12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia a kolegyne.
Troška sme stratili niť, čo sa týka problematiky medveďa hnedého. Dovoľte, budem hovoriť v dvoch rovinách ako človek a zástupca regiónu z Podpoľania a človek, ktorý dennodenne prichádza do styku s medveďmi, a resp. ľudia nám hlásia strety s medveďmi a komunikujeme v rámci celého Slovenska. Ja som veľmi pozorne počúval naše kolegyne, ktoré nám hovoria, z Progresívneho Slovenska, že strašíme obyvateľstvo s medveďmi.
Dovoľte mi na úvod mojej rozpravy prečítať vám jeden list matke, ktorá písala na štátnu ochranu prírody CHKO Poľana. Pochádza z obce Dúbravy, časť Hradná:
„Chcela by som vám napísať, aký malý krôčik sme od ozajstného nebezpečenstva tu na Hradnej. A úplne mi to docvaklo až dnes. Moja osemročná Sonička išla chytať ryby na jazierko, ja som zatiaľ napájala hydinu na dvore s tým, že za ňou prídem. Ešte na mňa zavolala na bicykli: „Čau, mami!“ a o chvíľu starostka hlásila v miestnom rozhlase o tom, že medzi Hradnou a Želobudzou práve videli medveďa. Ja som všetko hodila a vyštartovala som na jazierko, ktoré zodpovedá jej trase. Je tam voda, je tam potok, je tam húština a neraz ho tam videli. Jačala som z plného hrdla jej meno, počula som v diaľke na oblohe jačali a krúžili vrany, upozorňovali na nejaké nebezpečenstvo. Nebola tam. To, čo som v daný moment prežívala, bola strašná hrôza. Ma premkla, nevedela som v tej chvíli či prejsť potok a či ju ísť hľadať, alebo ísť domov, že prebehne druhou bránou. Ľudia, neprajem vám tie sekundy, skoro som sa dozvracala od stresu. Dobehla som domov a ona na dvore. Ďakujem ti, Bože. Už na jazierko sama nepôjde. Proste máme pár metrov od domu medveďa a teraz je mi do revu, keď toto píšem, a toto je naša realita. Chcem poďakovať pánovi ministrovi, že prišiel s týmto zákonom do Národnej rady a konečne už riešime problematiku medveďa, pretože už nie je čas na diskusiu.“
Už nie je čas na zbytočné rozpravy a ja vám sa pokúsim demonštrovať, že Slováci na vidieku sa necítia v Európskej únii. A poviem vám prečo a poviem to úplne s problematikou medveďa hnedého. Keď sme na Poľane upozorňovali pána ministra Budaja, že treba akútne riešiť problém medveďa hnedého a riadiť sa programom starostlivosti o veľké šelmy v regiónoch, aby hneď zasiahli a problémové jedince boli odstrelené. Potom sme sa dožadovali informácie, ako to je inde vo svete.
A teraz sa vrátim k tomu, že obyvatelia vidieka sa necítia byť obyvateľmi Európskej únie, pretože vysvetlite mi len jeden jediný argument, že prečo vo Švédsku dokážu legislatívne mať ošetrené aj regulovaný odstrel medveďov. Na tej veľkej ploche ich majú 2 500, 300 medveďov ročne padne, lebo jediný predátor medveďa hnedého je človek. Iného predátora nemá. V Slovinsku je 1 500 medveďov a poviem vám rovno, že poznám ľudí z Maďarska, Slovenska, ktorí chodia na tie medvede strieľať. Áno, je to spoplatnené, je to príjem do štátnej pokladnice. A čo je najhlavnejšie, som si uvedomil, že keď zastrelí medveďa zásahový tím a dáme ho do kafilérky, tak si nemyslím, že je to riešenie.
A keby hneď sme aj schválili regulovaný odstrel a hovorím to úplne otvorene, nič by sa nestalo, pretože my sme v rámci koordinačnej rady na Poľane spoločne manažujeme región. Sú tam zástupcovia poľovných združení, poľnohospodárov, samosprávy, štátna ochrana prírody. Spoločne sme napĺňali program starostlivosti o medveďa. Regulérny nástroj, kedy sme mohli aj na výnimku ministra odstreliť problémové jedince. A má úplnú pravdu minister životného prostredia, že všetko bolo napadnuté mimovládnymi organizáciami na súdoch, a zato majú naši ľudia na vidieku pocit, že si ich nemá kto zastať, že je viac medveď než človek v tejto spoločnosti.
