12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Áno, žiaľ, musím potvrdiť vaše slová, Výbor pre politické vzťahy a demokraciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorého je súčasťou aj Slovenská republika, naozaj 27. marca tohto roku prijal závery, v ktorých odporučil, aby Kosovo bolo prijaté do Rady Európy. Svoje odporúčanie opiera o argument, že takéto členstvo by, citujem, viedlo k posilňovanie štandardov ľudských práv v Kosove tým, že osobám pod jurisdikciou kosovského ich orgánu by zabezpečoval prístup k Európskemu súdu pre ľudského práva. Také konštatovanie prijali.
Chcem ale ubezpečiť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že rezort diplomacie Slovenskej republiky pozorne sleduje tieto procesy na pôde Rady Európy vo vzťahu ku Kosovu, ale aj kroky Prištiny v oblasti prijímania právnych noriem a ich súlad s medzinárodnými normami, štandardami Európskej rady vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho protokol.
Musím konštatovať, že viaceré stanovené podmienky, žiaľ, ostávajú nenaplnené, vrátane mnohých medzinárodnoprávnych záväzkov Kosova vyplývajúcich z dialógov, z dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Pokiaľ ide ale o Radu Európy, dámy a páni, bol by to jeden z bezprecedentných krokov, ktoré by nastali v tomto prípade, pretože členom Rady Európy by sa stala krajina, ktorá nie je uznaná krajinami, ktoré sú členmi Rady Európy. A tu musím ešte raz zdôrazniť, že Slovenská republika od začiatku spoločne s ďalšími štyrmi krajinami Európskej únie, Rumunskom, Španielskom, Cyprom a Gréckom, dodnes neuznali Kosovo a neuznali ho preto, lebo sme presvedčení, že Kosovo vzniklo rozpore s medzinárodným právom. A tento náš postoj je konzistentný a nemeniaci sa. Hovoríme to keď sme boli v opozícii a stojíme za tým aj keď sme vo vláde, pretože toto je jeden z najsilnejších nástrojov, ktoré musíme ctiť pre krajiny rozmeru, ako sme my, ani nie malej, ale strednej krajiny, dodržiavanie medzinárodného práva.
A nemôžeme si dovoliť pozerať na dodržiavanie medzinárodného práva tak, že keď ho poruší ten dobrý, tak je to v poriadku, v úvodzovkách, ale keď ho poruší ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Lebo takýto dvojaký štandard, bohužiaľ, nastal. A to si musíme povedať úplne otvorene. Ale my sme vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Tak je to aj v prípade Ukrajiny, tak je to v prípade Kosova a bolo to aj v prípade útoku na Irak, kde podľa dostupných informácií zbytočne prišlo o život milión civilistov, vojakov a tak ďalej.
Čiže z tohto pohľadu náš postoj je nemenný a budeme presadzovať náš postoj v rámci našich možností aj v Rade Európy. Pevne verím, že aj poslanci, ktorí budú na parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorým predsedá, alebo je šéf delegácie pán podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha, že spoločne toto stanovisko budú prezentovať aj na pôde Rady Európy. A je už len na ostatných krajinách, ktoré na jednej strane hovoria o dodržiavaní medzinárodného práva, a sú to naše partnerské krajiny, či už je to v Európskej únii alebo aj NATO, napriek tomu, že tu bolo porušené medzinárodné právo, uznali Kosovo. My stojíme jasne na týchto pevných základoch.
Čiže bol by tu precedens, my to odmietame a budeme robiť všetko preto na úrovni Rady Európy, aby k tomu nedošlo. Najlepšie by bolo, keby celá táto agenda bola stiahnutá a nerokovalo sa o nej ďalej, ale uvidíme, aký bude ďalší vývoj. Ale o postoj našej diplomacie a Slovenskej republiky sa nemusíte obávať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani, pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako som už spomenul v mojom vystúpení v prvom čítaní, vládnym návrhom zákon sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Predložená zákonodarná úprava reaguje na potrebu zrýchlenia postupov prípravy a realizácie významných investičných projektov. Zároveň je jej cieľom prebrať tiež smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii traseurópskej dopravnej siete do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá mala byť transponovaná do 10. augusta 2023.
