9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, cieľom tohto nášho návrhu zákona je zabezpečiť právnu ochranu detí počatým, nenarodeným deťom, ktorým ústava toto právo garantuje v čl. 15. Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. Toto hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Môj názor na túto problematiku je, myslím, že všetkým jasný. Áno, potrat je zlý. Veď už náš Pán povedal v Desatore: „Nezabiješ!“ Život, ktorý rastie v matkinom tele, je dieťa. Je to nové bábätko, je to nový život. Už v Biblii sa na život v lone matky pozerá ako na dieťa. Zástancovia potratu sa nepokúšajú starostlivo ochraňovať život už v maternici. Ich hlavným záujmom sú práva matky. Povyšujú ich nad práva dieťaťa, ktoré v nej rastie. Zabijú dieťa, ktoré nemôže vysloviť svoju túžbu. Aby bola vražda prijateľnejšia, o bábätku hovoria, že je to plod, je neživotaschopný, alebo že je to, že ešte nie je človekom. Uľaví sa tým však ich svedomiu? Myslím si, že nie.
Tí, ktorí tvrdia, že dieťatko nie je životaschopné, asi ešte nikdy nesledovali potratovú procedúru cez ultrazvuk. Videli by ste, aký je tento plod - v úvodzovkách - životaschopný, ako sa odťahuje od týchto smrtiacich nástrojov a hľadá spôsob, ako sa zachrániť. Chce jednoducho žiť. Nikto a niekto zároveň by mal alebo nemohol namietať, že aj iné živočíšne druhy chcú žiť. Súhlasím, ale v tele tejto ženy je človek. Už Biblia nás učí a v Biblii sa píše, aby sme chránili slabých a utláčaných. Obhajcovia potratu však dieťaťu odopierajú práva na úkor matkiných a otcovia podľa nich nemajú dokonca nijaké právo.
Matka vyhlasuje, že „život v nej je súčasťou jej tela“. - To je veľký omyl.
„A ona má predsa právo robiť si so svojím telom, čo uzná za vhodné“. - To je ďalšia dogma. Pravá láska však nehľadí na vlastné záujmy, ale sústreďuje sa na druhých. Potrat je jednoducho vrcholom, vrcholom sebectva. Matkine pohodlie a jej túžby sú povyšované nad život jej vlastného dieťaťa. Ak zabiješ dieťa v maternici, znamená to, že seba považuješ za niečo dôležitejšie alebo za kohokoľvek iné. Pokiaľ viem, dokonca ani zvieratá v prírode nezabíjajú mláďatá vo vlastnom tele. Len ľudia sú schopní niečoho tak barbarského, že vedia zabiť svojich potomkov ešte skôr, ako sa narodia. V spoločnosti, kde každý pozerá iba na seba, snaží sa byť úspešný a posilniť svoju pozíciu nad pravou láskou, víťazí smrť. Teraz tu však mám nádej, že sa táto zmena podarí. Mám tu niekoľko racionálnych argumentov proti potratu, s ktorými by som sa chcel v tejto svojej rozprave podeliť.
Čo sa vlastne vyvíja v lone ženy? To, čo sa v nej vyvíja, je živé. Niektorí tvrdia, že žijú dokonca aj jednobunkové organizmy, lenže to, čo rastie v tele ženy, je viac než jednobunkový organizmus. Podstata života v lone ženy je ľudská. Je produktom ľudskej DNA, preto je jeho podstata ľudskou. Ak ho ponecháme žiť, vďaka ľudskej postate sa z neho vyvinie ľudská bytosť. Ľudia nie sú ľuďmi len preto, že majú ruky, nohy, kráčajú vzpriamene, vedia rozprávať, ale ľuďmi sú pre svoju podstatu. Aj človek, ktorý sa narodí bez rúk, bez nôh je stále človekom. Človek, ktorý nevie rozprávať, aj ten je človekom. Človek v kóme, v bezvedomí, ktorý sa nemôže hýbať, je stále človekom. A aj to, čo sa vyvíja v maternici ženy, nemá podstatu zvieraťa, vtáka ani ryby, má ľudskú podstatu. Ukončiť život, ktorý má ľudskú podstatu, znamená zabiť niekoho s ľudskou podstatou. Je to veľký a ťažký zločin. Potrat je preto zabitie života, ktorý má ľudskú podstatu. Odkiaľ má táto žena právo zabiť človeka v nej?
Po rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sú inak hodnotovo orientovaní, ako som ja, sa trošku budem snažiť zodpovedať aj ich námietky, lebo som to sľúbil.
