9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, tvrdíte, že žena má právo rozhodovať o svojom tele. Súhlasím, ak má zlomenú ruku, ak zlomenú nohu, vtedy má právo rozhodovať o svojom tele či navštívi lekára odborníka, či pôjde na röntgen, ultrazvuk, vtedy má právo rozhodovať o svojom tele.
Ale právo ženy rozhodovať o svojom tele končí vtedy, keď sa tu bavíme o vražde, keď sa tu bavíme o vražde nenarodeného dieťaťa, o vražde nového dieťaťa, o vražde nového života, pretože toto dieťatko, ktoré v lone matky rastie a žije, nie je jej súčasťou, je to samostatnou bytosťou a táto matka, táto žena už nemá právo rozhodovať o živote niekoho iného. Súhlasím, že žena má právo rozhodovať o svojom živote, ale nie o živote niekoho iného, nie je to zhluk buniek, nie je to plod, je to živá bytosť, je živý organizmus. Už, ako to povedal Miro Urban, v tomto prentálnom štádiu, v tomto vývoji to dieťatko rozmýšľa, to dieťatko cíti, to dieťatko určite vie rozlíšiť dobré a zlé. Takže nebavme sa o tom, že obmedzujeme túto matku, túto ženu. Práve naopak, chránime plod, chránime dieťa, chránime novú živú bytosť.
Tvrdíte, že nás do toho nič nie je, nás mužov do toho nič nie je, nás, ktorých sa to vôbec netýka, do toho nič nie je. Omyl, je nás do toho veľmi veľa a nemôžme sa na túto vašu rétoriku len tak bezbreho pozerať, nakoľko náš názor na toto vnímanie tohto problému je úplne iný. A vaša docentská prednáška o menštruácii a nepravidelnom cykle, veľmi pekne ďakujem.

Páni, ďakujem vám veľmi pekne za vaše reakcie. Boli korektné. Vidím, že nám sa proste rozchádzajú, to vnímanie, kedy je to dieťa, kedy to neni človek, proste to sa nezhodneme. My to vidíme i trošku inak, my to vidíme, ako, ako je to súčasť ženy.
A, pán Urban, rád by som reagoval na tú demografickú krivku, ktorú ste spomínali. Tak áno, tá krivka je úplne zlá, ale nespraví..., my ju nezlepšíme, že zakážeme interrupcie. Akonáhle ženy budú mať nechcené deti, tak deti budú končiť v domovoch, v sociálnych domovoch a tak ďalej a tieto deti nečaká svetlá budúcnosť. Poďme sa zamerať na to, čo som spomínal, sociálne zabezpečenie, zlepšenie príspevkov pre matky a tak ďalej, rodinné príspevky a toto je, toto je cena. (Reakcia z pléna.) Prosím vás, klérofašista buďte ticho, nikto sa s vami nebaví!
A toto je cesta, ktorú sa musíme my vydať, rozumiete. Takže nie, nie sprísnením interrupcií, ktorým tým ženám len znepríjemnia život a budú hľadať tie cesty, bude fungovať tá interrupčná turistika, budú chodiť do Čiech a do iných krajín. Týmto my len skomplikujeme život tým ľuďom. A nedaj Boh, niektoré ženy sa možno aj budú snažiť aj o umelé oplodnenie samy, budú vyhľadávať možno horúce kúpele a sú rôzne praktiky a ohrozia len vlastný život, len vlastný život, a nielen toho dieťaťa. Tak nechajme im, nech môžu ísť na tú interrupciu pod zdravotníckym dohľadom, pod doktorom a normálne plne legálne. Netlačme na tie ženy, aby hľadali iné cestičky a museli porušovať zákon. (Reakcia z pléna.)
Pán Kuffa, prosím vás, doteraz som vás nemenoval, nevšímajte si ma, dobre. Ja tom ateista, ja som pre vás zlo, tak ma, nemenujte ma.

Ďakujem za slovo. Trošku ma mrzí, teda že tu nie sú prítomní viacerí poslanci ĽSNS, keď sa prerokúva ich návrh zákona.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte pár slov. Ja som v parlamente štyri mesiace a stále neviem, či komentovať, alebo nekomentovať príspevky alebo návrhy zákonov poslaneckého klubu ĽSNS. Človek vás chce ignorovať, pretože nakoniec ste fašistická strana a fašistické hodnoty máte v krvi. Na druhej strane, ak fašisti uzurpujú priestor svojím krikom aj tu v Národnej rade a nikto sa neozve, je to chyba. Čiže pre mňa je to veľká dilema.
