12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia uviesť, že som presvedčený, že návrh zákona sleduje dobrý záujem, a úprimne si myslím, že rozšírenie sociálnych benefitov pre zamestnancov a ich rodiny je v týchto časoch neustálych nárastov životných nákladov po období obrovskej inflácie, bude určite prínosné a pomôže zamestnancom a ich rodinám.
Rozšírenie oprávnených výdavkov pri rekreačných poukazoch aj na manžela, manželku, deti a rodičov zamestnancov, zamestnankýň určite pomôže napätým rodinným rozpočtom a umožní rekreáciu a zotavenie viacerým členom úzkej rodiny. Tiež to vidím ako prínosné opatrenie pre podporu cestovného ruchu na Slovensku, a teda aj podporu subjektov podnikajúcich v tomto segmente, čo pomôže rozvoju podnikania a zlepšovania ponuky a verí, a verím, že aj v kvality služieb. Slovenské rodiny si v týchto náročných časoch takúto podporu zaslúžia a uvítajú ju. Jedným dychom však musím konštatovať, že sa jedná o dvojsečnú zbraň, nakoľko náklady spojené s týmto rozšírením postihnú celé podnikateľské prostredie, segment cestovného ruchu nevynímajúc. Dovoľte sa mi pri tomto konštatovaní hlbšie zamyslieť a rozobrať túto stránku predkladaného zákona do väčších podrobností.
Podnikateľské prostredie na Slovensku čelí dlhodobo veľkým rizikám a sústavnému zvyšovaniu vstupných nákladov, ktoré im spôsobujú vážne až existenčné problémy, kde už mnohí podnikatelia nie sú schopní túto záťaž zvládať a fungovať tak, aby poskytovali kvalitné produkty a služby, vyplácali primeranú mzdu svojim zamestnancom, zamestnankyniam a zároveň si poctivo plnili, plnili všetky ich záväzky voči štátu, ktoré im v tejto činnosti vyplývajú.
Od roku 2002... od roku 2020 máme tu jednu krízu za druhou, ktorej muselo podnikateľské prostredie čeliť a hlavne to podnikateľské prostredie aj v rámci cestovného ruchu. Začalo sa to pandémiou COVID-19, ktorá sa stala osudovou pre stovky podnikateľov, lebo ja týchto podnikateľov poznám, ktorí museli zatvoriť rôzne prevádzky, a zároveň to pokračovalo nárastom inflácie, kde tie náklady, tie vstupné náklady pre týchto podnikateľov boli aj vyššie ako 500 % na energiách. Ja osobne chodím pravidelne po regiónoch východného Slovenska a absolvoval som už niekoľko stretnutí s drobnými živnostníkmi a rodinnými firmami v segmente malých a stredných podnikov. Od všetkých neustále a dookola počúvam, že očakávajú systémovú pomoc a podporu, aby svoje podniky a zamestnancov udržali a ich podniky a ich podnikanie prežilo. Mnohí z nich sú ale na pokraji svojich fyzických, psychických síl a zároveň na kraji finančných. Pre svoje pre prežitie používali úvery, súkromné úvery, predávali svoj majetok, aby mohli podnikať v tomto segmente ďalej. Víťazom pandémie COVID-19 nebol nikto a môžeme považovať za víťazstvo hlavne to, že sme ju prežili. Víťazom neúnosnej inflácie a energetickej krízy sa stali distribútori a predajcov týchto energií, ktorí dosahovali najvyššiu ziskovosť v ich histórii.
Za hlavnú výzvu cestovného ruchu pokladám zvýšenie a rozšírenie kvality poskytovaných služieb, nie poskytovanie a prijímanie rekreačných poukazov na ubytovanie. Cieľom má byť taká šírka a kvalita takýchto služieb, aby zabezpečila, že nielen domáci, ale aj zahraniční turisti budú radi, budú sa radi vracať na miesta alebo do regiónov, ktoré v minulosti navštívili. Zásadným faktorom pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutnosť doručenia zážitku, splnenia sna. To znamená, že tí ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia alebo naši domáci turisti chcú si splniť svoj sen. Pohľad z makroekonomického aj mikroekonomického hľadiska nám jasne ukazuje, že ak štát spoločne so samosprávou a ďalšími organizáciami cielene a koncepčne pracuje na podpore cestovného ruchu, tak sa mu táto podpora niekoľkonásobne vráti na strane príjmov.