„Život v maternici nie je človekom, pretože nie je celkom vyvinutý.“ - Táto námietka prehliada skutočnosť, že podstata tohto života je ľudská, má ľudskú DNA a je to živý tvor. Ako môže byť jeho podstata iná než ľudská, ak je živý a má ľudskú DNA? Uplatňuje sa tak nesprávny predpoklad, že niekto nie je človekom, kým nie je celkom vyvinutý. Kedy ide o úplný vývin? Hodinu pred pôrodom či hodinu po pôrode? Aký je v tom rozdiel? Kedy sa teda mení jeho podstata? Kedy sa vyvinie na tú ľudskú?
Tvrdím, že už v okamihu počatia sa stáva človekom. Ak nevieme však povedať kedy, potom riskujeme, že zabijeme človeka. „Vytvorené ľudské tkanivo v tele ženy je vlastníctvom toho, kto ho vytvoril.“ - Ak sa však v maternici vyvíja osoba, nikto ju nemôže vlastniť. Kedy potom dieťa prestáva byť matkiným majetkom? Pri pôrode? Po pôrode? Keď má rok? Keď má dva? Keď má dvadsať? Nevedno. Je život v maternici majetok ako napríklad mačka, pes, ktorých naozaj môžme vlastniť? Nemyslím si to. Kedy potom dieťa prestáva byť matkiným majetkom? Po pôrode? Pred pôrodom? Ťažko na to povedať. Naozaj si myslím, že vlastniť môžeme iba zvieratá, nie ľudí, pokiaľ nechceme opäť zaviesť otroctvo.
„Život v maternici je skutočne časťou ženy a žena má právo robiť so svojím telom, čo chce.“ - Ak je časťou ženy, má teda žena štyri ruky, štyri nohy a dve hlavy? Takto podľa nás vyzerá človek? Je časťou ženy iba v zmysle, že život sa vyvíja a rastie v matkinom vnútri. Jej telo mu poskytuje živiny, sú od seba navzájom oddelení. Život rastúci v lone môže mať dokonca inú krvnú skupinu, ako jeho matka, to znamená, že naozaj ide o samostatný život s ľudskou DNA.
„Pri potrate sa nikomu neubližuje, keďže plod nie je osoba.“ - Toto je jednoducho tvrdenie, ktoré nie je podložené dôkazmi. Myslíte si, že nejde o človeka, a dokonca sa usudzuje, že aj keď vieme, že je živý a má ľudskú DNA, tento názor by mal byť podľa niektorých ľudí zlý. Plod je živý a smrť ho zraňuje. Plod má ľudskú podstatu a zabíjanie drvením, trhaním, vysávaním mozgu je jednoducho odpornou vraždou. A nespočetné množstvo žien utrpelo psychickú ujmu po tom, čo zabili dieťa vo vlastnom lone. Potom by to znamenalo, že matka nič nepociťuje, keď jej z lona, toho úžasného miesta, ktoré má len žena, neodstránili život. Naozaj to ženu nezraní? Nespočetné množstvo žien utrpelo psychickú ujmu po tom, čo zabili vlastné dieťa.
Dámy a páni, milí kolegovia, milé kolegyne, apelujem na všetkých, ktorým na ochrane života záleží, aby tento náš návrh zákona podporili, nakoľko len ochrana života je tou najvyššou hodnotou. A ochrana života už pred narodením, aj keď je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, je celé roky porušovaná a nijako sa nechránil život počatých, nenarodených detí pred úmyselným zabitím, pred vraždou, pred umelým potratom. Je neprístupné vo vyspelej demokratickej spoločnosti, za akú sa pokladá aj Slovenská republika, aby bola tolerovaná a zákonom povolená vražda človeka, dieťaťa počatého a ešte nenarodeného.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Chcem upozorniť kolegov, ktorí sú prihlásení do rozpravy a stratili poradie, aby prišli do sály, ak chcú vystúpiť, pretože dnes podľa procedurálneho návrhu, ktorý som predložil včera, rokujeme až do 13.00 hod., takže nie je obedná prestávka.
Ďalším rečníkom, ktorý je prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Martin Čepček, máte slovo.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, nedalo mi nevystúpiť. Odznelo tu toho už dosť, preto sa nebudem opakovať a nebudem argumenty za alebo proti opakovať. Včera som hlasoval za návrh zákona o pomoci tehotným matkám, dnes podporím aj všetky návrhy, ktoré akýmkoľvek spôsobom skutočne zvýšia ochranu nenarodených detí, lebo chrániť život od počatia po prirodzenú smrť je pre mňa základnou hodnotou.