A potom je tu tá každodenná realita fungovania parlamentu. Denne s ĽSNS, denne sa s ĽSNS stretávame, rečnia v pléne, v pléne si vymieňame sarkastické poznámky. Každodenná realita, ktorá sa nakoniec stáva normou. A po čase ako keby nebolo zvláštne, že v parlamente vedľa ľudí, ktorí zmýšľajú demokraticky, chcú posunúť túto krajinu dopredu, tu môžu sedieť aj oni, fašisti, sedieť a hrať tú svoju špinavú hru na slušných občanov s alternatívnym pohľadom na svet. A táto realita, táto norma je pre mňa za týchto posledných, posledné štyri mesiace vlastne to najhoršie. Preto si myslím, že je dôležité, aby z času na čas zas a znovu zaznelo, kto vlastne ste, poslanecký klub ĽSNS. Dovoľte krátky výber.
Suja Miroslav - pracoval pre Mikuláša Černáka, toho Černáka, ktorý je dneska v base za niekoľko vrážd. Pán Suja bol trestne stíhaný za vydieranie a odsúdený za ťažké ublíženie na zdraví na 4,5 roka podmienečne, za ťažkú dopravnú nehodu.
Mazurek Milan - odsúdený z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Ďurica Ondrej - neonacista, frontman neonacistickej kapely Biely odpor, ktorá v textoch odkazuje na neonacistické symboly a rasizmus.
Medvecký Andrej - trestne stíhaný a podmienečne odsúdený za napadnutie človeka, pre šoférovanie pod vplyvom alkoholu dostal polročnú podmienku a zákaz viesť motorové vozidlá na tri roky.
Kotleba Marian, bývalý vodca hnutia Slovenská pospolitosť, ktoré bolo rozpustené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s ústavou. Obvinený z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd.
Prečo to vlastne všetko hovorím? Dnes tu predkladáte zákon, ktorý má podľa vás ochraňovať život. Oháňate sa a budete sa oháňať slovami ako záchrana nenarodených detí, zákaz vraždám, ochrana rodiny, bezbranných. Dnes počúvame vaše cynické reči na témy, ktorým kvôli chýbajúcej empatii nemôžete rozumieť. Ako by ste mohli. Ste fašisti a viacerí z vás násilníci a klamári. Toto máte v krvi, nie ochranu bezbranných.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, ja neviem, či viete, k akému bodu ste sa prihlásili do rozpravy, lebo vy ste v podstate nepovedali na tému interrupcií a tému toho, našich zákonov prakticky absolútne nič. Absolútne nič ste nepovedali. Bohužiaľ, aj pán podpredseda vás nechal, hej, lebo v zmysle rokovacieho poriadku ste ani nemali s týmto dokončiť svoj prejav.
Ja si myslím, že tieto reči, ktoré hovoríte, dobre, môžte si to myslieť, ale prosím vás, nechajte si to niekde do nejakej predvolebnej relácie o štyri roky, keď budeme aj spolu sedieť v televízii. Tam to vytiahnite, tam sa o tom môžme baviť, hej, ale nie tuná, riešime tému umelých, ukončení tehotenstva a vy tu riešite to, akí sme my fašisti. A nakoniec vy ani nemáte to právo posudzovať to, že kto je fašista alebo kto nie je fašista z politikov, z politických strán. Na to sú tu úplne iné orgány, na to je tu Najvyšší súd. Ten už posudzoval našu činnosť, rozhodol. Chcete ho spochybňovať?
Myslíte si, že ste, myslíte si, že ste viac ako Najvyšší súd Slovenskej republiky, že vy máte, váš právny názor na to, kto je fašista alebo kto neni, je nad všetky tieto orgány?

