12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Štefan, samozrejme, to bé, čo si hovoril, s tým sa dá len súhlasiť. Ďakujem, že si na to aj ty upozornil, že teda ako sa tu veci dejú.
No a ešte raz, akože to, že som pána Spišiaka spomenul, to bolo že úplne že v dobrom a veď som seba kritizoval, že asi som nudný, keď som ho uspal, som dobrý uspávač, hej, to, prosím, vôbec neberme, že som chcel byť nekolegiálny alebo že som, ja neviem, na čo chcel poukázať. Čiže ak to len čo i len trošku tak vyzeralo, tak sa, samozrejme, ospravedlňujem. Ale bolo v dobrom, s úsmevom a nech tu nezaspíme, tak to chcel som takto oživiť. Takže ak sa to dotklo pána Spišiaka, tak pardon, veľmi sa ospravedlňujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:23
Vystúpenie v rozprave 15:23
Daniel Karas(Rečník hovoril do vypnutého mikrofónu.)
Rozpracované
15:23
Vystúpenie v rozprave 15:23
Ladislav KamenickýRieši problematiku nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov ako je napríklad správca úveru ako nový licencovaný regulovaný subjekt alebo nákupca úverov. Zvyšuje sa tu ochrana dlžníkov s tým, že bude po novom už musieť mať takýto nákupca overenú licenciu a dohľad Národnej banky Slovenska. Podpora rozvoja sekundárneho...
Rieši problematiku nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov ako je napríklad správca úveru ako nový licencovaný regulovaný subjekt alebo nákupca úverov. Zvyšuje sa tu ochrana dlžníkov s tým, že bude po novom už musieť mať takýto nákupca overenú licenciu a dohľad Národnej banky Slovenska. Podpora rozvoja sekundárneho trhu a konkurencia s ňou, vytvorenie účinného efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov, odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, ktorí, pripomínam, že budú licencovaní Národnou bankou Slovenska. Chcem upozorniť, že v tom, v rámci tohto zákona bol podaný aj zákon, ktorým sa zjednodušujú podmienky pri žiadaní si o pomoc pri hypotékach, urobili sme, tak jak som v minulosti avizoval, boli tam rôzne administratívne problémy, keď niekto, poviem príklad, v minulosti si refinancoval svoj úver, tak úverové spoločnosti nepísali účel do jednotlivých zmlúv, našli sme riešenie a prístup, tí, ktorí možno prepadli sitom ešte aj do 1. 6. 2024, tak mnohí z nich sa kvalifikujú na pomoc štátu v prípade navýšenia úrokových splátok, to znamená do 1. 6. 2024, tí, ktorí refinancovali, budú môcť požiadať, resp. obnoviť svoju žiadosť tak, aby bol, im bolo po, aby, aby sa im dalo pomôcť.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Opäť ide o transpozíciu smernice o správcoch úverov a nákupcov. Poviem hlavné ciele návrhu zákona.
Rieši problematiku nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov ako je napríklad správca úveru ako nový licencovaný regulovaný subjekt alebo nákupca úverov. Zvyšuje sa tu ochrana dlžníkov s tým, že bude po novom už musieť mať takýto nákupca overenú licenciu a dohľad Národnej banky Slovenska. Podpora rozvoja sekundárneho trhu a konkurencia s ňou, vytvorenie účinného efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov, odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, ktorí, pripomínam, že budú licencovaní Národnou bankou Slovenska. Chcem upozorniť, že v tom, v rámci tohto zákona bol podaný aj zákon, ktorým sa zjednodušujú podmienky pri žiadaní si o pomoc pri hypotékach, urobili sme, tak jak som v minulosti avizoval, boli tam rôzne administratívne problémy, keď niekto, poviem príklad, v minulosti si refinancoval svoj úver, tak úverové spoločnosti nepísali účel do jednotlivých zmlúv, našli sme riešenie a prístup, tí, ktorí možno prepadli sitom ešte aj do 1. 6. 2024, tak mnohí z nich sa kvalifikujú na pomoc štátu v prípade navýšenia úrokových splátok, to znamená do 1. 6. 2024, tí, ktorí refinancovali, budú môcť požiadať, resp. obnoviť svoju žiadosť tak, aby bol, im bolo po, aby, aby sa im dalo pomôcť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:26
Vystúpenie v rozprave 15:26
Radomír ŠalitrošNárodná rada uznesením č. 120 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh...
Národná rada uznesením č. 120 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 140, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Za prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 53 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140, odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 65 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radomíra Šalitroša, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
24.4.2024 o 15:26 hod.
Ing. MIM
Radomír Šalitroš
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o správcov úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 120 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 140, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Za prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 53 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140, odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 65 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radomíra Šalitroša, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
15:28
Vystúpenie v rozprave 15:28
Marián ViskupičVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no tak zasa sme v situácii, kedy k tomu samotnému návrhu zákona vlastne tá debata ani nebude, ale debata je vlastne k tomu, čo, čím bol tento zákon doplnený a tomu sa chcem venovať. No a doplnený teda bol na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom, ktorý opravuje zákon o pomoci s hypotekárnymi úvermi.
Možno si pamätáte, ten zákon bol teda...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no tak zasa sme v situácii, kedy k tomu samotnému návrhu zákona vlastne tá debata ani nebude, ale debata je vlastne k tomu, čo, čím bol tento zákon doplnený a tomu sa chcem venovať. No a doplnený teda bol na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom, ktorý opravuje zákon o pomoci s hypotekárnymi úvermi.
Možno si pamätáte, ten zákon bol teda prijatý ako výsledok, okej, predvolebných sľubov Roberta Fica, bol prijatý proste veľmi rýchlo a jednoducho ja som to vtedy hovoril, že je to rýchlokvasený nepodarený zákon, vtedy, samozrejme, to koalícia nebrala, ale nevadí, pravda niekedy nejaký čas trvá. A keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, tak ja tam vlastne vidím zapracovanie tých pripomienok, ktoré, ktoré sme tam vtedy mali, alebo ktoré som vtedy prezentoval. Takže zasa, ak teda vychádzame z toho, že teda máme zákon, ktorý s tými hypotékami nejak pomáha, tak to, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore, ho do nejakej miery vylepšuje.
No a ja sa budem teda najprv venovať ešte tej rovine, že teda okej, keď už ho máme. Tak koalícia sa rozhodla, máme ho a v skratke ten návrh vlastne umožňuje, tá najväčšia chyba, čo tam bola, že vy keď ste v minulosti si refinancovali hypotéku, to znamená, boli ste zodpovední, to znamená, chceli ste mať najnižšiu možnú splátku, však človek sa správal ekonomicky, tak takého človeka, toho zodpovedného, vlastne ten zákon vyradil z možnosti, aby mu teda, aby padol do režimu, že môže dostať nejakú podporu tej hypotéky, hej, tak. Proste potrestalo sa toho, kto je zodpovedný, a teda toho, kto je nezodpovedný, ten teda ešte dostal, dostal odmenu, v úvodzovkách.
Takže takto nie, takže okej, ja kvitujem a chválim, že teda sa zaradili do možnosti do nároku na štátnu pomoc pri hypotékach aj ľudia, ktorí v minulosti refinancovali. No ale, bohužiaľ, to dali iba do režimu, že do 1. 6., to znamená do účinnosti tohto zákona. Čiže je to určité zlepšenie, okej, ale zároveň ten najväčší problém, že jednoducho v budúcnosti vy keď chcete mať pomoc, nemôžte zmeniť banku. Toto je vlastne to, čo vo finále zdražie každému ten úver. Pretože to, že malo Slovensko ešte nedávno najnižšie alebo takmer najnižšie úroky na hypotékach, tak to bolo práve kvôli voľnému a drsnému súboju bánk, ktoré teda už sa ani tak nebili o nové úvery, lebo však to má nejaký strop, ale bili sa o ten koláč tých refinancov a proste predbiehali sa a dávali čo najnižšie sadzby. No a toto, ak ten zákon síce trošku opravíte, ale stále to zostane len do minulosti, tak toto zabránite, aby sa, aby sa mohli teda ľudia refinancovať a zároveň teda požiadať o pomoc.
Čiže zasa, tomu, kto chce teda, samozrejme, pre seba čo najnižší, čo najnižší úrok, hej, ale následne vlastne aj teda keby mu štát pomohol, tak vlastne má najnižšiu možnú pomoc, lebo však teda má najnižšiu splátku, tak proste toto zakážete. Ale tým, že toho človeka priviažete k banke, tak jednoducho zabijete celý ten konkurenčný boj. Čiže vy ste to už akoby priznali, lebo veď už, už do minulosti to robíte a ja teraz v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu nerobím nič iné, než to fakt drobne vylepšujeme v tom, aby sa to jednoducho týkalo aj všetkých, všetkých proste ľudí do budúcnosti, hej. To je jedna vec. Ja teda zasa na záver prečítam pozmeňujúci návrh.
