veľké, že koľko, ako dlho ešte budú musieť tieto zvieratá chovať, kým ich budú môcť zjesť. Toto sa deje pred zrakmi úplne všetkých. A keď polícia príde do tých osád a začne tieto veci riešiť, čo sa dozvedia? To deti, to deti, vždy to sú deti, keď v Rudňanoch prídu a zničia úrodu, sú to deti. Keď niekoho dobijú, sú to deti, keď napadnú niekoho, vždy sú to deti.
A viete, prečo sú to deti? Pretože na Slovensku je tak hlúpo postavený trestný zákon, že človek do 14 rokov nepodlieha trestnej zodpovednosti, takže keď čokoľvek urobí, či vás zabije, znásilní, nemôže sa mu stať nič. A keď sme tu navrhovali opakovane v minulom volebnom období zmenu tohto zákona, aby sa to prispôsobilo európskym štandardom a tá trestná zodpovednosť bola od 12 rokov a aj tým by sme pomohli vyriešiť množstvo prípadov týrania zvierat, tak nás tu všetci vysmievali, veď predsa kde budú chodiť 12-ročné deti do nejakého zariadenia pre delikventov. Samozrejme, že nie, ale dvanásťročné deti môžu zapaľovať psy v Sečovciach, veď prečo nie? To je úplne v poriadku, na to sa pozeráme úplne bez problémov.
Nevnímajte to tak, že ja by som chcel kritizovať váš úprimný záujem o zvieratá, ja verím tomu, že vy naozaj chcete, aby tieto zvieratá týrané neboli. Lenže problém je, že na to idete veľmi, naozaj veľmi zlou cestou. Problém je to obrovské pokrytectvo a tá obrovská miera politickej korektnosti, ktorá vám zakryla to jasné videnie. A nechcete vidieť problém tam, kde v skutočnosti je. A môžete sa tu rozčuľovať, môžete hovoriť, zase ten Mazurek nás tu kritizuje, zase nám tu niečo vyčíta a zase je úplne mimo, ako si to budete predstavovať, ale ja vám hovorím jednu vec, pani predkladateľka, aj štyri takéto návrhy zákonov môžete prijať, aj tak prídete o rok do osady v Huncovciach a aj tak tam budú tie zvieratá jesť a aj tak ich tam budú zabíjať a aj tak ich tam budú zapaľovať, pretože vy nemáte úprimný záujem s týmto robiť; teraz kvitujem, samozrejme, tie ostatné veci, ktoré chcete riešiť; a to preto, že tieto veci môžte vyriešiť iba operatívne z pozície exekutívy, z pozície ministra vnútra, a to prácou Policajného zboru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Taraba, nech sa páči.

Ja si myslím, Milan, že si to, veľmi, veľmi trefne pomenoval. A ja si myslím, že po prvé je dosť taký paradox, že riešime tu teraz zákon proti týraniu zvierat, čo je úplne legitímna, dobrá iniciatíva, veď na koniec dňa my nie sme banánová republika, kde trestný zákonník dnes dovoľuje týranie zvierat, ale v poriadku, ak treba niečo zdôrazniť. Ale ja keď som si čítal tento zákon a za to slovo "zviera" som dal "počaté dieťa", tak ja si myslím, že by to bol vcelku dobrý prolife zákon na ochranu života. A je trošku paradoxné, že práve dnes, kedy budeme hlasovať o takomto zákone, tak predkladateľmi tohto, tejto iniciatívy sú ľudia, ktorí tu najviac vystupujú proti prijímaniu zákonov na ochranu ľudských bytostí, ktorými sú deti.
Takže ja si myslím, že slovenský zákon, dnes Trestný zákon úplne jasne zakazuje ľuďom týranie zvierat. To, čo je problém, je aplikačná prax. To, čo je problém, je, že, že jednoducho neprizorne v určitých častiach na Slovensku, a to aj tie iniciatívy, ktoré nás ako poslancov kontaktovali, poukazujú práve na to, že jednoducho je tu podozrenie, že bez dohľadu nad tým, čo sa deje v odľahlých častiach Slovenska, a tieto týrania zvierat tam prebiehajú, jednoducho treba potom posilniť políciu, aby bola v týchto miestach, treba informačné zložky, treba posilniť útulky, treba proste posilniť monitorovaciu činnosť. Ale tento zákon, tak ako je prijatý, môže dávať akékoľvek sadzby, jednoducho tí, ktorí dnes to týranie vykonávajú, tak ak sa nezmení tá aplikačná prax, tak to týranie budú robiť presne tou istou formou aj naďalej.

Pán poslanec Mizík.