Ďakujem za slovo. Pán Lehotský, toľkú stupiditu som nezažil, a to som už piaty rok v parlamente. Toto nedokázal ani pán Poliačik a to bol poriadne číslo. A ináč, toto bolo k téme? Však vy ste uletel ako raketa SpaceX. Prihláste sa u Elona Muska. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ťažko sa mi vyjadruje k tomu, čo ste teraz predviedol, čo ste tu teraz povedal, nakoľko som čakal po vašom prihlásení do rozpravy nejakú buď konštruktívnu kritiku, buď nejaký argumentačný zázrak voči našim dvom predkladaným zákonom o obmedzení interrupcií, ale vy ste tu opäť predviedol typické, typické vystúpenie nenávisti, netolerancie a jednoducho opäť ste potvrdil len to, že skupinka z vášho poslaneckého klubu šíri len neuveriteľnú nenávisť voči svojim politickým oponentom, a to, si myslím, že z mojej strany nikdy nepocítite. Aj keď s vami nesúhlasím vo veľa veciach, nikdy nebudem nikoho označovať za fašistu, nacistu, extrémistu. Ja sa naozaj ani jedným týmto pomenovaním necítim byť.
Tvrdíte, že je veľmi smutné, že v tak demokratickom pléne Národnej rady, ako tu je, je skupinka fašistov. Ukážte mi ju, prosím vás pekne. Ja nemám pocit, aby som bol fašistom, aby som vám niekedy, niekedy v živote ublížil. Určite sa od..., takéhoto správania odo mňa nikdy nedočkáte.
A naozaj ma mrzí len tá vec, že k zákonu o interrupciách ste nepovedal ani zhola nič a len ste tu prezentoval nejakú svoju nedokonalosť a nejaké veľmi zlé až choré videnie sveta.
Ďakujem pekne.

Fú, musím sa vydýchať z toho, čo som teraz počul. Ináč ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozdravuje vás bývalá pani poslankyňa Natália Grausová, tlmočím jej slová aj svoje slová. Toto patrí hlavne pre poslancov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, zvlášť pre novozvolených na tejto strane sály. (Rečník rukou ukázal na pravú stranu.) Osvetľovanie a opakovanie je matkou múdrosti.
Mnoho sa popísalo o sprísnení potratového zákona predloženého poslancami strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Mnoho názorov, blogov, prehlásení, vyhlásení a podobne sme počuli a prečítali od politikov, kresťanov i liberálov, od prolife aktivistov, kňazov i morálnych teológov. Ten za Kotlebu, iný proti Kotlebovi a tak ďalej, tri bodky, do nekonečna. V tomto utápaní sa vo vlastnom egoizme a spleti nezmyselných názorov na tak vážnu a jasnú principiálnu otázku života akoby sa úplne zabudlo na to podstatné, na nenarodené dieťa, na človeka, ktorého možno podľa súčasného zákona beztrestne brutálne zavraždiť. Teraz na tú zábudlivosť môžem poukázať, akurát odišiel zo sály ten pán poslanec, čo hovoril úplne mimo témy.
Pýtam sa, či vôbec, panie poslankyne a páni poslanci, a zvlášť, samozrejme, poslanci a kresťania, si uvedomíte mieru svojej zodpovednosti pri hlasovaní a tvorbe zákonov. Pevne verím, že nebudete falošní kresťania. Uvedomujete si, že ste zákonodarcovia? Uvedomujete si, že teraz môžete zastaviť vraždenie nevinných? Uvedomte si, že ak tak neurobíte a nezahlasujete za novelu interrupčného zákona, každá ďalšia preliata krv týchto detí ostane na vašich rukách.
Áno, vážení poslanci, odmietnutím zahlasovať za život stanete sa pilátmi. Darmo si umyjete ruky. Krv nevinných detí ostane na vašich rukách. A v deň súdu, posledného súdu neobstojí nikto z vás výhovorkou, lebo Kotleba, lebo Mazurek, lebo Mizík. Toto nebude platiť.
Ak pre vás, vážení poslanci, tento zákon nie je perfektný, tak ho predsa môžete pripomienkovať a pozmeňovať, ale vy to predsa dobre viete, aj tí noví už sa to naučili. Tak ani tu nemáte žiadnu výhovorku. Svojím nekonaním a absurdnými postojmi a názormi, vážení poslanci kresťania, niektorí to predviedli v minulom volebnom období, zatvárate nebo nad Slovenskom pre Božie požehnanie a dovoľujete aj naďalej prinášať nevinné ľudské obeti zlému, rohatému Satanovi.
