12. schôdza

Áno, určite sme sa tejto téme mohli venovať aj predtým, ale ako jeden z hlavných dôvodov, ktoré ste vy aj povedali, že je na moje odvolávanie, neriešim akútne problémy, ktoré na rezorte sú, takže toto nebol úplne ten najakútnejší problém, ktorý treba riešiť, a ja si myslím, že dennodenne, žiaľ, sa musíme potýkať s riešením akútnych problémov a v závislosti aj od toho potom súčasne paralelne nastavovať aj tie systémové zmeny, ktoré sa týkajú či už vzdelávania, alebo optimálnej možno verejnej nie ani siete, či už špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, financovania investícií do regiónov a do zdravotníckych zariadení v regiónoch, pravidelne odpočtujeme projekty, ktoré sa týkajú plánu obnovy a odolnosti. Takže tých akútnych tém je oveľa viacej a teraz už sa teda na rad dostala aj téma tejto vyhlášky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že som gro tej otázky zodpovedala už vo svojej predchádzajúcej odpovedi. Celý ten koncept projektu novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách chcem vysvetliť potom korektne naozaj po tom, ako to prejde rozhodnutím vlády, na tej tlačovej konferencii, ktorú budeme organizovať, verím, že možno aj za účasti pána premiéra, takže nechcem predbiehať. Hovorím, že pokiaľ nie je to rozhodnuté a schválené, tak je zbytočné o tom rozprávať.

Ďakujem pekne, pani ministerka. Ja len, že či si uvedomujete, že ste išli proti nariadeniam, súčasne platným nariadeniam vlády z roku 2017 a 2023, a myslím si, že by bolo korektné, aby sme sa to dozvedeli nie z tlačovky, ale možno na nejakom inom fóre.
Ďakujem.

Neviem, na akom inom fóre by ste sa to chceli dozvedieť. Ja som si nie vedomá tomu, že by sme išli proti platným nariadeniam, máme dokonca uznesenie vlády o tom, že Rázsochy majú byť stále financované z plánu obnovy a odolnosti a Rázsochy z plánu obnovy a odolnosti financované nebudú, tak myslím si, že aj tu treba niektoré rozhodnutia vlády ešte zrušiť, zmeniť. Takže ja verím, že všetko je v poriadku tak, ako sme sa rozhodli a... (Reakcia z pléna.) Ešteže ho mám a máme otázky. (Povedané s pobavením.) Jasné, ďakujem veľmi pekne.

Vážení kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Takže môžme pokračovať v poobedňajšom rokovaní po hodine otázok. V úvodnom slove budem taký stručný, budem sa venovať len tým základným veciam samotného návrhu zákona a odôvodnenia a potom budem mať priestor na rozpravu.
Návrh, ktorý novelizuje zákon o rodnom čísle, ktorý podávame s pani poslankyňou Annou Záborskou, je opäť taký rest z minulého, z konca minulého volebného obdobia, keď nie pre nepriazeň snemovne, ale kvôli okolnostiam, obštrukciám zákon nebol riadne dorokovaný a odhlasovaný, takže ho predkladáme znova. Predložili sme ho už v úvode volebného obdobia, ale presunuli sme ho viackrát listom predsedajúcemu, pretože sme chceli dať priestor na dôležité veci, ako bol napríklad štátny rozpočet na začiatku volebného obdobia alebo hneď v začiatkoch vlády, a teraz teda prichádzame na jeho prerokovanie.
V minulom volebnom období ho predkladali napríklad pani poslankyňa Andrejuvová a pán poslanec Lukáč, teraz sme to prevzali, toto žezlo, s pani poslankyňou Záborskou.
