12. schôdza

Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce pani predkladateľka? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Len dve veľmi krátke poznámky. Je pravda, že v rámci akreditačného procesu pri posudzovaní vnútorných systémov kvality vysokoškolského vzdelávania došlo k ráznemu zníženiu počtu študijných programov, a to vlastne na všetkých troch stupňoch vzdelávania, ako aj medzi habi... odbormi habilitačného a inauguračného konania. Čiže tam tá konsolidácia skutočne prebehla.
A druhá vec je, že spomínali ste tie rankingy, a teda kvalitu našich vysokých škôl. Ja sa zhodujem v tom, že pri tých rankingoch je to také trošičku taký, taký, taký ťažký oriešok. Nie som veľký zástanca týchto rankingov vysokých škôl a poviem aj prečo. Pretože pri rozličných medzinárodných akreditáciách, ktoré prebiehajú, viem, že na Slovensku máme vysokú školu, ktorá je akreditovaná medzi top 5 % vysokých škôl v oblasti ekonómie a manažmentu, tak sa nepozerá na to, ako stojí tá vysoká škola v nejakom medzinárodnom rankingu, alebo teda len na ich publikácie, pozerá sa v prvom rade na misiu a víziu a na impakt, ktorý má tá vysoká škola v danom regióne. Nemôžu byť všetci najlepší, raz ich niekto bude mať viacej nobelistov medzi svojimi učiteľmi, raz bude mať viacej patentov alebo viacej karentovaných článkov, čo je však podstatné, je, či tá vysoká škola reálne sa zlepšuje, či má svoje akčné plány, či sa stará o svoje personálne zdroje, či sa stará o svoju nejakú víziu v oblasti či už ochrany životného prostredia, vzdelávania na súčasné trendy a podobne, ako aj či napĺňa celkovo nejaký spoločenský, spoločenskú objednávku. A tam je to skutočne na každej vysokej škole, aby si tuto definovala, čo je to misiou, víziou, v čom môže prispieť k rozvoju tej spoločnosti, a tam, si myslím, že aj pri tom zabezpečovaní, alebo teda pri tej kvalite vysokoškolského vzdelávania sa treba pozrieť práve na tieto aspekty. Načo nám takúto vysokú školu treba, koho pre nás vychováva, či je to teda pre pracovný trh, či je to pre vynikajúcu vedu, alebo je to pre skvelé, skvelú reprezentáciu v zahraničí, napríklad športovci a podobne, alebo umelci, ale túto misiu a víziu by mala napĺňať. Ak ju nenapĺňa, treba sa potom pozrieť, treba sa potom pozrieť a vzniesť konkrétne námietky. Čiže u mňa tá kvalita vysokoškolského vzdelávania, nezošnurovala by som ju možno do tých rankingov, skôr by som ju dala práve na tú spoločenskú objednávku, ktorá danú vysokú školu má ťahať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán spravodajca, chceli by ste? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 37, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 33.
Dávam slovo pani poslankyni Jane Bittó Cigánikovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 37.)

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi pekne chcem poďakovať aj pánovi Lučanskému, ktorý mi ide pomôcť robiť spravodajcu, keďže kolegovia z opozície nemohli, a považujem to naozaj za pekné, korektné gesto.
A teraz k veci. (Potlesk.) Teraz k veci. S Tomášom Szalayom, predkladáme návrh zákona, ktorý v podstate, ktorý v podstate zlepšuje disciplínu zdravotných poisťovní voči svojim pacientom. Aj keď, predpokladám, že nie je tu toľko poslancov, ktorí na to budú chcieť reagovať, ale mohlo by sa stať, tak poviem obsah, k obsahu poviem až v rozprave, aby prípadne, ak by ste mali otázky, ste mohli, ale bude to veľmi krátke, takže za mňa zatiaľ len teda predstavenie. Prekladáme návrh zákona, ktorý pomôže zlepšiť finančnú disciplínu a záväzky svojim poistencom.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi Adamovi Lučanskému, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 37).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenska. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý obsah navrhovanej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej, vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
O slovo požiadala v rámci rozpravy ešte navrhovateľka, takže nech sa páči, pani poslankyňa.

