12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Táto novela zákona je naozaj čistá zlomyseľnosť. Po voľbách sľubovali koaliční politici pokoj, takýmto návrhom však skôr opäť poštvú verejnosť, v tomto prípade proti mimovládnym organizáciám. Ja by som si naozaj nerobil nádeje, že sa v tejto sále nájdu nejakí koaliční poslanci, ktorí za zákon nezahlasujú, pretože SMER, HLAS a SNS sú z rovnakého cesta, už to dokázali toľkokrát, že o tom niet absolútne žiadnej pochybnosti. Ako alibi im môže poslúžiť a nepochybne aj poslúži programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda zaväzuje zaviesť systém transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií. Toto je ono. Toto oni interpretujú ako systém transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií.
Táto novela teda svojím spôsobom, či sa nám to páči, alebo nie, je napĺňaním programového vyhlásenia štvrtej Ficovej vlády. Áno, je zvláštne, že ten návrh je poslanecký a nie vládny, pretože v programovom vyhlásení vlády sa okrem tej zmienky, ktorú som spomínal, sa píše aj to, že vláda uznáva síce úlohu mimovládnych organizácií, ale nemôže akceptovať, aby politicky zamerané subjekty financované zo zahraničia netransparentne ovplyvňovali politickú súťaž. Takže je naozaj pozoruhodné, že ten návrh je poslanecký a nie vládny, a je zaujímavé, že prišiel čisto od poslancov SNS a nie aj od ďalších politických strán vládnej koalície. Ale napriek tomu nepochybujem o tom, že si to odobrili najprv na koaličnej rade a že to nakoniec schvália.

Pani poslankyňa Števulová, sympatická mladá dáma, predniesla veľmi pekne stavaný, štrukturovaný prejav, z rétorického hľadiska oceňujem. A odznela tam jedna informácia, ktorá ma tu s kolegom Ševčíkom, tak trošku pichla, že ste vlastne robili vy 10 rokov v mimovládnej organizácii, už som zabudol v akej a že mala pekne účtovníctvo a všetko bolo prehľadné. A tak sme sa tu zamysleli s Ivanom Ševčíkom, že či ste ešte stihli aj niekde inde pracovať.
A vlastne vy ste podľa tohto typický produkt mimovládnej organizácie, ktorá si vychovala človeka a potom ho dala na kandidátku progresívnej strany. A mňa by zaujímalo, keby ste mi aj potom v tej faktickej poznámke na konci aj vy povedali, koľko takýchto ľudí, koľko takýchto produktov z mimovládnych organizácií je vo vašej strane. Koľko percent poslancov bolo už v nejakej mimovládnej organizácii. Takže len toľko.
A ešte veľmi krátko sa dotknem druhej veci. Povedali ste, že v tom ´89. sme sa rozhodli budovať demokraciu, že predtým tu demokracia nebola. Opravím! Mali sme tu socialistickú demokraciu. Čiže demokracia s prívlastkom a to slovo, ten prívlastok socialistický dal tomu taký punc totality. A dnes tu vy budujete takzvanú tiež demokraciu s prívlastkom. Liberálnu demokraciu. A ten prívlastok liberálny je, má silný nádych totality. Ja budem rád, keď sa na tom všetci dohodneme, že budeme budovať demokraciu bez prívlastku. Ani kresťanskú, ani liberálnu, ani socialistickú, ani nijakú. Demokraciu, vládu ľudu na základe volených štruktúr občanmi.
Ďakujem pekne.

140.