Musím však konštatovať, že rozvoju cestovného ruchu do značnej miery bráni aj dlh voči našej infraštruktúre, je v desiatkach miliárd eur, a tu sú veci, ktoré potrebujeme riešiť urgentne a koncepčne. Pre príklad dobrej praxe v tomto smere nemusíme chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť k našim severným susedom. Poľsko vybudovalo modernú novú infraštruktúru, spĺňajúc parametre 21. storočia, a preukázateľne týmto výrazne podporilo cestovný ruch vo svojej krajine. Kvalitná mobilita je jedným zo základov, základov rozvoja cestovného ruchu vo svete, tak ako aj u nás.
Dovoľte mi uviesť aj časť vyjadrení zo stanoviska k rozpočtovým dôsledkom prijatia takého zákona, ktoré poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a kde okrem iného konštatuje nasledovne:
Rozšírenie uplatnenia príspevku na rekreáciu zvýši sumu daňovo oslobodených príjmov o 3 mil. eur, a to pri konzervatívnom predpoklade. Opatrenie sa fiškálne negatívne dotkne hospodárenia obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Taktiež sa predpokladá navýšenie nákladov verejného sektora ako jedného z najväčších poskytovateľov takého príspevku pri konzervatívnom odhade hovoríme o navýšení o 1,5 mil. eur. Významne sa zvýši administratívna záťaž podnikateľov, u ktorých sa tieto príspevky dali uplatniť. Praktická stránka tejto administratívnej záťaže pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení bude spočívať najmä v zisťovaní, kontrolovaní a vyžadovaní dokladov o rodinnom prepojení medzi ekonomicky aktívnou osobou a jej rodičmi, kde nie je vôbec jasné, aspoň podľa mňa, snáď mi na to odpoviete, keď vás poprosím, ako to majú prevádzkovatelia aj s ohľadom na ochranu osobných údajov robiť. Záverom môjho vystúpenia by som bol rád, ak by sme si všetci položili zásadnú otázku, či si môžeme, či môžeme zvyšovanie nákladov štátu a ďalšie zaťaženie podnikateľského prostredia v tejto dobe rozvrátených verejných financií dovoliť, a že či neexistujú resp. existujú lepšie a systémové spôsoby pomoci cestovného ruchu na Slovensku.
Cestovný ruch je dôležitá oblasť spolupráce krajín V4 a zaslúži si našu komplexnú pozornosť, ktorá je viac ako potrebná. Potrebujeme formovať nástroje na podporu cestovného ruchu v mestách a v obciach. To znamená, že potrebujeme viac financovať naše mestá a obce, preto chcem vyzvať a poprosiť ministra o predstavenie konkrétnej vízie na rozvoj cestovného ruchu ako celku, a nie len týmito čiastkovými riešeniami.
Ďakujem.

Pán poslanec Dubovický, dovolím si trochu spresniť to vyjadrenie, lebo týmto návrhom sa nerozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov na všetkých najbližších príbuzných, teda na deti alebo na, na manželov. Tí tam už dnes sú zahrnutí, tí sú tam vlastne zahrnutí od začiatku, od schválenia zákona. Touto zmenou sa, sa rozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov aj na rodičov zamestnancov, čiže, čiže dopĺňa sa tam táto kategória, a navyše podľa toho, ako je to napísané, doteraz, ak tí najbližší príbuzní mali mať možnosť využiť ten rekreačný poukaz, tak to bolo na dovolenke spolu so zamestnancom, ktorý, ktorému je ten rekreačný príspevok poskytnutý.
Teraz po novom môžu to rodičia využívať aj sami bez toho, aby boli na dovolenke so zamestnancom, alebo teda so svojím dieťaťom, ktorý, ktoré je zamestnancom.
Takže ja opakujem moju otázku, lebo, lebo rozumiem tomu, aj keď s tým nesúhlasím, že zamestnávateľ prispieva na dovolenku svojim zamestnancom.