Tento návrh zákona o rodnom čísle je veľmi jednoduchou novelou, kde sa tento zákon dopĺňa takto; prečítam to, aby to bolo jasné, je to len vlastne jedna dlhšia veta: „V § 8 ods. 2 písm. b) sa za slová „o zmene" vkladajú slová „nesprávne určeného" a za slovo „osoby" vkladajú slová „preukazujúceho na základe genetického testu správne určenie pohlavia osoby". A potom už len čl. II, ktorý hovorí, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. To je samotný zákon, veľmi jednoduchá vec, nerobíme nič komplikovaného, ani nič zásadného nemeníme, len upresňujeme.
Uvediem odôvodnenie: Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je posilnenie právnej istoty prostredníctvom spresnenia doposiaľ výkladovo nejednoznačných ustanovení predmetných zákonov a to tak, aby sa zabezpečilo v aplikačnej praxi, aby sa zabezpečil v aplikačnej praxi ústavne konformný výklad pojmu pohlavie. Návrh zosúlaďuje použitie pojmu pohlavie v návrhu zákona s ústavou a ostatnými platnými zákonmi v Slovenskej republike tým, že jednoznačne stanovuje, za akých podmienok môže byť rodné číslo zmenené. Doterajším úzusom bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná okrem iného lekárskym posudkom, ktorý však nebol v zákone bližšie špecifikovaný. Nóvum navrhovanej novely spočíva v jasnom určení, čo lekársky posudok dokladuje, a teda že zmena rodného čísla je možná v takom prípade, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originárne nesprávne určeného pohlavia, a teda na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby.
Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza z chápania pojmu pohlavie ako objektívne biologickej skutočnosti. To je asi taký dôležitý pojem v tomto návrhu aj odôvodnení objektívne biolo... objektívna biologická skutočnosť. Napríklad v Ústave Slovenskej republiky je pojem žena chápaný v zhode s biologickou realitou, z ktorej vyplývajú určité biologické zákonitosti spravidla vlastné aj tomuto pohlaviu. Napríklad v čl. 41 ods. 2 ústavy, žene v tehotenstve zaručuje osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. Odôvodnenosť zvýšenej ochrany prislúcha práve žene s ohľadom na biologickú skutočnosť tehotenstva viažucu sa výsostne na ženské pohlavie. V čl. 41 ods. 1 je manželstvo definované ako jedinečný zväzok muža a ženy, pričom sa vychádza z pohlavnej komplementarity. Ďalej čl. 39 ods. 3 ústavy upravuje ženám právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe; znížený vek je odôvodnený výchovou detí. V čl. 38 ods. 1 je ustanovené, že ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky, vychádzajúc pritom z biologickej reality založenej na potencionálne možnej vyššej miere zraniteľnosti daných skupín v pracovných vzťahoch.
Pojem pohlavie je nespochybniteľnou biologickou skutočnosťou aj podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý Slovenská republika ratifikovala, napríklad v čl. 14 zakazuje výber pohlavia dieťaťa pri používaní techník lekársky asistovanej reprodukcie.
V zákone sa ponecháva možnosť administratívnej zmeny rodného čísla nesprávne určeného pohlavia.