Myslím si, že všeobecne sa vieme zhodnúť na tom, že z národného a medzinárodného hľadiska významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako napr. doprava, zdravotníctvo, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky sú realizované v dlhodobých časových rámcoch. Zopakujem, že hlavnými dôvodmi tohto nepriaznivého stavu sú majetkoprávne (správne majetkovoprávne, pozn. red.) vysporiadanie, povoľovacie procesy a verejné obstarávania. Tieto procesy nedovoľujú v potrebnom čase pripraviť a implementovať rozsiahle strategicky významné stavby.
Cieľom návrhu zákona je zefektívniť a spriechodniť procesy pri vybraných významných investičných projektoch definovaných ako strategické investície. Pri návrhu zákona sme vychádzali jednak z reálnych skúseností investorov, ktorí sa pri svojej činnosti boria legislatívno-procesnou mašinériou, ako aj správnych úprav, ktoré v Slovenskej republike sú už uplatňované, či legislatívy uvedenej do praxe v iných krajinách Európskej únie. Hlavným návrhom zákona sa upravujú podmienky na prípravu uskutočňovania a dokončovania investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou, ktorých realizácia je vo verejnom záujme.
Práva a povinnosti investora. Postup a podmienky vydávania povolení pri výstavbe projektov uvedených v prílohe č. 1 – zoznam oblastí investícií vládneho návrhu zákona, kde je vymedzená transeurópska dopravná sieť TEN-T, čím dôjde k prebratiu povinností vyplývajúce zo smernice TEN-T do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôsobnosť orgánov štátnej správy, majetkoprávne (správne majetkovoprávne, pozn. red.) vysporiadanie pozemkov, skrátenie lehôt povoľovania investičných projektov, a to od posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné a stavebné konanie až po kolaudáciu a verejného obstarávania.
Na záver ešte zdôrazním, že neustále odďaľovanie realizácie významných infraštruktúrnych projektov prehlbuje infraštruktúrny dlh, negatívne ovplyvňuje ekonomický a demokratický, demografický vývoj v Slovenskej republike, do, pardon, republike.
Dovolím si vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona, ktorý má potenciál pre zastavenie oslabovania konkurencieschopnosti našej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov, ako tlač 199a, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 200 zo 17. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej výborom pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Všetky uvedené výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený na prerokovanie, vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 31 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení neskorších, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 46 z 18. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé dámy, milí páni, nemám ten komfort ako pán minister zopakovať tú istú správu alebo teda ten istý prejav, ktorý robí aj pri prvom čítaní, aj pri druhom, kvôli tomu, že vlastne jeho pozícia sa až tak nemení, ale nás ako docilných a presných poslancov a poslankyne máme ten, tú situáciu trošku inú. Lebo vlastne ten zákon, ktorý nám bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní, sa vyvíja. Ako ste počuli, vážené dámy, vážení páni, dostali sme 31 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa bude hlasovať spoločne, tak dovoľte mi vám len vybrať niektoré z nich, ktoré sú veľmi špecifické a na ktoré by som chcel upozorniť.
Jeden z poslaneckých, alebo teda pozmeňovacích návrhov je, že doteraz sa mohla ponúknuť, alebo teda považoval sa za strategickú investíciu prijímateľ, ktorý mal 100 % vlastníctva štátu. Momentálne sa to zmení na 50 %. Dostali sme na výbore nejaké vysvetlenie, kvôli čomu to je, špeciálne pravdepodobne sa to bude týkať energetických podnikov, ktoré majú zmiešanú vlastnícku štruktúru. Tým ale sa deje to, že sa vlastne zvyšuje počet prijímateľov, ako bolo predpokladané zo začiatku, a to ešte aj sa znásobuje tým, že v tomto pozmeňujúcom návrhu z poslaneckého klubu HLAS-u sa takisto znižuje zo 100 mil. na 50 mil. hranica, minimálna hranica podpory. To znamená, že sa čisto matematicky zdvojnásobuje počet projektov, ktoré môžu byť podporené. Samozrejme, aj na to je nejaká, nejaké vysvetlenie, ak nechcem povedať výhovorka, lebo verím, že je to akože vysvetlenie, ktoré si ministerstvo dopravy, ktoré za to ručí, zatiaľ premyslelo, len chcel by som povedať, že v krajine, kde je všetko prioritou, nič nie je prioritou. Keď je stratégia, že sa ideme sústrediť na všetko, tak nakoniec sa nebudeme sústrediť na nič.
