12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Už som to hovoril aj na sociálnom výbore, je to jeden z tých zákonov, ktorý je chronicky aj verejne známy, tak preto len základné fakty. Volá, je to novela zákona o sociálnom poistení, ale môžme to zjednodušiť na zákon o 13. dôchodku. Zavádzame, podľa nášho názoru, konečne spravodlivý a plnohodnotný 13. dôchodok, pretože doteraz síce existoval zákon o 13. dôchodku, ale v žiadnom prípade to nebol 13. dôchodok. Všetci to dobre vieme, išlo len o sociálnu dávku vo výške od 50 do 300 eur.
Týmto zákonom zavádzame 13. dôchodok tak, aby 13. dôchodok bol vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok. Trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok sa týka, samozrejme, všetkých druhov dôchodkov, od starobného dôchodku cez invalidné dôchodky, vdovecké, vdovské, predčasné a sirotské dôchodky. Takže v prípade starobného dôchodku v tomto roku, pokiaľ tento zákon bude schválený, bude 13. dôchodok vyplatený v sume približne 606 eur a v prípade ostatných druhov dôchodkov to bude vo výške priemerných dôchodkov, alebo priemernej výšky týchto dôchodkov s tým, že v zákone bude ale aj poistka, pretože v troch prípadoch tých iných druhov dôchodkov by mohol klesnúť ten 13. dôchodok pod hranicu 300 eur, teda pod súčasnú hranicu, a to nechceme dopustiť, takže minimálne bude 13. dôchodok vo výške 300 eur.
Ďalšia podstatná zmena spočíva v tom, že vláda bude mať možnosť nariadením rozhodnúť aj o skoršom vyplatení časti trinásteho dôchodku v prípade, že si to situácia, hospodárska situácia alebo ekonomická situácia v štáte vyžiada. Viete, že sme mali takéto skúsenosti v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď bola inflácia, teda zdražovanie vysoké.
A ešte jedna informácia pre vás, vyhoveli sme dvom pripomienkam, pretože v celom tom legislatívnom procese vrátane medzirezortného pripomienkového konania, boli len dve pripomienky. Obom sme vyhoveli, aby sa teda 13. dôchodok vzťahoval aj na bezpečnostné zbory a tá druhá pripomienka, ktorá prišla z organizácií zastrešujúcich znevýhodnených, zdravotne znevýhodnených občanov, bola, aby teda poberatelia invalidných dôchodkov, ktorí už ale dosiahli dôchodkový vek, mali 13. dôchodok vo výške starobného dôchodku, 13. dôchodku, teda vo výške 606 eur. Aj tam sme vyhoveli.
Celková suma v tomto roku bude, na to vynaložená, bude 830-miliónov eur a výplatný termín 13. dôchodku bude v decembri pred Vianocami.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 111 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 137, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch jedna až štyri v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 31 z 15. apríla 2024. Týmto uznesením na výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predstavila návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovanom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v mojom príspevku ozrejmiť, aké dôvody klub SaS vedú k tomu, že tento návrh nepodporíme. Takže rozdelený do niekoľkých bodov.
Prvý bod je demografia. Podľa populačných prognóz Eurostatu momentálne na jedného dôchodcu pracuje štyri celé jedna pracovníkov. V roku 2030 tu bude na jedného dôchodcu pracovať už len traja pracovníci, to znamená, je to, je to šesť rokov, päť-šesť rokov. Na pracovný trh prichádza posledné roky o 30-tisíc menej pracovníkov, ako odchádza do dôchodku. Je to spôsobené, samozrejme, demografickým vývojom a minulý rok, ale je predpoklad, že aj tento rok, vďaka inštitútu, ktorý sa zaviedol, to znamená, že po štyridsiatich rokoch môžu odísť tí ľudia do dôchodku, ročne, alebo každoročne 25-tisíc ľudí odíde skôr do dôchodku. To znamená, keď si zoberieme tie čísla, tak tie čísla sú dosť hrozivé.