Ale akú má logiku, aby zamestnávateľ prispieval na dovolenku rodičom svojho zamestnanca. Vie mi to niekto vysvetliť?

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za faktickú poznámku. Áno, súhlasím s vami, že toto som trošku zle podal, takže sa za to ospravedlňujem.
Ja by som ešte, len dodal k tomu, že priemerný čas strávený, či domácich, alebo zahraničných turistov, na Slovensku podľa posledných štatistík ukazuje okolo dvoch nocí. To znamená, oproti iným krajinám sme na tom horšie, takže možno z toho koncepčného riešenia ja budem tiež očakávať odpovede, že, resp. ako udržať si tých turistov tu, lebo dneska som si aj vytiahol poslednú štatistiku. Máme oproti minulosti z predcovidového času stále o 400-tisíc menej zahraničných turistov na Slovensku, čo je dosť veľký problém, a, si myslím, že je to obrovský výpadok príjmu, či už pre tých hotelierov, alebo pre tie gastro podniky, aj pre iných.
Takže ďakujem veľmi pekne za poznámku.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, účelom návrhu tohto zákona je zohľadniť v prvom rade v § 60 odseku 2 a 3 pri počte hodín ustanovenia § 62 odsek 3, ktoré upravujú záťaž študenta vyjadrenú prostredníctvom ECTS kreditov, a v druhom bode upraviť prístup vo vzťahu k tehotným študentkám a študentom, ktorí sa starajú o deti.
Celkovo k tomu bodu č. 1 vznikla nám... vznikol nám akýsi nesúlad zákona, keďže štandardný ECTS kredit je definovaný 60 kreditmi, avšak aktuálne znenie zákona nezohľadňuje toto rovnaké definovanie záťaže študenta v dennej a externej forme štúdia. V rámci externej forme štúdia pri študijných programoch tretieho stupňa zostáva zachovaná pôv zostáva zachovaný pôvodný rozsah záťaže v hodinách a to konkrétne v prepočte 48 kreditov. To sa snažíme týmto poslaneckým návrhom upraviť.
K bodom číslo, k bodu číslo 2 z aplikačnej praxe vyplýva, že na vysokých školách existuje skupina študentov, pri ktorých, hoci nie sú študentami so špecifickými potrebami, je opodstatnený modifikovaný prístup k štandardným právam a povinnostiam študentov. Ide o skupinu tehotných študentiek, ako aj študentov a študentiek, ktorí sa starajú o maloleté dieťa do troch rokov. V záujme podpory rodiny je teda naším zámerom a považujeme to za opodstatnené vymedziť základný rámec prístupu k nim najmä v oblastiach učebných plánov, to znamená individuálneho plánu štúdia, ako aj školného, kedy teda v prvom roku nadštandardnej dĺžky štúdia by toto, aby tento poplatok za nadštandard bol odpustený.
Chcem vás v tom poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu. Účinnosť sa navrhuje už od 1. septembra 2024, aby sme stihli začiatok akademického roka.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca k návrhu uvedeného zákona (tlač 254). Predkladám teda informáciu k priloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady na to navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Žiaľ, kolegyňa sa teraz nemohla zúčastniť. Čiže stručný príspevok za náš klub prednesiem ja. Ja možno poviem tak osob... teda v prvom rade k prvému bodu sa ani vyjadrovať nebudem, tam rozumieme, že ide o nejaké technické, technické zosúladenie. Druhý a tretí bod vnímam, vnímam v jednom, keďže teda ide podľa vašich slov podporu rodiny, a teda podporu tehotných študentiek a, a všetkých študentov, ktorí sa starajú o malé dieťa. Ja tomu zámeru, ktorý sa mi zdá, že tu sledujete, rozumiem. Môžem povedať, že tiež som pred 12 rokmi prerušovala doktorantské štúdium z dôvodu vtedy mojej prvej materskej dovolenky, v úvodzovkách dovolenky. A čiže myslím si, že mám isté pochopenie pre ten zámer, ktorý predkladáte, ale zároveň máme akoby niekoľko takých otázok, možno nejasností, a teda dovolím si dovolím si predniesť ich tu v pléne a verím, že potom, ak teda zákon prejde do druhého čítania, tak tam, tam bude priestor ešte o nich diskutovať viac.