A my ako Progresívne Slovensko vo všetkých našich programových dokumentov, odkedy sme vznikli až doteraz, tvrdíme, že Slovensko má pred sebou veľké, veľmi veľké výzvy, digitálna transformácia, zelená transformácia, umelá inteligencia, respektíve infraštruktúra a dobiehanie chudobnejších regiónov. Preto sme presvedčení, že treba dobudovať infraštruktúru na Slovensku a máme obavu, že napríklad tento pozmeňujúci návrh môže defokusovať ministerstvo dopravy, respektíve aj mnohé iné ministerstvá s realizáciou týchto strategických cieľov Slovenskej republiky.
Zároveň sa udialo to, že prišiel nový návrh, v tomto prípade od pána kolegu Vážneho, alebo teda z ich poslaneckého klubu, že predseda územného úradu sa už nebude vyberať Národnou radou, ale bude menovaný ministrom dopravy. Samozrejme, oni povedia, že to tak bolo pred tým, ako prišla Matovičova vláda, a v zásade oni to len napravujú, ale je to jasný signál toho, že tento establishment sa snaží si dostať pod seba, pod svoju kuratelu veľmi veľa rozhodnutí a možno pri niektorých ministerstvách nám to menej vadí, pri niektorých viac, ale mám pocit, že inštitúcie a regulácia v rámci inštitúcie by sa nemali nejakým spôsobom posudzovať podľa toho, kto ju momentálne riadi, ale mala by byť regulácia, respektíve legislatíva nastavená aj na najhorší scenár.
Nebudem teda hovoriť dlhšie. Pravdepodobne vás neprekvapí, že poslanecký klub PS predloží pozmeňujúci návrh k tomuto druhému čítaniu, ktoré predloží môj kolega z poslaneckého klubu, kde adresujeme tri základné veci, a nechám to na kolegov, aby to povedali, ale zopakujem, vadí nám nie úplne adresnosť, nie úplne fokusovanie a nie úplne jasné kritériá, ako sa to bude rozhodovať.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som váhal, či sa vôbec mám prihlásiť do rozpravy aj v druhom čítaní, aj som sa prihlásil za klub ako prvý, potom som sa odhlásil a vďaka tomu teraz pán poslanec Štefunko vystúpil ako prvý a povedal mnoho z toho, čo som ja chcel povedať. Ale potom som sa znovu, znovu prihlásil. Odhlásil som sa preto, lebo som mal pocit, že je to také trochu už hádzanie hrachu na stenu, ako to častokrát býva, keď opozícia kritizuje vládne návrhy a ja som si teda špeciálne s týmto návrhom čosi užil. Bol som spoluiniciátorom hromadnej pripomienky, vystúpil som k skrátenému konaniu aj v prvom čítaní, keďže pán minister hovoril až v záverečnom slove, tak nebola možnosť naňho reagovať. Nebolo to tak, že by sa teda ministerstvo úplne vysporiadalo so všetkými alebo skoro všetkými pripomienkami. Ja som sa nemohol zúčastniť rozporového konania na ministerstve, ale kolegovia a kolegyne, ktoré tam boli, mali najprv z neho veľmi dobrý dojem, že ako boli ochotní zamestnanci ministerstva, myslím, že na čele s pani štátnou tajomníčkou diskutovať, počúvať ich argumenty a dokonca aj meniť, meniť ten návrh. A potom ostali takí prekvapení, keď videli tú, tú finálnu podobu, ktorá išla ďalej v legislatívnom procese, lebo to veľmi nezodpovedalo tomu, ako, ako o tom hovorili na tom rozporovom konaní.