Ja som za to, aby sme v našej prírode mali medveďa, vlka, rysa, chránené zvieratá, ktoré, ale už som to povedal v mojej faktickej poznámke, že prečo, prečo sme sa nevenovali tomu, lebo aj posledný regulovaný odstrel bol v dvetisíc... pán minister, oprav ma, v 2018., resp. kedy boli schválené odstrely. A potom to zastalo. A potom tam tvrdili od ministra Budaja, že to európska legislatíva nedovoľuje. Tak starostovia z Podpoľania zaplatili 12-tisíc euro, sa zložili a zaplatili za to, aby si právnikom dali vysvetliť európsku legislatívu. A tieto možnosti má štát, štát Slovenskej republiky. Ale mimovládky mali vo všetkom nos a nemohli sme, proste tie súdy sa prehrávali.
Potom sme boli na rozhovoroch s pánom ministrom Budajom a potom mi to došlo, prečo to tak bolo, že sľúbil starostom, že dajú na osvetlenie, že dajú na kontajnery starostom, že máme kontajnerové medvede. Lenže vidiek slovenský takýto nie je. Veď vidiek má na záhradách aj na lazoch pod Poľanou včelstvo. Gazdujú, majú prirodzené komposty alebo hnoje, ľudovo povedané, za domami. Majú sady, otvorené priestranstva a dneska to vyzerá tak, že naše deti by sa mali hrať v oplotkoch a zver bude behať okolo nich.
Viete, aká situácia je v iných regiónoch? U nás rodičia boja sa dať kočík na dvor. Skúsení poľovníci, pán kolega Pročko, zavediem ťa pod Poľanu a poviem ti, že akú... situácia je tam vážna. Boja sa, boja sa dať dieťa s kočíkom, pretože vlka v živote nikto nevidel vo voľnom priestore. To pre poľovníka bola v minulosti vzácnosť. Dneska medveď s tým, že nevie ani svoje teritórium, a som za to, aby sa tie remízky vytínali pri dedinách a mestách, pretože keď si predstavím, že medveď prejde cez Poľanu a nevie jeho koridor prirodzený, pretože prejde cez Kriváň a možno sa ocitne aj na Krupine, pretože máme zarastenú krajinu.
Áno, z pohľadu poľnohospodárov sme sa zabudli starať o túto krajinu. Ale je to o tom, že nemajú tí poľnohospodári aj dostatok dotácií. Majú aj obmedzenia. Bola tu v minulosti debata v pléne o lúkach európskeho významu. Ak sa o to nebudú starať bežní ľudia, poľnohospodári na lazoch, tak, tak nikde nezájdeme. Takisto som vám chcel povedať, že sme sa bavili o tom, že diskusie, že behali v minulosti s názorom a ľudia sa na tom smejú. Bežní obyvatelia, teda ste sa stretli s medveďom, keď na vás zreve medveď, tak nedáte ani náboj do pušky a zmrznete na mieste, pretože neviete, čo máte robiť. A to nie je, to nie je strašenie. To je fakt. My tých medveďov máme strašne veľa, ja od domu môjho mám dve dcéry, od môjho domu je 250-kilový medveď. A je to dokázané, je to fakt. A ja vám vravím ako poslanec Národnej rady, keby medveď mne zabil dieťa, zabijem štyroch. A urobím to. A takto to budú robiť aj ľudia, lebo ak to nebudeme riešiť oficiálnou cestou, tak podporujeme pytliactvo, ľudia to zoberú do vlastných rúk a budú to strieľať hlava-nehlava. A to nie je veľká škoda pre túto krajinu? Nemôžme sa dohodnúť spoločne, že manažujme medveďa tak, ako sa vo vyspelých európskych krajinách patrí? A stále nám bolo tvrdené, že európska legislatíva toto nedovoľuje. Áno, jeden minister žiadal odstrely, pán Budaj následne utekal do Bruselu, celé to zastavil. A takto to pokračovalo koldokola. A ja som na to prišiel, keď sme prišli do výboru pre pôdohospodárstvo, sedel tam pán Budaj a pán Vlčan a vtedy si tak v duchu hovorím: „A to nezastane nielen ľudí, ale aj pracovníkov v lesoch nikto?