12. schôdza

Pani poslankyňa Kolíková, to ustanovenie o tom, že štatutár nie je zodpovedný, a teda dostáva nejakú amnestiu vopred, bolo namietané aj v rámci pripomienkového konania, namietali sme ho aj my v rámci našej hromadnej pripomienky. Myslím, že aj tá druhá hromadná pripomienka sa toho dotkla, a teda napriek rozporovému konaniu bez, pokiaľ je mi známe, nejakého, nejakého reálneho vysvetlenia to v tom návrhu, návrhu ostalo a tiež je to jeden z množstva bodov obsiahnutých v tomto návrhu, ktorý vyvoláva pochybnosti a je dôvodom, prečo takto naformulovaný návrh, si myslím, že nie je možné podporiť.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, reagoval som len vo faktickej vtedy na pána poslanca Dostála a Štefunka, tak len to ešte raz doplním, lebo tie dve minúty boli asi veľmi málo.
V podstate bol tu napadnutý Robert Fico, že viackrát vyhlásil, 2006 si nepamätám, žeby vyhlásil, ale áno, vyhlásil, že v roku 2010 bude dokončená diaľnica na úseku, D1 na úseku Žilina – Košice s tým, že tie chýbajúce úsek, tak ešte raz to zopakujem, pretože sme to chceli výrazne zrýchliť, sme prijali ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý napadol alebo ktorý komentoval pán poslanec Dostál, že už to tu raz bolo niečo také, ktorý nám výrazne pomohol zrýchliť prípravu. Ja keď som nastúpil na ministerstvo dopravy v tom roku 2006, tak som našiel 5,5 kilometra stavebných povolení na diaľnice a nič iné. Ja som nemal do čoho pichnúť z hľadiska výstavby, mal som určité prostriedky z eurofondov, ktoré sme ale vedeli rýchlo vyčerpať, a preto sme išli aj na cestu PPP, čiže to nebolo tak, že my sme si vymýšľali PPP, ale chceli sme pohnúť tú dopravnú infraštruktúru ďalej a nemali sme ale stavebné povolenia, preto sme museli týmto zrýchleným zákonom vyriešiť stavebné povolenia. Ja keď som odchádzal z ministerstva, tak som zanechal za sebou 120 kilometrov diaľnic odovzdaných za tie štyri roky a, čo je ešte dôležitejšie, 150 kilometrov stavebných povolení na diaľnice podľa toho zákona, ktorý, priznám, že bol na hrane s ústavou, áno. S tým, že toto je benefit z toho zákona a takéto benefity očakávam aj od tohto zákona.
Samozrejme, život ukáže, čo sa bude ešte musieť upraviť v tom a tak ďalej, ale veľmi dôležité je to, že podľa tých stavebných povolení, ktoré boli realizované podľa toho zrýchleného zákona, sa zrealizovala celá R1, to znamená Nitra – Banská Bystrica vrátane obchvatu Banskej Bystrice, kde sa zrealizovala Dubná skala – Turany, kde sa zrealizovali ostatné úseky na východ Slovenska. Áno, Turany – Hubová sa nezrealizovali, teraz myslím stavebné povolenia a nie realizácia, sa nezrealizovali preto, pretože došla tá hospodárska kríza, ekonomická hospodárska kríza v roku 2008 a to, čo som tak zrýchlene sa snažil povedať, bolo to, že tie konzorciá bánk, ktoré sú súčasťou tej koncesie alebo toho PPP projektu, chceli ísť ďalej do toho a financovať tie projekty, pretože štát na to nemal prostriedky, ale tie konzorciá bánk prudko im klesla, prudko im klesla bonita a nebola tam jedna-dve banky, ale bolo tam deväť bánk potom zrazu a tých deväť bánk sa nevedelo dohodnúť na určitých medzikrokoch a už som videl, že, že to ide veľmi zle, že to asi nestihneme podpísať, a preto sa nezrealizovali tie úseky, lebo sme nestihli podpísať ten PPP projekt, ten prvý balík PPP projektu. Nastúpil po mne minister Figeľ, ktorý to zrušil, čo bola obrovská chyba, lebo dnes určite by bola diaľnica z Bratislavy do Košíc vrátane tunelov a tá mala byť dokončená v roku 2013 vrátane tunelov. Do konca roku 2010 mala byť dokončená bez tunelov a tunely mali byť bajpasy, ako som pred chvíľou povedal, tie tunely sa nedali zrealizovať za dva a pol roka, ale svetové konzorciá ako Buick, ako Vinci, ďalšie čínske konzorcium nespochybňovali, že do roku 2010 túto D1 urobia, ale bez tunelov. Čiže my sme sa opierali o to, že v tom koncesnom dialógu, ktorý je súčasťou verejného obstarávania na koncesiu alebo na PPP, tak tam nám povedali, my to vieme urobiť. Ale to sú obrovské firmy, ktoré, som už povedal, majú 200-tisíc zamestnancov a, alebo v tom čase mali a ich ročné tržby boli určite vyššie ako štátny rozpočet Slovenskej republiky. Takže toľkoto k tomu, či sa postavilo za ten zlý zákon, v úvodzovkách, ktorý ste nazvali, koľko sa postavilo, koľko sa zrealizovalo stavebných povolení. A napríklad pán Figeľ, ktorý veľmi kritizoval protiústavnosť tohto zákona, sa neštítil z tých 150 kilometrov 60 kilometrov zobrať, tých protiústavných, a podľa nich realizovať. Tak toto je to farizejstvo, ktoré si myslím, že je pomerne veľké aj v iných oblastiach.