Čiže vo vzťahu k našej hromadnej pripomienke, ani vo vzťahu k hromadnej pripomienke skupiny mimovládnych organizácií, tej druhej, sa tie rozpory určite nepodarilo, nepodarilo odstrániť. A hovorili sme o hromadnej pripomienke, niečo podobné hovorila sekcia vládnej legislatívy, ktorá ale, ako pán minister povedal na výbore, má iba poradný hlas a ja som sa to snažil hovoriť v oboch predchádzajúcich vystúpeniach, že tento návrh je jednak pretláčaný za cenu porušovania legislatívnych pravidiel, príliš zasahuje do vlastníckych práv, príliš oslabuje postavenie účastníkov konania v procesoch, ktoré predchádzajú realizácii strategických investícií, a navyše sa tam oslabuje aj kontrola vo verejnom obstarávaní bez toho, aby na to existovali legitímne dôvody. Naopak to vytvára priestor pre to, aby to verejné obstarávanie nebol, neprebiehalo korektným spôsobom, respektíve aby sa tam vyskytli chyby alebo aj účelové, účelové nastavenia verejného obstarávania.
Ale keby som mal asi hovoriť iba toto, tak naozaj som váhal, či sa, či sa mám prihlásiť alebo nie, tak som netrpezlivo čakal, že aké pozmeňujúce návrhy vyjdú zo spoločnej správy. A, bohužiaľ, neboli tie pozmeňujúce návrhy k dispozícii na ústavnoprávnom výbore, kde som bol členom, boli prerokované až na gestorskom hospodárskom výbore. Tak som čakal, kedy sa konečne dostanú, budú zverejnené a boli vlastne nejakých 20 minút pred, pred rokovaním, teda pred skončením hodiny otázok, myslím, že sa na internete objavila tá spoločná správa, ktorá ma prinútila sa znova prihlásiť, lebo som si tam všimol v podstate tie veci, o ktorých hovoril aj pán poslanec Štefunko. A tak by som si ich dovolil aspoň stručne, stručne okomentovať.
Je to spoločná správa, kde sú pozmeňujúce návrhy, ktorých je 31, tá spoločnosť práva je na 15 stranách, takže opäť dochádza k pomerne významnej zmene toho zákona. Veľká časť tých zmien, predpokladám, že sú reakcie na upozornenia zo strany, strany parlamentnej legislatívy a majú legislatívno-technický charakter, respektíve opravujú alebo posúvajú správnym smerom napríklad tú tému vstupu na cudzí, cudzí pozemok tak, aby to bolo, bolo riešené spôsobom, ktorý berie väčší ohľad na vlastnícke práva.
Ale sú tam aj zmeny, ktoré s týmto nesúvisia a predpokladám, že nie sú reakciou na, na, na to, čo sa, čo zaznelo v rozprave alebo čo dostali ako spätnú väzbu od parlamentnej legislatívy. A teraz sú to dva okruhy, je to jednak bod 31 spoločnej správy, ktorým sa mení spôsob kreovania riaditeľa alebo predsedu úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Tam nechcem hodnotiť vecne, že o čo, tú zmenu, že či to má robiť parlament na návrh 15 poslancov, alebo vláda na návrh ministerstva dopravy, len chcem upozorniť, že je to prílepok. Je to zasa, rieši, rieši sa tu iný zákon, ktorý so strategickými investíciami ako takými nemá, nemá priamo dočinenia, ak teda, ešte raz, odmyslíme si, že všetko súvisí so všetkým, tak je to prílepok. A teda upozorňujem, že nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemal by dať pán predsedajúci o ňom hlasovať, tak upozorním na to aj pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho.