Ale ešte sa dotknem, ešte sa dotknem jednej veci, že tento zákon nemá žiadny iný parameter než že politický. Áno, proste že to bolo povedané ako volebná téma a jednoducho tak ste to teda nejak vyriešili, aby ste si do nejakej miery ten sľub splnili. Ale či už je to správa o stabilite alebo aj aktuálne vyjadrenia Národnej banky, všetko je to v stave, že dnes je nesplácanie hypotekárnych úverov najnižšie v histórii. Najnižšie. Proste ten problém je najmenší v histórii, aký bol za 30 rokov Slovenska, ale zrovna v tomto bode sa ide pomáhať. Jednoducho to nedáva logiku. Ale ešte poviem, že ja by som tú logiku našiel, keby sme boli že Švajčiarsko, máme rozpočtový prebytok a teda chceme do nejakej miery podporiť no teda napríklad teda rezidenčný biznis alebo akokoľvek, hej. Okej. Ale viete, vy pomáhate vlastne tomu, kto tú hypotéku má, v podstate ju vláda spláca, lebo však teda Národná banka hlási, že je všetko v poriadku, ale aj na tieto peniaze si treba, si treba požičať a to je proste ten, ten najväčší problém. Už som to tu dneska v podstate raz rozprával, že vy proste najprv musíte teda veľa a veľa ľuďom zobrať a potom niektorým niečo dáte, hej, a tuto je to akože úplne že exemplárne.
Zobereme si tú situáciu, že, a ja to poviem ešte raz, nevidím inú možnosť, ako dokáže proste minister proste nájsť, nájsť tie peniaze, normálne navzdory všetkým vyjadreniam, že nechcete zvýšiť DPH, tak sa to stane, ale zoberte si, že ak sa tá dépeháčka zvýši o dva percentuálne body, tak to štvorčlennej rodine zvýši náklady, ale každej jednej, hej, o 740 euro cca, hej, výpočet. Každej jednej. Chudobnej, bohatej a, samozrejme, tej chudobnej to proste ešte ublíži viacej, pretože to je pre nich väčší problém, hej, už len preto, že majú teda menej úspor. Takže to je jedna vec. Všetkým zoberiete, hej, takto, takto zoberiete vlastne miliardu, z každej rodiny 740 normálne natvrdo z peňaženky. A teraz, ak dáte priemerná suma podpory v týchto hypotékach je 75 euro, také sú zatiaľ tie výsledky za tie prvé tri mesiace, dobre, krát dvanásť, hej, tak ak dobre rátam, je to, je to 900 euro. Tak zasa, povedzme, že tí štyria, štvorčlenná rodina teda býva v jednej, v jednej, v jednej domácnosti, takže okej, takže veľmi porovnateľne pomôžete tej jednej rodine. Čiže tá si ešte povie, však dobre, tak zobrali mi 750 euro na dépeháčke, tak teraz mi vlastne podporili, podporili moje bývanie, dali mi 900, tak som vlastne ešte aj niečo získal. Nuž len problém je ten, že na tej dépeháčke zoberete 5,4 mil. občanom tejto krajiny a na tých hypotékach to vrátite len v tom najlepšom možnom prípade že nejakým pár desiatkam tisíc, ale tá realita je, že za prvé dva mesiace to bolo asi nech sedem a pol tisíc podporených hypoték. A to neboli že nové, tam vlastne mohli padnúť všetci tí, ktorí, už celý vlaňajšok boli vyššie úroky, tak tí všetci vlastne, ktorí teda mali tento problém zvýšený, to sú proste nejaké desaťtisíce ľudí, proste tí tam mohli padnúť a buď sa tam ani nehlásili, alebo väčšiu polovicu tých, čo sa hlásili, vyradili nejaké, nejaké tie podmienky, napríklad refinancovacie alebo aj iné a proste výsledok je takýto, hej.
Čiže vy veľa ľuďom veľa zoberiete a potom málo ľuďom málo dáte, ale navyše ono je to zobratie je náročné v tom, že to musia byť nejaké, proste nejakí úradníci, nejaké tlačivá, nejaké, nejaká celá proste tá administratíva a nejaká aj kontrola, lebo čím vyššie dane, tým je väčšia tendencia sa im vyhýbať, to je normálne že ekonomické pravidlo, no a potom to, to rozdávanie zasa proste niečo znamená. Veď ten, pána Spišiaka som uspal, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) No, čiže teraz som aj seba uspal.
Čiže v podstate ešte navyše, keď potom rozdávate, tak aj to musí proste niekto zúradovať, aj tam je ďalšia byrokracia. Zas sa to dá krásne presne na týchto hypotékach ukázať. Veď proste 5 mil. euro je len na proste materiálno-technické a ľudské zabezpečenie. Je to cez dvesto úradníkov, tí potrebujú počítače, miesto, všetko, hej. Takže aby ste zadministrovali, proste v tom najlepšom, myslím, že je tam nejakých 78 mil. dedikovaných, tak minimálne 5 mil. sa minie, sa proste. Toto je, že keby to nebolo, tak ešte aj toto sa dá ušetriť.
Takže fakt že treba si uvedomovať to úplne jednoduché, že keď ľuďom nezoberiete, necháte im, nemusíte im toľko dávať. Keď ľuďom veľa zoberiete, potom musíte veľa ľuďom pomáhať. Akurát že to stojí peniaze.
A ja ešte zopakujem, tu pán Ľupták z SNS-ky povedal jednu perfektnú vec, nemáš peniaze v štátnom rozpočte? Zníž dane, hej. Toto by sa malo niesť ako taká červená niť rozhodovaním pána ministra. Nie je cesta tie dane zvyšovať. Vlani ste ich zvýšili, tento rok už platíme viacej za všetko, čo sa hýbe, dane, odvody, poplatky, deficit máme taký, jak sme nikdy nemali, a keď toto isté spravíte aj pre budúci rok, tak nás proste fakt priblížite proste ku Grécku, k bankrotu, úplne akože fakt že k veľkým problémom.
No, toľko a teraz teda by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh, ale vlastne ešte, ešte ho uvediem, pretože ako, ako ho definujem. Ja hovorím, že je to drobná zmena, ale tým, že vlastne ten pozmeňujúci, tento môj pozmeňujúci návrh je reakciou na spoločnú správu prerokovaného, prerokovávaného návrhu zákona, jednoducho pretože ten pozmeňovák kolega Karas podal vlastne na výbore, takže ja nemám inú možnosť vlastne než vyňať ten bod, myslím, že je to 52, a teraz to aj teda hlásim, že navrhujem vyňať bod 52 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pánovi spravodajcovi. A teda ja nemám inú možnosť než teda toto akože akoby že zrušiť a ja teda musím nanovo definovať vlastne celý ten pozmeňujúci návrh, čiže kvôli drobnej zmene ja ho musím prečítať vlastne celý, takže bude to trošku viac čítania, tak sa ospravedlňujem, ale teda toto je ten dôvod. Nie je to, že je to komplet celé prepracované, sú tam drobné zmeny, ale nejde to nijak inak, než prečítaním a podaním vlastne celého komplexného návrhu, v ktorom sa teda vo veľkej miere nájde ministerstvo financií, ktoré ho teda pripravovalo. No takže toľko a teraz ideme, poprosím zastaviť čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:
„Čl. VII
Zákon č. 526 z roku 1900, pardon, z roku 2023 Z. z., (reakcia z pléna), opravil som sa, o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu1)".
2. V čl. 2 (správne v § 2, pozn. red.) sa za úvodnú vetu vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú: „a) úverom na bývanie je
1. úver na bývanie podľa osobitného predpisu1) s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý poskytuje veriteľ podľa osobitného predpisu1a) okrem stavebnej sporiteľne1b) (ďalej len „veriteľ') spotrebiteľovi aspoň z časti na tieto úvery:
1a. nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie1c) alebo jej časti,
1b. výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie,
1c. zmena dokončenej stavby1d) určenej na bývanie,
2. úver na bývanie podľa osobitného predpisu1) zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie,
b) pôvodným úverom na bývanie je jeden alebo viac splatených úverov, ak bol alebo boli splatené úverom na bývanie a aspoň jeden z týchto splatených úverov bol poskytnutý na účel podľa písmena a) prvého bodu,".
Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d). Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1d znejú:
„1) Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a) § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 90/2016 Z. z.
1b) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
1c) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
1d) § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov."
3. V § 2 písm. c) a d) sa vypúšťajú slová „a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby".
4. V § 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3. priemerná mesačná splátka posledného pôvodného úveru na bývanie v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia tohto úveru na bývanie, vypočítaná za šesť kalendárnych mesiacov, v ktorých oprávnená osoba skutočne takúto splátku zaplatila, predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola zaplatená posledná splátka tohto úveru na bývanie, zaokrúhlená na celé eurocenty,".