Kiež by ste si konečne uvedomili, že tu nejde o vás, ani o Kotlebu, ale o bezbranného, nevinného blížneho.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne pani poslankyne, páni poslanci, viete, veľmi ťažko sa mi vystupuje a veľmi ťažko sa mi vyjadruje, pretože zaznelo tu veľmi veľa argumentov, apelov na záchranu nenarodeného dieťaťa, na druhej strane sú tu argumenty, resp. odmietanie návrhu zákona, ktorým sa mení vlastne zákon o interrupciách, ktorý ja by som teda nazvala radšej zákonom o ukončení, umelého ukončenia tehotenstva, a nie o prerušení, pretože ak hovoríme o procese prerušenia, znamená to, že nejaký proces sa na nejaký čas zastaví, nastane prestávka, a potom sa v ňom pokračuje. Lenže keď sa to dieťa zabije tým, že sa na kúsky roztrhá a z toho tela vyberie, tak už žiadne pokračovanie života tohoto dieťaťa nebude pokračovať. Takže ja by som sa, ja by skôr teda skutočne vyjad... k tomu názvu, a to je podľa veľmi správne navrhnuté vo vládnom zákone poslancov zo strany OĽANO, neviem, možnože aj z iných koaličných strán, s tým sa ja stotožňujem a na to by som chcela teda poukázať.
Ďalej chcem zdôrazniť, že problém umelého ukončenia materstva, resp. tehotenstva je veľmi zložitá problematika. Vidíme to aj na reakciách, aj na rozpravách a tak ďalej. Jedná sa, ona zahrňuje morálnu rovinu, etickú, zdravotnú, sociálnu, demografickú, nábožensko-psychologickú a tak ďalej. Tu sa, veľmi pozorne som si vypočula aj rozpravy kolegýň zo strany, ktorá navrhuje tento tiež podobný zákon, resp. miernejší zákon, ktorý vlastne sa zaoberá len zmiernením alebo zlepšením podmienok matiek, budúcich matiek, žien, aby sa rozhodli to dieťa si nechať. Takže ale nevadí, ten zákon, jak sme už povedali, podporujeme, je to lepšie ako nič. Je lepšie, keď kvapká, lepšie, keď kvapká aj..., keď už netečie, jak sa hovorí.
Viete, na konci toho procesu, o ktorom hovoríme, umelé ukončenie tehotenstva je človek, je to človek, ktorý sa ešte nenarodil, ale tento človek chce žiť, chce byť, chce, aby tak ako nám naše matky umožnili sa narodiť a dali nám šancu žiť, aby sme aj my jemu dali túto šancu, tak ako to funguje na našej planéte už ix-tisíc rokov, pretože ide o princíp zachovania ľudstva.
Preto by som chcela zdôrazniť, že v žiadnom prípade tu nejde o nejaké upretie práva žien na svoje telo, pretože ten plod, ktorý v tele má, nie je jej orgánom, je to nový život, ktorý sa narodí, a matka ďalej funguje. Čiže nie je to súčasť jej tela, a preto nemôže o ňom rozhodovať, keď to beriem už len z medicínskeho hľadiska, samozrejme, z morálneho hľadiska, keďže platí premisa, že ľudský život je to najcennejšie a nemá právo nikto ho ukončiť. My vzťahujeme toto právo aj na nenarodené dieťa na rozdiel od iných. Tam vlastne dochádza k rozporom, že, jednoducho nechcem to rozdeľovať na liberálnych a kresťanských alebo by som povedala skôr..., no, nie je to proste náboženská otázka, ale jedná sa o toto nedorozumenie, resp. o..., o..., že sa prieme o tento princíp, že či ide o zabitie, alebo nejde o zabitie, keďže mnohí sa domnievajú, že ešte nejde o ľudský život, čo už je dávno dokázané. Ja si myslím, že netreba vôbec už o tom diskutovať, keďže dnes vedia lekári aj v tele matky operovať telo tohoto nenarodeného dieťaťa, takže ide. My považujeme teda ukončenie života v tele matky za zabitie, resp. za vraždu.