Tá prvá otázka znie alebo pripomienka na základe toho, ako ste to naformulovali, tak rektor odpúšťa školné. To znamená, že to školné de facto vznikne, ale rektor, ktorý doteraz ho mohol odpustiť tejto skupine študentov a študentiek, zrazu bude povinný ho odpustiť. Školský zákon, teda vysokoškolský zákon by však umožňoval aj inú cestu a to je cesta, ktorú pozná napríklad pri zahraničných mobilitách, kedy pri niektorých dôvodoch predĺženia vysokoškolského štúdia ten poplatok za predĺženie štúdia ani nevznikne. Čiže to sú v podstate dva, dva spôsoby a z pohľadu toho študenta sa môže zdať, že to vyjde narovnako, pretože v konečnom dôsledku jednoducho nemusí platiť školné, ale z pohľadu tej vysokej školy je to rozdiel, pretože ak ten poplatok za predĺženie štúdia de facto vznikne, ale rektor ho musí odpustiť, tak dá sa povedať, že to financovanie musí ísť z rozpočtu univerzity. Pokiaľ by sa išlo cez to, že ten poplatok vlastne ani nevznikne, ako je to pri zahraničných mobilitách, tak to v podstate financuje štát.
A z tohto dôvodu by som sa teda chcela opýtať, že prečo ste si vybrali túto cestu, keď direktor má odpustiť ten poplatok, a nie cestou, že poplatok vlastne ani nevznikne. Druhá otázka je, a tu trochu narážam na tú dôvodovú správu, teda na nie dôvodovú správu, ale na doložku vplyvov, v ktorej sa deklaruje, že žiadne vplyvy to mať nebude, no my sme presvedčení, že to bude mať nejaké vplyvy na rozpočet tých vysokých škôl, ale zároveň tam, žiaľ, nie je žiadna analýza toho, že koľko vôbec prípadov takýchto v súčasnosti máme.
Ja mám za to, že na ministerstve školstva tieto údaje sú k dispozícii, prípadne spárovaním dát vysokých škôl a ÚPSVaR-ov predpokla... ÚPSVaR-ov, resp. Sociálnej poisťovne, a záleží od toho, či vznikol nárok na materskú, alebo iba na rodičovský príspevok. Myslím si, že existuje minimálne nejaký odhad, že existujú dáta, na základe ktorých by sa dal vytvoriť minimálne nejaký odhad toho, že o akom počte študentiek a študentov teda vlastne hovoríme, a to by nám potom dalo aj lepší obraz o tom, že koľko to naozaj bude stáť, lebo, myslím, že neni pravdivé povedať, že to nebude stáť nikoho nič. A veď môžme si ako parlament povedať, že pre našu spoločnosť to stojí za to, ale bolo by dobré vedieť, koľko to tak bude stáť v eurách, aby sme vedeli potom posúdiť ten, ten sociálny dopad.
A tretia otázka sa týka tej cieľovej skupiny, lebo práve aj tým, že nevieme koľko vôbec takýchto študentiek a študentov je, si myslím, že ani nevieme veľmi dobre odhadnúť, že aký pozitívny by mal byť ten sociálny dopad a vnímame tu aj ďalšie skupiny, že pokiaľ už sa teda chceme baviť o tom, že podpora rodiny a podpora zosúlaďovania rodinného života a študentského života, tak si myslím, že je na mieste sa pýtať, že či práve toto je tá najkľúčovejšia cieľová skupina a či je dobre zadefinovaná. A tu by som hneď pripomenula, že napríklad vo vašom zák... v návrhu vášho zákona sa explicitne hovorí, že sa to týka študentov a študentiek, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov. Ale vieme, že pokiaľ má dieťa zdravotné znevýhodnenie, tak rodičovský príspevok, alebo teda materská sa predlžuje. Rodičovský. Až do šiestich rokov. Čiže hneď by som napríklad akoby zvážila, že či tam nepridať, či to nenaviazať, teda tieto dve kategórie, aby sa to aspoň prelínalo, že, že keď teda je oso... tá žena alebo aj muž na predĺženej materskej z dôvodu toho, že to dieťa má zdravotné znevýhodnenie vyžaduje si vyššiu starostlivosť, tak potom by sa týkal aj tento zákon.