5. § 3 vrátane nadpisu znie:
„§ 3 Oprávnená osoba
Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je fyzická osoba,
a) ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
b) ktorá je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie,
c) ktorej výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie podľa prvého bodu alebo druhého bodu sa z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022 zvýšila v porovnaní s referenčnou splátkou a ktorá má
1. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) prvého bodu uzatvorenú pred 1. januárom 2024 alebo
2. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, ak pôvodný úver na bývanie bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2024."
6. V § 5 ods. 1 písm. b) sa nad slovami „určenú na bývanie" vypúšťa odkaz „4)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
7. V § 5 ods. 3 sa slová „pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.6)" nahrádzajú slovami „ak účel poskytnutia úveru na bývanie zostal zachovaný.".
Poznámka pod čiarou 6 sa vypúšťa.
8. V § 5 sa vypúšťa odsek 6.
9. V § 7 ods. 1 sa vypúšťajú slová „najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok".
10. Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Nárok na príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného kalendárneho mesiaca od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.".
11. V § 11 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „na tlačive určenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")".
12. V § 11 ods. 2 sa za slová „pobytu oprávnenej osoby," vkladajú slová „čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. b),".
13. V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na úver na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, prílohou žiadosti o príspevok je aj
a) zmluva o pôvodnom úvere na bývanie,
b) potvrdenie o výške splátok podľa § 2 písm. c) tretieho bodu,
c) iný doklad preukazujúci účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, ak ho nie je možné preukázať zmluvou o pôvodnom úvere na bývanie.".
14. V § 11 ods. 9 sa slová „§ 62" nahrádzajú slovami „§ 65".
15. § 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Veriteľ alebo iná osoba, ktorá poskytla pôvodný úver na bývanie, je povinný na vyžiadanie oprávnenej osoby poskytnúť potvrdenie podľa odseku 3 písm. b) do piatich pracovných dní od vyžiadania, a to jedenkrát bezodplatne.".
16. V § 12 ods. 2 sa slová „Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")" nahrádzajú slovom „ústrediu".
17. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová „zmluve o úvere na bývanie" nahrádzajú slovami „prílohách žiadosti o príspevok".
18. V § 13 odsek 3 znie:
„(3) Veriteľ je povinný na písomné vyžiadanie ústredia na účely poskytovania príspevku zasielať informácie o úveroch na bývanie v troch samostatných dátových súboroch podľa toho, či
a) nastalo zvýšenie splátky na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška referenčnej splátky a výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky,
6. kladný rozdiel výšky mesačnej splátky a výšky referenčnej splátky,
7. suma vo výške 75 % alebo vo výške percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak ju zákon o štátnom rozpočte ustanoví, z rozdielu podľa šiesteho bodu,
b) nastalo zvýšenie splátky úveru na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie nie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu podľa písmena a),
c) nenastalo zvýšenie splátky u tohto veriteľa, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.
19. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2024
(1) Na účely tohto zákona sa za úver na bývanie podľa § 2 písm. a) v znení účinnom od 1. júna 2024 sa považuje aj hypotekárny úver podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2017, ak bol poskytnutý aspoň z časti na účel uvedený v § 2 písm. a) prvom bode v znení účinnom od 1. júna 2024.
(2) Fyzickej osobe vzniká nárok na príspevok aj za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024, v ktorom splnila podmienky nároku na príspevok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2024.
(3) Nárok na príspevok podľa odseku 2 zaniká, ak sa neuplatní do 31. júla 2024.
(4) Informácie podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 10. júna 2024.
(5) Informácie podľa § 13 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. júna 2024 za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 31. júla 2024.".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
A ja teda len opakujem, že v tejto súvislosti navrhujem bod 52 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Dodám už len dve vety, že kto aspoň trošku počúval, tak vníma, že nielen štát, nielen tie ÚPSVaR-y majú kopu starostí a musia tam mať nových zamestnancov, ale aj banky sú povinné poskytovať informácie, posúvať ich. Jednoducho aj pre nich je to viacej agendy, viacej práce a to jednoducho skončí len tak, že si to, samozrejme, nechajú zaplatiť, čo vo finále vždy zaplatí zasa konečný spotrebiteľ, v tomto prípade ten, ktorý má hypotekárny úver.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a zasa prosím komplet celú snemovňu, keby sa dalo, o podporu, myslím si, že tohto zmysluplného pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
24.4.2024 o 15:28 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no tak zasa sme v situácii, kedy k tomu samotnému návrhu zákona vlastne tá debata ani nebude, ale debata je vlastne k tomu, čo, čím bol tento zákon doplnený a tomu sa chcem venovať. No a doplnený teda bol na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom, ktorý opravuje zákon o pomoci s hypotekárnymi úvermi.
Možno si pamätáte, ten zákon bol teda prijatý ako výsledok, okej, predvolebných sľubov Roberta Fica, bol prijatý proste veľmi rýchlo a jednoducho ja som to vtedy hovoril, že je to rýchlokvasený nepodarený zákon, vtedy, samozrejme, to koalícia nebrala, ale nevadí, pravda niekedy nejaký čas trvá. A keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, tak ja tam vlastne vidím zapracovanie tých pripomienok, ktoré, ktoré sme tam vtedy mali, alebo ktoré som vtedy prezentoval. Takže zasa, ak teda vychádzame z toho, že teda máme zákon, ktorý s tými hypotékami nejak pomáha, tak to, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore, ho do nejakej miery vylepšuje.
No a ja sa budem teda najprv venovať ešte tej rovine, že teda okej, keď už ho máme. Tak koalícia sa rozhodla, máme ho a v skratke ten návrh vlastne umožňuje, tá najväčšia chyba, čo tam bola, že vy keď ste v minulosti si refinancovali hypotéku, to znamená, boli ste zodpovední, to znamená, chceli ste mať najnižšiu možnú splátku, však človek sa správal ekonomicky, tak takého človeka, toho zodpovedného, vlastne ten zákon vyradil z možnosti, aby mu teda, aby padol do režimu, že môže dostať nejakú podporu tej hypotéky, hej, tak. Proste potrestalo sa toho, kto je zodpovedný, a teda toho, kto je nezodpovedný, ten teda ešte dostal, dostal odmenu, v úvodzovkách.
Takže takto nie, takže okej, ja kvitujem a chválim, že teda sa zaradili do možnosti do nároku na štátnu pomoc pri hypotékach aj ľudia, ktorí v minulosti refinancovali. No ale, bohužiaľ, to dali iba do režimu, že do 1. 6., to znamená do účinnosti tohto zákona. Čiže je to určité zlepšenie, okej, ale zároveň ten najväčší problém, že jednoducho v budúcnosti vy keď chcete mať pomoc, nemôžte zmeniť banku. Toto je vlastne to, čo vo finále zdražie každému ten úver. Pretože to, že malo Slovensko ešte nedávno najnižšie alebo takmer najnižšie úroky na hypotékach, tak to bolo práve kvôli voľnému a drsnému súboju bánk, ktoré teda už sa ani tak nebili o nové úvery, lebo však to má nejaký strop, ale bili sa o ten koláč tých refinancov a proste predbiehali sa a dávali čo najnižšie sadzby. No a toto, ak ten zákon síce trošku opravíte, ale stále to zostane len do minulosti, tak toto zabránite, aby sa, aby sa mohli teda ľudia refinancovať a zároveň teda požiadať o pomoc.
Čiže zasa, tomu, kto chce teda, samozrejme, pre seba čo najnižší, čo najnižší úrok, hej, ale následne vlastne aj teda keby mu štát pomohol, tak vlastne má najnižšiu možnú pomoc, lebo však teda má najnižšiu splátku, tak proste toto zakážete. Ale tým, že toho človeka priviažete k banke, tak jednoducho zabijete celý ten konkurenčný boj. Čiže vy ste to už akoby priznali, lebo veď už, už do minulosti to robíte a ja teraz v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu nerobím nič iné, než to fakt drobne vylepšujeme v tom, aby sa to jednoducho týkalo aj všetkých, všetkých proste ľudí do budúcnosti, hej. To je jedna vec. Ja teda zasa na záver prečítam pozmeňujúci návrh.