Pán Ľupák, ja verím tomu, že vekový rozdiel medzi mnou a vami vysvetľuje, že prečo sa tak veľmi odlišujeme pri chápaní demokracie, keďže ja som zažila občiansku náuku a náuku o spoločnosti už za iných pomerov na strednej a vysokej škole ako, ako vy za minulého režimu, takže v zásade len toľko k tomu, čo ste povedali. A doteraz som hrdá na svoje pôsobenie v občianskom združení Liga za ľudské práva, ktoré sa venuje právam utečencov a ľudí s migračným pozadím. A okrem toho som pracovala napríklad aj pre Domov seniorov Archa v Bratislave a takisto som viedla centrum právnej pomoci ministerstva spravodlivosti. Ale aj keby som teda tieto iné pracovné skúsenosti nemala, tak naozaj nerozumiem, čo by bolo zlé alebo nesprávne na tom, že človek s pracovnými skúsenosťami z občianskeho sektora sa stane poslancom alebo poslankyňou Národnej rady. Je to rovnako prirodzené a je to rovnako životná cesta, ako keď sa takýmto poslancom alebo poslankyňou stane automobilový pretekár alebo bývalý vekslák, ktorý bol aj predsedom parlamentu, a iné ďalšie osoby a osobnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, koniec včerajšej rozpravy bol taký zaujímavý, že sme tu riešili teda profesijné pracovné skúsenosti kolegyne Zuzany Števulovej a z vyjadrení pána poslanca Ľuptáka som teda pochopila, že on vlastne prácu v mimovládnych organizáciách nepovažuje za prácu úplne, a pritom je to práca ako každá iná, často je aj extrémne finančne podhodnotená, a pričom vo veľkej časti prípadov ide o prácu, v ktorej ľudia, ktorí ju vykonávajú, suplujú to, čo by inak mal robiť štát. Väčšina ľudí ju robí skôr zo zápalu pre verejnoprospešný cieľ, inak by to ani nevydržali. A keďže sa teda pán poslanec Ľupták zaujímal o profesijný životopis ľudí z nášho poslaneckého klubu, tak ja som si pripravila taký krátky prehľad o mojej pracovnej kariére, pracovných skúsenostiach.
Od roku 2011 pôsobím ako advokátka, predtým som pôsobila ako advokátska koncipientka, počas vysokej školy som absolvovala, rok stážovala aj tu v parlamente a od roku 2015 som sa angažovala aj v mimovládnom sektore, poskytovala som pro bono právne poradenstvo pre LGBTI+ ľudí a v roku 2020 som sa stala aj spoluzakladateľkou občianskeho združenia Dúhové rodiny, ktoré sieťuje rodiny párov rovnakého pohlavia na Slovensku. Okrem toho som sa tiež venovala canisterapii a s mojou labradorkou sme chodili do domova pre seniorov, do detského domova, do autistickej škôlky a túto pomoc pre seniorom a deti sme tiež vykonávali s mojou labradorkou vďaka občianskemu združeniu. Sú to teda pestré činnosti, ktoré som robila aj v rámci mimovládneho sektora a teda dúfam, že som uspokojila váš záujem o to, o profesijné skúsenosti ľudí z nášho poslaneckého klubu.
Ak by vás teda zaujímala aj moja akademická činnosť, tak v nej som sa zameriavala teda obzvlášť v rámci doktorandského štúdia na ochranu ľudských práv, čo teda sa mi mimoriadne hodí tu v parlamente, pretože každú chvíľu tu máme nejaký návrh, ktorý zasahuje do základných práv a slobôd a teda môžem tie moje skúsenosti využiť aj pri podnetoch na Ústavný súd, kde teda skončí aj tento návrh zákona v prípade, ak bude schválený.
A teraz už k samotnému návrhu zákona. V dôvodovej správe sa dočítame vzletné frázy o transparentnosti financovania, o dôvere spoločnosti voči mimovládnym organizáciám. Ako som tu už včera poznamenala v jednej z mojich faktických poznámok, tak je to zaujímavé, že tieto slová, tieto vízie prezentuje práva, práve strana SNS, ktorá sa teda nemôže pýšiť veľmi tým, že by patrila medzi transparentné v rámci financovania kampaní, práve naopak. A ako už všetci dobre vieme, aj to tu odznelo včera, za týmto vznešeným predstieraným cieľom o transparentnosti sa skrýva cieľ skutočný, a to nálepkovanie, stigmatizácia a šikana mimovládnych organizácií, ohrozenie ich finančných zdrojov, vrátane vytvárania priestoru pre ich úplnú likvidáciu. Nedokáže Slovensko zabezpečiť dostatočné zdroje financovania pre pomoc napríklad ženám zažívajúcim násilie? A tieto zdroje si potom organizácie hľadajú v zahraničí, aby ženám v ich ťaživej situácii pomohli? Očakávali by ste, že za toto vyjadríme vďaku a pochvalu zo strany štátu. Nie, treba ich onálepkovať, napísať na nejakú tabuľu zahraničných agentov a vytvárať z nich nepriateľov. Toľko sa o vás, od vás napočúvame o tom, ako chcete mier a pokoj a pritom prinášate len ďalšiu polarizáciu spoločnosti.