Podmienkou ostáva lekársky posudok, ktorý preukazuje na základe genetických testov, že došlo v minulosti k nesprávne urče... k nesprávnemu určeniu pohlavia. V prípade požadovania zmeny rodného čísla z iného dôvodu zmeny pohlavia neviaže štát povinnosť zabezpečenia a evidencie administratívnej zmeny. S ohľadom na funkcie a potreby štátu a spoločnosti je rozhodujúca a smerodajná evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia, aby bolo možné aplikovať právny poriadok v súlade s pôvodne zamýšľaným zámerom zákonov, tých, ktoré sme spomínali napríklad.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Na záver by som povedal len jednu takú vec. Naozaj sme pri tom vedení jednoduchou a jednoznačnou vecou, objektívna skutočnosť biologického pohlavia. Rodné číslo je údaj podľa tohto zákona, tak ako teraz platí, ktorý v zásade okrem iných, iných informácií, ktoré sa môžu viazať na miesto narodenia napríklad, tak hovorí o tom konkrétnom človeku hlavne dve veci: aký má vek a akého je pohlavia. Tieto dve skutočnosti. Pocitovo sa môžme cítiť všelijak. Niekto môže povedať, že sa cíti o desať rokov mladší, ale kvôli tomu nebudeme meniť rodné číslo. Niekto povie, vek je len číslo. V poriadku, ale štát v administrácii robí s číslami a v tomto prípade je takto určené rodné číslo dlhodobo, už je to naozaj, poviem, desaťročia na Slovensku, že je tam v rodnom čísle zaznamenaná okrem dátumu narodenia aj pohlavie práve tým číslom 5 pri mesiaci narodenia. A my chceme, aby to takto zostalo a ak teda niekto má nesprávne určené pohlavie, lebo však môžu, môžu nastať v určitých prípadoch zmeny, nech sa to spoľahlivo, stopercentne zabezpečí genetickým testom a v tom prípade sa to môže zmeniť, ak tam prišlo k chybe. Ak nie, tak podobne ako pri pocite, že sme mladší alebo starší, ako máme dátum narodenia, tak sa to nebude meniť na základe pocitu alebo okolností, takisto aj pohlavie sa nebude meniť na základe pocitu.
Rodné číslo nie je verejný údaj, ktorý by každému ste boli povinní ukazovať, je v niektorých prípadoch vyžadovaný niektorými orgánmi ako váš jednoznačný identifikačný údaj a je aj chránený. To znamená, nie je to niečo, čo by sa malo objavovať na Facebooku, preto ak nejakí ľudia majú, čo sa týka svojej pohlavnej identity nejaké pochybnosti, toto my neriešime, ani to nejak nekomentujeme, jednoducho hovoríme, že rodné číslo, s ktorým prichádza do styku najmä štát v nejakých úradných záležitostiach, má zostať jednoznačne určené, čo sa týka veku, to je samozrejmé, aj čo sa týka pohlavia. Možno by ste sa čudovali, ale skutočne je veľmi veľa situácií, kde treba jednoznačne určiť genetické, biologické pohlavie človeka, napríklad pri zásahu záchranárov. Pýtali sme sa ich na to. Oni potrebujú vedieť, že keď napríklad robia nejaký zásah, je nejaký úraz, trauma, otvoria človeka a teraz sú prekvapení, poviem to tak, že čo robia ženské pohlavné orgány v niekom, kto je podľa čísielka muž, a to nie je o tom, že mu to chceme zakazovať alebo bránime, naozaj toto neriešime, ale aby to bolo jednoznačne určené.
To isté platí vo väzenstve, v armáde, v športe, určite vieme, že ťažko sa dá skontrolovať inak ako podľa niektorých objektívnych skutočností. Rodné číslo je objektívna skutočnosť, alebo malo by byť, chceme, aby bolo objektívnou skutočnosťou, a vedia povedať, vedia povedať tieto veci, že čo hovoria bunky toho človeka.
A ja som teraz prednedávnom videl také krátke videjko, že nejaký výber ženských futbalistiek hral proti výberu mladších chlapcov a prehrali 5 : 0. Samozrejme, to nie je žiadny dôkaz, nič, je to príklad toho, že ženy sú skvelé, ale proste v niektorých veciach, keď niekto, nejaký muž s mužským telom sa bude viazať na ženu, za ženu, tak im vlastne budú, budú, ony budú hendikepované. A preto ženy majú súťažiť so ženami, muži s mužmi a toto vieme tiež skontrolovať na základe dokladov, na základe rodného čísla, pričom do ostatných vecí nezasahujeme.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 44. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
K tomuto mimoriadne škodlivému a ubližujúcemu návrhu zákona budem mať dve také širšie poznámky. Jednu ľudskoprávnu a jednu ľudskú. Začnem tou ľudskoprávnou, aby som uviedla na právnu mieru, na pravú mieru, čo je účelom tohto zákona.