Takže budem sa snažiť byť stručná.
O čo ide? Zdravotné poistenie... poisťovne, ako viete, zbierajú od nás všetkých poistné na to, aby sa o nás starali, o naše zdravie, o našich príbuzných a tak ďalej. Nie vždy je to ale adekvátne. Myslím si, že všetci máme rovnaké skúsenosti.
Obraciam sa teraz najmä na koalíciu, lebo je úplne jasné, že bez vašich hlasov tento návrh zákona nemôže prejsť. Je vás tu málo, ale prosím, skúste si to prebrať v kluboch, či toto nie je užitočný návrh. Ide totiž o to, že v minulosti vždy to fungovalo tak, že keď zdravotná poisťovňa hospodári s našimi odvodmi takým spôsobom, že sa dostane do veľkého dlhu, do veľkých problémov, až takého, že vlastne klesne, klesne základné imanie pod zákonom stanovenú hranicu, tak v tom momente musí pristúpiť úrad pre dohľad a je jedno, o akú poisťovňu ide, či súkromnú, či štátnu, či akúkoľvek, keby tu nejaká iná bola, musí prísť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a táto poisťovňa je povinná vypracovať tzv. ozdravný plán, kde ukáže, akým spôsobom chce zlepšiť svoje hospodárenie, aby doslova nezmarila a ďalej neplytvala tými peniazmi tých ľudí, ktorí jej posielajú svoje odvody.
Totiž je úplne zrejmé, že keď sa toto stane iba jednej poisťovni na trhu, alebo keby ich bolo viacej, tak jednoducho, keď sa to stane tej menšine, tak je zrejmé, že to nie je samotným stavom zdravotníctva, alebo tým, že politici dali do zdravotníctva málo peňazí, ale je to najmä tým hospodárením ako takým. V minulosti sa to opakovane ukázalo. A predstavte si, tento, túto skutočnosť, že úrad pre dohľad má povinnosť vlastne kontrolovať a zadať tej kvázi problémovej poisťovni ozdravný plán a ukázať, čo, čo ide robiť lepšie, tak túto povinnosť zrušil, zrušila vláda Igora Matoviča za Mareka Krajčího a my sme to veľmi výrazne kritizovali. Bola som teda jedných z tých hlasov, preto som tá známa Penťáčka, preto mi Igor Matovič hovorí, že som Penťáčka. Tak dôvodom, prosím vás pekne, bolo, že ja som sa vždy ozývala, keď sa dalo plytvať a keď sa robili opatrenia, aby sa dalo plytvať napríklad v štátnej poisťovni.
Uvidíte teraz sami, Robert Fico vyhlásil, že sa ide robiť kontrola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Uvidíte tie zmluvy s Medirexom a nielen s Medirexom, ale aj ďalšími labákmi, o ktorých som pravidelne hovorila, kde sa vo veľkom šafárilo. A dovolené to bolo preto, lebo Igor Matovič s Marekom Krajčím, a teda pod záštitou OĽANO vtedy zrušili povinnosť Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, kde mali svojho človeka, pani Bláhovú, zrušili, aby, aby mal vlastne, aby tá poisťovňa mala vlastne povinnosť ukázať, čo ide robiť lepšie. A tak mohli ďalej tieto zmluvy platiť a dokonca ešte aj v tomto štádiu boli navýšené. To bol nonsens! To bolo niečo neuveriteľné. A to bolo možné len preto, lebo si takýmto spôsobom nehorázne zmenili zákon.