Teraz by som ešte, nadviazala by som na to, čo hovoril kolega Beluský, on sa dotkol histórie. Ja by som z tejto histórie skutočne len krátko, že v podstate nikdy predtým ukončiňme..., ukončenie tehotenstva umelé nebolo povolené a vlastne sa to začalo až nástupom boľševizmu, resp. komunizmu v Československu po 2. svetovej vojne, konkrétne v roku 1950. Ale tento zákon, to je veľmi zaujímavé, čo pán Beluský ani nespomenul, že v tomto zákone vlastne bolo, bolo zakázané takéto umelé ukončenie tehotenstva a bola tam aj sankcia. Lekár okolo dvoch rokov a matka jeden aj pol roka. Takže to, ale v roku 1957 po vzore Sovietskeho zväzu nastala zmena a nastúpil vlastne zákon s tým princípom, s ktorým vlastne funguje a platí dodnes.
No, a preto by som poukazovala na to, že predsa už sme sa posunuli niekde ďalej, jednak v morálke, jednak v etike, jednak aj v medicínskych poznatkoch genetiky, áno. Takže vieme, vieme už viacej o tomto vývine a ja si myslím, že toto by malo byť zapracované aj do návrhu nového poňatia zákona, teda nie zákona o interrupcii, o prerušení tehotenstva, ale zákona, kde stanovuje veľmi striktne podmienky na umelé ukončenie tehotenstva.
Chcela by som ešte sa dotknúť, lebo už nemám veľa času, chcela by som sa dotknúť ešte kľúčového, podľa môjho názoru kľúčového problému a to je vlastne postavenie proti sebe právo ženy a právo nenarodeného dieťaťa. Áno, žena má právo sa rozhodnúť o svojom tele aj svojom konaní, ale nemôže to byť na úkor práva dieťaťa, pretože jej právo končí tam, kde začína právo dieťaťa.
Ona v podstate, pretože fakt chcem zdôrazniť, že žiadne práva nie sú nekonečné a právo jedného človeka práve končí tam, kde začína právo jedného iného človeka. Toto vlastne patrí aj vo vzťahu matky a jej nenarodeného dieťa, lebo právo ženy na svoje telo končí okamihom počatia nového života. Keďže nový organizmus, ktorý oplodnením začal, je nová individualita, nový človek, o ktorého živote alebo smrti už žena nemôže rozhodovať, lebo tento nenarodený človek má tiež svoje práva, ktoré doposiaľ neboli absolútne rešpektované. Žena sa má právo rozhodnúť nepočať dieťa a takýmto spôsobom rozhodnúť o svojom tele a podľa toho aj konať.
Ak sa rozhodla tak, že došlo k počatiu nového života, ktorý nie je ďalším orgánom jej tela, nemá právo tento život ukončiť, pretože jej právo nemôže byť nad právom nenarodeného dieťaťa, lebo nad právom tohoto nenarodeného dieťaťa na život, aj tento človek má už pud sebazáchovy, chce žiť a chce tak, ako aj nám matky dovolili, ale umožnili, aby sme mali tú šancu žiť a prežiť, tak toto by sme mali umožniť všetkým deťom. Samozrejme, jak som už aj spomínala v mojej faktickej, jedná sa o ukončenie tehotenstva, ktoré nie je ani sociálne, teda u žien, ktoré nie sú sociálne utisnuté, nejedná sa o tehotenstvo neželané z trestného činu a tak ďalej, resp. ohrozujúce život matky. Právo na život sa totiž nezískava ani nekončí podľa toho, v akej situácii sa človek nachádza. Aj nenarodený. On za to nemôže, ako už bolo spomenuté, on sa na svet nepýtal, bolo to pričinením tejto, aj tejto matky, samozrejme, nielen tejto matky.
A toto právo aj nenarodených detí je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, a preto právny štát je povinný prijatými zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi, a nielen selektívny s niektorými. Ľudský život by sa mal ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, cieľom tohto nášho návrhu zákona je zabezpečiť právnu ochranu detí počatým, nenarodeným deťom, ktorým ústava toto právo garantuje v čl. 15. Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. Toto hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Môj názor na túto problematiku je, myslím, že všetkým jasný. Áno, potrat je zlý. Veď už náš Pán povedal v Desatore: „Nezabiješ!“ Život, ktorý rastie v matkinom tele, je dieťa. Je to nové bábätko, je to nový život. Už v Biblii sa na život v lone matky pozerá ako na dieťa. Zástancovia potratu sa nepokúšajú starostlivo ochraňovať život už v maternici. Ich hlavným záujmom sú práva matky. Povyšujú ich nad práva dieťaťa, ktoré v nej rastie. Zabijú dieťa, ktoré nemôže vysloviť svoju túžbu. Aby bola vražda prijateľnejšia, o bábätku hovoria, že je to plod, je neživotaschopný, alebo že je to, že ešte nie je človekom. Uľaví sa tým však ich svedomiu? Myslím si, že nie.