Minulý rok sa narodilo najmenej detí na Slovensku, odkedy sa vedie štatistika. Stále odchádza z našej krajiny veľa mladých ľudí do zahraničia, do škôl a neskôr ostávajú tam pracovať, alebo priamo pracovať. Zvyčajne sú to tí najschopnejší ľudia. Zo znevýhodnených regiónov ich odchádza, samozrejme, najviac, miestami je to až desať percent.
Kto by nechcel, aby naši dôchodcovia mali poriadne dôchodky? Kto by nechcel, aby mali navýšené dôchodky, ktorý politik by to nechcel? Každý jeden, samozrejme, je za to, ale ja chcem, aby aj ľudia, ktorí pôjdu o päť rokov do dôchodku, keď už budú len traja na jedného dôchodcu pracovať, aby mali dôstojné dôchodky a poprípade aby mali dôchodky. Ja rovnako chcem, aby tí ľudia, čo 20 rokov robia a odkladajú na dôchodky alebo platia dôchodky terajším dôchodcom, o 20 rokov, keď pôjdu do dôchodku, aby tie peniaze mali. Rovnako chcem, aj tí ľudia mladí, ktorí teraz nastúpili na pracovný trh a už platia tým dôchodcom terajším, aby keď pôjdu do dôchodku, ten dôchodok mali.
Výstrahou nám môže byť Grécko, ktoré počas finančnej krízy, ktorá bola zapríčinená aj zvýšenými dôchodkami, tam niektoré dôchodky klesli až o 45 %. Až o 45 % a naozaj tí dôchodcovia museli robiť drastické opatrenia, aby zaplatili náklady spojené so životom, hlavne bývanie, energie a tak ďalej.
Druhý hlavný dôvod, pre ktorý nechceme podporiť tento zákon, je nedostatok zdrojov. Rozpočet na budúci rok je potrebné konsolidovať. Minister financií hovorí minimálne o jednej miliarde. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 1,2 miliarde, a dokonca ďalší nasledujúci rok je to 3,1 miliardy, o ktorej hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia tvrdí, že keď prijmeme tento zákon, náš rozpočet nie je trvalo udržateľný.
Tento zákon nadobúda účinnosť v roku 2026 a prvýkrát sa tieto dôchodky vyplatia v decembri 2026 a v septembri 2027 máme voľby, preto mne osobne to zaváňa kupovaním si voličských hlasov. To znamená, keď je to naplánované tak, ako je to naplánované, tak vlastne tie dôchodky sa vyplatia len raz, a to pred, pred voľbami.
Každý kto tvrdí, že na to máme zdroje, žije asi v paralelnom vesmíre, lebo my ideme zvyšovať dane na rok 2025, konsolidovať, my ešte nevieme, aké dane budeme zvyšovať a z čoho tých 1,2 miliardy zoberieme. Tento zákon určuje výdavky na rok 2026 a my nevieme ešte, ako budeme zvyšovať dane v roku 2025, kto to zaplatí, a už si robíme výdavky na rok 2026, kde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že tam musíme konsolidovať o 3,6 miliardy.
Štát v súčasnosti si požičiava za najvyšší úrok v Európskej únii a možno taká potešujúca správa, len tak trošičku, že Taliani nás predbehli znova a už sme druhí, na druhom mieste, ale od konca, hej, takže neviem, či sa tomu máme tešiť, ale, ale je to tak.
Rodičovské dôchodky nás stoja ročne 350 miliónov, pôvodne ich pán minister chcel zrušiť, ale nakoniec ostali tak, sú financované z toho istého spoločného mešca, neplatia ich v skutočnosti deti tých rodičov, ale platia sa z toho istého mešca, to znamená, to bol takisto výdavok, ktorý je razantný a ktorý, ktorý vlastne sa stále vypláca.