Iste, tento zákon sa týka všetkých, aj v prípade, že by takto hospodárila Dôvera, alebo Union, teraz je úplne jedno, kto je vlastníkom. Podstata je, že ide o peniaze, ktoré my, politici v podstate násilím cez zákon sme dali vybrať ľuďom, oni ich násilím posielajú poisťovniam. Samozrejme, že potom tam má byť ten, ten záchytný moment, kedy niekto povie, aha, pozor, táto jedna poisťovňa hospodári horšie ako tie ostatné, treba sa na to pozrieť prečo. Môžu tam byť neoprávnené dôvody, v poriadku. Ale určite sa na to treba pozrieť prečo.
Čo robíme my s Tomášom Szalayom? Vraciame stav do toho, do toho pôvodného, a teda, že úrad pre dohľad má mať povinnosť pozrieť sa na to, akým spôsobom hospodári poisťovňa a tá má predložiť ozdravný plán. Ozdravný plán znamená, že musí napríklad dávať posúdiť každú jednu novú zmluvu, ktorú podpisuje s poskytovateľmi alebo s dodávateľmi, napríklad na ministerstve. Samozrejme, je pod drobnohľadom, samozrejme, si nemôže dávať vysoké odmeny. Vieme, napríklad pán Strapko bol ešte pol roka po tom, ako sa mu prišlo na tie podozrivé tam všelijaké otázne zmluvy, tak ešte pol roka tam bol vo veľkom zamestnaný, lebo bol nevyhoditeľný, podobné veci. K tomuto všetkému normálne vážne vie v praxi ozdravný plán zamedziť, jasné, že nemusí, keď teda niekto nebude chcieť, ale môže. A preto táto, tento inštitút má určite fungovať bez ohľadu na to, kto to predkladá a o akú poisťovňu ide, pretože ide o správnu vec v prospech v podstate pacientov a nás všetkých, aby sa s verejnými peniazmi neplytvalo.
Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, prejdite si, prejdite si to na klube. Nie je to nič zložité, nie je to nič vážne, ale je to systémová vec, ktorá naozaj vie, vie zvrátiť späť jeden, jeden absolútne neodborný a fatálny krok Matoviča a, a jeho spolku, ktorý naozaj moho... aj spôsobil v minulosti katastrofu.
Takže ďakujem pekne, za mňa toľkoto.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám... Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 33. (Správne: „tlač 43“, pozn. red.) Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 49.
Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašekovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 43.]

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, začnem trocha takým legislatívnym intro. Tento návrh zákona bol podaný v minulom volebnom období. V prvom čítaní prešiel ústavnou väčšinou, 93 hlasmi, ale vlastne kvôli neskráteniu lehoty a obštrukčnému ukončeniu schôdze vlastne už v druhom čítaní hlasovanie nebolo, preto sme aj s pani kolegyňou Annou Záborskou z Kresťanskej únie tento návrh zákona ihneď s ďalšími, ktoré mali podobný osud, podali do podateľne po začiatku tohto volebného obdobia, práve z toho dôvodu, akým, akým to skončilo v minulom volebnom období.
Ale keďže, ako viete, po kreovaní parlamentu boli na poriadku rokovania také vážne veci ako napríklad štátny rozpočet, alebo teda zo strany koalície pre nich dôležitý Trestný zákon, ktorý my sme teda nechceli, aby išiel tak rýchlo, aj sa nám to celkom podarilo zbrzdiť, tak sme aj požiadali predsedu Národnej rady jeden-dvakrát, aby ten návrh zákona posunul. Keď to poviem tak, že budú tie základné veci, základné veci stabilizované, ako napríklad teda štátny rozpočet, že bude fungovať nielen provizórium, to sme radi. A teraz je čas, aby sme prebrali tieto návrhy ďalej.
Tento konkrétny návrh zákona bol na predchádzajúcej schôdzi a dostal sa na rokovanie teraz, tak som veľmi rád, že o ňom, že o ňom môžeme rokovať. Je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Mám takú skúsenosť, sme takí ľudia, že častokrát reagujeme na tie veci, ktoré niekde si pozrieme, možno. (Reakcia z pléna.)