“ Ja som osobne videl príkaz riaditeľa Lesov Slovenskej republiky, kde prikázali lesníkom nosiť hrkálky na nohách, na batohoch. Viete, kedy vám je dobrá tá hrkálka? Keď budete utekať dole kopcom. Nič viac, nič menej. Zastavujú ma bežní ľudia pod Poľanou a pracovníci Lesov, lesní robotníci. Situácia, opíšem vám ju. Volali zásahový tím, prišiel zásahoví tím. Samozrejme, oni mali deviatky a im rozdali spreje. Ja na tie spreje mám svoj názor. Chcem vidieť každého jedného z vás, keď sa na vás rozbehne 250-kilový medveď, či budete stáť na mieste a budete striekať spreje. A viete, čo urobil ten lesný robotník? Fúkal vietor a pýta sa toho zamestnanca zásahového tímu, že „prosím vás pekne, keď ten sprej použijem a fúka vietor, akože má to dobrú, dobrý tlak, aby som zasiahol toho medveďa?“ Tak rovno predtým zamestnancom tejto... zo zásahového tímu strekol ten sprej, zafúkal vietor, odvialo to a on sa usmieval tomu zásahovému tímu do očí a povedal im: „A to sa mám obracať po vetre, keď bude bežať medveď?“ A toto je fakt dnešnej doby. My sme na smiech. My sme na smiech, obyčajným ľuďom, 70 % tejto krajiny je vidieckeho charakteru, prechádzajú nám cez samosprávy. Môžem hovoriť o Hriňovej, Ponickej Hute, nedávno v Bystrici, v Lučenci, pri Košiciach, v Gelnici, Stará Bystrica, všade. Nie je deň, že medveď nebehá po dedinách v noci, bežne, alebo v podvečer sa susedia zvykli navštevovať. Akonáhle je niekto vzdialený dva-tri kilometre od seba, také sú lazy, tak idú autom. Aj deti do škôl vozia autom. Viete, aký dopad to má na naše regióny? Chceme hovoriť o cestovnom ruchu, o rozvoji cestovného ruchu, riadeného prírodného turizmu, môžme. A viete, čo sa stalo v Banskobystrickom kraji? My sme financovali cyklobus do Hrochotskej doliny, do kaldery. Zrušili sme ho, lebo nie v Hrochotskej doline, ktorá je vzdialená 15 km od Banskej Bystrice, ale v Bystrici na námestí v Uhlisku je už medveď.
A dokedy budeme čakať? Príde čas, že zabije dieťa a budeme mať všetci čierne oblečené. Tu v Národnej rade, že sme nič neurobili. Že títo ľudia už majú toho po krk. A ja sa tiež bojím o svoje deti na lazoch. Viete, aké škody robia medvede na salašoch? Nám už nikto nechce robiť pasienky. Potom sa chváľme s lúkami európskeho významu. Zabudnime na ne. Oplotky, nedávno mi písal tiež kamarát z Ivín. Vrátil sa z dovolenky, trikrát oplotok okolo včelína, zničené. Pýtajme si, pýtajme si štatistiku Štátnej ochrany prírody, ako vzrástla škody na majetku, včelstve. Taký medveď vám prejde cez plot ako tank. V podpolianskych oblastiach Skliarovo, Zánemecká každý večer. Troch-štyroch psov, veď nebláznime. To neexistuje. Oni sami povedali, že to nikdy nebolo v minulosti. A, a, ja ešte raz zopakujem a neberte ma, že chcem tu všetko vystrieľať, ale sami starší ľudia povedali, v dedinách sme vlka a medveďa nevideli.
Viete, keď vidím, keď sa poľuje na zver, tak sa dáva aj patričná úcta. Ten obrad poľovníkov je dôstojný. Rozlúčka so zverou a poďakovanie.
A dneska keď vidím, že zásahové tímy strieľajú medveďa a dajú ho do kafilérky, to je aká úcta? To nikto, to nevidí nikto? Veď dneska to je úplne normálny poľovnícky akt. A ja som rád, že sú aj v týchto zásahových tímoch aj poľovníci. Veď poľovníci, ja nie som poľovník, poľovníci sú, sú tí ľudia, ktorí v neviem v ktorom roku po vojne, medveď bol na vyhynutie. Dneska tá početnosť je obrovská.