No a ale viac by som sa chcel dotknúť tých, tých bodov, ktoré sú 1, 3, 4, 5 pozmeňujúce návrhy, ktoré menia charakter toho, čoho sa zákon o strategických investíciách bude, bude týkať. Keď to veľmi zjednoduším, tak doteraz tie strategické investície sa od rôznych zákonov typu toho zákona o významných investíciách líšili práve tým, že malo ísť o verejné inštitúcie, ktoré budú plne realizované, realizované vlastne verejnými, verejnými inštitúciami. Že doteraz investorom podľa tohto zákona mohla byť Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom, vyšší územný celok alebo obec, právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnická osoba zriadená zákonom alebo štátnym orgánom, združenie právnických osôb, ktorého členmi sú len právnické osoby podľa prvého až tretieho bodu. Čiže všetko sú verejné inštitúcie alebo od nich odvodené inštitúcie a priamo, priamo kontrolované investície.
Teraz v bode 1 sa navrhuje doplniť, že investorom môže byť aj právnická osoba s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce v rozsahu viac ako 50 %. Čiže áno, je tam kontrola štátu, ale už ide o subjekty, ktoré nie sú plne verejné a rovnako subjekt verejno-súkromného partnerstva za splnenia ostatných podmienok podľa, podľa tohto zákona.
Bodom 3 sa znižuje hodnota investície zo 100 mil. na 50 mil., čiže opäť to bude, bude dostupnejšie širšiemu spektru a ten moment, že je to strategické, je to niečo, niečo naozaj výnimočné, nevravím, že sa stráca, ale sa znižuje.
Potom bodom 4 sa v čl. I § 3 odsek 4 písm. c) dopĺňa, dopĺňa investičný projekt, ktorý má spĺňať osobitné strategické požiadavky. Dnes, dnes jedna z tých možností je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry a nástroje na zabezpečenie obrany štátu alebo stavby pre bezpečnosť štátu alebo stavby v zdravotníckom zariadení. Myslím, že v tom pôvodnom návrhu tu boli tie účely vymedzené širšie, pod vplyvom pripomienkového konania sa zúžili na také, ktoré by sme teda mohli povedať, že áno, obranná infraštruktúra, bezpečnosť štátu, zdravotnícke zariadenia. No a teraz sa tam doplní, že stavby určené na rozvoj priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 30 hektárov. Čiže v podstate z niečoho, čo by sme mohli nazvať že verejná infraštruktúra, to zrazu už bude aj biznis, hej, normálne, normálne podnikanie.
A potom to potvrdzuje aj ten 5. bod, ktorý zase dopĺňa písmeno, písmeno d), ktoré, ktoré rieši, že pre účely tohto zákona investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky, je tam tá výška investície 100 mil., ktorá sa znižuje na 50 mil. Béčko je tam, má prispieť k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd, c) je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry, to, čo som, to, čo som čítal a čo sa má doplniť. A v d) je, že jeho realizácia priamo alebo bezprostredne súvisí s investičným projektom podľa ods. 2. Alebo, alebo je podľa písm. a), b), c), to sú tie, ktoré som teraz čítal, a doplní sa tam „alebo s významnou investíciou podľa osobitného predpisu, ak investičný výdavok na významnú investíciu je vyšší ako 50 mil. eur."
Čiže významné investície nemajú iba verejný charakter, alebo nie sú realizované iba verejnými inštitúciami, čiže sa to opäť akoby zmazával ten rozdiel alebo otváralo sa možnosť využitia tohto zákonu aj na inštitúcie, ktoré, ktoré, alebo orgány a právnické osoby, ktoré nie sú, nie sú verejnými a ktorým má slúži ten zákon o významných investíciách. Mimochodom, bol som taký trochu zneistený, keď túto pán sused hovoril, že zákon o významných investíciách bol prijatý za tej predchádzajúcej vlády v roku 2021 a ja som bol poslanec a teda viem, že takéto úpravy som v minulosti kritizoval, tak som mal chvíľu také výčitky svedomia, že som za niečo také hlasoval. Ale nehlasoval som za to tak, tak dal som si pozor a mal som s tým problém aj vtedy.