Ja teraz by som odcitoval Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo k tomu píše: "Koncom roka 2023 kúpna sila dôchodcov vymazala infláciu a v roku 2024 ju prekoná. Najmä v rokoch 2021 a v roku 2022 bola priemerná kúpna sila dôchodcov na tom naozaj zle a klesla o 9 %. V roku 2023 sa však situácia veľmi zlepšila a môže za to najmä mimoriadna valorizácia penzií. Pred koncom roka 2023 sa kúpyschopnosť dôchodcov vrátila na úroveň pred rast inflácie a podľa rozpočtovej rady nebolo potrebné prijímať žiadne ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia. Mimoriadny príspevok 300 euro a schválenie plnohodnotného 13. dôchodku, štát to bude ročne stáť cca 700 miliónov eur. Trvale sú na tom dôchodcovia v súčasnosti o 7 % lepšie, než na tom boli pred začiatkom rastu inflácie. Výdavky novej vlády spojené s opatreniami pre dôchodcov nie sú ničím kryté." Tak to bol citát rozpočtovej rady.
Ja si spomínam, pán minister, ako váš poslanec za HLAS tuná v Národnej rade, keď sa rokovalo o sprievode rodiča s dieťaťom, ktoré má byť hospitalizované v nemocnici, a kde sa bavilo o tom, že aby pre toho rodiča tam bola minimálne stolička alebo kreslo, tak povedal, že je to fajn nápad, ale nie sú na to peniaze. Tak ku chorému dieťatku, ktoré, ktoré naozaj je nemocné a musí ostať v nemocnici, nemáme peniaze, aby pár stotisíc, možno milión-dva, aby sme to zafinancovali, ale už teraz vieme, že budeme mať 830 miliónov na december 2026 na predvolebné dôchodky. Ja sa pýtam, čo všetko bude potrebné zrušiť, aby tie peniaze boli. Alebo čo všetko nebude potrebné zvýšiť, čo bude s detskými prídavkami, s odpočítateľnou položkou na deti, lebo všetci dobre vieme, že deti nemajú volebné právo.
Návrh nepokladám za sociálny ani solidárny. Zákon je postavený tak, že tí, čo majú najväčšie dôchodky, dostanú najviac, a tí, čo majú tie biedne dôchodky, tých pár korún naozaj, z ktorých majú problém prežiť, dostanú tých pár korún, ktoré dostávajú každý mesiac. Nezdá sa mi to ani solidárne, ani spravodlivé práve preto, že je to zvyčajne jediný príjem tohto človeka.
Znížili ste príspevky do druhého piliera. Je to opatrenie proti dlhodobého šetreniu na dôchodok, teraz to prejeme a ďalšie generácie nech sa starajú. Ja by som zacitoval tím odborníkov z organizácie Oranžová obálka: "Pre starnutie populácie bude extrémne náročné udržať súčasnú štedrosť penzijného systému. Štát nebude v plnej miere kompenzovať zníženie dôchodku do druhého piliera zvýšením dôchodku v prvom. Konkrétne výška závisí od veku a príjmu, ale pri príklade 25-ročného človeka zarábajúceho 1 400 v hrubom, bude mesačný dôchodok nižší o 88 eur.." Toto tvrdia odborníci z Oranžovej obálky.
Ja chcem upozorniť, mám ešte čas, ja chcem upozorniť, že na Slovensku máme víziu a stratégiu 2030. Je to taká vrcholná stratégia pre Slovensko, ktorá zastrešuje všetky ostatné stratégie a vlastne tam, v tej stratégii sa hovorí, že čo je potrebné robiť, aby, aby Slovensko sa rozvíjalo čo najlepšie do roku 2030, sú tam také systematické kroky, tak čo sa týka tejto problematiky, tak je tam toto:
Stabilizovať mladých ľudí na Slovensku, predovšetkým podporou kvality vzdelávacieho systému, zlepšením kvality vzdelávania a podpornej infraštruktúry, dopytom trhu práce, tvorbou pracovných príležitostí a primeraným mzdovým ohodnotením.
V rámci verejných politík zintenzívniť komunikáciu a informovanosť občanov Slovenskej republiky pracujúcich, študujúcich v zahraničí za účelom ich návratu zo zahraničia.
Vypracovať a implementovať integrovanú politiku na podporu rodiny vrátane podpory mladých rodín prostredníctvom daňovo-odvodovej reformy, sociálne dostupného bývania.
Pripraviť a implementovať plán podpory rozvoja striebornej ekonomiky a zotrvania
populácie v ekonomicky aktívnom živote.