Hlavným cieľom tohto zákona je znemožnenie tranzície, právnej tranzície transrodovým ľuďom. To znamená znemožnenie prepisu údajov v úradných záznamoch. Predkladaný návrh zákona, t. j. prakticky zákaz tranzícií, je v rozpore so základnými právami a slobodami. Tie sú obsiahnuté aj v našej ústave, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inými slovami, predkladaný návrh zákona je v rozpore s našou ústavou, ako aj v rozpore s našimi medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd je povinnosť zabezpečenia prístupu k právnej tranzícii, t. j. zmena údajov v úradných záznamoch pre transrodových ľudí vrátane rodného čísla, už dávno ustálená, jednoznačná a nespochybniteľná. Z hľadiska základných práv a slobôd sú štáty vrátane Slovenska povinné zabezpečiť predvídateľný a rýchly proces tranzície, t. j. zmenu údajov, ako je meno a priezvisko či rodné číslo.
V Európe nastal prelom v roku 2002, keď Európsky súd pre ľudské práva jednohlasne rozhodol v prípade Christine Goodwin proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd pre ľudské práva plne akceptoval pozitívny záväzok štátu rozoznať nový právny status transrodových ľudí, to znamená, zabezpečiť prístup k tranzícii vrátane prepisu všetkých údajov, ktorých sa to týka, to znamená v našom prípade aj rodného čísla.
Európsky súd pre ľudské práva v konečnom dôsledku usúdil, že neexistuje žiadny verejný záujem, ktorý by zmluvné štáty dohovoru aj pri zachovaní ich voľného uváženia oprávňoval k bráneniu transrodovým ľuďom k získaniu nového plného právneho statusu, a to vrátane práva na uzatvorenie manželstva s osobou opačného pohlavia, čo sa teda deje aj na Slovensku.
V skratke, prichádzate vyše dvadsať rokov po funuse. Teda pokiaľ nechcete napríklad vystúpiť z Rady Európy, opustiť naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky a škrtnúť z našej ústavy základné práva a slobody. To by sa vám možno páčilo. A len tak mimochodom, na československom území prebiehajú tranzície už 70 rokov. Sedemdesiat rokov. A nikdy nikomu v spoločnosti to žiadny problém nespôsobilo a neprinieslo. Za tieto desaťročia som nepočula o jedinom prípade, kedy by mali zdravotníci problém, ako ste tu naznačovali, o jedinom. To, čo sa tu deje, je to, že niektorí ľudia si tu na tom začali robiť svoju politickú nenávistnú kampaň, ktorá, žiaľ, ubližuje mnohým ľuďom, ale o tom už v mojej druhej ľudskej poznámke.
Budem vychádzať z predpokladu, že transrodových ľudí nepoznáte, neviete, čím v živote si oni sami a ich rodiny prechádzajú, a nemáte vedomosť o tom, akú hrôzu im takýmito návrhmi spôsobujete. Ak by totižto tento predpoklad nebol pravdivý, bolo by to z vašej strany mimoriadne kruté. Skúsim vám teda aspoň trochu priblížiť, čo spôsobujete.
Pre transrodového človeka je proces tranzície vykúpením, zlomom, ktorý zásadným spôsobom zlepší jeho kvalitu života. Nielenže tranzície zásadným spôsobom zlepšujú duševné zdravie transrodových ľudí, ale majú aj život zachraňujúci charakter. Často od vás počúvame o potrebe ochrany života, len mám miestami pocit, že vás zaujíma iba do momentu, kým sa človek narodí. Lebo tento návrh zákona je toho jasným dôkazom. Prístup k tranzícii je otázkou ochrany života transrodových ľudí. Vaším návrhom ich životy ohrozujete. Tak to je. Fakty nepustia. Dáta hovoria jasne, znemožnenie prístupu k tranzícii zvyšuje riziko samovrážd transrodových ľudí.