Som rád, že Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ako klub a strana umožnili nám poslancom v tejto hodnotovej otázke hlasovať slobodne. Tieto dva predložené návrhy zákonov dokážu reálne chrániť ľudské životy, tisícky ľudských životov a dajú možnosť aj tým ľuďom, aj tým matkám alebo párom, ktoré nemôžu mať deti, aby si ich vedeli, ak to dieťa je nechcené, aby si ho vedeli adoptovať. Najviac na súčasnej legislatíve mi vadí, že život ako taký sa dá ukončiť bezdôvodne. Preto budem vždy hlasovať za zlepšenie súčasného stavu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jana Cigániková, ktorá nie je v sále, stráca poradie definitívne.
Ďalším prihláseným je pán poslanec Marián Kotleba, takisto ho nevidím v sále, stráca poradie definitívne.
Ďalším prihláseným rečníkom je pán poslanec Štefan Kuffa, je v sále, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ale predovšetkým dovolím si reagovať na svojho predrečníka nie faktickou poznámkou, priamo v rozprave. Martin, ak chceš, môžeš reagovať. Chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie a statočný postoj pri ochrane nenarodených detí. Nenarodené deti sú tie, ktoré nemá kto brániť. A ja sa aj ospravedlňujem, že som dneska tak aj emotívne, pán predsedajúci, keď som tu aj tak vykrikoval (povedané so smiechom), ale nie som jediný a ani posledný, lebo to tu ešte bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Máte šťastie, že som ja neviedol schôdzu, ja by som vás vykázal zo sály.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ja by som sa nenechal vyhodiť, pán predsedajúci, lebo to je moje právo a tuto je moje pracovné prostredie. Včera ma pán Šeliga vyhadzoval, keď som ho upozornil na to, že mi nedal tú faktickú poznámku, a som mu povedal, že je arogantný a drzý, a to je. Vidíte - a pán predseda to dneska potvrdil. Nenechal by som sa. A to nemáte právo, ma vykazovať.
Ale nenarodené deti sú, prepáčte ten odklon, ktorých sa nemá kto zastať. Kolega pred chvíľou, ktorý tu rozprával, že na jednej ruke by ani nespočítal, koľko je tu žien. No ja keď som sa pozrel do sály, bolo tu viac než na jednej ruke, asi 11 žien. Ale keď veľakrát a často sa tu argumentuje, že je to výsostne ženská téma, to je obrovský omyl. A ja si dovolím povedať, kolegyňka mi tuná pritakáva, ďakujem za to, mohol by som to rovnako povedať, že je to výsostne mužská téma. A prečo? Lebo my muži máme tendenciu chrániť naše deti, lebo my muži máme tendenciu chrániť naše manželky. A ak by tomu tak nebolo, tak ja si kladiem otázku takú, prečo v ozbrojených silách v celom svete, nielen u nás na Slovensku, sú prevažne muži. Prečo sú tí muži? Cítia to, aby bránili našu vlasť, aby bránili naše deti, aby bránili naše manželky. Sú to muži, nie sú to ženy. Sú tam aj ženy, ale ženy v drvive mal..., menšej väčšine, rovnako aj pri, pri bezpetnos..., bezpečnostných silách vnútroštátnych, teda u policajtov, takisto v drvivej väčšine sú to muži, lebo my muži to v sebe máme jednoducho zakódované, aby sme tie deti chránili.
Mrzí ma jedna vec. Psy a mačky majú väčšie práva ako naše deti. Kolega tuná takto cynicky, liberálno-fašisticky tuná hovorí, že nech tie deti, nech sa radšej nenarodia, nech sa radšej nenarodia, lebo nebudeme napĺňať domovy sociálnych služieb alebo detské domovy, nech je menej. No tak vraždime tie deti, aby sme mali prázdne detské domovy! No tak ja mu na to odpovedám a kladiem otázku, prečo nevystrieľame všetkých psov a mačky, nech sú prázdne útulky?! Čo zviera má väčšiu hodnotu ako človek? Včera tu bol predložený návrh zákona, kde sú nespravodlivé tresty od 6 mesiacov do 3 rokov basy za to, že ktosi týra ako zviera. Ja nesúhlasím s týraním zvierat, určite nie. Ale zviera je živou, živou vecou, nie bytosťou a nedávajme im také prívlastky, že akoby to boli ľudia alebo nadľudia. To je grécka mytológia a to sú bájky toto. To sú hlúposti. A ľudský život ako keby nemal žiadnu hodnotu. To je, prosím vás, čo?