Prostredníctvom sociálnych inovácií vytvoriť programy na podporu dlhu ako nástroja na uľahčenie sociálnej inklúzie ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Reformovať dôchodkový systém tak, aby motivoval k dlhodobej účasti v rámci systému a zároveň viedol k pozitívnemu demografickému vývoju za účelom zabezpečenia udržateľného dôchodkového systému.
Tak toto nám hovorí vízia a stratégia. Nemám pocit, že ideme v súlade s touto víziou a stratégiou, najmä keď sa jedná o tak obrovský výdavok, ktorý je 830 miliónov euri.
No a ešte, ešte spomeniem, určite ste poniektorí, kto sa tejto problematike venujete, zachytili dokumentárny film Modré zóny, ten bol robený na dajakej štúdie, ktorá prebieha momentálne vo svete, kde odborníci zistili, že naozaj v niektorých uzavretých lokalitách dôchodcovia sa dožívajú viac ako desať, desaťročí oproti ostatným dôchodcom, a vlastne sa robila štúdia a na základe tej štúdie jednotlivé štáty, mestá prijímali, prijímajú nejakú koncepciu a realizujú ju, aby naozaj tým svojim dôchodcom predĺžili život a hlavne ho skvalitnili. No a tie základné opatrenia, ktoré, ktoré, na ktoré prišli, ktoré treba robiť, sú podporovať prirodzené činnosti týchto ľudí, zabezpečiť im pohyb, v niektorých amerických mestách sa kvôli tomu budujú rôzne chodníky, snažiť sa o to, aby títo ľudia žili v kruhu svojej rodiny, prirodzený kontakt s deťmi a vnúčatami. Ja, keď sa dobre pamätáte, tak v Singapure zaviedli opatrenie, že pokiaľ si ten dôchodca kupuje byt a kúpi si ho blízko svojich detí a blízko svojich vnúčat, tak štát mu prispeje na ten byt, lebo ten štát si vypočítal, že má menšie náklady vlastne s poskytovaním rôznych služieb vnúčatám a, samozrejme, aj tým dôchodcom.
Zdravá strava, to znamená, že v tomto si myslím, že máme veľké rezervy, že tá zdravá strava dôchodcov, tomu sa moc nevenujeme.
Komunitný život, podporovať komunitný život, to sú tie neziskové organizácie, ktoré sa tomu venujeme a ktorým intenzívne a sťažujeme prácu a vyhlasujeme ich za agentov a robíme si na tom politiku.
Lekárska starostlivosť, tam si myslím, že máme obrovské rezervy. Myslím, že hlbšie to netreba vysvetľovať.
A odbúravanie bariér, súdržnosť a spolupráca. Tak to sú témy, tie najdôležitejšie témy, ktoré by sme mali rozvíjať, financovať. A pokiaľ si niekto myslí, že dáme dôchodcom jednorazový príspevok, než je akýkoľvek veľký, a tým to máme vybavené, tak ja si osobne myslím, že ten pohľad je zlý.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán kolega Ledecký, vy v SaS-ke teda nie ste strana odborníkov, ale vy ste strana cynikov a hneď vám poviem prečo. Ja sa vždy tak dobre zasmejem, keď idete niečo rozprávať o rozpočtovej zodpovednosti a šafárení s financiami, keď to bola práve vláda Petra Pellegriniho, ktorá vám odovzdávala štát skoro s nulovým deficitom a vašich tri a pol roka vlády Matoviča, Hegera a progresívneho Ódora štátny rozpočet rozkufrovali o osem miliárd. Viete, mňa tak prekvapuje skutočne ten váš nevídaný cynizmus voči seniorom, ale vy to máte v SaS-ke v DNA, veď si pamätáme výroky napríklad p. Zemanovej o tom, ako ľudia nad 65 rokov už skutočne netvoria žiadnu hodnotu, to sú slová od vás, čiže pevne verím, že seniori vám toto nezabudnú, keď rozprávate o tom, že ste doplietli v tom vašom vystúpení skutočne všetko, len viete, pán kolega, tí seniori tie peniaze nevyvezú do zahraničia, neprepijú ich v Dubaji, dajú ich svojim vnúčatám, dajú ich na podporu svojich príbuzných, svojich rodín, kúpia si za ne lieky, pretože aj za vašich vlád sa skoro 300-tisíc seniorov prepadlo do pásma chudoby a skutočne nám ten stav, v ktorom sa nachádzajú, horí. Čiže prosím vás, skutočne už trošku prestaňte sa oháňať tými tabuľkami a tým excelom.