Vystúpim aj v rozprave, ale najprv ten úvod, keby som mohol. pani poslankyňa.
Čiže sme takí, že si pozrieme zopár nejakých možno výstupov na sociálnych sieťach alebo nejaké články a na základe toho robíme závery. Ja by som vám chcel predstaviť teraz najprv skôr tak legislatívne tento návrh zákona a potom vystúpim v rozprave, aby som ho odôvodnil, povedzme tak ľudovejšie alebo po lopate.
Takže tento návrh zákona, ktorý je novelou školského zákona, teda zákona o výchove a vzdelávaní, k tomu ešte chcem povedať takú vec, že som rád, že sme mali teraz viacero takých zákonov týkajúcich sa školstva, pretože niekedy mám taký pocit, že sa venujeme všeličomu možnému v pléne a tomu školstvu až tak nie, tak dneska sme mali celkom tých zákonov dosť a toto je teda tiež jedna z noviel školského zákona.
A ja vám prečítam to paragrafové znenie, lebo je veľmi krátke, a aby sme vedeli, že sa bavíme o niečom veľmi jednoduchom a veľmi krátkom.
1. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15b
Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania:
1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä v obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného a informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 2
2) V prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť.
3) Práva patriace rodičovi podľa odseku 1 a odseku 2 patria aj iným zákonným zástupcom.“
3. Doterajšia príloha sa označuje príloha č. 1, za ktorú sa dopĺňa príloha č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie...
Toho vás ušetrím, prílohu vám nebudem čítať. Tú si môžete pozrieť v tlači a je to taká normálna štandardná príloha. To je všetko.
Ja na základe toho, čo som si prečítal na... v niektorých článkoch alebo v niektorých reakciách na sociálnych sieťach, tak by som tam musel dopísať ešte neviem čo všetko možné o tom, čo zakazujeme, čo rušíme, čo nedovoľujeme, proti čomu bojujeme. Ja by som to sformuloval tak veľmi jednoducho, že toto je zákon pre nás rodičov. Nie je to zákon pre konzervatívnych rodičov ani pre liberálnych rodičov.
Je to zákon pre rodičov, aby mali, po prvé, informáciu o tom, že ich dieťa je vzdelávané v takej oblasti, citlivej oblasti, ako je výchova o sexuálnom správaní, a aby podobne ako pri iných veciach mohli udeliť svoj súhlas alebo nesúhlas.
Nezavádzame žiadny nový inštitút do slovenského právneho poriadku. Predpokladám, že ako rodičia úplne bežne podpisujete informované súhlasy, napríklad s exkurziami. My máme teda najmladšiu dcéru ešte na základnej škole, ôsmačku, a niekoľkokrát počas tohto školského roka som už podpisoval informovaný súhlas. Podobne ako asi drvivá väčšina rodičov po preverení základnej veci a v rámci dôvery voči škole, ktorú mám, som sa, ten, ten súhlas podpísal a nerobil som s tým žiadne problémy. Dokonca asi ani neviem, či si pamätám, že by som nejaký informovaný súhlas nepodpísal. Týka sa to aj ďalších aktivít. Viete, a nikto nepovie, že požiadavka vyžadovať informovaný súhlas pri exkurziách je zameraný proti exkurziám. Kto by to povedal, tak asi by si ľudia ťukali na, na hlavu.
Podobne tento informovaný súhlas nie je a ani nemôže byť proti tomu, aby sa deti vzdelávali, alebo boli vychovávaní v oblasti sexuálneho správania. Ide len o to, aby v takejto vážnej veci rodičia o tom vedeli, a v prípade, ktorý, predpokladám, že by bol ojedinelý, aby mohli vyjadriť svoj nesúhlas podobne ako v prípade exkurzie.