Tí, ktorí tvrdia, že dieťatko nie je životaschopné, asi ešte nikdy nesledovali potratovú procedúru cez ultrazvuk. Videli by ste, aký je tento plod - v úvodzovkách - životaschopný, ako sa odťahuje od týchto smrtiacich nástrojov a hľadá spôsob, ako sa zachrániť. Chce jednoducho žiť. Nikto a niekto zároveň by mal alebo nemohol namietať, že aj iné živočíšne druhy chcú žiť. Súhlasím, ale v tele tejto ženy je človek. Už Biblia nás učí a v Biblii sa píše, aby sme chránili slabých a utláčaných. Obhajcovia potratu však dieťaťu odopierajú práva na úkor matkiných a otcovia podľa nich nemajú dokonca nijaké právo.
Matka vyhlasuje, že „život v nej je súčasťou jej tela“. - To je veľký omyl.
„A ona má predsa právo robiť si so svojím telom, čo uzná za vhodné“. - To je ďalšia dogma. Pravá láska však nehľadí na vlastné záujmy, ale sústreďuje sa na druhých. Potrat je jednoducho vrcholom, vrcholom sebectva. Matkine pohodlie a jej túžby sú povyšované nad život jej vlastného dieťaťa. Ak zabiješ dieťa v maternici, znamená to, že seba považuješ za niečo dôležitejšie alebo za kohokoľvek iné. Pokiaľ viem, dokonca ani zvieratá v prírode nezabíjajú mláďatá vo vlastnom tele. Len ľudia sú schopní niečoho tak barbarského, že vedia zabiť svojich potomkov ešte skôr, ako sa narodia. V spoločnosti, kde každý pozerá iba na seba, snaží sa byť úspešný a posilniť svoju pozíciu nad pravou láskou, víťazí smrť. Teraz tu však mám nádej, že sa táto zmena podarí. Mám tu niekoľko racionálnych argumentov proti potratu, s ktorými by som sa chcel v tejto svojej rozprave podeliť.
Čo sa vlastne vyvíja v lone ženy? To, čo sa v nej vyvíja, je živé. Niektorí tvrdia, že žijú dokonca aj jednobunkové organizmy, lenže to, čo rastie v tele ženy, je viac než jednobunkový organizmus. Podstata života v lone ženy je ľudská. Je produktom ľudskej DNA, preto je jeho podstata ľudskou. Ak ho ponecháme žiť, vďaka ľudskej postate sa z neho vyvinie ľudská bytosť. Ľudia nie sú ľuďmi len preto, že majú ruky, nohy, kráčajú vzpriamene, vedia rozprávať, ale ľuďmi sú pre svoju podstatu. Aj človek, ktorý sa narodí bez rúk, bez nôh je stále človekom. Človek, ktorý nevie rozprávať, aj ten je človekom. Človek v kóme, v bezvedomí, ktorý sa nemôže hýbať, je stále človekom. A aj to, čo sa vyvíja v maternici ženy, nemá podstatu zvieraťa, vtáka ani ryby, má ľudskú podstatu. Ukončiť život, ktorý má ľudskú podstatu, znamená zabiť niekoho s ľudskou podstatou. Je to veľký a ťažký zločin. Potrat je preto zabitie života, ktorý má ľudskú podstatu. Odkiaľ má táto žena právo zabiť človeka v nej?
Po rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sú inak hodnotovo orientovaní, ako som ja, sa trošku budem snažiť zodpovedať aj ich námietky, lebo som to sľúbil.
„Život v maternici nie je človekom, pretože nie je celkom vyvinutý.“ - Táto námietka prehliada skutočnosť, že podstata tohto života je ľudská, má ľudskú DNA a je to živý tvor. Ako môže byť jeho podstata iná než ľudská, ak je živý a má ľudskú DNA? Uplatňuje sa tak nesprávny predpoklad, že niekto nie je človekom, kým nie je celkom vyvinutý. Kedy ide o úplný vývin? Hodinu pred pôrodom či hodinu po pôrode? Aký je v tom rozdiel? Kedy sa teda mení jeho podstata? Kedy sa vyvinie na tú ľudskú?