A teraz pár vyjadrení rodičov transrodových ľudí. Magdaléna, mama transrodového syna: "Volám sa Magdaléna a som vydatá a som mamou troch detí. Jedným z nich je môj sedemnásťročný transrodový syn. Je to veselý a múdry mladý muž, ktorého milujeme nielen my rodičia a jeho sestry, ale má veľa kamarátov, ktorí ho majú radi preto, lebo je priateľský, vtipný, rád hrá počítačové hry, ale aj krásne kreslí. Píšem vám preto, lebo viem, že mnoho ľudí sa stále bojí toho, čomu nerozumie. A sú to aj ľudia, ktorí v sebe majú toľko zla, že tému transrodových ľudí zneužívajú na šírenie nenávisti kvôli svojmu prospechu. Hoci sa niekedy zdá, že tých, ktorí tému transrodových ľudí využívajú na šírenie nenávisti, je až príliš veľa, som si istá, že ich až tak veľa nie je. Sú iba hluční a často viac viditeľní než tá prajná a rešpektujúca väčšina.
Priala by som si, aby sa aj Slovensko stalo miestom, kde budeme dodržiavať ľudské práva, nebudeme tolerovať nenávisť, násilie a diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, kde poslanci v mene svojej ideológie nebudú ľuďom znemožňovať ich ľudské právo na sebaurčovanie zákazom právnej tranzície alebo povinnosťou chirurgických zásahov do ich tiel proti ich vôli. Verím, že nezakážete právnu tranzíciu len kvôli tomu, že na to máte vplyv a že to môžete urobiť, hoci viete, že tým transrodovým ľuďom ubližujete a možno ich tým vyženiete zo Slovenska alebo, ešte horšie, spôsobíte im tým veľké vnútorné utrpenie.
Vy poslankyne a poslanci môžete zohrať významnú úlohu pri podpore a vytváraní bezpečnejšieho a prajnejšieho Slovenska pre nás všetkých a tvoriť zákony na základe stanovísk odbornej verejnosti a v súlade s Chartou ľudských práv. Tak na ktorú stranu sa postavíte? Na stranu rozumu a odbornosti alebo na stranu šírenia nenávisti?"
Ešte jeden príspevok od Moniky, mamy transrodovej dcéry: "Sme rodičia troch detí, dvoch starších chlapcov, teda dnes už mužov, a mladšej dcéry. Naša dcéra sa narodila ako chlapec. Veta, ktorá v mnohých vyvoláva rozpaky, nejasnosti, nepochopenie. Pred dvadsiatimi rokmi som na tom bola rovnako. Tiež som nerozumela, nechápala, neprijímala, ale hlavne som o tom veľmi málo vedela. Od malička bola naša dcéra iná. Hrala sa s bábikami, chcela nosiť dievčenské oblečenie, pozerala rozprávky pre dievčatá, chodila na balet, chcela tancovať, len dievčenský choreograf je v sukni. Nikdy sme ju k tomu neviedli. Práve naopak, snažili sme sa ju od toho odvádzať. Nerozumeli sme, nechápali.
Za 20 rokov svojho života si prešla ponižovaním, šikanou, nadávkami, neprijatím, odmietaním, nepochopením zo strany rovesníkov, učiteľov, dospelých, detí, predavačov, úradníkov, politikov. Pre toto sa nikto dobrovoľne nerozhodne. Ako nám nedávno povedala, celý život som hrala chlapca, už nevládzem, už nechcem. Pred dvomi rokmi prešla sociálnou a medicínskou tranzíciou, aktuálne sa snažíme o právnu tranzíciu. Neznamená to, že ponižovanie, šikanovanie a neprijatie prestalo, ale rozhodla sa už neskrývať, rozhodla sa byť sama sebou, žiť život v rode, v ktorom sa narodila. Sme vďační za podporu odborníkov, lekárov, psychológov, aktivistov, ktorí jej na jej ceste pomáhajú a sprevádzajú ju. Sme vďační za všetkých, ktorí nám pomáhajú pochopiť a rešpektovať. Ak by sme túto podporu nemali, naša dcéra by pravdepodobne musela Slovensko opustiť, nemohla by žiť v štáte, ktorý jej neumožňuje žiť svoj život, aj keď v inakosti."