Kolegyňa tuná sedí. Nebudem ju menovať, ale včera, keď sme mali takú aj prestrelku, správne to tak povedala, hej, pri ochrane, pri COVID-e-19, že či je hodnota ľudského života 5 000 eur. Hej, že čo to je 5 000 eur, že teda tie pokuty sú primerané. Ja s tým síce nesúhlasím, ale ja sa pýtam, kde je hodnota nenarodeného človeka. Ani len 5 centov, nieže 5 eur. Ani len 5 centov mu nedávame! To je čo? Kto sa zastane detí? Dieťa nemá právo, nenarodené dieťa nemá možnosť sa brániť, nemá možnosť sa brániť. A kto sa ich môže zastať? Ja budem stáť vždy, kým neumrem, stáť na strane nenarodených dedí, vždy a ďakujem aj Kotlebovcom za predložený návrh zákona, ktorý tuná je, a ja som to tiež tak a pripájam sa ku kolegovi Martinovi, ja vždycky v tejto sále, aj keď taký maličký návrh zákona bude na ochranu života, vždy som ochotný ho podporiť. Aj keď, samozrejme, mám výhrady voči návrhom zákona, ktoré aj tu boli aj predtým, aj to podľa môjho pohľadu bol veľmi málo ambiciózny. Na to, že tu máte vládnu deväťdesiatpäťku, tak to boli, prepáčte, že to tak poviem, kvázi akoby nejaké také kozmetické úpravy, ale dal by Pánboh, aby v druhom čítaní, my sme ochotní participovať na tom aj, aj predložíme pozmeňujúce návrhy, aby tá ochrana nenarodených detí sa zvýšila.
Ani pri tomto návrhu zákona, ktorý je tuná, a obidva návrhy zákona, ja nie som vnútorne úplne stotožnený, lebo ja mám úplne inú predstavu, aby sme zastavili vraždenie detí. No však vytvárajme v našej spoločnosti podmienky také, no veď my neodsudzujme vrahov, nedávajme ich do väzenia, nech im, zrušme Trestný poriadok ako v tomto veci, netrestajme ich väzením. Vytvárajme podmienky na to, aby vrahovia nevraždili. Prestanú vraždy na Slovensku, prestanú? Prestanú títo asociáli vraždiť? Neprestanú! Budú vraždiť ďalej. A nenarodené deti, ktorých sa nemá kto zastať, to je úplne strašné, tak cynicky, jak tuná vystupujeme.
Pán predsedajúci, ja vám poviem teda ešte aj takú inú vec, takú aj osobnú a súvisí to s tou rozpravou, lebo minulého týždňa sme prerokovávali návrh zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nemusíte na mňa reagovať, ale venujte sa v rozprave.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nevadí, ale však môžem aj na vás, však ste môj kolega, ja môžem, na kohokoľvek tu chcem, reagovať. Aj, aj na imaginárne postavy.
Ale mali sme tuná, prerokovali sme návrh zákona na ochranu života a druhý bol návrh zákona o hazarde. Pozrite sa, ja som prišiel v piatok v noci domov a zo soboty na nedeľu a môžem očakávať to asi aj teraz, lebo pán predseda, keď to tuná povedal, že keď pri hazardných hrách, tak sa vyhrážali pánovi Pčolinskému a museli mu dať ochranku. No ja som ani poriadne nedošiel domov a na druhý deň ráno sa pozerám a moje auto bolo celé rozmlátené, rozbité. Čo si mám o tom myslieť? Čo si mám o tom myslieť? Kúska celého plechu mi nezostalo na celom aute. No ďakujem tým vandalom, že mi neporozbíjali okná. Možnože prídem domov budem mať už aj okná vybité na tom aute. Okrem strechy, na ktorú nedočiahol, a odhadol som to, že to zrobil kameňom. Ale cez to všetko, keď mi ho aj podpália, to auto, keď mi aj to auto vybuchne, budem stáť na strane nenarodených detí! Vždy! Keby som mal zomrieť v tom aute, vždy budem na tej strane stáť. Hnusný oplzlý list som dostal domov. Ani som ho nečítal, lebo manželka, keď mi o tom povedala, tak som to nečítal. Cez to všetko, toto všetko som ochotný znášať, ale budem sa zasadzovať nenarodených detí.