Ešte som sa chcel dotknúť verejného obstarávania. Verejné obstarávanie, skúste sa vžiť do polohy obstarávateľa, to je veľmi dôležité. Jedna vec je hovoriť a chrániť uchádzača, to berem, treba ho ochrániť, treba mu práva podporiť, ale skúste sa vžiť aj do polohy obstarávateľa, ktorý nechce, ja som málokedy alebo skoro nikdy som nefavorizoval, poď do súťaže a ukáž, čo vieš, hej? Ale jednoducho mne sa stalo v živote, na veľké celky, čo stáli 1,5 miliardy, mi prišiel do očí chlapík povedať, pokiaľ to nedáš tomuto, tak to nepostavíš! A veru, účinne nás rok a pol blokoval. Jednoducho dával stále námietky, vymýšľal si, firma, ktorá mala, postavila dve garáže v živote a mala ročnú tržbu 50-tisíc eur, torpédoval projekt za 1,5 miliardy. To takto tiež nemôže fungovať. Jednoducho musia tam byť vyvážené pozície obstarávateľa aj uchádzača alebo uchádzačov. Čiže veľmi opatrne aj s tým zákonom o verejnom obstarávaní a doporučoval by som všetkým kritikom podľa zákona o verejnom obstarávaní postupovať a urobiť to za pol roka, to obstarávanie, to jednoducho je nemožné. Preto treba zrýchliť aj tuto procesy. Nie preto, aby som korumpoval, aby som dohodil svojmu kamarátovi tú alebo tú zákazku, to nejde o to. Tu treba začať a skončiť to obstarávanie. A neni výnimkou, že to obstarávanie trvá dva-tri roky a na blbostiach, na doslova blbostiach. Súhlasím, tam, kde je to nekorektné, tam kde to smeruje ku korupcii, okamžite pokutovať, zastaviť a tak ďalej.
Čo sa týka toho, tej poslednej veci pani poslankyni Kolíkovej, však sme sa o tom aj bavili a som povedal, že tak skúste aj vy navrhnúť, ako to upraviť, to je pravda, ale myslelo sa tým nie to, že, že ten § 21 že by oslobodil štatutára od všetkého a ten bezbreho mohol porušovať zákon. To znamená, filozofia je takáto: ak štát alebo vláda v zastúpení, ktorá zastupuje štát, schváli strategickú investíciu a ten kvázi štatutár, ktorý nie je štatutár podľa Obchodného zákonníka, ale štatutár, sa tým myslí iný legislatívny pojem, a ak tento s cieľom aby zrýchlil niektoré procesy, ak bude konať v medziach svojho mandátu, ale zrýchli a niečo tam poruší, určite niežeby padla nemocnica alebo padol most, tak štát ho nebude sankcionovať, pretože štát by sankcionoval sám seba. Je to napríklad v procese verejného obstarávania, kde nie sú zákonom definované lehoty, niekedy obstarávateľ predpíše niečo, čo dajme tomu zrýchli, aby zrýchlil celú vec a úrad verejného obstarávania mu za to dá sankciu, tak vtedy štát povie a vtedy sa uplatní tento § 21. Určite sa to netýka trestnoprávnej zodpovednosti toho štatutára voči tretím osobám, voči občanom ani voči nikomu a určite sa to netýka ani, ani nejakých iných činov, že by porušil statiku mosta alebo, ja neviem, to sú, to sú určite zlé úvahy.
Súhlasím s tým, že ja som už komunikoval s ministerstvom dopravy, že aby to nejako skúsili precizovať, a podľa mňa dnes do večera mi to budú vedieť dať nejako, však pán minister tiež bude vedieť o tom, a súhlasím s tým, že dôvodová správa mala takýto citlivý § 21 rozobrať podstatne lepšie, aby sme tu nedochádzali k nejakým omylom, ale ja to sa pokúsim napraviť a ak sa to podarí, tak do nejakej piatej môžme doplniť tú dôvodovú správu. A, pán minister, ak súhlasíš, aby sme, keď niečo sa pokúsime urobiť, aby sme to dovysvetľovali, aby to malo aj nejakú koncovku.
