9. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Žiak, opakovane ste spomínali, že žena má právo rozhodovať o vlastnom tele. No ja nie som celkom o tom presvedčený (ruch v sále a zaznievanie gongu), že vlastne ten fetus je jej vlastné telo. V podstate už v prvých týždňoch sú tam zá..., sú tam zárodky jednotlivých orgánov. Už v piatom týždni môžte na sonografe zistiť pohyb srdca. On sa vyvíja a tá ontogenéza alebo tá, vývoj tých orgánov prebieha do 12. týždňa, kedy sú už úplne kompletné. Čiže tvrdiť, že rozhoduje celkom o vlastnom tele, neni to jej vlastné telo. To by musela mať potom dve hlavy, štyri ruky, dve, dva srdcia a podobne.
Potom hovoríte, že teda nemáme na to žiadne medicínske argumenty, že nie sú, no a práve toto sú tie argumenty, že v podstate tá ontogenéza postupne prebieha a takto sa vlastne, vlastne to embryo rastie. To, že žena na to nepríde do ôsmich týždňov, je možné, ale pokiaľ má pravidelný sexuálny styk (povedané so smiechom) a takto, tak môže s tým rátať, že bude tehotná. Takže to sú také medicínske, medicínsky pohľad na to.
Viete, my máme veľmi zlé demografické parametre na Slovensku. Keď som to pozeral, v podstate v dnešnej dobe vychádza na jednu ženu jeden a pol dieťaťa, ideálne by bolo, aby tá pôrodnosť bola 2,1, čo nedosahujeme. Takže aj cieľom týchto zákonov je, aby sme mali viacej detí, lebo však položme si otázku, pre koho budujeme Slovensko. Pre migrantov, aby sme sem zvážali ľudí, alebo si chceme vlastne takto pomôcť, aby sme mali, alebo sa mal kto o nás postarať, aby sa nezrútil dôchodkový systém? Takže asi takto aj z toho medicínskeho hľadiska.
Ďakujem.

Pán poslanec Schlosár.

Pán poslanec, vy hovoríte, že sprísnenie tej interrupčnej legislatívy, že v zásade ničomu nepomôže, že tie ženy budú chodiť aj tak na potrat a že teda ešte to bude horšie, lebo budú pri tom zomierať. Ja vám poviem len niekoľko čísiel.
V súčasnosti, alebo teda za minulý rok bolo na Slovensku vykonaných presne 5 541 umelých ukončení tehotenstvá len na základe požiadania ženy, to znamená, to sú tie, ktoré neboli zo zdravotných dôvodov, zo znásilnenia alebo podobne. Čiže ja si naozaj nemyslím, že všetkých tých 5 541 žien z minulého roka, ak by sme teda tú legislatívu vrátili späť, ak by sme my obmedzili vykonávanie interrupcií, tak by išlo riskovať svoj život a svoje zdravie tým, že by išlo na nejaké, na nejakú ilegálnu interrupciu, nevraviac o nejakých, nejakých ďalších právnych následkoch tohto činu. A keby sa aj rozhodlo ísť na ilegálnu interrupciu a riskovať svoj život a zdravie, je to ich vlastné rozhodnutie. Nikto ich nijakým spôsobom nenúti do toho, aby to takéto niečo podstúpili, aby teda riskovali svoj život a zdravie.
Ale treba si dať do súvisu aj to, koľko percent takýchto prípadov, koľko percent takýchto prípadov je, lebo jedna štatistika Svetovej zdravotníckej organizácie hovorí o tom, že pri ilegálnych interrupciách v krajinách, kde sú reštriktívne zákony, zahynie ročne 47-tisíc žien. Na prvý pohľad obrovské číslo, ale jednak 98 % týchto žien pochádza z rozvojových štátov, teda nie z takých štátov, ako je napríklad Poľsko, ktoré má tú legislatívu nastavenú tak, ako to navrhujeme v našom, v jednom z našich návrhov my. A ďalšia vec je, dajme si do kontrastu tých 47-tisíc žien ročne, čo zomrie pri tých ilegálnych potratoch, a tých 26 mil. detí, ktoré, ktoré zomrú v krajinách práve s liberálnymi zákonmi pri interrupciách. Tak dajme si to na misku váh. Čo je viac? Lenže rozdiel, rozdiel je v tom, že tie ženy sa môžu rozhodnúť a tie deti sa nemôžu rozhodnúť, či, či budú žiť.
No a možno ešte posledné... Á, to už nestihnem, potom neskôr.

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, tvrdíte, že žena má právo rozhodovať o svojom tele. Súhlasím, ak má zlomenú ruku, ak zlomenú nohu, vtedy má právo rozhodovať o svojom tele či navštívi lekára odborníka, či pôjde na röntgen, ultrazvuk, vtedy má právo rozhodovať o svojom tele.
Ale právo ženy rozhodovať o svojom tele končí vtedy, keď sa tu bavíme o vražde, keď sa tu bavíme o vražde nenarodeného dieťaťa, o vražde nového dieťaťa, o vražde nového života, pretože toto dieťatko, ktoré v lone matky rastie a žije, nie je jej súčasťou, je to samostatnou bytosťou a táto matka, táto žena už nemá právo rozhodovať o živote niekoho iného. Súhlasím, že žena má právo rozhodovať o svojom živote, ale nie o živote niekoho iného, nie je to zhluk buniek, nie je to plod, je to živá bytosť, je živý organizmus. Už, ako to povedal Miro Urban, v tomto prentálnom štádiu, v tomto vývoji to dieťatko rozmýšľa, to dieťatko cíti, to dieťatko určite vie rozlíšiť dobré a zlé. Takže nebavme sa o tom, že obmedzujeme túto matku, túto ženu. Práve naopak, chránime plod, chránime dieťa, chránime novú živú bytosť.
Tvrdíte, že nás do toho nič nie je, nás mužov do toho nič nie je, nás, ktorých sa to vôbec netýka, do toho nič nie je. Omyl, je nás do toho veľmi veľa a nemôžme sa na túto vašu rétoriku len tak bezbreho pozerať, nakoľko náš názor na toto vnímanie tohto problému je úplne iný. A vaša docentská prednáška o menštruácii a nepravidelnom cykle, veľmi pekne ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Žiak.