Dobre, prehral som. Poďme k početnosti. Pre mňa uznávaný človek, profesor Paule robil výskum medvedej populácie v 2014. na území Veľkej Poľany. Hovorím naschvál, lebo od rieky po rieku. Čiže od Hrona až po Slatinu, 70 000 hektárov, kde sa venoval tomu výskumu niekoľko rokov. A aj jeho sme spochybnili, aj našich vedcov sme spochybnili. Potom ste prišli s výskumom Karlovej univerzity, ktorý stál nemalé peniaze, a tí ľudia videli, v akých mesiacoch sa zbieral medvedí trus. Viete? V decembri, v novembri a potom, keď prišiel výsledok z Karlovej univerzity, tak naše inštitúcie spochybnili metódu danej, daného výskumu, lebo Karlova univerzita si žiadala aj dáta od profesora Pavleho, ale ich nedostali. Keď chcú robiť, nech robia, správne. Ale stále ideme robiť prieskum. Teraz by som nemal odvahu povedať ľudom na Slovensku, počkajte ešte rok, ideme robiť ďalší výskum za niekoľko miliónov. Už máme v Poľane toľko fotopascí, že človek sa bojí ísť prejsť. Dneska nám vážne sa boja ľudia chodiť, poviem v príklade, v našej Poľane na vodopády Bystrô po turistických chodníkoch, matky s deťmi, starší ľudia, a nielen na Poľanu, to je už vysoká méta, za dom, večer sa ľudia boja ísť. A toto je nie namieste, takže chcem sa spýtať, vravím, aj to, že mne stále nejde do hlavy to, že v rámci Európskej únie niečo môže fungovať v iných štátoch a u nás nie, lebo my to tu chceme vystrieľať. A dobre povedal pán minister.
Zoberte si ich do Rakúska, zoberte si ich do Talianska. Radšej budú tlačiť peniaze na manažment medveďa hnedého na Slovensku, ale nám dajte svätý pokoj, lebo nám to zruší cestovný ruch. A toto sa teraz deje, ale prepáčte, ja nechcem z môjho kraja robiť rezerváciu. Rezerváciu na medvede. A vy seďte ľudia doma a nechoďte do prírody. Toto sa dnes deje, takže aj to, čo sa tie remízky týka, aj lúky európskeho významu.
A keď som hovoril Budajovi, tak si dovolím povedať ešte jednu pripomienku, že som sa čudoval, že prečo sa nezastal tých lesníkov na tom výbore. Potom mi to došlo. Vlčan tam bol jeden maličký človek, ktorý si nezastal lesných robotníkov, pracovníkov, pracovníkov Lesov Slovenskej republiky, ktorí už tiež asi budú musieť mať zbrane, aby mohli vykonávať činnosť lesnícku. Potom som pochopil. Však sa dohodli na výbornom kšefte, budem ticho, aby som si to náhodou nepokazil. Nič nepovedal. Budaj rečnil hodinu a Vlčan ticho. A mne to nešlo do hlavy. Veď sme tam z regiónu, aspoň starostov mohli vypočuť, primátorov, nič.
Takže vás prosím, všetkých poslancov Národnej rady, či opozície, alebo koalície, tu už nie je čas hrať sa a predlžovať termíny, že ešte toto ideme robiť, ešte toto. Stane sa za krátky čas, a som o tom presvedčený, že niekomu medveď, že ho zabije. A pozrime sa ľudom do očí, ako tomu mladému farmárovi na tej farme. Nedávno, na salašoch. Viete, koľko ľudí nehlási škody s medveďom? Lebo si povedia, že to nedáva zmysel. Tých papierovačiek. Na Hriňovských lazoch každý, skoro každý deň zabije buď vlk, alebo medveď ovcu. Už ich to nebaví chodiť po okresných úradoch a nosiť potvrdenia, aká ovca bola, čo bola, prečo. Vy ste nemali oplotok – nepreplatíme vám to.
Kedy to bolo v našej krajine, aby sa naše ovce sa pásli v oplotkoch? Na Ponikách máme salaš, pastieri vám bežne povedia, že, za sa... za tým a má aj psov a vlci sú im v pätách. My ideme oplocovať všetko, a medveď, vlk môže úplne všetko.