Z môjho pohľadu kolegovia, ja vám poviem takto, ani zdravotná indikácia nie je dôvod na to, aby, aby matka zavraždila svoje dieťa. Ani to nie, ani znásilnenie. Koľko mladých rodín, koľko mladých ľudí dnes by chcelo mať to dieťa, a, žiaľ, ho nemôžu mať. Koľko? Veď ty nerob takú ryhu do svojho vlastného srdca ako budúca matka, aby si zavraždila svoje dieťa. Ten postaborčný syndróm ťa bude prenasledovať celým tvojím životom.
Kolegyňu som..., teda môjho kolegu mamička, ktorá bola 89-ročná, na 11 potratoch bola. Jej manžel bol gynekológ, takže to, povedal by som, že pomaly po domácky to ako riešili. Nemohla zomrieť táto žena a mala takmer 90 rokov. Stále počula plač a odozvy týchto detí. Ju to veľmi mrzelo, ale je to vec, ktorú ty nikdy vo svojom živote neopravíš. Keď ty napíšeš plagiát namiesto diplomovej práce, tak môžeš to ešte opraviť, ak ti dajú túto možnosť, a tu sa nehanbia tuná takto napádať tuná kolegov a zosmiešňovať, a pritom ministra školstva, ktorý má byť vzorom pre, pre..., našich študentov, tak to odakceptujem. Však a čo sa stalo, veď sa nič nestalo, že jaký plagiát. Na druhých budeme poukazovať.
Nechcem toto tuná vyzdvihovať, ale keď tuná to otvorili ako túto tému, tak mi to prepáčte, že tuná takto hovorím. Každý z nás sa vo svojom život môže pošmyknúť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím vás pán poslanec, hovorte k téme, nie k ministrovi školstva.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... a každý z nás môže sa pošmyknúť aj pri akejkoľvek činnosti a o to viac ako študenti. Všetci sme boli študenti a boli sme ako na tej strane, viem pochopiť aj, aj tých, tých študentov, ktorí si chcú uľahčiť tieto veci, ale potom tuto páni liberáli nech tieto témy tuná nevyťahujú.
Na záver chcem Mareka Šefčíka, kolegu, Marek, teba chcem tu spomenúť, si spomínal tú manželku, 39-ročná, dneska to vaše bábätko má 12 týždňov. Tak na záver chcem povedať Sára mala vyše 90 rokov ani toto nebol dôvod na potrat. Biblická Abrahámova manželka Sára. Tešila sa, lebo to bolo požehnaním pre ňu. Ani vek nie je dôvod na to, aby žena išla na potrat. Nijaká hranica 40 rokov, prosím ťa pekne. To je čo? Ty máš, ty si po štyridsiatke a môžeš zavraždiť svoje dieťa? Tehotenstvo nie je diagnóza, nie je choroba. Naopak, plodnosť je požehnaním a je zdravím pre každú ženu.
Ďakujem.

Na vaše vstúpenie evidujem dve faktické poznámky. Nech sa páči, pani poslankyňa Magdaléna Sulanová.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Guffa, Kuffa, ja by som vás chcela ešte nieže doplniť, ale chcela by som vám odovzdať informáciu, z ktorej som zhrozená, ktorú som dostala na Facebook od jedného môjho spoluaktivistu a ktorý znie, je to ná..., takto, je to nález Ústavného súdu zo 4. 12. 2007 a tento nález znie: "Súkromie matky má vyššiu hodnotu ako život potomka do 12 týždňa." Je to číslo PL.US12/01 a tak ďalej.
Čiže čo my chceme? Je to veľmi ťažký boj. Sme na začiatku, netreba sa vzdať, samozrejme, ako sa hovorí, nič sa ne..., nič nejde veľmi ľahko a nie všetko sa podarí na prvýkrát, áno. Nie všetko sa, takto, nie všetko sa podarí, a tobôž nie na prvýkrát, preto sa nesmieme nechať znechutiť a jednoducho za tie nenarodené deti musíme bojovať až do roztrhania tela.
Ďakujem.

Pán poslanec Igor Hus.

Tak ja som si túto diskusiu ozaj vypočul možno niečo v kancelárii, niečo tu v sále Národnej rady, ale keď tu počúvam tú diskusiu, vážení páni, celkom by bolo zábavné sledovať, čo by ste robili vy, keby ženy začali protestovať proti diskusii o nich bez nich napríklad odmietnutím sexu. Potom by tá zahraničná turistika čakala aj vás.
Takže ešte raz, takéto závažné zmeny si vyžadujú diskusiu celej spoločnosti, a nielen v parlamente. Takže asi tak.