A ani sa nepokúšajte argumentovať americkým zákonom FARA. Už k nemu pár slov odznelo aj včera. Ten má absolútne iný účel, ako tu už odznelo, bol prijatý v roku 1938 s účelom kontrolovať zahraničnú propagandu a podvratnú činnosť, obzvlášť zo zahraničných nacistických zdrojov. Ten zákon vôbec nehovorí, že mimovládne organizácie financované zo zahraničia musia byť osobitne niekde zapísané, to absolútne nie, asi ste si ho nečítali. Pri svojom vzniku mal za cieľ brániť Spojené štáty americké pred propagandou totalitného nacistického režimu, ktorý sa snažil o zničenie demokracie, hlásal nadradenosť jednej rasy a v dôsledku toho spôsobil vyvraždenie miliónov ľudí. Zákon sa medzičasom vyvíjal od toho roku ´38 a dnes zabezpečuje registrovanie osôb a subjektov, ktoré pôsobia v Spojených štátoch amerických, s tým, že majú zahraničné záujmy alebo pôvodcu. Často sú to teda firmy, štátne organizácie alebo osoby, ktoré majú napojenie na iné krajiny.
Neviem, či ste si pozreli ten register, ale nájdete v ňom teda napríklad desiatky národných organizácií turizmu od Japonska cez Švajčiarsko až po Írsko. Za Českú republiku tam nájdete České centrum v New Yorku a za Slovensko dostanete jeden výsledok, a to firmu SST Aerospace, ktorej zahraničným príkazcom, ako je tam uvedené, je spoločnosť Letecké opravovne Trenčín, akciová spoločnosť. Čiže žiadna mimovládna organizácia, ale americká firma a je prostredníctvom štátna akciová spoločnosť Slovenska, slovenského ministerstva obrany. Toľko k odkazovaniu na tento zákon, americký zákon FARA. Prosím, naozaj to nepoužívajte, lebo ten s týmto nemá nič spoločné.
Čerešničkou na torte je skutočnosť, že tento váš zákon je iba plagiátom Orbánovho zákona, ktorý skončil teda potupnou porážkou na Súdnom dvore Európskej únie. A vlastne to je aj celkom bizarné, že práve SNS kopíruje maďarské zákony, ale teda dalo by sa odľahčiť, že aspoň v niečom tu je progres.
Len pre pripomenutie, v prípade maďarského zákona išlo o zavedenie povinnosti osobitnej registrácie pre organizácie, občianske spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo prijímajú zahraničnú pomoc vo výške presahujúcej určitú prahovú hodnotu, potom povinnosti podávania vyhlásenia a zverejňovania, pričom stanovujú možnosť uložiť sankcie týmto organizáciám. Čiže v prípade vášho návrhu zákona je zjavné, že ide iba o plagiát tohto Orbánovho originálu. Len ma teda zaráža, že SNS chce vlastne pre Slovensko zabezpečiť prehru na Súdnom dvore Európskej únie.
A keďže teda, neviem, asi ste možno nemali čas si naštudovať, ako tento originál vášho plagiátors... dopadov na tom Súdnom dvore, tak skúsim iba v krátkosti zhrnúť. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že maďarský zákon, ktorý ste teda okopírovali, je v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu podľa čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a práva na súkromný a rodinný život, práva na ochranu osobných údajov a zdržovacieho práva podľa čl. 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie.