Tvrdím, že už v okamihu počatia sa stáva človekom. Ak nevieme však povedať kedy, potom riskujeme, že zabijeme človeka. „Vytvorené ľudské tkanivo v tele ženy je vlastníctvom toho, kto ho vytvoril.“ - Ak sa však v maternici vyvíja osoba, nikto ju nemôže vlastniť. Kedy potom dieťa prestáva byť matkiným majetkom? Pri pôrode? Po pôrode? Keď má rok? Keď má dva? Keď má dvadsať? Nevedno. Je život v maternici majetok ako napríklad mačka, pes, ktorých naozaj môžme vlastniť? Nemyslím si to. Kedy potom dieťa prestáva byť matkiným majetkom? Po pôrode? Pred pôrodom? Ťažko na to povedať. Naozaj si myslím, že vlastniť môžeme iba zvieratá, nie ľudí, pokiaľ nechceme opäť zaviesť otroctvo.
„Život v maternici je skutočne časťou ženy a žena má právo robiť so svojím telom, čo chce.“ - Ak je časťou ženy, má teda žena štyri ruky, štyri nohy a dve hlavy? Takto podľa nás vyzerá človek? Je časťou ženy iba v zmysle, že život sa vyvíja a rastie v matkinom vnútri. Jej telo mu poskytuje živiny, sú od seba navzájom oddelení. Život rastúci v lone môže mať dokonca inú krvnú skupinu, ako jeho matka, to znamená, že naozaj ide o samostatný život s ľudskou DNA.
„Pri potrate sa nikomu neubližuje, keďže plod nie je osoba.“ - Toto je jednoducho tvrdenie, ktoré nie je podložené dôkazmi. Myslíte si, že nejde o človeka, a dokonca sa usudzuje, že aj keď vieme, že je živý a má ľudskú DNA, tento názor by mal byť podľa niektorých ľudí zlý. Plod je živý a smrť ho zraňuje. Plod má ľudskú podstatu a zabíjanie drvením, trhaním, vysávaním mozgu je jednoducho odpornou vraždou. A nespočetné množstvo žien utrpelo psychickú ujmu po tom, čo zabili dieťa vo vlastnom lone. Potom by to znamenalo, že matka nič nepociťuje, keď jej z lona, toho úžasného miesta, ktoré má len žena, neodstránili život. Naozaj to ženu nezraní? Nespočetné množstvo žien utrpelo psychickú ujmu po tom, čo zabili vlastné dieťa.
Dámy a páni, milí kolegovia, milé kolegyne, apelujem na všetkých, ktorým na ochrane života záleží, aby tento náš návrh zákona podporili, nakoľko len ochrana života je tou najvyššou hodnotou. A ochrana života už pred narodením, aj keď je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, je celé roky porušovaná a nijako sa nechránil život počatých, nenarodených detí pred úmyselným zabitím, pred vraždou, pred umelým potratom. Je neprístupné vo vyspelej demokratickej spoločnosti, za akú sa pokladá aj Slovenská republika, aby bola tolerovaná a zákonom povolená vražda človeka, dieťaťa počatého a ešte nenarodeného.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, nedalo mi nevystúpiť. Odznelo tu toho už dosť, preto sa nebudem opakovať a nebudem argumenty za alebo proti opakovať. Včera som hlasoval za návrh zákona o pomoci tehotným matkám, dnes podporím aj všetky návrhy, ktoré akýmkoľvek spôsobom skutočne zvýšia ochranu nenarodených detí, lebo chrániť život od počatia po prirodzenú smrť je pre mňa základnou hodnotou.
Som rád, že Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti ako klub a strana umožnili nám poslancom v tejto hodnotovej otázke hlasovať slobodne. Tieto dva predložené návrhy zákonov dokážu reálne chrániť ľudské životy, tisícky ľudských životov a dajú možnosť aj tým ľuďom, aj tým matkám alebo párom, ktoré nemôžu mať deti, aby si ich vedeli, ak to dieťa je nechcené, aby si ho vedeli adoptovať. Najviac na súčasnej legislatíve mi vadí, že život ako taký sa dá ukončiť bezdôvodne. Preto budem vždy hlasovať za zlepšenie súčasného stavu.
Ďakujem.