A ešte keď hovoríte niečo o tých stoličkách v tých nemocniciach a hovoríte, že to len jeden-dva milióny. Boli ste tiež tri roky vo vláde, prečo to pani Marcinková už vtedy nepresadila, keď mohla? Mali ste ústavnú väčšinu, tak sa konečne nevyhovárajte!
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, budem reagovať na to, čo povedal pán kolega Ledecký.
Máme jeden a pol milióna zhruba dôchodcov. Sú dôchodcovia, ktorí majú nízke príjmy, a potom sú dôchodcovia, ktorí majú, ktorí majú kráľovské príjmy. Dneska pedagógovia zarábajú v čistom okolo 1 000, 1 100, 1 200 eur. A máme dôchodcov, ktorí majú dvakrát také dôchodky. Určite treba pomôcť a pomôcť treba adresne tým, ktorí pomoc potrebujú. Toto je aj postoj KDH, toto je sociálne učenie cirkvi povedzme a toto je aj férové. Treba si načisto povedať, že my na to nemáme. My si na každý, na, na tento výdavok budeme musieť požičať. Dokonca si budeme musieť požičať za vysoký úrok, takmer 4 %. Tu nejde, tu nejde o to, či je SaS-ka, alebo nie je SaS-ka dobrá alebo zlá ku dôchodcom. Ku dôchodcom, dôchodcovia to sú naši rodičia, to sú naši starí rodičia a, samozrejme, že im chceme dopriať, ale je falošné povedať, že ideme pomôcť dôchodcom, síce na to nemáme, požičiame si za štvorpercentný úrok a ideme, ideme vyplatiť 830 miliónov eur. Normálny človek si takéto peniaze ani nevie predstaviť. A štátny rozpočet si to, žiaľ, nevie dovoliť. Ja už som aj s pánom ministrom trošku polemizoval o tom, že či treba plošne, alebo či poďme adresne a tú čiastku zredukovať tam, kde sa to, kde nemusíme vyplácať tie peniaze. Preto ja nevnímam váš postoj, pán kolega Ledecký, za zlý, ale skôr za taký racionálny postoj, kde zvažujeme, čo si môžme a nemôžme dovoliť a či nás to o rok, o dva, o tri nedobehne.
A veľmi pekne vám ďakujem za tento odvážny príspevok.

Nebudem reagovať na populistické reči, ale, ale naozaj, naozaj chcem povedať, že čísla inštitúcií našich, ktoré sme si zriadili štátom, a Európska komisia hovoria jasnou rečou, takže ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť vám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137.
Odôvodnenie: V § 60 ods. 10, v § 67 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 9 a 10 sa navrhuje: za 40 odpracovaných rokov ako podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok naviazať na zmenu strednej dĺžky života, a to rovnakým spôsobom ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. Počet odpracovaných rokov potrebných na splnenie podmienky na nárok na predčasný starobný dôchodok, aktuálne 40 rokov, odpracovaných rokov, sa bude postupne zvyšovať, a to tempom rastu dôchodkového veku, ktoré pre ročníky narodené 1966 a skoršie určuje príloha č. 3 a zákon o sociálnom poistení.
K § 68 ods. 1: Navrhuje sa zjednotiť spôsob určovania sumy predčasného starobného dôchodku pre všetkých poistencov bez ohľadu na to, či im do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky, alebo či získali potrebný počet odpracovaných rokov, a to takým spôsobom, že suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty zníženej o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Obidve percentá zníženia, či už o 0,3 % alebo 0,5 %, možno z matematického hľadiska za určitých predpokladov považovať za aktuárne neutrálne. Nakoľko po schválení legislatívnej úpravy, ktorá umožňuje priznanie dôchodku so znížením o 0,3 %, výrazne vzrástol počet novopriznaných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a vzhľadom na to, že cieľom predčasného starobného dôchodku je umožniť odchod do dôchodku osobám, ktoré sa nedokážu uplatniť na trhu práce, navrhuje sa zjednotenie zníženia na úrovni 0,5 %. Týmto sa obmedzí skorší odchod z trhu práce niektorých poistencov, ktorí opúšťali trh práce pred dovŕšením dôchodkového veku práve z dôvodu výhodnejšieho zníženia sumy predčasného starobného dôchodku, a to aj napriek tomu, že ich pracovný pomer trval a boli stále uplatniteľní na trhu práce.