To je všetko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Oceňujem, že ste vystúpili v rámci rozpravy, a len teda sa pripomínam, lebo zdalo sa mi, že pán minister nemá záujem vystúpiť v rámci rozpravy. No, tak viete, že keď sme obštruovali, tak, tak tu boli veľké, veľké kriky zo strany koalície, že, že my tu obštruujeme a všetko ste nám už vysvetlili a neviem čo. Teraz tu máte normálne vecnú debatu, pán minister, však nikto vás tu nehaní alebo neobviňuje z niečoho, že vecná debata, vecné otázky, tak ja by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pána Vážneho, prosím, reagujte na pána Vážneho.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Oceňujem, ako pán Vážny vystúpil, a dávam to ako na inšpiráciu pánovi ministrovi, aby sme mohli na vás reagovať, aby to bola diskusia.
Ďakujem.

Pán poslanec Vážny, no, to bol taký eufemizmus, že ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bol na hrane s ústavou. Ten zákon bol v rozpore s ústavou, vy ste to vedeli, boli ste si toho vedomý, ja viem, že ste si toho boli vedomý, a vy viete, že ja to viem, takže, takže to, toto zase by bolo dobré pomenovať veci, veci pravým menom. To, že, to, že či Robert Fico hovoril, že do roku 2010, alebo hovoril do roku 2010 okrem tunelov, tak, tak to je také že poznámkou pod čiarou niečo maličkými písmenami dáte, ale, ale tá politická komunikácia smerovala k tomu, že dokončenie diaľnice do Košíc do roku 2010, čo sa teda nestalo a čo potom bolo treba naprávať jako jedna z vecí, ktorej som sa ja venoval v tom legislatívnom období 2010 – 2012, bol práve zákon, ktorý mal nahradiť a odškodniť tých, ktorí boli poškodení tým protiústavným zákonom.
A posledná vec, to, to, čo ste povedali v závere, to je tiež také signifikantné a príznačné pre ten proces skráteného konania, že vy tu hovoríte, že, že tiež nie ste s tým úplne spokojný a malo by to byť nejako dovysvetlené a možno aj upravené a možnože do večera na ministerstve dopravy pripravia nejaký pozmeňujúci návrh, no toto nie je spôsob, akým sa má taká dôležitá legislatíva prijímať, že z hodiny na hodinu niekto niečo pripraví, niekto to predloží a bude to vyriešené. A teda dôvodovú správu dopĺňať nie je možné ani meniť, iba paragrafy.

Pán poslanec, ja som veľmi rada, že ste, samozrejme, vystúpili k tej časti, ktorej sa týkalo moje vyjadrenie, ale ja si to naozaj neviem dosť dobre predstaviť teraz, že s čím rýchlo prídete, ja pozitívne vnímam snahu niečo s tým robiť, ale skutočne si myslím, že jediné riešenie je vypustiť to, lebo ako teraz aby sme si povedali, že ako to znie, to je, kľúčový je tam odsek 4 v tom § 21, "ak úkonom realizácie", to môže byť akýkoľvek úkon, to môže byť aj otázka výberu projektov, "vznikne škoda štátu alebo investorovi, považuje sa takýto úkon, ktorým škoda vznikla," ja to trošku skracujem, aby z toho bolo zrejmé, "za úkon vykonaný so súhlasom štátu alebo investora, ktorý bol daný určením investície za strategickú investíciu a bol vážny a dobrovoľný". To znamená, tu sa rovno hlási vlastne štát k tej zodpovednosti a preberá na seba všetko. Akýkoľvek úkon. Tu, tu... vy hovoríte, viete, preto, aby to bolo rýchlo, no ale to, že to bude rýchlo, vlastne môže v sebe znamenať nejaké škody a akékoľvek. Ja som zvedavá teda, ako bude vyzerať tá právna úprava, ale domnievam sa, že tak ako je dnes nastavená civilnoprávna alebo trestnoprávna zodpovednosť, tak je nastavená dobre. A vy keď hovoríte, že sa to trestnoprávnej zodpovednosti nijako nedotkne, no tak tým, že vy budete vsúvať teraz do tejto právnej úpravy nejaké zadefinovanie toho, čo je vlastne ro... čo je vlastne koho súhlas, tak samozrejme, že vstupujete aj do subjektívnej stránky pre naplnenie spáchania trestného činu. A to, ako do nej vstúpime, tak to sa budeme baviť potom, samozrejme, pri konkrétnych skutkoch, ale určite akonáhle vlastne vy vstupujete do toho zadefinovania, čo je koho vlastne súhlas a vlas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. V prvom rade musím povedať, že, že pozmeňovák, pozmeňovací návrh, na ktorom pracujeme, nebol k § 21. Doprecizovávame iné veci, na ktoré sme sa dohodli tunak s pánom spravodajcom. Sú to viac technické veci než principiálne alebo hmotné. A mal niekoľko výborných postrehov a zo svojej skúsenosti, čiže zapracovávame toto.