Ale ešte sa dotknem, ešte sa dotknem jednej veci, že tento zákon nemá žiadny iný parameter než že politický. Áno, proste že to bolo povedané ako volebná téma a jednoducho tak ste to teda nejak vyriešili, aby ste si do nejakej miery ten sľub splnili. Ale či už je to správa o stabilite alebo aj aktuálne vyjadrenia Národnej banky, všetko je to v stave, že dnes je nesplácanie hypotekárnych úverov najnižšie v histórii. Najnižšie. Proste ten problém je najmenší v histórii, aký bol za 30 rokov Slovenska, ale zrovna v tomto bode sa ide pomáhať. Jednoducho to nedáva logiku. Ale ešte poviem, že ja by som tú logiku našiel, keby sme boli že Švajčiarsko, máme rozpočtový prebytok a teda chceme do nejakej miery podporiť no teda napríklad teda rezidenčný biznis alebo akokoľvek, hej. Okej. Ale viete, vy pomáhate vlastne tomu, kto tú hypotéku má, v podstate ju vláda spláca, lebo však teda Národná banka hlási, že je všetko v poriadku, ale aj na tieto peniaze si treba, si treba požičať a to je proste ten, ten najväčší problém. Už som to tu dneska v podstate raz rozprával, že vy proste najprv musíte teda veľa a veľa ľuďom zobrať a potom niektorým niečo dáte, hej, a tuto je to akože úplne že exemplárne.
Zobereme si tú situáciu, že, a ja to poviem ešte raz, nevidím inú možnosť, ako dokáže proste minister proste nájsť, nájsť tie peniaze, normálne navzdory všetkým vyjadreniam, že nechcete zvýšiť DPH, tak sa to stane, ale zoberte si, že ak sa tá dépeháčka zvýši o dva percentuálne body, tak to štvorčlennej rodine zvýši náklady, ale každej jednej, hej, o 740 euro cca, hej, výpočet. Každej jednej. Chudobnej, bohatej a, samozrejme, tej chudobnej to proste ešte ublíži viacej, pretože to je pre nich väčší problém, hej, už len preto, že majú teda menej úspor. Takže to je jedna vec. Všetkým zoberiete, hej, takto, takto zoberiete vlastne miliardu, z každej rodiny 740 normálne natvrdo z peňaženky. A teraz, ak dáte priemerná suma podpory v týchto hypotékach je 75 euro, také sú zatiaľ tie výsledky za tie prvé tri mesiace, dobre, krát dvanásť, hej, tak ak dobre rátam, je to, je to 900 euro. Tak zasa, povedzme, že tí štyria, štvorčlenná rodina teda býva v jednej, v jednej, v jednej domácnosti, takže okej, takže veľmi porovnateľne pomôžete tej jednej rodine. Čiže tá si ešte povie, však dobre, tak zobrali mi 750 euro na dépeháčke, tak teraz mi vlastne podporili, podporili moje bývanie, dali mi 900, tak som vlastne ešte aj niečo získal. Nuž len problém je ten, že na tej dépeháčke zoberete 5,4 mil. občanom tejto krajiny a na tých hypotékach to vrátite len v tom najlepšom možnom prípade že nejakým pár desiatkam tisíc, ale tá realita je, že za prvé dva mesiace to bolo asi nech sedem a pol tisíc podporených hypoték. A to neboli že nové, tam vlastne mohli padnúť všetci tí, ktorí, už celý vlaňajšok boli vyššie úroky, tak tí všetci vlastne, ktorí teda mali tento problém zvýšený, to sú proste nejaké desaťtisíce ľudí, proste tí tam mohli padnúť a buď sa tam ani nehlásili, alebo väčšiu polovicu tých, čo sa hlásili, vyradili nejaké, nejaké tie podmienky, napríklad refinancovacie alebo aj iné a proste výsledok je takýto, hej.
Čiže vy veľa ľuďom veľa zoberiete a potom málo ľuďom málo dáte, ale navyše ono je to zobratie je náročné v tom, že to musia byť nejaké, proste nejakí úradníci, nejaké tlačivá, nejaké, nejaká celá proste tá administratíva a nejaká aj kontrola, lebo čím vyššie dane, tým je väčšia tendencia sa im vyhýbať, to je normálne že ekonomické pravidlo, no a potom to, to rozdávanie zasa proste niečo znamená. Veď ten, pána Spišiaka som uspal, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) No, čiže teraz som aj seba uspal.
Čiže v podstate ešte navyše, keď potom rozdávate, tak aj to musí proste niekto zúradovať, aj tam je ďalšia byrokracia. Zas sa to dá krásne presne na týchto hypotékach ukázať. Veď proste 5 mil. euro je len na proste materiálno-technické a ľudské zabezpečenie. Je to cez dvesto úradníkov, tí potrebujú počítače, miesto, všetko, hej. Takže aby ste zadministrovali, proste v tom najlepšom, myslím, že je tam nejakých 78 mil. dedikovaných, tak minimálne 5 mil. sa minie, sa proste. Toto je, že keby to nebolo, tak ešte aj toto sa dá ušetriť.
Takže fakt že treba si uvedomovať to úplne jednoduché, že keď ľuďom nezoberiete, necháte im, nemusíte im toľko dávať. Keď ľuďom veľa zoberiete, potom musíte veľa ľuďom pomáhať. Akurát že to stojí peniaze.
A ja ešte zopakujem, tu pán Ľupták z SNS-ky povedal jednu perfektnú vec, nemáš peniaze v štátnom rozpočte? Zníž dane, hej. Toto by sa malo niesť ako taká červená niť rozhodovaním pána ministra. Nie je cesta tie dane zvyšovať. Vlani ste ich zvýšili, tento rok už platíme viacej za všetko, čo sa hýbe, dane, odvody, poplatky, deficit máme taký, jak sme nikdy nemali, a keď toto isté spravíte aj pre budúci rok, tak nás proste fakt priblížite proste ku Grécku, k bankrotu, úplne akože fakt že k veľkým problémom.
No, toľko a teraz teda by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh, ale vlastne ešte, ešte ho uvediem, pretože ako, ako ho definujem. Ja hovorím, že je to drobná zmena, ale tým, že vlastne ten pozmeňujúci, tento môj pozmeňujúci návrh je reakciou na spoločnú správu prerokovaného, prerokovávaného návrhu zákona, jednoducho pretože ten pozmeňovák kolega Karas podal vlastne na výbore, takže ja nemám inú možnosť vlastne než vyňať ten bod, myslím, že je to 52, a teraz to aj teda hlásim, že navrhujem vyňať bod 52 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pánovi spravodajcovi. A teda ja nemám inú možnosť než teda toto akože akoby že zrušiť a ja teda musím nanovo definovať vlastne celý ten pozmeňujúci návrh, čiže kvôli drobnej zmene ja ho musím prečítať vlastne celý, takže bude to trošku viac čítania, tak sa ospravedlňujem, ale teda toto je ten dôvod. Nie je to, že je to komplet celé prepracované, sú tam drobné zmeny, ale nejde to nijak inak, než prečítaním a podaním vlastne celého komplexného návrhu, v ktorom sa teda vo veľkej miere nájde ministerstvo financií, ktoré ho teda pripravovalo. No takže toľko a teraz ideme, poprosím zastaviť čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:
„Čl. VII
Zákon č. 526 z roku 1900, pardon, z roku 2023 Z. z., (reakcia z pléna), opravil som sa, o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu1)".
2. V čl. 2 (správne v § 2, pozn. red.) sa za úvodnú vetu vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú: „a) úverom na bývanie je
1. úver na bývanie podľa osobitného predpisu1) s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý poskytuje veriteľ podľa osobitného predpisu1a) okrem stavebnej sporiteľne1b) (ďalej len „veriteľ') spotrebiteľovi aspoň z časti na tieto úvery:
1a. nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie1c) alebo jej časti,
1b. výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie,
1c. zmena dokončenej stavby1d) určenej na bývanie,
2. úver na bývanie podľa osobitného predpisu1) zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie,
b) pôvodným úverom na bývanie je jeden alebo viac splatených úverov, ak bol alebo boli splatené úverom na bývanie a aspoň jeden z týchto splatených úverov bol poskytnutý na účel podľa písmena a) prvého bodu,".
Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d). Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1d znejú:
„1) Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a) § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 90/2016 Z. z.
1b) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
1c) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
1d) § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov."
3. V § 2 písm. c) a d) sa vypúšťajú slová „a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby".
4. V § 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3. priemerná mesačná splátka posledného pôvodného úveru na bývanie v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia tohto úveru na bývanie, vypočítaná za šesť kalendárnych mesiacov, v ktorých oprávnená osoba skutočne takúto splátku zaplatila, predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola zaplatená posledná splátka tohto úveru na bývanie, zaokrúhlená na celé eurocenty,".
5. § 3 vrátane nadpisu znie:
„§ 3 Oprávnená osoba
Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je fyzická osoba,
a) ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
b) ktorá je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie,
c) ktorej výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie podľa prvého bodu alebo druhého bodu sa z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022 zvýšila v porovnaní s referenčnou splátkou a ktorá má
1. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) prvého bodu uzatvorenú pred 1. januárom 2024 alebo
2. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, ak pôvodný úver na bývanie bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2024."
6. V § 5 ods. 1 písm. b) sa nad slovami „určenú na bývanie" vypúšťa odkaz „4)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
7. V § 5 ods. 3 sa slová „pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.6)" nahrádzajú slovami „ak účel poskytnutia úveru na bývanie zostal zachovaný.".