A ale, ale to, čo chcem povedať, je, že celý legislatívny proces, pripomienkové konanie, síce skrátené ale, ale pripomienkové konanie, rozporové konanie, prerokovanie vo vláde, predloženie toho návrhu zákona, pomerne teda pár týždňov uplynulo, odkedy bol ten zákon predložený, rokovali sme o ňom v skrátenom legislatívnom, alebo o skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní, mal tento návrh charakter, že tá strategická investícia je investícia, ktorá je realizovaná čisto a plne verejnými inštitúciami. Že to nie je zákon, ktorý by bol aj pre súkromné alebo, alebo verejno-súkromné subjekty. A teda áno, keď sa urýchľuje, urýchľuje povolanie, povoľovanie a vyvlastňovanie, tak sa to robí v záujme verejných, čisto verejných inštitúcií.
Teraz ani nie pár hodín, ale teda možno pár minút, alebo pár desiatok minút pred tým, ako sa bude hlasovať o tom definitívne, tak zrazu sa mení celý charakter toho, toho návrhu zákona tým, že sa to otvára aj pre verejno-súkromné aktivity a subjekty a pre aj, aj pre, aj pre teda súkromné investície. Čo podľa mňa tiež nie je úplne korektný postup a chcem sa teraz spýtať, že od koho prišla táto, táto iniciatíva, kto s tým prišiel a prečo to nebolo na začiatku v tom návrhu zákona, však, samozrejme, keby to tam bolo na začiatku, tak asi by tu viacerí kritizovali a poukazovali na to, na to od začiatku, ale bolo by to prinajmenšom korektnejší postup, ako v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní tam, tam dopĺňať ustanovenia, ktoré zmenia celý charakter toho návrhu tak, ako bolo o ňom hovorené, ako sa k nemu mohla verejnosť vyjadriť v pripomienkovom konaní, poslanci v prvom čítaní a niektorí vo výboroch, ktorí nemali, nemajú to šťastie, že sú v hospodárskom výbore aj v druhom čítaní.
A chcel by som teda zopakovať pre pána spravodajcu, že upozorňujem, že bod 31 je podľa môjho názoru prílepkom, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a v zmysle zákona o rokovacom poriadku nemožno o ňom dať hlasovať. Ak toto nebude akceptované, tak by som požiadal, aby bol bod 31 vyňatý na osobitné hlasovanie a zároveň by som požiadal, aby boli na osobitné hlasovanie, ale teda v jednom balíku vyňaté aj body 1, 3 a 4, 5 spoločnej správy, ktoré menia podľa môjho názoru charakter celého, celého návrhu a teda ak tam majú byť, tak by tam nemali byť pridávané v druhom čítaní, ale mali byť obsiahnuté v tom prvom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Mne sa strašne páči, keď dáš naozaj faktické vysvetlenie a keď ty, Ondrej Dostál, povieš, že bod 31 je prílepok a nemal by tam byť, on by tam nemal byť, teda nemalo by sa o ňom hlasovať, ale realita je taká, že sa bude o ňom hlasovať, že to zase zvalcujú a zase to bude tak, ako chce vládna väčšina. Čiže darmo my povieme, že to je protizákonné, že to nie je v rámci rokovania v rámci zákona, oni si to aj tak ten paragraf urobia tak, ako to chcú, a ešte si potom aj zatlieskajú.