Ja som dokonca nepočul ani, že by mi nejaký rodič hovoril, že nesúhlasil som, taká, takáto exkurzia je zlá pre deti, nechcem, aby moje dieťa išlo na takúto exkurziu. Viete, a mohli by byť nejaké také citlivé veci, ktoré by aj z hľadiska nejakého politického mohli byť citlivé. Napríklad na škole, kde som učil, deti pravidelne chodili na exkurzie do Osvienčimu, pokladám to za veľmi osožné, ale niekto, kto popiera holokaust, alebo má iný, nazvime to pokojne, extrémistický názor, aby sme to teda dali do extrému, tak by mohol s tým nesúhlasiť. Zrušíme preto informovaný súhlas, lebo niekto to môže takto zneužiť? Nie, nezrušíme.
Ďalšia vec je, ak poznáte školskú prax, tak viete, že dnes rodičia, ktorí nejakým spôsobom sa chcú z ich pohľadu vyhnúť indoktrinácii, ktorá sa im nezdá, ktorá, ktorú považujú za ideologickú alebo neviem akú, tak to vedia urobiť viacerými spôsobmi. Nieže by som chcel radiť, ale napríklad veď keď vedia, že také niečo je v škole, tak dieťa môže zostať doma. To znamená, to nejde tu o to, že my teraz potrebujeme mať zákonný, zákonný mechanizmus, ako zabrániť deťom, aby sa dostali do styku so sexuálnou výchovou. Ak by to nejaký rodič chcel, tak jednak by som sa mu čudoval, ale jednak, to môže urobiť ľahko, nechať dieťa doma, rodič môže ospravedlniť dieťa na krátku dobu.
Ďalšia vec je, mnohí napríklad preferujú domáce vzdelávanie, tzv. homeschooling, kde tiež môžu mať niektorí motiváciu, že pokladajú verejné školstvo alebo akékoľvek alternatívne školstvo, súkromné školy alternatívne za nedôveryhodné. Toto v mojom prípade, v našom prípade s pani poslankyňou Záborskou neprichádza do úvahy, my sme veľmi radi a vďační za slovenské školstvo, sme veľmi radi, že máme na výber medzi školami štátnymi, ako sa hovorí, súkromnými, cirkevnými a že je tu tá sloboda.
A ďalšia vec je tiež, veľakrát som to počúval, že veď ale my nejdeme vôbec nikomu hovoriť niečo do vyučovania, my hovoríme jedine o rodičovi a jeho dieťati, ja som dokonca sa dočítal, že vlastne my chceme zákonom zakázať, aby mali, iným deťom, aby mali sexuálnu výchovu. Absolútne nie! Keby náhodou, keby náhodou sa stalo, že by som ja vyjadril nesúhlas, informovaný nesúhlas s tým, aby sa naše dieťa v tomto prípade, už máme maloletú len tú najmladšiu dcéru, ôsmačku, nezúčastnila nejakej tej aktivity, tak to nemá absolútne žiadny dopad na tú samotnú aktivitu, na tú vyučovanú, na to vyučovanie, na to vzdelávanie samotné a pre ostatných študentov a pre ostatných žiakov. Je to čisto iba medzi... týka sa to iba svojho vlastného dieťaťa.
Takže prečítam ešte také odôvodnenie, kde je niekoľko faktov. Navrhovaná úprava podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov. V oblasti sexuálneho správania. Viete, keď niekto povie, a čo teraz, na biológii sa nebudú môcť učiť, že ľudia majú pohlavné orgány, no tak toto je samotný zlý príklad, pretože to nie je sexuálne správanie, sú ľudia, ktorí majú pohlavné orgány, teda predpokladám, že takmer všetci, ale niektorí z nich sa nesprávajú sexuálne, to znamená, že biológiu neriešime, my nehovoríme o tom, že niekto je puritán, a povie, nie nemôžme, nemôže ísť moje dieťa do školy, keď sa bude v rámci biológie alebo prírodopisu, sa to stále mení, neviem, ako sa to volá v poslednej verzii, že, že sa budú učiť, že sú chlapci a dievčatá, to je nezmysel. Toto tento zákon nerieši, hej.