Ešte raz zdôrazňujem, už budem končiť, ja chcem mať v tejto krajine medveďa, chcem tu mať vlka, patria do našej prírody, ale my sme stratili zdravý sedliacky rozum. Jeden, tri sú štyri. Jedna medvedica, tri mláďatá a neotravujme. Alebo dve. Hovoríte o tom, že nás bombardovali vtedy, že vnadiská, to bola téma pod Poľanou. Tak som povedal, že keby nebol diviačí mor, tak ľudia sa smiali. Tak napíšte poľovníci alebo ktokoľvek na tie vnadiská, že to je pre vlk... pre diviaky, ale to nie je pre medveďa. Prišiel tam. Tak čo ideme riešiť aj diviačí mor? A fakt som rád, že aj poľovné združenia na Slovensku sa spamätali a tie vnadiská sú ďalej od obcí a naše dediny, obce a mestá, čo sa týka tých remíziek treba riešiť, pretože my máme zarastenú krajinu.
My už nevieme poľnohospodárčiť ako dakedy, že jedna každá medza bola vyťatá. Každý kúsok zelenej pôdy bol obrobený. A ja vám poviem, prečo to nerobia, Nemajú chuť, lebo majú samé obmedzenia. Či zo strany ochranárov, teraz sa riešilo, som rád, že tu bol minister poľnohospodárstva, že sa rieši dotácia našim farmárom. Zjednodušme im ten proces a pomôžme ľuďom chrániť ich majetok aj ich. A som rád, že sa dohodli aj viacerí ľudia aj z koalície, aj z opozície, že tento vládny návrh zákona podporia, pretože je nevyhnutný pre bezpečnosť našich detí na lazoch, a môžu si ľudia z mesta robiť, čo chcú. Príďte, vyskúšajte.
Jozef, kolega, vystupuješ a skáčeš mi do reči, dobre. Povedz to ľudom v Lučenci, keď beháš, keď vám tam behá medveď. Povedz im to. (Reakcia z pléna.) No tak neskáč mi do reči, ja ti neskáčem. (Reakcia z pléna.) Rozprávaš.
Takže vás prosím o podporu tohto zákona. Pán minister, ďakujem ti, že si s týmto zákonom prišiel, lebo ľudia na Slovensku na tento zákon čakajú. A poviem to na plné ústa, medveď nemôže byť viac ako človek v tejto krajine. Vyriešme túto situáciu hneď, pretože sa stane tragédia.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem na začiatok prízvukovať, že Progresívne Slovensko má záujem riešiť túto situáciu vzniknutú aj s medveďmi, ale naozaj odborne. A myslíme si, že strieľať zvieratá v intraviláne alebo rúbať stromy kvôli medveďom nie je odborné riešenie, a navyše je to aj veľmi ohrozujúce ľudí.
My ako opozícia, ale vy ako koalícia tu často voláte po konštruktívnej debate a vyčítate nám emotívne výstupy v pléne. Vy ste zvolili, pán Malatinec, namiesto faktov a konštruktívnej debaty tento emotívny príbeh, priznávam, z Podpoľania o matke s dieťaťom. Ja som mama, mám šesťročné dieťa, žijem na dedine, mám záhradku. Spadám vám do tej vašej rovnice? Neviem. A nikdy by som nepustila v takomto veku dieťa samé k rybníku na rybačku, lebo by som sa bála, že sa mu stane niečo, že spadne do vody, že, že ho zrazí auto alebo nejaký človek mu napríklad ublíži, takže toľko k tomu. Áno, že aj ja sa niekedy možno iracionálne bojím o svoje dieťa, ale poďme k faktom a bavme sa tu odborne.
Veľa tu toho dnes spomínala kolegyňa Stohlová vo svojom vystúpení. Ja si myslím, že, že bolo by dobré sa toho držať. A viete, rodičia sa boja o svoje deti z rôznych dôvodov na Slovensku, ale tie vláda vôbec nerieši, takže poďme riešiť to, a prosím, pred voľbami ste problém s medveďmi odsúvali, pred prezidentskými voľbami, a teraz prichádzate so skráteným legislatívnym konaním, lebo je to zrazu urgentné. Ste tu pol roka a čo ste robili doteraz s tým?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Malatinec hovoril teda veľmi dlho a ja vás chcem ubezpečiť, pán poslanec, že nikto v Progresívnom Slovensku, naozaj nikto nechce túto tému nijakým spôsobom zľahčovať. Aj my ju vnímame veľmi vážne, treba to riešiť. A treba to riešiť naozaj že odborne a ihneď, ale netreba to riešiť rôznymi takýmito populistickými naratívmi, netreba dookola opakovať odstrel ako zázračný prostriedok, ktorým by sme dosiahli ten, ten želaný efekt.