K § 68 ods. 4 a 7: V nadväznosti na zjednotenie spôsobu určovania sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vypustiť úpravu, ktorá predpokladá situácie, kedy poistenec má nárok na výhodnejšie zníženie o 0,3 %, keďže takáto právna úprava sa stáva nadbytočnou. Navrhuje sa teda vypustiť ustanovenie upravujúce situáciu, kedy poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku a ktorý následne získal 40 odpracovaných rokov, sa primerane ex offo upravovalo zníženie, teda tak, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov znížila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.
V § 69a ods. 2, v § 75 ods. 3 a v § 77 ods. 3 sa navrhuje vypustiť špeciálne ustanovenie, ktorým sa upravuje prepočet sumy predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov, ak suma dôchodku poistenca bola znížená aj za obdobie, za ktoré mu reálne nebol vyplácaný predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený, keďže sa navrhuje zjednotiť spôsob určovania sumy predčasného starobného dôchodku s jednotlivým znížením o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
V § 293gf sa navrhuje ustanoviť, aby v prípade, ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, sa tento nárok posudzoval a suma predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom, sa určovala podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024.
Rovnako sa vzhľadom na prijatú novelu zákona (zákon č. 28/2004 Z. z.) navrhuje vykonať aj legislatívno-technické preznačenie ustanovení v 16. bode tak, aby bola zachovaná ich chronologická postupnosť.
Pán predseda, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Mačicovej, Dagmar Kramplovej a Michala Stušku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137.
1. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 10, ktoré znejú:
„3. V § 60 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.”
4. V § 67 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) sa slová „najmenej 40 odpracovaných rokov” nahrádzajú slovami „potrebné odpracované obdobie”.
5. V § 67 ods. 9 sa slová „rokom rok” nahrádzajú slovami „obdobím obdobie”.
6. V § 67 sa dopĺňa, § 67 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.”
7. V § 68 odsek 1 znie:
„(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta rovnako.”
8. V § 68 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7.
9. V § 68 ods. 4 a 7 sa slová „odsekov 2 až 4” nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3”.
10. V § 69a ods. 2 druhej vete, 75 ods. 3 prvej vete a 77 ods. 3 prvej vete sa slová „ods. 2 až 4” nahrádzajú slovami „ods. 2 a 3” a vypúšťajú sa slová „pred dňom, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. mája 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. V čl. I bode 16 sa pred § 293ge vrátane nadpisu vkladá nový § 293gf, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠293gf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. mája 2024
(1) Ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje a suma predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku podľa § 69a sa určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024.
(2) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí ako rozdiel dôchodkového veku muža ustanoveného podľa prílohy č. 3a pre príslušný ročník a čísla 23.”.
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 16 doterajší § 293ge označí ako § 293gg, doterajší § 293gf sa označí ako § 293gh a upraví sa znenie úvodnej vety.
V § 293gf nadobúda účinnosť 15. mája 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti.
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem, aby sa o bode 2 z časti IV spoločnej správy výborov k tlači 137a hlasovalo osobitne.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem, pani spravodajkyňa, chcem vás upozorniť pre budúcnosť, keď budete vidieť, že máte svoj príspevok dlhší, ako je vyhradený čas pre rokovanie Národnej rady, tak upozornite, aby sme sa mohli v rámci pléna dohodnúť, lebo sme sedem minút už po devätnástej hodine.
Končím dnešné rokovanie parlamentu, ďakujem pekne za, budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine.