Pán poslanec Pročko, ďakujem za tú poznámku. Áno, myslím si, že to tak bude, že to budú, to upozornenie budú ignorovať a budú o tom hlasovať a schvália to. Napriek tomu považujem za dôležité, keď si opozičný poslanec niečo také všimne, že by mal upozorniť koaličných kolegov na to, čo sa, čo sa chystajú urobiť, a keď to urobia, no tak nech to urobia s tým vedomím, že boli na to, boli na to upozornení. Samozrejme, môžu mať na to, môžu mať na to iný názor, ale bolo by dobré teda, keby ten názor aj nejakým spôsobom zdôvodnili, že by teda vysvetlili napríklad, prečo si myslia, že to nie je prílepok, keď to je prílepok, alebo prečo si myslia, že, že je v poriadku takýmto spôsobom zmeniť charakter toho návrhu zákona v druhom čítaní v skrátenom konaní naozaj že pár no hodín, dobre, povedzme hodín pred, pred tým, ako bude zákon schválený definitívne.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď hovoríme o zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, musíme spomenúť najskôr podobné pokusy z posledných rokov, ba desaťročí. Slovensko je azda rekordérom pri prijímaní zákonov týkajúcich sa významných investícií. So zjednodušením môžem povedať, že čo vláda, to vlastný zákon. Vláda Mikuláša Dzurindu prijala v roku 1999 zákon o opatreniach týkajúcich sa významných investícií. V roku 2015 ho vláda Roberta Fica pozmenila, aby ho v roku 2021 vláda Eduarda Hegera zrušila a prijala úplne nový zákon o významných investíciách. Teraz vláda Roberta Fica predkladá zbrusu nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície.
Čo bolo cieľom týchto zákonov? Ten bol stále ten istý. Rozprúdiť veľké investície, pričom prioritne išlo o dopravné projekty neraz financované zo zdrojov Európskej únie. A aké je za to štvrť, štvrť storočie výsledok? Slovensko stále nedokáže plynulou diaľnicou spojiť západ s východom republiky. Nosná železničná trať modernizácií zastala niekde pri Žiline a v horách na severe Slovenska sa rýchliky stále presúvajú slimačím tempom. Pomaly každá vláda pri nástupe ohlasuje, že s týmito investíciami výrazne pohne. Súčasný kabinet Roberta Fica nie je výnimkou.
Prichádza s návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Vyzerá ako dvojička stále platného Hegerovho zákona o významných investíciách, ale v tomto prípade je jednou z jeho najdôležitejších častí príloha. V prílohe sú vymenované významné investície v oblasti ciest a železníc. Je ich takmer osem desiatok. Keď k nim pribudnú ďalšie, ktoré bude môcť vláda doplniť v prípade, že sa zjavia a budú objemnejšie ako 100 miliónov, miliónov eur podľa pozmeňovacieho návrhu, o ktorom, o ktorom sa tu už hovorilo, objemnejšie iba ako 50 miliónov eur, takže v takomto prípade môže byť počet tých vyznačených investícií strategických dvojnásobok, aj to sa tu už spomínalo. Alebo dokonca viacnásobok. Mne to skôr vyzerá ako vymenovanie problémov, kde Slovensko tlačí topánka. Nevidím tam žiadne priority, na čo sa vláda sústredí, kam peniaze najefektívnejšie nasmeruje.
O štatút významných investícií sa bude treba uchádzať vo vláde. Podľa pôvodného návrhu sa mohla o tento štatút uchádzať aktivita so 100-percentnou účasťou štátu alebo samosprávy, po novom v energetike bude stačiť 50 % napríklad. To pasuje napríklad na tri regionálne elektroenergetické podniky, kde, ako vieme, je účasť štátu viac ako 50 %, ale manažérska kontrola je priamo v rukách zahraničných vlastníkov. Podľa navrhovaného zákona vláda vystaví, alebo nevystaví aktivite spĺňajúce spomenuté podmienky zelenú. Ak sa to takejto aktivite podarí, príprava stavby by sa mala výrazne urýchliť. Takáto snaha je bohumilá, avšak, avšak a tu je zakopaný pes.
Rukami predchádzajúcich vlád prešlo množstvo aktivít, rozpracovalo sa veľa projektov, raz chýbala dôsledná príprava, potom peniaze, potom odborné či stavebné kapacity. Pracovalo sa, nepracovalo sa na všetkom možnom a niekedy na ničom. To je to roztápanie záujmov vládnych priorít z minulosti. Spomínam si na pokus ministra dopravy z vlády Igora Matoviča spred štyroch rokov. Ten si z množstva dopravných projektov stanovil štrukturálne, štrukturované priority, ale napokon výsledok vidíte sami. Zase buď chýbala ochota, peniaze alebo zlyhávali vládni manažéri, alebo manažéri v štátnych firmách. Veľa sa hovorilo aj o problémoch pri príprave stavieb, pri posudzovanie vplyvu na životné prostredie, či vo verejnom obstarávaní. Takže problémov neúrekom. Teraz je ambícia s vecami pohnúť, čo je, čo treba privítať. No pred vládou ostáva rovnaký problém. Podarí sa presadiť priority a správne presadiť priority potom a potom aj na nich trvať, na tých prioritách?