Poznámka pod čiarou 6 sa vypúšťa.
8. V § 5 sa vypúšťa odsek 6.
9. V § 7 ods. 1 sa vypúšťajú slová „najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok".
10. Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Nárok na príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného kalendárneho mesiaca od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.".
11. V § 11 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „na tlačive určenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")".
12. V § 11 ods. 2 sa za slová „pobytu oprávnenej osoby," vkladajú slová „čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. b),".
13. V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na úver na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, prílohou žiadosti o príspevok je aj
a) zmluva o pôvodnom úvere na bývanie,
b) potvrdenie o výške splátok podľa § 2 písm. c) tretieho bodu,
c) iný doklad preukazujúci účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, ak ho nie je možné preukázať zmluvou o pôvodnom úvere na bývanie.".
14. V § 11 ods. 9 sa slová „§ 62" nahrádzajú slovami „§ 65".
15. § 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Veriteľ alebo iná osoba, ktorá poskytla pôvodný úver na bývanie, je povinný na vyžiadanie oprávnenej osoby poskytnúť potvrdenie podľa odseku 3 písm. b) do piatich pracovných dní od vyžiadania, a to jedenkrát bezodplatne.".
16. V § 12 ods. 2 sa slová „Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")" nahrádzajú slovom „ústrediu".
17. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová „zmluve o úvere na bývanie" nahrádzajú slovami „prílohách žiadosti o príspevok".
18. V § 13 odsek 3 znie:
„(3) Veriteľ je povinný na písomné vyžiadanie ústredia na účely poskytovania príspevku zasielať informácie o úveroch na bývanie v troch samostatných dátových súboroch podľa toho, či
a) nastalo zvýšenie splátky na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška referenčnej splátky a výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky,
6. kladný rozdiel výšky mesačnej splátky a výšky referenčnej splátky,
7. suma vo výške 75 % alebo vo výške percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak ju zákon o štátnom rozpočte ustanoví, z rozdielu podľa šiesteho bodu,
b) nastalo zvýšenie splátky úveru na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie nie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu podľa písmena a),
c) nenastalo zvýšenie splátky u tohto veriteľa, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.
19. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2024
(1) Na účely tohto zákona sa za úver na bývanie podľa § 2 písm. a) v znení účinnom od 1. júna 2024 sa považuje aj hypotekárny úver podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2017, ak bol poskytnutý aspoň z časti na účel uvedený v § 2 písm. a) prvom bode v znení účinnom od 1. júna 2024.
(2) Fyzickej osobe vzniká nárok na príspevok aj za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024, v ktorom splnila podmienky nároku na príspevok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2024.
(3) Nárok na príspevok podľa odseku 2 zaniká, ak sa neuplatní do 31. júla 2024.
(4) Informácie podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 10. júna 2024.
(5) Informácie podľa § 13 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. júna 2024 za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 31. júla 2024.".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
A ja teda len opakujem, že v tejto súvislosti navrhujem bod 52 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Dodám už len dve vety, že kto aspoň trošku počúval, tak vníma, že nielen štát, nielen tie ÚPSVaR-y majú kopu starostí a musia tam mať nových zamestnancov, ale aj banky sú povinné poskytovať informácie, posúvať ich. Jednoducho aj pre nich je to viacej agendy, viacej práce a to jednoducho skončí len tak, že si to, samozrejme, nechajú zaplatiť, čo vo finále vždy zaplatí zasa konečný spotrebiteľ, v tomto prípade ten, ktorý má hypotekárny úver.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a zasa prosím komplet celú snemovňu, keby sa dalo, o podporu, myslím si, že tohto zmysluplného pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:54
Štefan KiššA druhá podstatnejšia vec. Na tom návrhu predkladateľa ma zaujalo to, ako si vravel, že minister financií v skutočnosti nehovoril o tom, čo tu je podstatné, pretože o transpozícii sme počuli. No ale kto by bol proti transpozícii, však tá je vydiskutovaná...
A druhá podstatnejšia vec. Na tom návrhu predkladateľa ma zaujalo to, ako si vravel, že minister financií v skutočnosti nehovoril o tom, čo tu je podstatné, pretože o transpozícii sme počuli. No ale kto by bol proti transpozícii, však tá je vydiskutovaná právnikmi, desaťkrát zvalidovaná, tá je v poriadku. Podstatné je, že opäť, ako už býva zvykom, prílepkom na finančnom výbore, ktorý podal pán poslanec Karas. Ale to nie je jeho pozmeňovák, to je pozmeňovák ministra financií alebo ministerstva financií. On vám nepovie nič. Ale teda keď to zhrniem, tam nepotrebný zákon sa ukázal aj ako sfušovaný, tak ako si povedal tie niektoré konkrétne poznámky k tomu. Na začiatku ministerstvo financií predpokladalo, že pomoc s hypotékami bude žiadať päťdesiattisíc ľudí, dnes teda vidí, že teda ten aktuálny odpočet je niekde okolo desaťtisíc podľa aktuálnych dát, tak to takýmto spôsobom hasí. Takto vidíme tvorbu legislatívy vo veľa prípadoch, nielen v tomto. A viac poviem v rozprave.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.4.2024 o 15:54 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Dve poznámky. Majo, môžeš to brať aj ako spätnú väzbu na svoj prejav. Keď bude zaujímavý a pútavý, tak tu ti nikto nezaspí. Bolo to trošku nekolegiálne od teba.
A druhá podstatnejšia vec. Na tom návrhu predkladateľa ma zaujalo to, ako si vravel, že minister financií v skutočnosti nehovoril o tom, čo tu je podstatné, pretože o transpozícii sme počuli. No ale kto by bol proti transpozícii, však tá je vydiskutovaná právnikmi, desaťkrát zvalidovaná, tá je v poriadku. Podstatné je, že opäť, ako už býva zvykom, prílepkom na finančnom výbore, ktorý podal pán poslanec Karas. Ale to nie je jeho pozmeňovák, to je pozmeňovák ministra financií alebo ministerstva financií. On vám nepovie nič. Ale teda keď to zhrniem, tam nepotrebný zákon sa ukázal aj ako sfušovaný, tak ako si povedal tie niektoré konkrétne poznámky k tomu. Na začiatku ministerstvo financií predpokladalo, že pomoc s hypotékami bude žiadať päťdesiattisíc ľudí, dnes teda vidí, že teda ten aktuálny odpočet je niekde okolo desaťtisíc podľa aktuálnych dát, tak to takýmto spôsobom hasí. Takto vidíme tvorbu legislatívy vo veľa prípadoch, nielen v tomto. A viac poviem v rozprave.
Ďakujem.
Rozpracované
15:54
Vstup predsedajúceho 15:54
Michal ŠimečkaVstup predsedajúceho
24.4.2024 o 15:54 hod.
D.Phil.
Michal Šimečka
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktickú pán poslanec Viskupič.
Rozpracované
15:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:55
Marián ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
24.4.2024 o 15:55 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
.
Rozpracované
15:55
No a ešte raz, akože to, že som pána Spišiaka spomenul, to bolo že úplne že v dobrom a veď som seba kritizoval, že asi som nudný, keď som ho uspal, som dobrý uspávač, hej, to, prosím, vôbec neberme, že som chcel byť nekolegiálny alebo že som, ja neviem, na čo chcel poukázať. Čiže ak to len...
No a ešte raz, akože to, že som pána Spišiaka spomenul, to bolo že úplne že v dobrom a veď som seba kritizoval, že asi som nudný, keď som ho uspal, som dobrý uspávač, hej, to, prosím, vôbec neberme, že som chcel byť nekolegiálny alebo že som, ja neviem, na čo chcel poukázať. Čiže ak to len čo i len trošku tak vyzeralo, tak sa, samozrejme, ospravedlňujem. Ale bolo v dobrom, s úsmevom a nech tu nezaspíme, tak to chcel som takto oživiť. Takže ak sa to dotklo pána Spišiaka, tak pardon, veľmi sa ospravedlňujem.
Ďakujem pekne. Štefan, samozrejme, to bé, čo si hovoril, s tým sa dá len súhlasiť. Ďakujem, že si na to aj ty upozornil, že teda ako sa tu veci dejú.
No a ešte raz, akože to, že som pána Spišiaka spomenul, to bolo že úplne že v dobrom a veď som seba kritizoval, že asi som nudný, keď som ho uspal, som dobrý uspávač, hej, to, prosím, vôbec neberme, že som chcel byť nekolegiálny alebo že som, ja neviem, na čo chcel poukázať. Čiže ak to len čo i len trošku tak vyzeralo, tak sa, samozrejme, ospravedlňujem. Ale bolo v dobrom, s úsmevom a nech tu nezaspíme, tak to chcel som takto oživiť. Takže ak sa to dotklo pána Spišiaka, tak pardon, veľmi sa ospravedlňujem.