To boli slová ľudí, ktorých sa váš návrh zákona bytostne dotýka.
V inej rozprave ste tu veľa hovorili o rodičoch, o ich právach, o ich vzťahoch k ich deťom, teraz ste si tu vypočuli vyjadrenia rodičov, ktorých deti ohrozujete.
Aj na tomto mieste chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoje deti prijímajú a pomáhajú im bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Mala by to byť samozrejmosť, ale, žiaľ, nie je. Mnohé deti zažívajú pravý opak. Aj vďaka tomu, že ich rodičia sú ovplyvnení pretláčaním názorov namierených proti LGBTI+ ľuďom, napríklad aj týmto návrhom zákona.
A keď už vás nepresvedčia ľudskoprávne argumenty, apelujem na to, aby ste v centre vášho záujmu mali človeka. Máte možnosť sa rozhodnúť ľuďom pomáhať alebo ubližovať. Toto je, žiaľ, ten druhý prípad. Týmto návrhom ubližujete transrodovým ľuďom, ubližujete ich rodičom, ubližujete ich súrodencom, ubližujete ich deťom, ich rodinám aj priateľom. Aj ja mám medzi priateľmi viacerých transrodových ľudí. Úžasných ľudí, ktorí majú svoje životy, rodiny, vychovávajú deti, pracujú, študujú, športujú, pestujú kvetiny, chodia do divadla, do kina, žijú normálne životy. A ja sa na vás hnevám, veľmi sa hnevám. Hnevám sa na to, že mojim priateľom a priateľkám či rodičom transrodových ľudí, ktorých poznám, spôsobujete bolesť a trápenie. Prestaňte s tým! (Potlesk.)

Je veľmi ťažké čokoľvek povedať po takomto silnom prejave, z ktorého je jasné, že návrh zákona, ktorý, o ktorom tu momentálne rokujeme, má zásadné a veľmi-veľmi negatívne a smutné dopady na život konkrétnych ľudí, ktorí žijú v našej spoločnosti. Ja sa v prvom rade chcem Lucii poďakovať, že nám to neustále pripomína napriek tomu, že pre ňu osobne musí byť táto téma nesmierne ťažká, keďže sama je terčom nenávisti za to, čo predstavuje a čo symbolizuje. A zároveň by som chcela mať nádej, že predkladatelia tohto zákona si zoči-voči niekomu, kto je tiež členom queer komunity, uvedomia konečne, že čo spôsobujú v tejto krajine obyvateľom, ktorí tu žijú, ktorí tu platia dane, ktorí sa tu narodili. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že ktorýkoľvek člen alebo členka tohto parlamentu predkladá návrh zákona, ktorého cieľom nie je pomôcť tejto krajine a jej ľuďom sa rozvíjať, ale ktorého úmyslom a zámerom je zlomyseľnosť, škodiť, robiť zle ľuďom, ktorí nemôžu za to, že sú v procese tranzície, ktorí jednoducho takýmto spôsobom žijú, sú medzi nami, môže ním byť hocikto, môže sa nám narodiť dieťa, ktoré prejde takýmto procesom, môže to byť náš priateľ, priateľka, a ja si myslím, že je úlohou nás zákonodarcov reálne robiť kroky na pomoc akejkoľvek menšine, nie im úmyselne škodiť a spôsobovať aj to, že mnohí z týchto ľudí si možno chcú aj zobrať životy, pretože to nie je len básnická otázka, to je realita. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mne ako matke, ale teda hlavne ako človeku bolo celý čas do plaču, keď som počúvala tie svedectvá, dokonca prosby rodičov transrodových detí, ktoré Lucia čítala. A teraz mi odpustite, možno tento pocit premením skôr na nepochopenie, či dokonca hnev, pretože ja teda skutočne nechápem, prečo majú predkladatelia tohto návrhu neustále potrebu každým svojím návrhom sa navážať do queer ľudí a špeciálne do transrodových ľudí, ktorí sú jednou z najohrozenejších skupín vôbec. A vy im ako ľudia s mocou, pretože áno, my zákonodarcovia a zákonodarkyne, máme moc meniť životy ľudí, tak vy im jednoducho nechcete pomôcť, vy im chcete, naopak, ublížiť a strpčovať im život. A vy ako rodičia, pretože obidvaja ste rodičmi, tak idete ubližovať deťom iných rodičov. Ja, ja toto jednoducho nedokážem pochopiť, ako môžete!