Ešte raz, podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov.
A teraz čo tento návrh zákona napĺňa. Napĺňa sa tým ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, citujem: „Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“ Európska charta základných práv Európskej únie.
Ďalej sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatku, Dodatkového protokolu k Dohovore... k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zase citujem: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
To nie je návrh Kresťanskej únie, to nie je návrh Vašečku a Záborskej, to je Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takisto sa tento návrh nášho zákona opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“
Tu taká malá poznámka, že niektorí ľudia povedia, áno, ale vy dovolíte dať nesúhlas a niekto to zneužije, lebo neviem čo, jeho dieťa je zneužívané a on to chce nejakým spôsobom zakryť. Toto je veľmi vážna vec, veľmi vážna, ale na to máme súdy, my nemôžme zákonom protiústavne obmedziť právo rodičov, vaše právo, nie moje len, aj vaše právo, áno, ak máme nejaké podozrenie, tak to môže riešiť súd, lebo práva rodičov sú prvoradé, sú zákonní zástupcovia tí rodičia, pokiaľ im to nie je odňaté. A my týmto návrhom túto vec aplikujeme v školskom zákone.
A nakoniec, naša úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: „Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením“. Čiže ešte raz, to nie je, to nie sú citáty z Biblie, to nie je katolicizmus, protestantizmus, ja neviem, budhizmus, islam, toto sú medzinárodné dokumenty, Ústava Slovenskej republiky a zákon o rodine, náš slovenský zákon o rodine. Vy máte to právo, ja vám hovorím o tom, aké máte právo. A ja hovorím a my hovoríme, že toto právo treba jasne pomenovať v školskom zákone.
A teraz prečo to hovoríme, lebo sme si zmysleli? Tak ako niektorí hovorili, lebo máme tému? Ja by som bol radšej, keby sme túto tému nemali, ale stalo sa viacero prípadov a oslovilo nás množstvo rodičov, že sa udialo v prípade ich detí, že sa udiala takáto výchova, takéto vzdelávanie, takýto pokus, kde neboli spokojní, nevedeli o tom a neboli spokojní, takisto sa aj v médiách objavili učebnice, ktoré spomíname aj tu v našej dôvodovej správe. Nemusím im teraz robiť reklamu. A pozor, ja ich nenegativizujem, ale môžem mať nejaký názor ako rodič na to. A poviem vám jednu, jednu veľmi konkrétnu a veľmi, by som povedal, výpovednú situáciu.
Bol som v diskusii ešte v minulom volebnom období s jedným bývalým poslancom SaS, ktorý teda nemá deti, hej, takže to bola taká zaujímavá diskusia v tom slova zmysle, že bavili sme sa o právach rodičov, a on nie je rodič. A ale, ale ja som chcel ukázať reprodukcie z tej knihy, reprodukcie z tej knihy. A viete čo mi povedali, keď zameriavali na to kameru z réžie? To, to sme pred desiatou hodinou, to neukazujte, ešte raz, reprodukcie z učebnice, ktorá sa má vraj používať pre deti pri takejto výchove, tak z réžie mi povedali, že nech to neukazujem počas relácie, že sme ešte pred 22. hodinou, ja si myslím, že sa skôr mýlil ten z tej réžie, hej, že to nie je nejaký pádny argument, ale niečo o tom hovorí, že jemu na prvé pozretie sa zdalo, že mohol by byť problém. A prečo? Keď dáme na vyjadrenie na človeka z réžie, a teda ja som povedal, že nebudem to ukazovať, samozrejme, však tak, ako tuto napríklad nemôžem ukázať, lebo máme zákon rokovací, že nemôžeme vizuálne pomôcky používať, no tak som to neukazoval, ale ja ako rodič nemám právo sa vyjadriť, že viete čo, ja tak posudzujem pre svoje dieťa, pre svoje dieťa, že ja by som nechcel, aby bolo vyučované o sexualite o vzťahoch na základe tejto učebnice. Môžem? Môžem mať taký názor ako rodič pri svojom dieťati, ktorého som zákonným zástupcom?