Zoberte si tie, tie fakty alebo tie štatistiky, ktoré, ktoré dnes aj máme k tejto téme. Zoberte si, že za posledných 20 rokov zahynulo na Slovensku 253 ľudí pádom zo stromu alebo zo skalného brala. Znamená to, že teraz ideme vyrúbať všetky stromy a zlikvidovať všetky sklané bralá, aby sa už ďalej takáto smrť neuskutočnila? Toto proste nie je riešenie. Bavme sa naozaj a robme všemožne pre to, aby sme sa bavili o tej prevencii. Naozaj skúsme hľadať všetky možné riešenia k tomu, aby sme zamedzili týmto stretom, bavme sa o tom, prečo je stále niekoľko tisíc nelegálnych vnadísk, áno, sú to všetko vážne veci, ktoré proste prispievajú, že tých stretov je naozaj veľa.
My nechceme tú tému zľahčovať, chceme sa o nej baviť, konštruktívne, odborne, bez emócií, nepopulisticky a naozaj podľa mňa máme všetci rovnaký záujem, jednoducho aby sa ľudia nemuseli báť na Slovensku. Takže prosím, bavme sa o tom odborne, nie populisticky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ja som myslel, že keď vystúpiš, tak reakcie na tvoje vystúpenie, alebo reakcie na tvoje vystúpenie aj z tej druhej strany budú také, že ti poďakujú za to, ako si konštruktívne a odborne vystúpil. A oni tu pri tom rozprávajú o tom, že chýbalo im v tvojom vystúpení, chýbala im odbornosť, chýbala im konštruktívnosť. Ja už teda neviem, v akom parlamente sa nachádzam, ak niekto povie, že ty si nebol konštruktívny a odborný, tak ja neviem, naozaj žijeme na dvoch planétach a títo ľudia sú úplne odtrhnutí od reality. Oni sa strašne radi, vieš, obhajujú slovami odbornosť, odbornosť, sú to tí odborníci, ktorí nevedia, kedy vzniklo Československo a kto bol jeho prvý prezident, to je tá ich odbornosť, ktorou sa stále zaštiťujú.
Pán poslanec, správne si povedal, že my sme už ľudom na smiech, lebo problém, ktorý je tu evidentný, ktorý vidia všetci ľudia, všetci normálni ľudia na Slovensku, tak stále je tu nejaká partia ľudí, ktorá najskôr hovorila, teda že tu problém vôbec neexistuje, lebo za to môže ten turista, ktorý vybočil z turistického chodníku. Áno, lebo medveď presne vie, že keď idete po turistickom chodníku, on sa pred ním zastaví a dá vám prednosť, takže to je tá ich odbornosť a to sú tie ich argumenty.
Ale keď už vidia, že to nevedia obhájiť, pred ľuďmi, ktorí žijú na Slovensku, tak vlastne hovoria, že veď my to chceme riešiť. Kde ste doteraz boli. Prečo s tým prichádzate až teraz? Ale doteraz hovorili, že vlastne tu žiaden problém nie je, to len zlý človek sa správa škaredo k medveďom, a preto oni ho vyháňajú zo svojho teritória.
Prosím vás pekne, fakt už sa spamätajme, ak vás nepresvedčili slová pána poslanca Malatinca, tak ja neviem, čo vás má presvedčiť. Naozaj nejaká tragédia? Potom tu budete oprávnene v čiernej farbe.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za vystúpenie pánovi Malatincovi. A takisto ako on plne súhlasím s tým, že pán minister Taraba, podpredseda vlády, predložil tento zákon do Národnej rady. Mne je jedno, aká je forma, mňa zaujíma cieľ a výsledok. A výsledok sa určite dostaví.
To znamená že, patrím do tej časti verejnosti a do tej časti pléna Národnej rady, ktorý s tým plne súhlasí a tento zákon podporí. Aj keď nie som z Podpoľania, ale som z okresu Košice okolie, kde takisto niekedy v minulosti sme nikdy nezaznamenali nejaký takýto častý výskyt medveďa a strety s človekom. V závere mojej faktickej pripomienky vám prečítam presnú štatistiku, ktorá bola robená na okresnom úrade, na lesnom a pozemkovom v našom okrese.