Milí kolegovia, kolegyne z SNS, keď už predkladáte takýto návrh zákona, robíte si teda hanbu, že predkladáte návrh zákona, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie, tak majte aspoň taký malilinkatý kúsok odvahy a normálne to tam napíšte. Prečo sa tvárite, že to je v súlade s právom Európskej únie, keď očividne nie je?
Pán poslanec Lučanský, ktorého tu dnes nevidím, tu včera spomínal, že však aj na európskej úrovni sa pripravuje obdobná legislatíva. Veľmi zábavné. Návrh smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované požiadavky na vnútornom trhu týkajúce sa transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín. To je teda ten návrh, ktorý je na stole v rámci Európskej únie, a je to teda filozoficky podobné práve tomu americkému FARA. Cieľom je registrovanie subjektov, ktoré presadzujú záujmy v prospech tretích krajín s cieľom ovplyvňovať prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov, alebo verejný rozhodovací proces v Únii. Čiže to je absolútne niečo iné ako to, čo tu predkladáte nám, a aj tým zámerom je práve zabrániť vplyvom Ruska či Číny v rámci Európskej únie.
Alebo chcete tvrdiť, že napríklad mimovládna organizácia, ktorá má financie z nórskych fondov na krízové centrum pre ženy s deťmi, prostredníctvom tohto krízového centra presadzuje nórske politické záujmy na našom území s cieľom ovplyvniť právne predpisy či vykonávanie politiky? Ja neviem, dáva vám to zmysel? Ja by som teda povedala, že cieľom je pomôcť ženám a deťom v krízových situáciách, a keďže Slovensko nedokáže dostatočne zabezpečiť ani financie pre takéto služby, tak vďakabohu, že teda máme napríklad nórske fondy, ktoré to zachraňujú.
Z odôvodnenia návrhu Európskej komisie, prečítam: „Tento prístup sa výrazne líši od prístupov v niektorých iných jurisdikciách, ktoré sa charakterizujú ako zákony o tzv. zahraničných agentoch. Takéto zákony často obsahujú opatrenia, ktoré neprimerane obmedzujú priestor občianskej spoločnosti prostredníctvom stigmatizácie, zastrašovania a obmedzovania činnosti určitých organizácií občianskej spoločnosti, novinárov alebo obhajcov ľudských práv. Označenie zahraničný agent," vy ste to teda definovali inak, ale je to principiálne to isté, „v týchto zákonoch má často za cieľ oslabiť finančnú stabilitu, ako aj dôveryhodnosť organizácií, na ktoré sa tieto zákony zameriavajú."
Čiže návrh, ktorý je na pôde Európskej únie, na ktorý ste sa tu odvolávali včera, výslovne návrhy, ako ste predložili, kritizuje a dištancuje sa od nich. Tak neviem, používate aspoň ako analógiu tie návrhy, na ktoré naozaj odkazujete.
A keď už ste teda spomínali európske právne akty, tak si povedzme niečo aj o rezolúcii prijatej v januári tohto roka, ktorá sa týka mimovládnych organizácií čerpajúcich zdroje z Európskej únie. Dočítame sa v nej aj veľa inšpiratívnych vecí, ktoré vám dávam do pozornosti. Európsky parlament vyzdvihuje prácu mimovládnych organizácií, to som ja teda vo vašom návrhu nenašla, ani v tej dôvodovej správe, možno som prehliadla, upozornite ma, že to tam niekde je, Európsky parlament tiež vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad útokmi na mimovládne organizácie v niektorých členských štátoch, vrátane návrhov zákonov, ktoré mimovládne organizácie ukladajú, ktoré jej ukladajú diskriminačné povinnosti, ktoré obmedzuje ich aktivity. Tak neviem, to už asi netreba komentovať.