O tom je ten zákon, len o tom, o ničom inom. My nehovoríme, že taká učebnica nesmie byť vydávaná, že niekto, keď chce, ju nemôže používať, že nejakí rodičia si nemôžu zorganizovať aktivitu a povedať, áno stretneme sa a naše deti budú na základe tohto mať poučenie o sexualite, o vzťahoch, úplne v pohode. Toto my neriešime.
Základom novej úpravy je zavedenie povinnosti školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov novými publikáciami javí ako najpálčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča.
A teraz prichádza z môjho pohľadu rodiča, ale aj ako učiteľa asi možno taká najkľúčovejšia časť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Viete, z toho sa robia aj také vtípky, aj videjká sú vtipné. Čo bolo v škole? – Nič. Viete, deti v nejakom veku, a môžu mať dobrý vzťah s rodičmi, proste povedia, že nič, a vy ako rodič neviete, zaujímate sa, ale neviete, hej, možno je to len obdobie, možno je to dokonca len ten deň iba, ale nedozviete sa. Takto sa dozviete, takto sa dozviete, že vaše dieťa bude mať budúci týždeň prednášku, ja neviem, o predchádzaniu sexuálnemu zneužívaniu, super, si poviem, veľmi dobre, som rád a opýtam sa, prosím ťa, tak čo, mali ste tú prednášku, okej, a už mu dám nejakú možnosť, aby sa vyjadrilo, každý vie, pozná svoje dieťa, pozná vek, nech povie, a môžem sa s ním citlivo porozprávať, dokonca ja by som toto povedal, že, že ľudia, ktorí argumentujú, že rodičia, ktorí, ktorí nechcú, nechcú, aby ich deti sa o tom dozvedeli alebo tak, ja takých ľudí nepoznám, ale dobre, možno existujú takí ľudia, tak možno to robia, ja neviem, z akých dôvodov a niekto možno, pretože nevie komunikovať s deťmi, ale zrazu má podnet a on dostane a napríklad vyžiada si a dostane dopredu materiály a možno si ich prečíta a povie, fíha, však áno, však tak toto áno, takto by som to aj ja mohol, aj ja s ním. Čiže ide o komunikáciu medzi rodičmi a školou.
Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove.
Viete, toto je možno také filozofické jadro toho. A ja neviem a som zvedavý, čo budete hovoriť aj v rozprave, lebo videl som, že viacerí ste aj písomne prihlásení, že aká je to základná, základné presvedčenie, základná filozofia. Moja základná filozofia, moje základné presvedčenie je, že primárni vo výchove sú rodičia. A garantuje to aj ústava. A že ak si mám vybrať, komu dôverujem na prvom mieste vo všeobecnosti, tak sú to rodičia až potom škola. To nie je rodičia vs. škola, to nie je, že rodičom dôverujeme a škole nedôverujeme, ale rodičom dôverujeme a majú to právo na prvom mieste. A ak sú nejaké výnimočné prípady, keď rodina zlyháva, také sú, tak potom nastupuje nejaká forma komunitnej pomoci, verejnej pomoci, či už je to škola, či už sú to nejaké združenia, nejaké sociálne inštitúcie, ale primárne sú to rodičia, pokiaľ, pokiaľ sa, pokiaľ to nedospeje do niečoho iného a toto je moje presvedčenie a za toto sa budem biť. A myslím si, že to nie je nejaké súkromné presvedčenie moje alebo Kresťanskej únie, ale že je to naozaj niečo, čo sa opiera o národné aj medzinárodné dokumenty.
Ide o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka, a nielen internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti.
Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí, ktorí majú deti v tej iste triede či škole, vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, a, naopak, môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať.
Úplný záver. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, to sme si dokázali, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana, ale návrh má pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
takže týmto končím a do rozpravy sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Horeckému. Nech sa páči.