Rozpracované
15:56
Vystúpenie v rozprave 15:56
Štefan KiššVláda predstavila zákon o podpore hypoték v rámci toho svojho balíčka, ktorý nazvala konsolidácia, v decembri a očakávala, že naňho minie 90 mil. eur, len na tú časť dotácií. Z toho tretina je určená na 300 zamestnancov na úradoch práce, ktorí majú administrovať túto pomoc, a okrem toho ďalších 40 mil. prostredníctvom daňového bonusu opäť na pomoc s hypotékami.
Čiže moja prvá otázka na pána ministra je, že čo robia títo, týchto 300 ľudí, ktorí mali procesovať túto pomoc, keďže, ako som povedal pred chvíľou, ani zďaleka sa nenapĺňa ten, ten cieľ, ktorý vláda stanovila, a síce, že sa má dotknúť 50-tisíc ľudí. Zatiaľ si pomoc požiadalo 10-tisíc ľudí, tak možno by sa zišlo pozrieť sa a zrevidovať aj tento plán.
No a čo ma zaujalo, už som to trochu načrtol, že prečo nám predkladateľ vlastne nepovedal nič o tom, že vlastne čo je, čo je merito tejto rozpravy, a to je aktualizácia alebo teda oprava toho zákona zjavne teda veľmi horúcou ihlou šitého, ako sa vraví. V podstate sfušovaného, pretože ako upozornil kolega Viskupič, vôbec vlastne nerobí to, čo si vláda zaumienila, že bude robiť. No a my sme, samozrejme, už tuto v pléne videli viacero zákonov a upozorňujeme na to neustále, že takýmto spôsobom, keď sa pripravuje legislatíva, tak to potom aj tak vyzerá. Najprv si vymyslia v princípe nepotrebný zákona a neexistujúci problém, ale urobia ho tak fušersky, že vlastne ani, ani nefunguje, čo je ešte mimochodom zaujímavý paradox a teda ja by som išiel skôr možno opačnou líniou, že chvalabohu, že nám nefunguje, môžme peniaze použiť na konsolidáciu alebo na nejaké naozaj potrebné opatrenia, napríklad pomoc sociálne najslabším.
Nejaké základné také tri parametre toho zákona. Za prvé, nie je to vôbec prosociálne riešenie. Samozrejme, že dávku by chceli všetci, lenže v princípe keď to zjednodušíme, tak tieto peniaze na hypotéky zaplatia ľudia, ktorým ste zvýšili dane na alkohol a cigarety. A prečo je to neexistujúci problém? Tak preto, že, a videli sme to v dátach v správe Národnej banky Slovenska, ktorú mimochodom trošku divným spôsobom nám ministerstvo financií na výbore sa snažilo prezentovať, keď hovorilo, že doteraz ohrození úverom sú, je nejaká malá, malý objem ľudí, je to teda presnejšie, 1,1 % sú dnes hypotéky ohrozené nesplácaním, aleže to bude teda rapídne rásť, takže je to problém. Tak ste si nedočítali tú správu, pretože v nej sa hovorí, že v roku 2027 narastú rizikom nesplácané úvery na 2,5 %, čo je teda ešte stále podstatne nižšie, ako je nejaký dlhodobý priemer, a ten je okolo 3 %, čo je teda evidentný argument na to, že sa nedeje nič nezvyčajné, preto by sme na to možno nemuseli spáliť 120 mil.
No a ako som už uviedol na začiatku, tak zaujímalo by ma, čo sa deje teda na ministerstve práce alebo na úradoch práce. Na túto otázku som teda nedostal odpoveď, keď sme prvýkrát riešili tento, tento zákon ešte v decembri. Tak sa pýtam znova, akým spôsobom sa vôbec najalo tých 300 ľudí, na ktoré sú alokované peniaze, a keď sa tá pomoc nečerpe, tak vlastne nemajú čo robiť, alebo tam vlastne nikdy ani neboli a ušetrili sme časť tých 30 mil., čo by som opäť v tomto trochu bizarnom kontexte nazval ako dobrá správa.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
24.4.2024 o 15:56 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak aj len krátko. Ako už bolo povedané mojím predrečníkom aj v mojej faktickej, pôvodným zámerom zákona je transpozícia európskej legislatívy, čo je samo osebe ustálený proces prežutý právnikmi, odborníkmi a v princípe nie je čo riešiť. Zaujímavá, alebo teda zápletka prišla, keď pán poslanec Karas predniesol na finančnom výbore pozmeňovák k zákonu, ktorý sme tu už mali a teda k tej pomoci s hypotékami. Tak by som chcel trošku zrekapitulovať, o čo, o čo tu vlastne ide, o čom budeme dnes poobede hlasovať.
Vláda predstavila zákon o podpore hypoték v rámci toho svojho balíčka, ktorý nazvala konsolidácia, v decembri a očakávala, že naňho minie 90 mil. eur, len na tú časť dotácií. Z toho tretina je určená na 300 zamestnancov na úradoch práce, ktorí majú administrovať túto pomoc, a okrem toho ďalších 40 mil. prostredníctvom daňového bonusu opäť na pomoc s hypotékami.
Čiže moja prvá otázka na pána ministra je, že čo robia títo, týchto 300 ľudí, ktorí mali procesovať túto pomoc, keďže, ako som povedal pred chvíľou, ani zďaleka sa nenapĺňa ten, ten cieľ, ktorý vláda stanovila, a síce, že sa má dotknúť 50-tisíc ľudí. Zatiaľ si pomoc požiadalo 10-tisíc ľudí, tak možno by sa zišlo pozrieť sa a zrevidovať aj tento plán.
No a čo ma zaujalo, už som to trochu načrtol, že prečo nám predkladateľ vlastne nepovedal nič o tom, že vlastne čo je, čo je merito tejto rozpravy, a to je aktualizácia alebo teda oprava toho zákona zjavne teda veľmi horúcou ihlou šitého, ako sa vraví. V podstate sfušovaného, pretože ako upozornil kolega Viskupič, vôbec vlastne nerobí to, čo si vláda zaumienila, že bude robiť. No a my sme, samozrejme, už tuto v pléne videli viacero zákonov a upozorňujeme na to neustále, že takýmto spôsobom, keď sa pripravuje legislatíva, tak to potom aj tak vyzerá. Najprv si vymyslia v princípe nepotrebný zákona a neexistujúci problém, ale urobia ho tak fušersky, že vlastne ani, ani nefunguje, čo je ešte mimochodom zaujímavý paradox a teda ja by som išiel skôr možno opačnou líniou, že chvalabohu, že nám nefunguje, môžme peniaze použiť na konsolidáciu alebo na nejaké naozaj potrebné opatrenia, napríklad pomoc sociálne najslabším.
Nejaké základné také tri parametre toho zákona. Za prvé, nie je to vôbec prosociálne riešenie. Samozrejme, že dávku by chceli všetci, lenže v princípe keď to zjednodušíme, tak tieto peniaze na hypotéky zaplatia ľudia, ktorým ste zvýšili dane na alkohol a cigarety. A prečo je to neexistujúci problém? Tak preto, že, a videli sme to v dátach v správe Národnej banky Slovenska, ktorú mimochodom trošku divným spôsobom nám ministerstvo financií na výbore sa snažilo prezentovať, keď hovorilo, že doteraz ohrození úverom sú, je nejaká malá, malý objem ľudí, je to teda presnejšie, 1,1 % sú dnes hypotéky ohrozené nesplácaním, aleže to bude teda rapídne rásť, takže je to problém. Tak ste si nedočítali tú správu, pretože v nej sa hovorí, že v roku 2027 narastú rizikom nesplácané úvery na 2,5 %, čo je teda ešte stále podstatne nižšie, ako je nejaký dlhodobý priemer, a ten je okolo 3 %, čo je teda evidentný argument na to, že sa nedeje nič nezvyčajné, preto by sme na to možno nemuseli spáliť 120 mil.
No a ako som už uviedol na začiatku, tak zaujímalo by ma, čo sa deje teda na ministerstve práce alebo na úradoch práce. Na túto otázku som teda nedostal odpoveď, keď sme prvýkrát riešili tento, tento zákon ešte v decembri. Tak sa pýtam znova, akým spôsobom sa vôbec najalo tých 300 ľudí, na ktoré sú alokované peniaze, a keď sa tá pomoc nečerpe, tak vlastne nemajú čo robiť, alebo tam vlastne nikdy ani neboli a ušetrili sme časť tých 30 mil., čo by som opäť v tomto trochu bizarnom kontexte nazval ako dobrá správa.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:02
Vystúpenie 16:02
Ladislav KamenickýPozrite sa, páni, všetci tí, čo ste tu vystupovali, ste sále hovorili, že tým ľuďom netreba nič dať, však načo im dávame niečo, však nepotrebujú. My keď im niečo dáme, tak potom hľadáte možnosť, ako im dať ešte viac. Tak ja necháme túto motiváciu. Na druhej strane tu pán Kišš hovorí, že vlastne im nič nedávame, lebo ten zákon neni dobrý, tak a potom hovorí o tom, že musíme niekde zdvíhať dane, aby sme...