Rezolúcia tiež kritizuje online a offline obťažovanie a napádanie ľudí pracujúcich v mimovládnych organizáciách a negatívne verejné vyjadrenia na ich adresu. V tomto by sa napríklad pán predkladateľ Huliak mohol nájsť. A jediný zoznam mimovládnych organizácií, ktorý táto rezolúcia spomína, sa, samozrejme, netýka nálepkovania organizácií, ktoré majú zdroj zo zahraničia, ale Európsky parlament pripomína svoju výzvu, aby organizácie, ktoré vykonávajú aktivity v rozpore s hodnotami Európskej únie, vrátane nenávistných prejavov či šírenia dezinformácií, boli uvedené v databáze EDES, to je v zozname osôb alebo subjektov vylúčených zo zmlúv financovaných z rozpočtu Európskej únie. Ale som vlastne aj rada, že sa teda zaujímate o to, čo Európska únia chystá a chcete to aj proaktívne riešiť, dávam teda do pozornosti, že dnes Európsky parlament schvaľuje smernicu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, z ktorej sme vychádzali aj pri návrhu novely Trestného zákona, ktorú sme na túto schôdzu predložili spoločne s poslankyňami Jurík, Števulovou a Simonou Petrík a venuje sa teda najmä kybernetickému prenasledovaniu a obťažovaniu, ale širšie aj nenávistným prejavom, ktoré sú obrovským problémom v našej spoločnosti. Je to tlač 238. Keby ste si chceli poznačiť, 238.
Pevne verím, že tento návrh podporíte, určite by to bolo užitočnejšie ako stigmatizovať a šikanovať mimovládne organizácie, ktoré robia mimoriadne záslužnú prácu, za ktorú si zasluhujú našu, naše poďakovanie naozaj za to, koľko činností aj namiesto štátu realizujú v prospech ľudí na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Znova mi neostáva nič iné, len v reakcii na tvoj príspevok zopakovať, že tak ako to tu už bolo povedané aj včera, aj dnes, tento zákon je zlý, je v rozpore aj s ústavou, aj s právom Európskej únie, predkladatelia ho vedia, to vedia a ja verím, že poslanci a poslankyne tejto Národnej rady pri hlasovaní o tom, že či posunú tento zákon do druhého čítania, si toto uvedomia a budú naozaj hlasovať tak, ako sľubovali na ústavu, keď sme tu všetci skladali naše poslanecké sľuby, a nepodporia návrh zákona, ktorý je od začiatku vedome v rozpore so všetkými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorého jediným účelom a cieľom je stigmatizovať a ostrakizovať ľudí, ktorí len vykonávajú svoje základné ľudské právo na združovanie občanov za akýmkoľvek účelom, ktorý považujú pre seba za, a pre spoločnosť za vhodný. To nie je dôvodom na stigmatizáciu, zákonodarca nemá právo takýmto spôsobom zasahovať do tohto práva všetkých občanov, ktoré je základom demokratickej spoločnosti a nemá vôbec žiadne zákonné právo takýmto spôsobom zasahovať alebo posudzovať, alebo odsudzovať to, akým spôsobom občania v rámci zákonom dovolených limitov vykonávajú svoje právo slobodne sa združovať a slobodne vyjadrovať svoje názory či už na fungovanie krajiny, politiky alebo svojho mesta, obce, alebo akejkoľvek záležitosti, pre ktorú sa združujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tento zákon nie je len v rozpore s ústavou a právom Európskej únie. Tento zákon je v rozpore aj s najlepším záujmom občianskej spoločnosti, pretože občianske združenia a mimovládne organizácie tu dlhé roky suplujú štát v pomoci tým najzraniteľnejším, v ochrane ľudských práv, v ochrane demokracii, dlhé roky kontinuálne zastrešujú tie časti verejnej služby, kde štát zlyháva, a zatiaľ vy, kým vy tu sedíte a kým predkladáte zákony, ktoré deštruujú občiansku spoločnosť, deštruujú právny štát, ničíte kultúru, ničíte občiansku verejnosť, ktorá vám v demokratických voľbách zverila svoju moc na správu tejto krajiny, a