Tento parlament, ak predložený návrh zákona schváli, dá na to vláde mandát a ona bude mať naplno v rukách rozhodnutia. Ako sa toto napríklad, ako sa do tohto premietne napríklad nedávno schválený materiál, ktorý prijala vláda v Košiciach, podľa ktorého sa hospodárska politika bude stavať na výrobe elektromobilov? A tomu sa podriadia školské kapacity, rekvalifikácie, ale aj investície do infraštruktúry. Bude to všetko finančne efektívne? Nuž, toto všetko bude stáť na členoch vlády, preto na nich bude ležať veľmi veľká zodpovednosť.
Je tu jeden, ešte jeden problém. My sme naň upozornili v prvom čítaní. Upozorňovali sme na to, aby bola vyvážená ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb. Zákon musí byť schválený v takej podobe, aby obstál testom proporcionality medzi záujmom štátu pri uplatnení mimoriadnych opatrení pre strategické investície a medzi ochranou jednotlivca, ochranou súkromného vlastníctva tak, aby obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Zaregistrovali sme určitý pokus ísť týmto smerom, to znamená ísť určitým, určitou korekciou. Pozmeňovací návrh alebo návrhy, o ktorých sme tu už hovorili, ktoré si osvojil aj hospodársky výbor väčšinou, väčšinou hlasov, tento pozmeňovací návrh zákona hovorí o zamedzení ujmy na práva majiteľov susedných pozemkoch pri strategických investíciách. Budú mať právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností. Potenciálny problém spomenutý vyššie, ktorý sa týkal vyváženosti ochrany vlastníctva fyzických a právnických osôb, však, tu však ostáva. Slovensko určite potrebuje zrýchliť realizáciu dôležitých investícií, registrujeme aj snahu vlády tomu pomôcť. Zároveň však upozorňujeme na vážne riziká, ktoré som tu spomenul.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, aby som učinil zadosť rokovaciemu poriadku, dovoľte mi, aby som vyjadril súhlas s oboma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe z výborov.
Ďakujem pekne.

Pán sused, ja myslím, že to všetci sme tak implicitne predpokladali, že s tými návrhmi súhlasíte a aj to tak na tom výbore vyzeralo, teda na ústavnoprávnom, že s tým, čo je predložené na hospodárskom, súhlasíte, tak áno, ale je to dobré, že zaznelo to explicitne aj v pléne, aj keď ja som teda nemal v úmysle toto nejako rozoberať. Ale teda keď ste sa prihlásili, tak som sa tak potešil, že sa zaradíte k tým ministrom, ktorí sa prihlásia do rozpravy a zareagujú aj na tie pripomienky a výhrady, ktoré prichádzajú od opozície, aby opoziční poslanci mohli aspoň faktickou poznámkou reagovať na to, čo člen vlády povie a prípadne teda v tomto prípade, keď ešte neskončila písomná rozprava, tak keby ste mali takú obsiahlu, obsiahlu odpoveď, tak kto by chcel, sa prípadne mohol ešte aj ústne prihlásiť do rozpravy, tak som trošku sklamaný, že iba ste vyjadrili súhlas s predloženými pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi, ale tak budem dúfať, že teda časom sa to zmení. Lebo naozaj aj teda v tejto vláde, predpokladám, že sú ministri, ktorí budú reagovať a zapájať sa, zapájať sa do rozpravy a umožnia poslancom, aby na nich reagovali. Sú takí, čo povedia niečo aspoň v záverečnom slove, na ktoré sa už nedá reagovať, no a sú takí, ktorí nepovedia vôbec nič, tak každý si môže vybrať, že do ktorej skupiny chce patriť.
Ďakujem.