V prvom rade chcem sa vyjadriť k vstupu na cudzie pozemky. Tento inštitút je identicky prebratý zo zákona, ktorý predložila Matovičova, Hegerova vláda, ktorý podpísala pani prezidentka Čaputová. Nič sme nemenili, dobre? Takže neviem, o čom je vôbec téma, prvá vec.
Tá dohoda, vyvlastňovanie. Na vyvlastňovanie, vyvlastňovaniu musí predchádzať pokus o uzatvorenie dohody. Tunák zavádzame ten inštitút možnosti ponúknuť 1,2-násobok znaleckej ceny. To má motivovať vlastníkov k tomu, aby došlo k dohode. Viete, že ten vyvlastňovací inštitút je používaný len v nevyhnutnej miere a spôsobom a na princípe, že na konci dňa bude vyplatená náhrada. Nie je napádaná na súde nikdy vec inak než nedostatočnou náhradou, to znamená, tie, tie, tie procesy, ktoré bežia, sú len o tom, že koľko tých peňazí bolo, bola, bolo primerané vyplatiť za to vyvlastnenie. Na konci to aj tak po tých súdnych procesoch končí tým, že im je vyplatená tá znalecká suma.
K babičke v kúpeľoch, je tam 22 dní na dohodu a následne na doručenie návrhu, to znamená to je 7 + 15, ako to nám tiež nijakým spôsobom nesedí, myslím si, myslím si, že je to dosť.
Stále aj neúspech toho pokusu o dohodu neznamená, že ten občan, ktorý je dotknutý tým vyvlastnením, sa nemôže obrátiť, samozrejme, aj po neúspešnom, neúspešnom jednaní v rámci vyvlastňovacieho konania, že sa nemôže obrátiť na súd. Však toto stále zostáva zachované. Dávali sme si veľký pozor na to, aby sme sa nedotkli ústavných práv, sme presvedčení o tom, že toto je v súlade s ústavou. Samozrejme, uvidíme, ako to obstojí, ak sa tak, tí ktorí nemajú na to právo, obrátia na ten Ústavný súd, uvidíme, ako to dopadne.
V Európskej únii je mnoho krajín, ktorý má oveľa prísnejší vyvlastňovací princíp, napr. Poľsko, kde, kde, kde to vyvlastňovanie beží úplne inak. Keby sme mali istotu, že dostaneme ústavnú väčšinu, prišli by sme sem s úplne iným, oveľa radikálnejším návrhom. Práveže preto, že sme vedeli, že nemôžme ísť s ústavným zákonom, sme išli tak, ako sme išli. To znamená, sme presvedčení o tom, že, že ústavné práva zostávajú zachované.
K § 21, nie je nikto zbavený trestnoprávnej zodpovednosti ani civilnoprávnej vo väzbe na korupciu, vo väzbe na akúkoľvek škodu spáchanú spôsobom, že, teraz poviem príklady, že zodpovednosť za pád mosta nie je nijakým spôsobom dotknutá, zodpovednosť za, za, za korupciu nijakým spôsobom nie je dotknutá. Jedná sa výhradne o administratívnoprávnu zodpovednosť z ro... vo väzbe na poverenie a rozhodnutie vlády, že sa jedná o významnú, teda strategickú investíciu, a vo väzbe na určenie toho verejnoprávneho charakteru toho. Ja verím tomu, že ešte tá diskusia bude veľmi pokračovať v tom druhom čítaní, čiže ja som ponúkol všetkým poslaneckým klubom, že vám spravím k tomu prezentáciu a poďme sa o tom rozprávať. Ponúkol som to spolu so stavebnou legislatívou. Veľa poslaneckých klubov túto možnosť využilo a ja som mal rozsiahle prezentácie, niekoľko hodín diskusia. Chcem povedať, že k tomu zákonu došlo 499 pripomienok, z toho 195 bolo zásadných. 193 bolo odstránených v rámci pripomienkovacieho konania v tých zásadných. To znamená, išli sme s takmer nula pripomienkami na konci do legislatívneho procesu. A, pán sused, pán poslanec Dostál, vy ste dali pripomienky, áno, s vašimi kolegyňami sme jednali, myslím si, že sme, že sme do jednej, do poslednej okrem kreovania, okrem kreovania podpredsedu ÚVO sme absolútne odstránili všetky zásadne pripomienky v rámci pripomienok verejnosti. Tak mám na to takýto názor, vy máte iný, dobre.
Ďakujem pekne za slovo.