vy ju využívate na to, aby ste túto občiansku spoločnosť zničili. To je niečo neskutočné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No ja som si urobil taký malý prieskum a našiel som tam Maďarsko, Rusko, Bielorusko, Turecko, Egypt a Čína. Toto sú krajiny, ktoré niečo podobné zaviedli aj u seba, tak zaujímalo by ma možno, že ktorý model zaujal vládnu koalíciu z týchto krajín, alebo ktorá krajina, prípadne či chcú ísť ešte ďalej a rovno mimovládnym organizáciám schvaľovať nebodaj prijímanie financií, alebo ich rovno zakázať. Naozaj ocitli sme sa a ocitáme sa v spoločnosti ako je Maďarsko, Rusko, Bielorusko, Turecko, Egypt a Čína. Naozaj sem chceme ísť, v tejto spoločnosti sa chceme ocitnúť? Skúste ešte zvážiť, či toto je to, čo chceme.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že je veľmi dôležité upozorňovať na to, že toto presadiť, tak problém s Európskou komisiou tu bude, však už ho máme, to viete veľmi dobre v koalícii, a my tu z opozície nemusíme vôbec nič hovoriť. Komisia sa zaujíma, čo sa tu deje, okrem toho, že sa zaujíma, že čo sa stane s jej peniazmi, keď sem prídu, a o tom je tá časť, ktorá súvisela s Úradom špeciálnej prokuratúry, že ju naozaj netrápi, či sa to volá Úrad špeciálnej prokuratúry alebo akokoľvek, ale trápi ju, čo bude s tými peniazmi, ktoré sem prídu. No a, samozrejme, už ju trápi aj to, že štáty, ktoré sa rozhodli byť súčasťou Európskej únie, tak sa zaviazali, že tam budú platiť nejaké pravidlá. Hovorí sa tomu pravidlá demokracie. A my sa tu môžme, samozrejme, vzájomne sporiť, či to tak je, alebo nie je. Ale keď už raz tá Európska komisia a Európsky súdny dvor povie, že toto je problém a vám je to jedno, no tak potom zjavne je vám jedno, že o tie peniaze môžeme prísť. Tak ja sa budem tomu venovať viac aj v mojom príspevku, ale ja by som rada naozaj tomu dobre rozumela, že ďalší klinec do rakvy pridávate týmto zákonom tak, že nechcete európske peniaze, veď to normálne povedzte, nechceme európske peniaze, cudzie nechceme, svoje si nedáme, nech sa páči. Tak si to normálne povedzme, my tie európske peniaze nechceme, nechceme byť spoľahlivým partnerom Európskej únie a takto to je, preto nás vôbec netrápi, že o ne pravdepodobne prídeme. A mňa by potom zaujímalo, že ako si to predstavujete ďalej a na to sa budeme aj pýtať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani poslankyni Plavákovej za prednesenie pracovného životopisu. A vy ste povedali, že v žiadnom prípade neargumentujete zákonom FARA. A tuto tiež kolega spomínal, v ktorých krajinách sú, v tých totalitných krajinách takéto zákony. Aj keby v žiadnej krajine sveta nebol takýto podobný zákon, štát Slovenská republika má právo a povinnosť sledovať finančné toky rôznych organizácií, ktoré chcú pôsobiť v mimovládnom sektore. Máme právo a povinnosť, ešte raz. A, prosím, nepaušalizujte. My oceňujeme prácu mimovládnych organizácií, nebojujeme proti nim. Ja dokonca poznám jednu mimovládku z Kremnice, ktorá sa stará o rómske deti a má peniaze z rôznych zdrojov a dokonca časť finančných prostriedkov má aj od Nadácie otvorenej spoločnosti Georga Sorosa, a ja s tým nemám žiaden problém a oni nemajú žiaden problém zverejňovať svoje finančné toky.
Ale pani poslankyňa Plaváková spomenula, že ona deväť rokov pracovala v mimovládke, ktorá sa venuje právam LGBTI. U nás LGBTI komunita má dostatočné práva a presne toto je tá oblasť, ktorú ja považujem za spôsobilú v budúcnosti úplne rozložiť štát. A to by sme sa o tom potom mohli možno dlhšie baviť na inom fóre, ale napríklad v tejto organizácii by ma zaujímalo, odkiaľ tečú finančné toky a na čo sú používané.
Ďakujem pekne.