Pozrite sa, páni, všetci tí, čo ste tu vystupovali, ste sále hovorili, že tým ľuďom netreba nič dať, však načo im dávame niečo, však nepotrebujú. My keď im niečo dáme, tak potom hľadáte možnosť, ako im dať ešte viac. Tak ja necháme túto motiváciu. Na druhej strane tu pán Kišš hovorí, že vlastne im nič nedávame, lebo ten zákon neni dobrý, tak a potom hovorí o tom, že musíme niekde zdvíhať dane, aby sme na toto zarobili a potom ja, mne sa nejak bijú tie argumenty, ktoré tu počúvam.
Na druhej strane, ja si pamätám, pán Viskupič, keď Richard Sulík, a to bolo v tejto snemovni a tuto pri tomto stole, rozprával o tom, ako sme to nastavili, že sa tu budú zdvíhať úrokové sadzby a že banky nám budú umelo navyšovať, lebo im to umožňujeme, lebo tí zodpovední, ktorí si refinancovali, tak že nebudú mať možnosť, aby si znižovali úrokové sadzby. Tak dnes tu už máme aj výsledok, pán Viskupič, takže pozeral som si dnešné sadzby na hypotekárnych úveroch a poviem otvorene, dnes máme najvyššie úrokové sadzby v ECB-čke historicky, aspoň teda za posledné obdobie, 4,5 % a jak si pamätám, tak úroky na hypotekárne úvery boli nad 5 %. Čiže, a dnes máme najvyššiu úrokovú sadzbu z ECB-čky. Dnes sa pohybujú úrokové sadzby na hypotékach rádove niekde, pozeral som prvé štyri banky, 4 %, 4,05, 4,08, 4,19. Takže toto je to zvyšovanie tých úrokov, o ktorých hovorili.
Áno, rozširujeme, nesúhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že tu je niečo, niečo sfušované. Samozrejme, robili sme ten zákon, sme sľúbili, že to urobíme rýchlo. Ale poviem na druhej strane, nepredpokladali sme technické veci ako napríklad to, že keď si refinancujete úver, a poviem, asi tomu rozumiete, pán Viskupič, a pán Kišš odišiel, ste tu, hej, dobre, a to môžme mudrovať, koľko chcete, keď dôjdete na to, že pri refinanci tie hypotekárne banky, a to sme sa s nimi ikskrát o tom bavili, napíšu, že to refinanc úveru a nenapíšu, že či ten úver bol napríklad poskytnutý ako hypotekárny úver na bývanie. Tak asi, a ja poznám a poznám ľudí, ktorí si zobrali, založili nehnuteľnosti, zobrali si peniaze a dnes tie peniaze v podstate otáčajú na burze. Tak asi takýmto ľuďom by sme nemali pomáhať, že? Týmto, na tom sa asi zhodneme.
Takže my sme sa snažili zabrániť určitým špekuláciám a teraz sme našli nejaký spôsob, ako to urobiť, že tí ľudia v podstatne musia nám doložiť nejaké dokumenty, že ten, že ten refinanc bol na hypotéku na dom, na bývanie, nie na to, aby investovali na burze.
Podporili sme to napríklad aj nejakým inštitútom doplnkovým nejakého čestného prehlásenia. Samozrejme, on keď to čestné prehlásenie dá, bude chcieť podviesť niečo, je tu doplnkový inštitút k nejakým dokumentom, ktoré nám ukáže, pri tom starom úvere bral hypotéku na bývanie, tak mu chceme umožniť a rozširujeme ten skok na to, aby tí ľudia, ktorí napríklad sa nekvalifikovali práve kvôli tomu, že banky mu napísali do tej refinančnej zmluvy nie to, že si bral úver na nehnuteľnosť, ale na niečo iné. A to boli dlhé debaty, verte mi. To sme riešili, moji ľudia, aj s úradmi práce. Toto sme asi nepredpokladali. Ja som myslel, že to bude jednoduchšie. Nastavili sme to spätne a teda do toho 1. 6., nebudeme to rozširovať, pán poslanec. Stále to nechávame, mne, ja sa teším tomu, že ECB-čka už ohlásila, že by mala ísť dole s úrokovými sadzbami. Predpokladám, že v júni by úrokové sadzby mohli začať klesať, číže tá pomoc zo strany štátu bude menšia. A dúfam teda, že sa naplní aj to, čo sa hovorí, že možno by mala, ide o 0,25 % dole, že by mohli ísť ešte dvakrát možno aj v tomto roku ešte, ešte dole.
Čiže dúfam, že sa normalizuje tá situácia a to je cieľom aj tohto, bolo cieľom tohto zákona. Čiže my sme chceli preklenúť nejaký ten enormný nárast. Lebo fakt, keď vám niekto, vám stúpne z 1 % na 5 %, tak je to šok pre tú rodinu. Ja viem, pán Viskupič, vy poviete, že máme najnižšie nesplácanie historicky. No tak ale to neznamená, že keď niekto spláca hypotéku, že netrpí tým, že sa mu zvýšili tie splátky, to vôbec to neznamená. Samozrejme, že prvá vec, ktorú každý rozumne zmýšľajúci človek zaplatí, je hypotéka, lebo hádam sa nenechá vysťahovať zo svojho bytu. A keď bude aj menej jesť, menej utrácať na iné veci, ktoré si dovolil predtým, tak proste asi sa mu lepšie žiť nebude.
Čiže my sme si to dali do programu a myslím, že kritizovať nás za to, však vy keď budete v predvolebnom boji, niečo ponúknete svojim, svojim voličom, tak my sme splnili svoje sľuby predvolebné, a čo je na tom zlé? Vy keď prídete do vlády, tak vy tiež budete plniť svoje predvolebné sľuby. Možno prídete a poviete, vy znížite dane na nulu a bude tu hej, ale tak to nebude. Lebo vy, ja som tu už počúval raz tú prednášku, nemáme na to čas, ale o Lafferovej krivke. Ja som s pánom Lafferom sa dokonca osobne v minulosti stretol, bol na návšteve Bratislavy kedysi. Ale, samozrejme, je to sporná teória, ale je to na inú debatu, hej. Do určitého zdanenia vám ten príjem stúpa a v určitom vám klesá. To je tá debata, ktorú sme tu riešili aj s pánom Liptákom. Čiže môžme sa niekedy o tom pobaviť. Len problém je, že neviete, kde je ten Lafferov bod takzvaný, odkedy sa vám tie príjmy začínajú znižovať. Ale mnohí hovoria, že to neplatí, že to proste sa nepotvrdilo, tieto teórie, ale dobre, však ja, ja princíp chápem, aj si myslím, že nejak môže, môže aj platiť.
Takže z tohto pohľadu, poviem otvorene, áno, ak neplatí ani to, čo povedal pán Kišš, že som to nespomenul, ja som to v svojej úvodnej, vy ste tu možno neboli, ale ja som v svojej úvodnej reči nehovoril o transpo... len o transpozícii smernice. Hovoril som o tom, že padol tu pozmeňujúci návrh a som ho aj vysvetľoval. Takže neskrývam, že v tejto, v tomto zákone je to. A keď hovoríte o prílepku, no tak ja hovorím, ja som tu videl iné prílepky, ktoré sa strkali do takých zákonov, s ktorými absolútne nesúviseli. A tu sa bavíme o zákone o správcov úverov, nákupcov úverov a bavíme sa, tak sme tam dali hypotekárne úvery a robili sme to v prospech tých ľudí, ktorí si chcú požiadať o pomoc.
Takže toľko z mojej strany. Chápem, každý sa snažíte svoje argumenty presadiť. Za mňa, a berem aj to, aj ten váš pozmeňujúci návrh ako, samozrejme, ale je to zase niečo, čo bude stáť o niečo viac peňazí.
A ešte jedna posledná poznámka, čo ste hovorili. Ja osobne som nesúhlasil s tým, aby sa tam dávalo do toho návrhu zákona tam tie počty ľudí navyše, ktoré sa budú brať, a dneska ja si myslím, že ani sa žiadni nezobrali. Čiže neni o tom, že niekde sedí 300 ľudí a čaká na to, kedy príde žiadosť na hypotéku. Sú to ľudia z úradov práce, ktorí dnes obhospodarujú tieto veci a robia to popri svojich, svojich pracovných povinnostiach. Pár ľudí sa možno zobralo, ale určite to nebola tá suma, o ktorej sa hovorilo v návrhu zákona. Ja sám, ja sám som povedal ministrovi, lebo to bol minister, myslím, Erik Tomáš, že s takou sumou a s takými výdavkami na túto vec nesúhlasím. Takže za mňa určite tá suma neni taká vysoká, ako bola napísaná v zákone. Takže k tomuto zákonu.