Ja si myslím, že veľmi správne bolo poukázané, že chrániť sa má to, čoho je málo. A chrániť sa nemá to, čoho je veľa. Ja plne súhlasím, že treba chrániť dropa, treba chrániť hlucháňa, treba chrániť všetko, ale tak ako aj Malatinec povedal, že sú, zásluha toho, že tých medveďov je viac, ktoré bolo po druhej svetovej vojne z úsilia poľovníkov dosiahnuté, až sa to vymklo spod kontroly a je toho veľa.
To znamená, že nárast týchto medveďov je aj tým, a tých stretov, že medveď ako prirodzenú potravu svoju mal v svojom biotope čiernu, teda diviačiu zver. Potom keď sa zdecimovali stavy tejto zveri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Roman, ty si hrdý Podpoľanec a dobrý človek, ktorý so svojím regiónom naozaj, naozaj žije a pozná naozaj veľmi dobre jeho problémy. Presne si popísal to, čo v našich regiónoch, kde sa medveď vyskytuje, ľudia bežne prežívajú. Je dobré, že si tu spomenul aj jednotlivé konkrétne prípady jednotlivých bežných ľudí, ktorí v daných územiach žijú a ktoré teda tu aj zažili.
Vysmievajú sa ti tu tí, ktorých nominant Budaj tento problém absolútne zanedbal, resp. naopak, v rámci témy medveďa hnedého zohral veľmi negatívnu úlohu, lebo svojím konaním, resp. skôr nekonaním a vyjadreniami absolútne rozoštval odbornú aj laickú verejnosť a polarizoval celú našu spoločnosť. Počas jeho vedenia, bola ŠOP-ka absolútne ochromená nepripravenou transformáciou, nemali čas na reálnu ochranu prírody a napríklad aj na riešenie problému veľkých šeliem, lebo sa zaoberali prioritne transformáciou, osamostatnením národných parkov, prevodmi pozemkov a majetkov, plus konfliktami s lesníkmi, a to jediné bolo to, čo ich v tej dobe zaujímalo, a vidíme,, kam to všetko dospelo.
Preto oceňujem aj snahu pána ministra, tento problém reálne riešiť, a nielen imitovať riešenia, tak ako sa to bežne robilo za bývalého vedenia envirorezortu pod kuratelou OĽANO.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, Roman, ja som rád, že si tak veľmi fundovane a presne pomenoval hlavné problémy, ktoré tu máme. Ja sám normálne žasnem nad touto debatou, lebo ona je tak absurdná, že to si človek ani nevie predstaviť, keby sme tu nemali pomaly každý deň v médiách nejakú informáciu o útoku medveďa na človeka alebo strete medveďa s človekom, tak snáď by so malo nejaké ratio, ale toto sa už vymyká logike a vymyká sa to nejakému racionálnemu mysleniu.
Ja sám som z Považskej Bystrice, kde teda tiež začíname mať tento problém. Je to kraj, pod nádhernými Javorníkmi a je vidieť, že ľudia z Bratislavy ten kraj vôbec nepoznajú, neviete, ako sa možno žije v týchto podhorských oblastiach, kde sú lazy, kde ľudia na lazoch podstivo pracujú, kde žijú a kde napríklad deti každý deň chodia často niekoľko kilometrov do dediny cez husté lesy, aby sa, aby sa dostali do školy, kde chodia do zdravotného strediska, kde jednoducho žijú v súlade s prírodou a určite im pripadá absurdné, aby museli pomaly svoje hospodárstva dneska ohradzovať nejakými plotmi len preto, aby, aby sa chránili pred divou zverou. To je presne o tom, čo je dôležitejšie, či bezpečnosť človeka, alebo ochrana premnoženého, premnožených šeliem.
A rovnako tak ja úplne súhlasím s tým, čo tu bolo povedané o tých výruboch tých náletových drevín, pozrime si fotografie našich miest a našich prímestských častí, aké boli pred 50 rokmi. Tam, kde sú dneska lesy, to bolo všetko obrobené, všetko to bola poľnohospodárska pôda a garantujem vám, že keď my ako mesto by sme chceli vyrúbať čo len jediný strom, tak okamžite sa nám prihlási s protestom nejaká neziskovka, ale nie neziskovka z Považskej Bystrice, neziskovka z Bratislavy, ktorá presne vie, čo v Považskej treba chrániť.

Ďakujem pekne.