Otázka je aj celkovo starostlivosť o staršie deti, lebo napríklad v prípade materských škôl vieme, že často naozaj deti, ktoré čerstvo dosiahli tri roky, tiež to neznamená, že hneď môžu nastúpiť do materskej školy. Potom je otázka, čo ak napríklad opatrujú iného člena rodiny. To môžu byť aj osoby, ktoré poberajú opatrovateľský príspevok, alebo teda sa starajú aj o iného člena rodiny, ktorý nemusí nutne byť, byť ich dieťa.
A ja teda chápem, že vy ste si tu vybrali nejakú cieľovú skupinu, môže, môže to byť legitímne, ale teda zamyslela by som sa nad tým, že či je zadefinovaná naozaj dobre, či vieme sa dostať k nejakým dátam o tom, aby sme teda vedeli, že o akej skupine sa vlastne bavíme, a od toho teda závisí, že koľko to vlastne bude stáť a či je naozaj vhodné prenášať to finančné bremeno, ktoré tam vznikne, na plecia tých vysokých škôl tým, že donútime rektorov, aby ten poplatok odpustili, a či by nebolo lepšie, aby teda štát, keď už sa štát rozhodne podporovať mladé rodiny, zároveň študujúcich rodičov, že to potom vezme na seba a povie, že dobre, tak týmto ľuďom ten poplatok akoby ani nevznikne a budú sa jednoducho rátať ako, ako bežní študenti a pôjde, pôjde na nich poplatok z, z štátnej kasy.
Takže toľko, toľko moje otázky a budem, budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. Čiastočne tu a asi čiastočne na výbore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, pani poslankyňa, ja by som to chcel doplniť alebo rozvinúť.
Hovorila si o tom, že rektor odpustí poplatok, prípadne aký majú názor. A je tu taká zaujímavá vec, že predkladatelia zákona, jeden z nich je rektor a, myslím, pani predsedníčka je prorektorka, takže asi by vedeli na to odpovedať, keďže nie sú len poslanci, ktorí navrhujú len nejakú povinnosť vysokým školám, ale zároveň sú aj, nazvem to, že akademickými činiteľmi alebo funkcionármi, predstaviteľmi vysokých škôl, takže sa to tam stretáva, takže by nám mohli odpovedať na to, že ako to vidia z jednej aj z druhej strany, na to, na čo ste upozornili, pani poslankyňa.
Ďakujem

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, páni, v prvom rade chcem oceniť, že poslanci prišli s týmto návrhom, hovorím to aj za klub KDH, že vítame starostlivosť o vysokoškolákov, o ich životné situácie, osobitne tú starostlivosť, ktorá je opodstatnená aj vo vzťahu k mladým dámam, k tehotným poslucháčkam, k študentom, ktorí sa starajú o deti.
Tiež súhlasím s tým, že v texte, v dôvodovej správe, kde sa hovorí o vplyvoch, je zaznamenaný deklarovaný pozitívny vplyv na manželstvo, rodinu, rodičovstvo a sociálne vplyvy. Toto všetko sú veľmi dôležité veci, ktoré, v ktorých zaostávame aj za vyspelými krajinami v oblasti servisu voči vysokým školám a študentom. Tak som rád, že aj ľudia, ktorí to predkladajú, tak rektor, prorektor, ako už bolo spomenuté, tak verím, že vidia tieto situácie svojich študentov, a že týmto prejavujeme príležitosť urobiť niečo viac pre nich.
Vítam to aj preto, lebo mám blízko k vysokoškolskej obci, dodnes mám aj pred mojím krátkym pôsobením na ministerstve som mal úzky vzťah so Študentskou radou vysokých škôl a s poslucháčmi, ktorí boli často mojimi absolventmi, teda boli to aj takéto profesijno-súkromné kontakty, ale aj inštitucializované. Nuž a tie situácie, ktoré nám často opisujú, tak sú alarmujúce.