(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, máme tu pani poslankyne? Nemáme. Vážení páni poslanci, primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskej únie o súťaže schopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora, ktoré je známe aj ako akt o digitálnych trhoch a nariadeniach Európskej únie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Obidve nariadenia sú kľúčové pre strategickú autonómiu Európskej únie a jej členských krajín vrátane Slovenska. Strategická autonómia znamená viac odolnosti, ktorá nám pomôže prekonať krízy, viac vplyvu či viac ochrany našich záujmov a práv vo svete. Tiež znamená menej závislosti od tretích krajín.
Strategická autonómia, ktorú tvorí do veľkej miery aj digitálna agenda, nám umožní využiť potenciál, ktorý máme v oblasti ako hospodárska súťaž, umelá inteligencia, dáta či internet vecí. Zároveň nám pomôže nastaviť tie najvyššie štandardy a pravidlá, ktoré budú podporovať našich podnikateľov a chrániť našich občanov, a to nielen na Slovensku či v EÚ, ale aj za ich hranicami.
Príkladom vytvorenia štandardov a pravidiel je akt o digitálnych trhoch, ktorý apeluje na integritu na digitálnych trhoch prostredníctvom presadzovania práva hospodárskej súťaže a čestného správania online platformových služieb prostredníctvom ex ante regulácie. Toto nariadenie zavádza kritériá, podľa ktorých budú prevádzkovatelia určitých online platformových služieb kvalifikovaní ako strážcovia prístupu. V skupine strážcov prístupu sa aktuálne nachádzajú v prvej skupine sociálne siete, ako je napríklad Facebook, TikTok či Instagram. V druhej kategórii sú služby na odosielanie správ, ako je WhatsApp alebo Messenger. Potom v tretej kategórii sú webové prehliadače, napríklad Chrome a Safari. V štvrtej kategórii sú operačné systémy, ako je Android, iOS alebo Windows. A potom v piatej sprostredkovatelia rôznych iných online služieb ako YouTube, Google Play, Google Maps a iné.
Tieto platformové služby predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto predstavujú, títo predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto nariadenie ustanovuje práva a povinnosti týchto strážcov prístupu, vďaka čomu prispieva k ochrane našich občanov, ale aj podpore podnikateľov, pre ktorých sú platformy dôležitým obchodným partnerom.
Teraz sa dotknem tej druhej legislatívy, ktorá prispieva k našej strategickej autonómii vrátane ekonomickej bezpečnosti, a to je nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Vďaka Európskej únii je Slovenská republika súčasťou najväčšieho vnútorného trhu na svete s otvoreným trhovým hospodárstvom. Toto nariadenie sa zameriava na koncentrácie, postupy verejného obstarávania či iné obdobné situácie, pri ktorých je pravdepodobné, že zahraničná subvencia tento vnútorný trh naruší a vytvorí deformácie, ktoré poškodia priemysel EÚ a teda aj jej konkurencieschopnosť.
Cieľom tohto nariadenia je odstrániť regulačnú medzeru na vnútornom trhu, pokiaľ ide o deformáciu hospodárskej súťaže spôsobenú zahraničnými subvenciami z verejných zdrojov tretích krajín. Tým sa zároveň posilní riadne fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ a teda aj strategická autonómia. Orgánom príslušným na presadzovanie pravidiel vyplývajúcich z týchto dvoch nariadení je Európska komisia. Zároveň je ale potrebné, aby si členské štáty Európskej komisie určili príslušný orgán, ktorý bude s Európskou komisiou spolupracovať a ktorý bude zodpovedný za vykonávanie s tým súvisiacich povinností.
Návrh zákona reflektuje potrebné zmeny v právach a povinnostiach Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorý bude vykonávateľom a exekútorom týchto nariadení. Predovšetkým sa upravuje postup, konanie a kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v rámci úzkej spolupráce s Európskou komisiou pri uplatňovaní týchto nariadení. Je preto dôležité, aby bol Protimonopolný úrad Slovenskej republiky považovaný za dôveryhodného partnera.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, prekladám spoločnú správu ,103a tlač, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z., tlač 103, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 59 z 11 apríla 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 34 z 9. apríla 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorských výborov, gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z., tlač 103, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 42 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.