Ďakujem.
Opäť krátko zareagujem na kolegov.
Pozrite sa, páni, všetci tí, čo ste tu vystupovali, ste sále hovorili, že tým ľuďom netreba nič dať, však načo im dávame niečo, však nepotrebujú. My keď im niečo dáme, tak potom hľadáte možnosť, ako im dať ešte viac. Tak ja necháme túto motiváciu. Na druhej strane tu pán Kišš hovorí, že vlastne im nič nedávame, lebo ten zákon neni dobrý, tak a potom hovorí o tom, že musíme niekde zdvíhať dane, aby sme na toto zarobili a potom ja, mne sa nejak bijú tie argumenty, ktoré tu počúvam.
Na druhej strane, ja si pamätám, pán Viskupič, keď Richard Sulík, a to bolo v tejto snemovni a tuto pri tomto stole, rozprával o tom, ako sme to nastavili, že sa tu budú zdvíhať úrokové sadzby a že banky nám budú umelo navyšovať, lebo im to umožňujeme, lebo tí zodpovední, ktorí si refinancovali, tak že nebudú mať možnosť, aby si znižovali úrokové sadzby. Tak dnes tu už máme aj výsledok, pán Viskupič, takže pozeral som si dnešné sadzby na hypotekárnych úveroch a poviem otvorene, dnes máme najvyššie úrokové sadzby v ECB-čke historicky, aspoň teda za posledné obdobie, 4,5 % a jak si pamätám, tak úroky na hypotekárne úvery boli nad 5 %. Čiže, a dnes máme najvyššiu úrokovú sadzbu z ECB-čky. Dnes sa pohybujú úrokové sadzby na hypotékach rádove niekde, pozeral som prvé štyri banky, 4 %, 4,05, 4,08, 4,19. Takže toto je to zvyšovanie tých úrokov, o ktorých hovorili.
Áno, rozširujeme, nesúhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že tu je niečo, niečo sfušované. Samozrejme, robili sme ten zákon, sme sľúbili, že to urobíme rýchlo. Ale poviem na druhej strane, nepredpokladali sme technické veci ako napríklad to, že keď si refinancujete úver, a poviem, asi tomu rozumiete, pán Viskupič, a pán Kišš odišiel, ste tu, hej, dobre, a to môžme mudrovať, koľko chcete, keď dôjdete na to, že pri refinanci tie hypotekárne banky, a to sme sa s nimi ikskrát o tom bavili, napíšu, že to refinanc úveru a nenapíšu, že či ten úver bol napríklad poskytnutý ako hypotekárny úver na bývanie. Tak asi, a ja poznám a poznám ľudí, ktorí si zobrali, založili nehnuteľnosti, zobrali si peniaze a dnes tie peniaze v podstate otáčajú na burze. Tak asi takýmto ľuďom by sme nemali pomáhať, že? Týmto, na tom sa asi zhodneme.
Takže my sme sa snažili zabrániť určitým špekuláciám a teraz sme našli nejaký spôsob, ako to urobiť, že tí ľudia v podstatne musia nám doložiť nejaké dokumenty, že ten, že ten refinanc bol na hypotéku na dom, na bývanie, nie na to, aby investovali na burze.
Podporili sme to napríklad aj nejakým inštitútom doplnkovým nejakého čestného prehlásenia. Samozrejme, on keď to čestné prehlásenie dá, bude chcieť podviesť niečo, je tu doplnkový inštitút k nejakým dokumentom, ktoré nám ukáže, pri tom starom úvere bral hypotéku na bývanie, tak mu chceme umožniť a rozširujeme ten skok na to, aby tí ľudia, ktorí napríklad sa nekvalifikovali práve kvôli tomu, že banky mu napísali do tej refinančnej zmluvy nie to, že si bral úver na nehnuteľnosť, ale na niečo iné. A to boli dlhé debaty, verte mi. To sme riešili, moji ľudia, aj s úradmi práce. Toto sme asi nepredpokladali. Ja som myslel, že to bude jednoduchšie. Nastavili sme to spätne a teda do toho 1. 6., nebudeme to rozširovať, pán poslanec. Stále to nechávame, mne, ja sa teším tomu, že ECB-čka už ohlásila, že by mala ísť dole s úrokovými sadzbami. Predpokladám, že v júni by úrokové sadzby mohli začať klesať, číže tá pomoc zo strany štátu bude menšia. A dúfam teda, že sa naplní aj to, čo sa hovorí, že možno by mala, ide o 0,25 % dole, že by mohli ísť ešte dvakrát možno aj v tomto roku ešte, ešte dole.
Čiže dúfam, že sa normalizuje tá situácia a to je cieľom aj tohto, bolo cieľom tohto zákona. Čiže my sme chceli preklenúť nejaký ten enormný nárast. Lebo fakt, keď vám niekto, vám stúpne z 1 % na 5 %, tak je to šok pre tú rodinu. Ja viem, pán Viskupič, vy poviete, že máme najnižšie nesplácanie historicky. No tak ale to neznamená, že keď niekto spláca hypotéku, že netrpí tým, že sa mu zvýšili tie splátky, to vôbec to neznamená. Samozrejme, že prvá vec, ktorú každý rozumne zmýšľajúci človek zaplatí, je hypotéka, lebo hádam sa nenechá vysťahovať zo svojho bytu. A keď bude aj menej jesť, menej utrácať na iné veci, ktoré si dovolil predtým, tak proste asi sa mu lepšie žiť nebude.
Čiže my sme si to dali do programu a myslím, že kritizovať nás za to, však vy keď budete v predvolebnom boji, niečo ponúknete svojim, svojim voličom, tak my sme splnili svoje sľuby predvolebné, a čo je na tom zlé? Vy keď prídete do vlády, tak vy tiež budete plniť svoje predvolebné sľuby. Možno prídete a poviete, vy znížite dane na nulu a bude tu hej, ale tak to nebude. Lebo vy, ja som tu už počúval raz tú prednášku, nemáme na to čas, ale o Lafferovej krivke. Ja som s pánom Lafferom sa dokonca osobne v minulosti stretol, bol na návšteve Bratislavy kedysi. Ale, samozrejme, je to sporná teória, ale je to na inú debatu, hej. Do určitého zdanenia vám ten príjem stúpa a v určitom vám klesá. To je tá debata, ktorú sme tu riešili aj s pánom Liptákom. Čiže môžme sa niekedy o tom pobaviť. Len problém je, že neviete, kde je ten Lafferov bod takzvaný, odkedy sa vám tie príjmy začínajú znižovať. Ale mnohí hovoria, že to neplatí, že to proste sa nepotvrdilo, tieto teórie, ale dobre, však ja, ja princíp chápem, aj si myslím, že nejak môže, môže aj platiť.
Takže z tohto pohľadu, poviem otvorene, áno, ak neplatí ani to, čo povedal pán Kišš, že som to nespomenul, ja som to v svojej úvodnej, vy ste tu možno neboli, ale ja som v svojej úvodnej reči nehovoril o transpo... len o transpozícii smernice. Hovoril som o tom, že padol tu pozmeňujúci návrh a som ho aj vysvetľoval. Takže neskrývam, že v tejto, v tomto zákone je to. A keď hovoríte o prílepku, no tak ja hovorím, ja som tu videl iné prílepky, ktoré sa strkali do takých zákonov, s ktorými absolútne nesúviseli. A tu sa bavíme o zákone o správcov úverov, nákupcov úverov a bavíme sa, tak sme tam dali hypotekárne úvery a robili sme to v prospech tých ľudí, ktorí si chcú požiadať o pomoc.
Takže toľko z mojej strany. Chápem, každý sa snažíte svoje argumenty presadiť. Za mňa, a berem aj to, aj ten váš pozmeňujúci návrh ako, samozrejme, ale je to zase niečo, čo bude stáť o niečo viac peňazí.
A ešte jedna posledná poznámka, čo ste hovorili. Ja osobne som nesúhlasil s tým, aby sa tam dávalo do toho návrhu zákona tam tie počty ľudí navyše, ktoré sa budú brať, a dneska ja si myslím, že ani sa žiadni nezobrali. Čiže neni o tom, že niekde sedí 300 ľudí a čaká na to, kedy príde žiadosť na hypotéku. Sú to ľudia z úradov práce, ktorí dnes obhospodarujú tieto veci a robia to popri svojich, svojich pracovných povinnostiach. Pár ľudí sa možno zobralo, ale určite to nebola tá suma, o ktorej sa hovorilo v návrhu zákona. Ja sám, ja sám som povedal ministrovi, lebo to bol minister, myslím, Erik Tomáš, že s takou sumou a s takými výdavkami na túto vec nesúhlasím. Takže za mňa určite tá suma neni taká vysoká, ako bola napísaná v zákone. Takže k tomuto zákonu.
Ďakujem.
Rozpracované