A to tu skutočne nemáme iné problémy, skutočné problémy, ktoré je potrebné riešiť?! Nemá Kresťanská únia inú agendu ako rodné čísla, interrupcie, vzťahovú a sexuálnu výchovu?! Súdny aktivizmus? Ja neviem, nemohli by ste sa už konečne prestať starať do toho, čo majú ľudia v spodnej bielizni, a začať riešiť skutočné problémy ľudí? Napríklad tých už narodených detí, ktorí žijú vo viacgeneračnej chudobe, alebo matiek, rodičov samoživiteľov. Ja neviem, kedy ste predstavili nejaký podobný návrh, nejakú takúto pomoc. Prosím, už dosť. Skutočne stačilo, my žijeme v 21. storočí v srdci Európy a myslím si, že je načase, aby ste to pochopili, že tu nebudeme sa vracať do stredoveku alebo ja neviem do akého obdobia. A tá moc, o ktorej som hovorila, ktorú tu máme, tak by mala ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou za životy ľudí a nie naopak, snažiť sa tu o nejaké strpčovanie ich životov. A vy to nerobíte, vy len ubližujete! (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni. Je to pre mňa taká zaujímavá sonda, budem reagovať na pani poslankyňu, ale aj tie faktické a reakcie, sondou do vášho uvažovania a chápania sveta a hlavne chápania iných ľudí. Ja necítim hnev a je asi aj veľmi dobrá rada, aby sme nerobili svoje rozhodnutia a nepredkladali zákony z hnevu alebo ako ste spomínali, to mi je tiež také veľmi vzdialené a nepochopiteľné, z nenávisti, ale z nejakého presvedčenia. Vy máte nejaké presvedčenie, či je dobromyseľné, zlomyseľné, to ja neviem, ani sa to neodvažujem tvrdiť. Pani poslankyňa vo svojom vystúpení začala nejakou fikciou, zle zapla prvý gombík, povedala, že čo my chceme dosiahnuť týmto zákonom, pričom deklarujeme, že nechceme, ide nám naozaj o jednoznačný údaj pre štát, ktorý vyplýva z genetického testu, čo je jednoznačne objektívna biologická skutočnosť, to znamená, že niekto má, keď to poviem tak, keď nie telo, tak bunky muža alebo ženy, a chceme, aby to bolo zaznačené v rodnom čísle. Všetko ostatné alebo nič iné neriešime.
Môžete to vidieť, môžete nás podozrievať, v tom vám nezabránime, môžte sa hnevať, asi to chápete ako zlo, takže hnev je prirodzená reakcia na to, čo považujeme za zlo. Ja sa za to na vás nehnevám, ani, ani vám to nezazlievam. Dokonca asi je to správne, že sa hneváte, keď ste o tom presvedčená, ale za nás ako predkladateľov zákona vám môžem povedať, že sa mýlite. Nech sa páči, môžte vystupovať ďalej v rozprave, ja vás budem počúvať. Ale zatiaľ tam nemám nič, na čo by som reagoval, lebo vaše vystúpenie vychádzalo z fikcie a celý čas potom už išlo po tej, podľa tej fikcie, nie podľa návrhu a reality zákona.