Nedávno som vnímal situáciu jednej mladej študentky na mat-fyze, ktorá patrí k veľmi úspešným študentkám, ktorá na deň svojho pôrodu dostala termín skúšky. Nedokázala sa dohodnúť so skúšajúcim, aby jej tento termín presunul, preložil. Jeho to málo zaujímalo. Čiže takéto, dá sa povedať, že brutálne postoje niekedy z nevšímavosti voči životným situáciám ľudí odrádzajú vysokoškolákov, aby inak študovali na školách slovenských, ktoré majú, ktoré sú v skutočnosti lepšie, než niekedy mediálna povesť predchádza, a to práve kvôli takýmto excesom, ako som práve popísal.
Takže v zásade KDH víta tento návrh zákona a sme pripravení ho podporiť, keďže teraz rokujeme v prvom čítaní o vôbec jeho prerokovaní, tak nebudeme teraz ešte precizovať niektoré znenia, ale niečo už vopred avizujem, čomu sa chceme spoločne venovať potom na školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie.
Jednoducho vec, na ktorú chcem poukázať, je napríklad, že študent, ktorý sa stará, alebo študentka, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov, či už je to ich vlastné, alebo súdom zverené do starostlivosti, tak stačí keď toto písomne oznámi tej vysokej škole, na študijnom oddelení, predpokladám. Nuž toto sa mi zdá ako jeden detail, ktorý treba lepšie ošetriť, lebo samotné písomné oznámenie nie je ešte dostatočne preukázne na to, aby sme tento stav mohli považovať za skutočný, za aj právne uznaný. Nuž a preto si tiež myslím, že treba využiť aj tú príležitosť tlaku na pospájanie našich rezortných a medzirezortných informačných systémov.
Máme predsa evidenciu narodených detí, evidenciu aj detí v predškolskom veku, vo vzťahu k ich rodičo... k ich zákonným zástupcom, prípadne k súdom zverenej starostlivosti, rozsudku o zverení do starostlivosti dieťaťa, či dočasne, či trvalo.
Tak tieto údaje, ktoré existujú a ktoré sa dajú ošetriť tak, aby iba v tom režime bezpečnom a účelnom mohli byť stiahnuteľné. A keď je to teda aj vysokou školou, ak je to neriešiteľný problém, tak potom, alebo na čas neriešiteľný problém, tak potom treba prísť s nejakým precizovaním návrhu zákona, aby bolo potom to bremeno preukazovania skutočností, o ktoré už štát vie, ale na inom rezorte, na inom úrade, bolo teda na tom žiadateľovi o príspevok o pomoc alebo úľavu, teda na tom študentovi, ktorý sa stará o takéto dieťa, má ho zverené, alebo tehotnej poslucháčke.
Takže na záver tohto krátkeho vystúpenia – vítam tento zákon. Vítam jeho úmysel. Chceme pomôcť pri tom, aby bol čo v najlepšej podobe nielen umiestnený v rámci novely do našej legislatívy, ale najmä do života a praxe vysokých škôl.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Súhlasím, keď sa dá, treba pomôcť. Je vzácne, ak ľudia prijímajú deti a neboja sa ich prijať aj v čase nejakého štúdia, vzdelávania aj na vysokej škole. Je to, samozrejme, slobodná voľba každého, a ak sa dá tak treba pomôcť. Ako sa hovorí, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody.
Takže určite môžme sa baviť o tom, čo sa dá zmeniť, na to bude priestor potom v druhom čítaní ešte na samotnom výbore alebo v pléne, a takisto ale za seba môžem povedať, že je to dobrý návrh, dobrý úmysel podporovať študentov, študentky, študentky, ktoré sú v požehnanom stave, alebo teda rodičov, ktorí sa starajú o deti a študujú.
Ja som mal teraz v stredu prednášku pre vysokoškolákov a padla tam taká otázka, či sa zobrať počas vysokej školy, teda prípadne či mať deti. A ja hovorím, tak má to svoje riziká, samozrejme, sú aj komplikácie, ale nie je to nič neprekonateľné, ako do toho idete. Ak vnímate ten vzťah, že je perspektívny, netreba sa toho báť a takí ľudia, ktorí sú zodpovední, vstupujú do manželstva, majú rodiny, majú deti a zároveň sa vzdelávajú, tak ak sa dá, treba ich podporiť.
Ďakujem.