Páni, ďakujem vám veľmi pekne za vaše reakcie. Boli korektné. Vidím, že nám sa proste rozchádzajú, to vnímanie, kedy je to dieťa, kedy to neni človek, proste to sa nezhodneme. My to vidíme i trošku inak, my to vidíme, ako, ako je to súčasť ženy.
A, pán Urban, rád by som reagoval na tú demografickú krivku, ktorú ste spomínali. Tak áno, tá krivka je úplne zlá, ale nespraví..., my ju nezlepšíme, že zakážeme interrupcie. Akonáhle ženy budú mať nechcené deti, tak deti budú končiť v domovoch, v sociálnych domovoch a tak ďalej a tieto deti nečaká svetlá budúcnosť. Poďme sa zamerať na to, čo som spomínal, sociálne zabezpečenie, zlepšenie príspevkov pre matky a tak ďalej, rodinné príspevky a toto je, toto je cena. (Reakcia z pléna.) Prosím vás, klérofašista buďte ticho, nikto sa s vami nebaví!
A toto je cesta, ktorú sa musíme my vydať, rozumiete. Takže nie, nie sprísnením interrupcií, ktorým tým ženám len znepríjemnia život a budú hľadať tie cesty, bude fungovať tá interrupčná turistika, budú chodiť do Čiech a do iných krajín. Týmto my len skomplikujeme život tým ľuďom. A nedaj Boh, niektoré ženy sa možno aj budú snažiť aj o umelé oplodnenie samy, budú vyhľadávať možno horúce kúpele a sú rôzne praktiky a ohrozia len vlastný život, len vlastný život, a nielen toho dieťaťa. Tak nechajme im, nech môžu ísť na tú interrupciu pod zdravotníckym dohľadom, pod doktorom a normálne plne legálne. Netlačme na tie ženy, aby hľadali iné cestičky a museli porušovať zákon. (Reakcia z pléna.)
Pán Kuffa, prosím vás, doteraz som vás nemenoval, nevšímajte si ma, dobre. Ja tom ateista, ja som pre vás zlo, tak ma, nemenujte ma.

Ďalšia ústne prihlásená je pani poslankyňa Cigániková, ktorú však nevidím v sále, takže stráca poradie.
Potom, pán poslanec Lehotský, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Trošku ma mrzí, teda že tu nie sú prítomní viacerí poslanci ĽSNS, keď sa prerokúva ich návrh zákona.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte pár slov. Ja som v parlamente štyri mesiace a stále neviem, či komentovať, alebo nekomentovať príspevky alebo návrhy zákonov poslaneckého klubu ĽSNS. Človek vás chce ignorovať, pretože nakoniec ste fašistická strana a fašistické hodnoty máte v krvi. Na druhej strane, ak fašisti uzurpujú priestor svojím krikom aj tu v Národnej rade a nikto sa neozve, je to chyba. Čiže pre mňa je to veľká dilema.
A potom je tu tá každodenná realita fungovania parlamentu. Denne s ĽSNS, denne sa s ĽSNS stretávame, rečnia v pléne, v pléne si vymieňame sarkastické poznámky. Každodenná realita, ktorá sa nakoniec stáva normou. A po čase ako keby nebolo zvláštne, že v parlamente vedľa ľudí, ktorí zmýšľajú demokraticky, chcú posunúť túto krajinu dopredu, tu môžu sedieť aj oni, fašisti, sedieť a hrať tú svoju špinavú hru na slušných občanov s alternatívnym pohľadom na svet. A táto realita, táto norma je pre mňa za týchto posledných, posledné štyri mesiace vlastne to najhoršie. Preto si myslím, že je dôležité, aby z času na čas zas a znovu zaznelo, kto vlastne ste, poslanecký klub ĽSNS. Dovoľte krátky výber.
Suja Miroslav - pracoval pre Mikuláša Černáka, toho Černáka, ktorý je dneska v base za niekoľko vrážd. Pán Suja bol trestne stíhaný za vydieranie a odsúdený za ťažké ublíženie na zdraví na 4,5 roka podmienečne, za ťažkú dopravnú nehodu.
Mazurek Milan - odsúdený z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Ďurica Ondrej - neonacista, frontman neonacistickej kapely Biely odpor, ktorá v textoch odkazuje na neonacistické symboly a rasizmus.
Medvecký Andrej - trestne stíhaný a podmienečne odsúdený za napadnutie človeka, pre šoférovanie pod vplyvom alkoholu dostal polročnú podmienku a zákaz viesť motorové vozidlá na tri roky.
Kotleba Marian, bývalý vodca hnutia Slovenská pospolitosť, ktoré bolo rozpustené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s ústavou. Obvinený z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd.
Prečo to vlastne všetko hovorím? Dnes tu predkladáte zákon, ktorý má podľa vás ochraňovať život. Oháňate sa a budete sa oháňať slovami ako záchrana nenarodených detí, zákaz vraždám, ochrana rodiny, bezbranných. Dnes počúvame vaše cynické reči na témy, ktorým kvôli chýbajúcej empatii nemôžete rozumieť. Ako by ste mohli. Ste fašisti a viacerí z vás násilníci a klamári. Toto máte v krvi, nie ochranu bezbranných.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Schlosár.