Ja súhlasím, pán poslanec Malatinec, s tým, čo ste v úvode čítali, že sa to hrozne počúva, a naozaj je mi veľmi ľúto, že takto ľudia žijú, že takýmto spôsobom fungujú, a úplne súhlasím, poďme to riešiť.
Ale presne v tom momente treba povedať aj to B.
Vy ste spomínali, že je to na Poľane. A spomínali ste vo svojom vystúpení aj vnadiská a veľmi správne, pretože je to obrovský problém, vy ste to naznačili aj vo svojom vystúpení, hoci naprieč koalíciou sa na tomto neviete zhodnúť. Medvede na vnadiská chodia, preukazujú to fotopasce a dokonca to preukazujú aj publikácie, ktorých spoluautorom je napríklad aj pán profesor Paule, ktorého ste spomínali. Ja vám teraz prečítam časť zo zoznamu vnadísk, ktoré sú evidované na poľane, samotnými poľovníkmi, je to z roku 2020, ale ten problém, ako aj vy hovoríte, bol z roku 2020 a určite by som vedela nájsť aj novší zoznam.
Lokalita Šróbka – vnadisko zriadené približne 250 metrov od obývanej časti obce Kriváň.
Lokalita Nad priekopou – približne 80 metrov od rýchlostnej cesty R2, približne 120 metrov od salaša Detvan, a približne 620 metrov od autobusovej stanice v meste Detva.
Lokalita Dolná Mráznica – približne 190 metrov od rodinného domu v obci Kostolná.
Ja sa pýtam, že kde sú tie priority. Prečo má vnadenie prednosť pred ochranou ľudí? Lebo o tom sa tu rozprávame. Toto, vnadiská a iné problémy, ktoré pomenúvávame, ktoré vám... Máte pocit, že to je tá psychologická seansa, toto je to, čo mení správanie ľudí... mení správanie medveďov, toto je to, čo medvede láka, toto je to, čo ľudí ohrozujeme... ohrozuje a toto potrebujeme riešiť.

Roman, ďakujem, ja som, ja som úprimne rád, že si zvolil možno takú tú ľudskú formu, ktorá ti je možno vyčítaná, alebo tak, ale musíme si otvorene povedať, sme tu viacerí z regiónov, sme tu viacerí z miest a ja pevne verím, že všetci sa zhodneme ale na ja jednom, že s tým medveďom je to naozaj reálny problém, ktorý tu zažívame na celom Slovensku.
Samozrejme, viac v regiónoch, preto sa nás to možno viac dotýka, a sme na to takí priamejší. Ale naozaj by sme mali k tomu pristúpiť odborne a verím, že práve týmto zákonom dokážeme vyriešiť túto situáciu, pretože snáď nechceme všetci čakať iba na nejakú tragédiu, a potom budeme zrazu všetci vidieť, áno, poďme niečo prijať. Tak ja som vďačný za tento zákon a pevne verím, že to posunieme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja ti ďakujem za tento tvoj príspevok. A vieš prečo? Pretože ti ho nenapísali marketéri na klube, ale preto že to vychádza z teba, z tvojich skúseností, zo skúseností ľudí, ktorí žijú na Poľane, a nielen na Poľane, ale na prevažnej väčšine Slovenska. Ja, kolegovia z opozície, sa nestačím čudovať. Ja by som chcel vedieť, či by ste tieto reči, ako ste, pán kolega Lackovič, napríklad hovorili, hovorili aj tomu mladému mužovi, ktorého prišla pozrieť jeho priateľka z Bieloruska a dotrhal ju medveď v Jasnej. Alebo tým ľudom v Liptovskom Mikuláši, pán Blcháč by vedel o tom hovoriť, čo sa tam deje.
Tak prosím vás pekne, buďme tu naozaj trošku normálni, ja mám rád medvede, ale bavme sa s ochranármi, ktorí sú naozajstní ochranári, a nie ekoteroristi, ktorí, ktorí prispeli Slovensko, alebo primäli Slovensko do tohto stavu, v akom sa momentálne nachádza. A ja chápem, že treba tento problém riešiť racionálne, a nechcem, aby sme boli krajina extrému, aby sme si tuto medveďa v našich krásnych lesoch vystrieľali. Ale máme tu veľký problém a ten treba vyriešiť okamžite a potom sa poďme baviť o tom, čo budeme robiť ďalej a ako budeme redukovať populáciu medveďa na Slovensku.
Ďakujem pekne